Skjaninka
přečtené 1077
Listopád
2021,
Alena Mornštajnová
A když za sebou zavřeli dveře svých domů a bytů, mohli chvílemi i zapomenout, v jak divném světě žíjí. Mohlo to byť inak, v tom 89´a jednou z možností je príbeh z tejto knihy. Železná opona nespadla, ale dopadla na postavy tejto knihy. Ťažila viac ako železo, vzala im životy, nádej, deti... Toľko smútku a bezmocnosti. Toľko zla a bolesti... A najhoršie je to, že na konci knihy si uvedomíte, že v nej nedokážete nájsť ani štipku nádeje....a to vás rozseká úplne najviac. "Děti ještě netuší, že by si měly vzpomínky ukládat na časy, kdy si je budou chtít vyvolat a alespoň v duchu se vrátit do doby, v níž byl svět nekonečný". 4/5... celý text
Vražedná pomsta
2013,
Suzanne Collins
Dovolím si toto druhé pokračovanie zhodnotiť tak, že bolo o chlp lepšie ako jednička. Nedalo sa odtrhnúť. Aj keď som viac krát mala pocit, že je to nelogické, alebo by si niektorá pasáž zaslúžila obšírnejšie pojatie, privrela som obe oči a hltala dej až do poslednej stránky. 3/5... celý text
Aréna smrti
2010,
Suzanne Collins
Mám rada zmyslené svety, vybočujúce z reality a zasiahnuté apokalypsou. Rada sa norím do fantázie, do nevšednosti a o to viac, pokiaľ je tento svet zaujímavo "vymyslený". Kniha moje očakávanie splnila, aj keď už v predchádzajúcích komentároch boli všetky nedostatky zmienené, nevadia mi. 3/5... celý text
Musela jsem zemřít
2013,
Anita Moorjani
Na čítanie som sa veľmi tešila, knihy s podobnou tématikou si raz za čas rada prečítam a dúfala som v to, že toto bude tiež jedna z kníh, ktorá ma nadchne. Bohužiaľ, opak bol pravdou. Nieže by obsah nebol výnimočný, prežitky a také to "zázračno" v podobe pokorenia zákernej choroby je obdivuhodné a v tomto prípade priam zázračné. Ale....strašne veľa pasáží sa dookola opakovalo. Jedna myšlienka, podaná niekoľkokrát, len inými slovami. Je pravda, že nič nevnucovala, všetko bolo napísané nenútene, veľmi jemne a zrozumiteľne, ale mala som pocit, že jedno a to samé sa od polovice knihy opakuje dookola. Na skutočnú knihu to bolo málo. Keby sa tá nafúknutá bublina scvrkla na podstatné a neopakujúce pasáže, bol by to skvelý materiál na zaujímavý článok do novín, alebo do blogu, pod ktorým by mohla dookola rozvíjať opakujúce sa myšlienky v rámci diskusie o jeho obsahu.... celý text
Mengeleho děvče
2017,
Viola Stern Fischerová
Po zhliadnutí komentárov k tejto knihe, ktoré nasvedčovali tomu, že sa skutočne jedná o silnú výpoveď z vtedajšej neľahkej doby a vzhľadom k množstvu kníh, ktoré som na danú tématiku prečítala, som si ani v najmenšom nemyslela, že ma dokáže niečo prekvapiť. A ako veľmi som sa mýlila..... "Cizímu se ty hrůzy často říkají lehčeji než blízkým. Protože je by ranily. Ti cizí se jen leknou, otřesou odporem, možná budou pár dní hůř spát a víc objímat své děti, ale nakonec to po nich i tak sklouzne. Zůstane to v nich jako informace, ale ne jako pocit. Ale milovaným by to rozežíralo duši. A to jsme nechtěli. Výpoveď Violy bola jedna z najsilnejších aké som kedy čitala. Je jedinou knihou, z ktorej sa mi urobilo nevolno nie len psychicky, ale aj fyzicky. Ten zvierajúci pocit vnútri mňa a okamžité zatvorenie knihy, to nebolo len tak, to znamená, že kniha preniesla do čitateľa kúsok bolesti ako znak toho, že na túto smutnú a neľudskú históriu sa nikdy nesmie zabudnúť. A práve pre tento pocit a jedinečnosť, ktorá tkvie v sile knihy a v tom ako pôsobí na čitateľa, bude práve toto prvá kniha, ktorá odo mňa nedostane žiadne hodnotonie. Sila prežitkov si to nezaslúži... "Velká slova. Říká se, že je lepší je neříkat nahlas, protože zní pateticky. Jsou však chvíle, kdy na tom nezáleží. Například tehdy, když vás odvážejí do koncentračního tábora." Nikdy nepochopím tú neľudskosť, nikdy. Tak ako nikdy nikto nedokáže ospravedlniť tento omyl v dejinách ľudstva, tak je nutné na to nezabúdať, pripomínať si, že toto sa stalo. Aj keď ťažko uveriť je to tak. "Zvláštní, že svět pokračuje, i když ty už na něm nemáš, ke komu by ses vrátil, že?"... celý text
