Skjaninka přečtené 1090

Olive Kitteridgeová 2021, Elizabeth Strout

Chlapec na dřevěné bedně 2013, Leon Leyson

Síla vzdoru 2011, Suzanne Collins

Heřmánkové údolí 2012, Hana Marie Körnerová (p)

Listopád 2021, Alena Mornštajnová

A když za sebou zavřeli dveře svých domů a bytů, mohli chvílemi i zapomenout, v jak divném světě žíjí. Mohlo to byť inak, v tom 89´a jednou z možností je príbeh z tejto knihy. Železná opona nespadla, ale dopadla na postavy tejto knihy. Ťažila viac ako železo, vzala im životy, nádej, deti... Toľko smútku a bezmocnosti. Toľko zla a bolesti... A najhoršie je to, že na konci knihy si uvedomíte, že v nej nedokážete nájsť ani štipku nádeje....a to vás rozseká úplne najviac. "Děti ještě netuší, že by si měly vzpomínky ukládat na časy, kdy si je budou chtít vyvolat a alespoň v duchu se vrátit do doby, v níž byl svět nekonečný". 4/5... celý text

Vražedná pomsta 2013, Suzanne Collins

Dovolím si toto druhé pokračovanie zhodnotiť tak, že bolo o chlp lepšie ako jednička. Nedalo sa odtrhnúť. Aj keď som viac krát mala pocit, že je to nelogické, alebo by si niektorá pasáž zaslúžila obšírnejšie pojatie, privrela som obe oči a hltala dej až do poslednej stránky. 3/5... celý text

Aréna smrti 2010, Suzanne Collins

Mám rada zmyslené svety, vybočujúce z reality a zasiahnuté apokalypsou. Rada sa norím do fantázie, do nevšednosti a o to viac, pokiaľ je tento svet zaujímavo "vymyslený". Kniha moje očakávanie splnila, aj keď už v predchádzajúcích komentároch boli všetky nedostatky zmienené, nevadia mi. 3/5... celý text

Musela jsem zemřít 2013, Anita Moorjani

Na čítanie som sa veľmi tešila, knihy s podobnou tématikou si raz za čas rada prečítam a dúfala som v to, že toto bude tiež jedna z kníh, ktorá ma nadchne. Bohužiaľ, opak bol pravdou. Nieže by obsah nebol výnimočný, prežitky a také to "zázračno" v podobe pokorenia zákernej choroby je obdivuhodné a v tomto prípade priam zázračné. Ale....strašne veľa pasáží sa dookola opakovalo. Jedna myšlienka, podaná niekoľkokrát, len inými slovami. Je pravda, že nič nevnucovala, všetko bolo napísané nenútene, veľmi jemne a zrozumiteľne, ale mala som pocit, že jedno a to samé sa od polovice knihy opakuje dookola. Na skutočnú knihu to bolo málo. Keby sa tá nafúknutá bublina scvrkla na podstatné a neopakujúce pasáže, bol by to skvelý materiál na zaujímavý článok do novín, alebo do blogu, pod ktorým by mohla dookola rozvíjať opakujúce sa myšlienky v rámci diskusie o jeho obsahu.... celý text

Mengeleho děvče 2017, Viola Stern Fischerová

Po zhliadnutí komentárov k tejto knihe, ktoré nasvedčovali tomu, že sa skutočne jedná o silnú výpoveď z vtedajšej neľahkej doby a vzhľadom k množstvu kníh, ktoré som na danú tématiku prečítala, som si ani v najmenšom nemyslela, že ma dokáže niečo prekvapiť. A ako veľmi som sa mýlila..... "Cizímu se ty hrůzy často říkají lehčeji než blízkým. Protože je by ranily. Ti cizí se jen leknou, otřesou odporem, možná budou pár dní hůř spát a víc objímat své děti, ale nakonec to po nich i tak sklouzne. Zůstane to v nich jako informace, ale ne jako pocit. Ale milovaným by to rozežíralo duši. A to jsme nechtěli. Výpoveď Violy bola jedna z najsilnejších aké som kedy čitala. Je jedinou knihou, z ktorej sa mi urobilo nevolno nie len psychicky, ale aj fyzicky. Ten zvierajúci pocit vnútri mňa a okamžité zatvorenie knihy, to nebolo len tak, to znamená, že kniha preniesla do čitateľa kúsok bolesti ako znak toho, že na túto smutnú a neľudskú históriu sa nikdy nesmie zabudnúť. A práve pre tento pocit a jedinečnosť, ktorá tkvie v sile knihy a v tom ako pôsobí na čitateľa, bude práve toto prvá kniha, ktorá odo mňa nedostane žiadne hodnotonie. Sila prežitkov si to nezaslúži... "Velká slova. Říká se, že je lepší je neříkat nahlas, protože zní pateticky. Jsou však chvíle, kdy na tom nezáleží. Například tehdy, když vás odvážejí do koncentračního tábora." Nikdy nepochopím tú neľudskosť, nikdy. Tak ako nikdy nikto nedokáže ospravedlniť tento omyl v dejinách ľudstva, tak je nutné na to nezabúdať, pripomínať si, že toto sa stalo. Aj keď ťažko uveriť je to tak. "Zvláštní, že svět pokračuje, i když ty už na něm nemáš, ke komu by ses vrátil, že?"... celý text

