ravenrain
přečtené 367
Zostať nažive a iné texty
2014,
Michel Houellebecq
Vytvorte v sebe hlboký odpor voči životu. Ten odpor je nevyhnutný pri akejkoľvek skutočnej umeleckej tvorbe. Je pravda, že niekedy sa vám život bude zdať ako neprístojná skúsenosť. Od odporu sa však nesmiete vzdialiť, musíte ho mať poruke - aj v prípade, ak ho nehodláte prejaviť. Nepodliehajte pocitu, že musíte vymyslieť novú formu. Nové formy sa objavujú veľmi zriedka. Raz za storočie, aj to je veľa. A navyše s nimi neprichádzajú často ani veľkí básnici. Poézia nie je prácou s jazykom; nie zásadne. Za slová zodpovedá celá spoločnosť. Poézia sa v skutočnosti nachádza na okraji artikulovaného jazyka. Mŕtvy básnik nepíše, preto je dôležité zostať nažive. Básnik je posvätným parazitom. Nemajte strach zo šťastia; neexistuje. Rešpektujte filozofov; nenapodobňujte ich; vaša cesta je, bohužiaľ, inde. Je neoddeliteľná od neurózy. Básnická a neurotická skúsenosť sú dvomi cestami, ktoré sa križujú, prepletajú a na konci obyčajne stretajú, a básnické črevo sa rozpustí v krvavom prílive neurózy. Ale nemáte na výber. Iná cesta neexistuje. Každá spoločnosť má slabé miesta, rany. Položte prst na jednu z nich a silno pritlačte. Rýpte sa v témach, o ktorých nikto nič nechce ani počuť. Hovorte o odvrátenej strane. Zaoberajte sa chorobou, agóniou, škaredosťou. Hovorte o smrti a o zabudnutí. O žiarlivosti, ľahostajnosti, frustrácii, nedostatku lásky. Buďte odporní, budete pravdiví. Pravda je škandalózna. Avšak bez nej nič nemá cenu. Úprimná a naivná vízia sveta je už sama osebe majstrovským dielom. V porovnaní s ňou originalita nezaváži. Nezaoberajte sa ňou. Originalita sa tak či onak zrodí z kombinácie vašich nedostatkov. Súčasná architektúra je funkčnou architektúrou; posledné otázky estetiky, ktoré sa jej týkali, vytesnila fráza: “Funkčné je nevyhnutne krásne.” Prekvapivé je, že príroda toto tvrdenie neustále vyvracia, pričom nás podnecuje vnímať krásu ako pomstu rozumu. Prírodné štruktúry a formy sú pre oko príjemné často preto, že neslúžia ničomu, nezodpovedajú žiadnemu z kritérií viditeľnej užitočnosti.... celý text
Zmatky chovance Törlesse
2011,
Robert Musil
Sú isté veci, ktoré sú určené zasahovať do nášho života v dvojakej forme. Ako také uznávam osoby, udalosti, tmavé, zaprášené kúty, vysoký, studený, mlčiaci, zrazu oživený múr… (s.159) … nemýlil som sa, keď sa nevedelo odvrátiť moje ucho od tichého kvapkania na vysokom múre, moje oko od utajeného života prachu, ktorý zrazu osvetlila lampa. Nie, nemýlil som sa, keď som hovoril o inom, tajnom, nepovšimnutom živote vecí! … nie veci žijú, … ale ja som bol tou druhou podobou, ktorá toto všetko nevidela iba očami rozumu. Ako cítim, že ožíva u mňa myšlienka, tak cítim aj to, že vo mne niečo ožíva pri pohľade na veci, keď myšlienky mlčia. Vo mne je niečo temné, hlboko v podvedomí, čo sa nedá merať myšlienkami, život, ktorý sa nedá opísať slovami, a predsa je mojím životom… (s.162-3) Ale tento nedostatok slov skvostne vychutnával, ako istotu oplodneného tela, ktoré už cíti v krvi pomalý príchod budúcnosti. (s.165)... celý text