Černobílý svět
2011,
Kathryn Stockett
"Černý, bílý, hluboko uvnitř nás to bolí všechny." Povýšenost bielych paničiek, pokora čiernych slúžok a tá obrovská bariéra medzi nimi. Žijú vedľa seba, ale ich svety sú tak odlišné, že viac ani nemôžu byť. Taktiež autorka perfektne "vybrala" kľúčové vyprávačské postavy, prostredníctvom ktorých tak farebne vykreslila ten čiernobiely svet. 4,5/5... celý text
Modlitba za Černobyl – kronika budoucnosti
2017,
Světlana Alexandrovna Alexijevič
Modlitba za Černobyl....a po modlitbe horí sviečka, v tomto prípade ako keby stále horel reaktor, čoby spomienka na to utrpenie nevinných ľudí. Dúfajme, že nikdy "nevyhasne" a skutočne sa stane kronikou budúcnosti, ako hrozba na to, čo sa snáď už nikdy nezopakuje. 5/5... celý text
Piata loď
2010,
Monika Kompaníková
Toto bolelo. Veľmi. Jednohubka na dlhší večer, ale mozgové závity potrápi ešte niekoľko dní. Kompaníkova ju napísala skvelo, nie je čo vytknúť. Pojem detstvo zahrňuje, alebo by malo zahrňovať za normálnych podmienok niečo, na čo v dospelosti, nostalgicky a s úsmevom môžeme spomínať. Piata loď vás vyplaví z tejto ilúzie a ukáže pravý opak. Jediné ma mrzí, že knihu som nečítala v originálnom slovenskom jazyku. Dostala sa mi do rúk v českom preklade. Ak narazím na slovenskú verziu, prečítam si ju ešte raz. "Hledám pátou loď, která by byla opravdu prázdná, loďku připravenou pro mě s kabinkou opatřenou dveřmi a petlicí, do které pasuje klíč od zahradní branky. Pátá loď se ale v tomto snu neplaví."... celý text
Příběh ztracené holčičky
2018,
Elena Ferrante
Táto sága bola nadupaná genialitou, ale nie tou o priateľkách, ale takou tou literárnou. Táto tetralógia je tak bohovsky napísaná, že nie je možné inak hodnotiť ako plným počtom. Jedným slovom skvost. Užívala som si všetky štyri knihy rovnako, nie je možné určiť, či vôbec niektorá z nich bola horšia, či lepšia. Všetky si udržali, od začiatku do konca rovnakú úroveň, bez akéhokoľvek vychýlenia. Čítať niečo takéto je ako zákusok s čerešničkou, ktorú si vychutnáte úplne nakoniec. Presne týmto bola záverečná kniha. "...slavný nebo ne, je to jen mašlička kolem pytlíčku halabala nacpanýho krví, masem, slovy, hovny a slaboučkýma myšlenkama..." Trvalo mi asi 12 dní, kým som prečítala všetky knihy. Hlatala som ich jednu za druhou, bez vydýchnutia. Tých 12 dní som "žila v Taliansku" a spoznávala všetky postavy, z ktorých mi prekvapivo ani jedna neprirástla k srdci. Bolo zaujímavé sledovať ich cestu životom, na ktorej zakopli, pochybili, občas sa stratili, ale kráčali ďalej. Niektorí dokráčali skôr, iní sa dočkali konca a len jediná Lila ostala niekde medzitým. Dokonale premyslené. "Ale je zřejmé, že to, co ve fikci vyprávění slouží ve vší nevinnosti k tomu, aby to zasáhlo srdce čtenářů, se stane hanebností pro toho, kdo zachytí ozvěnu událostí, které skutečně prožil." Bolo mi zaťažko rozlúčiť sa, zatvoriť už všetko vypovedané.... a preto, hneď v deň dočítania som sa pozrela na prvé 2 časti seriálu. Postavy dostali konkrétnu podobu, samozrejme odlišnú od mojich predstáv, ale to vôbec nevadí. Práve naopak. Celá sága dostala nový rozmer, sfilmovaná knižná dokonalosť sa od papierových stránok liší svojou podobou, pocitovo zostáva rovnaká. 5/5... celý text