Černobílý svět 2011, Kathryn Stockett

"Černý, bílý, hluboko uvnitř nás to bolí všechny." Povýšenost bielych paničiek, pokora čiernych slúžok a tá obrovská bariéra medzi nimi. Žijú vedľa seba, ale ich svety sú tak odlišné, že viac ani nemôžu byť. Taktiež autorka perfektne "vybrala" kľúčové vyprávačské postavy, prostredníctvom ktorých tak farebne vykreslila ten čiernobiely svet. 4,5/5... celý text

Modlitba za Černobyl: Kronika budoucnosti 2017, Světlana Alexijevič (p)

Modlitba za Černobyl....a po modlitbe horí sviečka, v tomto prípade ako keby stále horel reaktor, čoby spomienka na to utrpenie nevinných ľudí. Dúfajme, že nikdy "nevyhasne" a skutočne sa stane kronikou budúcnosti, ako hrozba na to, čo sa snáď už nikdy nezopakuje. 5/5... celý text

Piata loď 2010, Monika Kompaníková

Toto bolelo. Veľmi. Jednohubka na dlhší večer, ale mozgové závity potrápi ešte niekoľko dní. Kompaníkova ju napísala skvelo, nie je čo vytknúť. Pojem detstvo zahrňuje, alebo by malo zahrňovať za normálnych podmienok niečo, na čo v dospelosti, nostalgicky a s úsmevom môžeme spomínať. Piata loď vás vyplaví z tejto ilúzie a ukáže pravý opak. Jediné ma mrzí, že knihu som nečítala v originálnom slovenskom jazyku. Dostala sa mi do rúk v českom preklade. Ak narazím na slovenskú verziu, prečítam si ju ešte raz. "Hledám pátou loď, která by byla opravdu prázdná, loďku připravenou pro mě s kabinkou opatřenou dveřmi a petlicí, do které pasuje klíč od zahradní branky. Pátá loď se ale v tomto snu neplaví."... celý text

Příběh ztracené holčičky 2018, Elena Ferrante

Táto sága bola nadupaná genialitou, ale nie tou o priateľkách, ale takou tou literárnou. Táto tetralógia je tak bohovsky napísaná, že nie je možné inak hodnotiť ako plným počtom. Jedným slovom skvost. Užívala som si všetky štyri knihy rovnako, nie je možné určiť, či vôbec niektorá z nich bola horšia, či lepšia. Všetky si udržali, od začiatku do konca rovnakú úroveň, bez akéhokoľvek vychýlenia. Čítať niečo takéto je ako zákusok s čerešničkou, ktorú si vychutnáte úplne nakoniec. Presne týmto bola záverečná kniha. "...slavný nebo ne, je to jen mašlička kolem pytlíčku halabala nacpanýho krví, masem, slovy, hovny a slaboučkýma myšlenkama..." Trvalo mi asi 12 dní, kým som prečítala všetky knihy. Hlatala som ich jednu za druhou, bez vydýchnutia. Tých 12 dní som "žila v Taliansku" a spoznávala všetky postavy, z ktorých mi prekvapivo ani jedna neprirástla k srdci. Bolo zaujímavé sledovať ich cestu životom, na ktorej zakopli, pochybili, občas sa stratili, ale kráčali ďalej. Niektorí dokráčali skôr, iní sa dočkali konca a len jediná Lila ostala niekde medzitým. Dokonale premyslené. "Ale je zřejmé, že to, co ve fikci vyprávění slouží ve vší nevinnosti k tomu, aby to zasáhlo srdce čtenářů, se stane hanebností pro toho, kdo zachytí ozvěnu událostí, které skutečně prožil." Bolo mi zaťažko rozlúčiť sa, zatvoriť už všetko vypovedané.... a preto, hneď v deň dočítania som sa pozrela na prvé 2 časti seriálu. Postavy dostali konkrétnu podobu, samozrejme odlišnú od mojich predstáv, ale to vôbec nevadí. Práve naopak. Celá sága dostala nový rozmer, sfilmovaná knižná dokonalosť sa od papierových stránok liší svojou podobou, pocitovo zostáva rovnaká. 5/5... celý text

Příběh těch, co odcházejí, a těch, kteří zůstanou 2017, Elena Ferrante

Tak tretiu časť som zhltla hneď po predchádzajúcich dvoch. A zas som sa nesklamala. Úroveň si udržuje rovnakú, menia sa len pribúdajúce roky všetkých postáv. Nezmenil sa ani môj názor na Elenu, či Lilu. Stále ma obe neskutočne vytáčajú. Tak ako to autor/ka podal/a (myslím, že stále nie je jasné, či sa pod pseudonymom skrýva žena, alebo muž) prostredníctvom slov Pietra, že nechápe, že ten ich vzťah vydržal tak dlho, že určite musia dôkladne tajiť to, čo by ho dokázalo rozbiť, to je tak trefné. Všetky pocity, udalosti a vzťahy vrcholia, nedokážem ani zďaleka odhadnúť ako sa všetko vyvinie. Teším sa záverečnú časť, na to vyvrcholenie a ukončenie tohoto skvelého diela.... celý text

Příběh nového jména 2017, Elena Ferrante

Temperament a vášeň sa znásobili, úroveň knihy si udržuje geniálne tempo. Stále je to o tom Talianskom charaktere, stále sa čitateľ vracia do úzkych uličiek a prežíva osudy všetkych postáv, ktoré sa v tejto druhej časti pekne skomplikovali. Obe geniálne priateľky ma pekne štvali. Jedna zlá, protivná, nevie čo chce a druhá zas nevidí čo v nej je a neustále sa podceňuje. Joj, ako som bola nahnevaná. Nebyť to literárne podané na tak svelej úrovni (a o tom to je), tak knihu ani nedočítam. Ale autor/ka proste vie. Poskladať vety do takej dokonalosti, že neustále dokážu zaujať a nikdy ich nie je dosť. Užívala som si každú stránku. Nádhera! 5/5... celý text

Geniální přítelkyně 2016, Elena Ferrante

Živo si predstavujem tu atmosféru povojnových rokov v Neapole, krik v úzkych uličkách chudobnej štvrti, taliansky temperament a vášeň, ktorým sú nasiaknuté postavy z tejto geniálnej knihy. Ich charizma ma pohltila. Doslova a úplne. Aj keď po dočítaní prvého dielu zo série, žiadnu geniálnu priateľku nepoznávam (aspoň v mojich očiach), vôbec mi to nevadí. Vzťah, priateľstvo, súhra medzi Elenou a Lilou je viac akési súperenie, porovnávanie, dokazovanie si, či predbiehanie sa. A možno práve toto je medzi nimi to geniálne, uvidíme čo prinesie pokračovanie v ostatných knihách, preto túto tému a moje malé konštatovanie o genialite nechávam otvorené.... Všetko ostatné geniálne bolo. Normálne som pri čítaní v duchu plesala, užívala si každú stránku a nemohla som sa odtrhnúť. Výborne napísané. Tie charaktery, to je čisté Taliansko. Lepšie vystihnutie si ani neviem predstaviť. Po dočítaní prvej knihy, hneď otváram pokračovanie. Bez váhania, bez prestávky. A pri predstave, že na mňa čakajú ešte tri knihy tohoto parádneho čítania mám momentálne druhé Vianoce. Tutto è bene quel che finisce bene. 5/5... celý text

Houbařka 2018, Viktorie Hanišová

Ťažká téma, ku ktorej je ťažké nájsť vhodné slová. Autorke patrí obdiv, ako ju spracovala a podala. Príbeh ťaživý, temný a aj napriek tomu sa od neho nedá odtrhnúť. Precízne napísané. Aj keď sa nejedná o žiadny napínavý trhák, jeho výnimočnosť je úplne niekde inde. Možno v tichu lesa, na ceste plnej húb, pod tieňom starého stromu....ktovie? Každopádne je nezabudnuteľná, dostáva sa hlboko pod kožu a núti premýšľať o veciach, ktorým nejde v rámci zdravého rozumu uveriť. Pohoršilo ma konanie matky, o otcovi radšej úplne pomlčím. Ako mohla? Premýšľam, nejdem to dostať z hlavy von a aj tak nechápem, som z toho frustrovaná a naštvaná. Prečo? Ale taký je život. Aj v tomto príbehu. Smutné a boľavé. Jednoznačne 5/5... celý text

Třináctý příběh 2007, Diane Setterfield

Musím uznať, že som nečakala niečo tak úžasne pohlcujúce. Nepredvídateľne rozvíjajúci sa dej, spoločne s desivou atmosférou udalostí, zaručuje zážitok a neochotu knihu odložiť. Bola som očarená postavou Margaret, na ktorej Setterfieldová presne vystihla človeka milujúceho knihy, nezištne a nemenne po celý svoj život. V trináctom príbehu je Margaret požiadaná Vidou Winterovou, známou spisovateľkou, aby napísala jej pravdivý životný príbeh a tým sa pred Margaret otvára jedno desivé a neskutočné svedectvo starej ženy na pokraji smrti. Verte, že to je príbeh plný neobyčajných tajomstiev, ešte neobyčajnejších postáv, s nepredvídateľným rozuzlením, ktorý vám z hlavy len tak nevyprchá.... celý text

Sen o mém otci 1968, Karol Sidon

Zhltnuté za jedno popoludnie. Akési útržky spomienok, nijak veselé, práve naopak. Plno kriku, zloby a nepochopenia. Úplne sa mi maminka protivila. "Cítím, že s vlastním otcem vedle sebe bych byl celý. Takto se polovina mne někde ztratila. Někdo mi ji ukrad a ani se neomluvil. A já jsem poloviční. Na druhú stranu, autor podal niektoré myšlienky veľmi zaujímavo, plno viet, úvah, či pasáži som si podškrtla. Páčili sa mi jeho myšlienkové pochody a jeho forma písania. "… a vidím vás, maličké, vzdálené, zcizené jako loutky, jako bych se na vás díval obráceným dalekohledem… a opět spím… a to, to, to jsou krásné noci mého dětství a mého života a já jsem šťasten, že ve mně zbyly, kdesi daleko na dně, takže mi trvalo dlouho, než jsem je tam našel, a jsem vděčen své dětské paměti, že aspoň tohle zachovala." 4/5... celý text

Da Vinciho kód 2005, Dan Brown

Neverím sama sebe, že píšem komentár k tejto knihe. (škoda, že není možné pridať smajlíka, takého toho čo si zakrýva oči) Koľko rokov ubehlo od fenoménu Šifry mistra Leonarda? Tak 15? Sakra, to som veľmi pozadu. Ale u mňa normálne, že všetky boomy, cooly a propagované knihy zo zásady v čase ich najväčšej slávy ani za nič do ruky nevezmem. A tak to bolo aj s touto knihou. Problém bol aj ten, že som videla film. Niekoľkokrát. Po jeho zhliadnutí som siahla po iných, konktrétne dvoch knihách, od Dana Browna. A ani jedna ma nezaujala. Práve naopak. Neschytal odo mňa bohvieaké hodnotenie. Ale prišiel rok 2021 a "Čtenářská výzva", konkrétne téma so zakázanou knihou. A hups, vyskočil na mňa Brown. Hovorila som si, len to nie. Ale zas zasiahla karanténa, knihy som hltala pomerne dosť a keď bol čas a súhra týchto všetkých náhod, tak predsa dostal tretiu šancu. Ale nechcelo sa mi do toho... ... naozaj nechcelo. O to viac som žasla sama nad sebou, že som ju zhltla asi tak za 48 hodín? Fakt nekecám. Veľa urobilo aj to, že film mám niekoľkokrát zhliadnutý. A tak s pokorou priznávam, že aj po toľkých rokoch ma fenomén šifry dostihol a už skutočne nikdy nebudem hovoriť nikdy, vždycky na to doplatím. 4/5... celý text