TERRORDROME přečtené 256

Pád do temnot 2014, Vilma Kadlečková

Tak sa posúvame zasa o kúsok dopredu a mimozemské konšpirácie lezú s každého kredenca. Pozornosť celého vesmíru sa potom pretína v osobe Lucasa, ktorý sa v tomto diely snaží akurát prežiť. Až doteraz bol zmierený s tým že v ňom neostáva veľa života, ale zrazu mu všetky strany tvrdia že ho dokážu vyliečiť, čo ho privádza do šialenstva. Samozrejme nemôže nikomu z nich veriť, takže sa neustále potáca na pokraji čohosi a ten jediný komu by veriť chcel ( Aš-šádove ciele sú takisto veľká neznáma ) to neurobí z podivných filozofických dôvodov. Plus sa do hry vkladá istý Sgen, čo má byť akýsi Akkütlixov božský konkurent. Každopádne to vrcholí tým že je Lucas absolútne frustrovaný, naštvaný a rezignovaný a chce zomrieť už len na truc ostatným, ale samovražda sa mení na psychedelickú hubovitú odyseu, na konci ktorej sa asi zmení na motýľa. Sága si udržuje kvalitu, postupne naberá epickejšie rozmery a dokonca prihadzuje pár scén Kotletovského sexu... len ten sakramentský list od Lucasovho otca sa stále nie a nie vyjaviť!... celý text

Hnízdo na Zemi 1998, Steve Perry

Je to taká braková votrelecká fan fikcia ktorá do čitateľa pod tlakom zhusta hustí všetko to čo poznajú z filmov, vrátane scény kde mariňák učí ženštinu narábať s pulznou puškou. Komando je vyslané na planétu votrelcov kde si trochu zastrieľajú na xenomorfov, ukáže sa aj pár pterodaktylov a nakoniec to istia atómovky. Viac než béčkový akčný výsadok skôr zaujmú rôzne veci okolo, teda korporátne intrigy a kultisti uctievajúci votrelcov ako spasiteľov. Kombinácia fanatikov a nenažrancov vedie svet do temných hlbín za zvieračom, čo je zároveň vábnička na ďalší diel. Prečo nie.... celý text

Nepřemožitelný 2005, Stanisław Lem

U mňa zatiaľ najlepšia Lemovka. Príbeh je veľmi strohý až do tej miery že sú postavy definované iba svojou profesiou. Je tu kapitán, astronavigátor, fyzik, biológ, chemik a podobne a jediná vec naviac ktorú sa o nich dozvieme je že kapitán nosí sieťované tielko. Ich úlohou je zistiť čo sa stalo s predchádzajúcou výpravou. Vyzerá to že im niečo vygumovalo mozgy, takže ostali len telá bez duše a nebolo to z čítania Leninových spisov. Nie, tentoraz za to môže cybermrak ktorý nestojí o konkurenciu na svojom piesočku. Spôsob akým si jeden z vedátorov vycucá z prstu celú históriu evolúcie mimozemskej civilizácie predchádzajúcej vytvoreniu formy neživota proti ktorej práve stoja bol teda dosť divoký, ale nie nezaujímavý a to sa počíta. Trvanie na hľadaní preživších bez mozgu v oblasti ktorú krátko predtým zdevastovali masívne atómové výbuchy robota Kyklopa nasadeného proti mraku bola ale značná chobotina, aj keď sa to autor snažil trochu okecať kapitánovou nerozhodnosťou. Napriek istej zastaranosti, naivne filozofickému prístupu k objavovaniu neznámeho a strohému štýlu vyprávania ma to jednoznačne bavilo celý čas a jediná skutočná výhrada je opäť raz voči záveru kde to zrazu celé skončí len tak prakticky uprostred vety bez nejakého uzavretia. Pritom myšlienka že nemá zmysel na cudzej planéte bojovať a mstiť sa niečomu čo ani nie je živé a len automaticky bráni svoje územie proti votrelcom je zásadná.... celý text

Sargasová planeta 1996, Andre Norton

Béčková space opera o tom ako posádka vesmírnych kuriérov vydraží obchodné práva na planétu spálenú prastarou vojnou. Je ale niečo zhnité na planéte Limbo a nie je to zelenina čo tam pestujú miestny endemický "gulihráškovia". Ono to bez problémov funguje ako naivné dobrodružstvo, kde hrdinovia skúmajú planétu s tajomstvom ktoré visí vo vzduchu a nakoniec sa pretaví na prestrelku s pirátmi. Celej historke ubližuje jedine záver, kde miesto toho aby si hrdinovia vlastnými silami prekliesnili cestu zo šlamastiky pomedzi pirátsku zgerbu sfetovanú galaktickou super nitro extázou, tak záchrana prichádza odnikiaľ a zaisťuje situáciu zvonku. To mám potom vždy pocit že kvôli podobne pasívnemu záveru vlastne nemalo to všetko predtým moc zmysel. Nevraviac o tom že sa zároveň rezignuje aj na záležitosť s miestou faunou a tajomnými prapredkami čo sa vzájomne vyhladili. Akoby to autorku začalo zrazu nudiť a tak to rýchlo skončila, čo je škoda.... celý text

Na planetě tisíce barů 1996, Harry Harrison

Galaktický hrdina Bill pokračuje v životnej ceste za dokonalou náhradou odstrelenej nohy a dostane úlohu svojich snov. Infiltrovať sa na planétu tisícich barov, ožrať sa do bezvedomia kvalitným alkoholom a nájsť časovú anomáliu na hajzloch v pajzli plnom transvestitov. Vesmírny hipíci totiž cestujú históriou a okrem všeobecného víťazstva nacizmu spôsobia aj že všetci spisovatelia píšu už len tvrdé porno. Rozhodne sa mi to páčilo viac než Planéta Otročích Robotov, ale autori tlačia "vtipy" ako molitan do mlynčeka a myslia si že najväčšie hovadiny rovná sa najväčšia sranda. Preto sa živá časová diera volá Sir Dudlaj Dá a generačnú vesmírnu loď riadia kravy čo vyrábajú koláčiky na veliteľskom mostíku. Nie je to vyložený trapas, ale má to silno otupujúce tendencie. Najvtipnejšia mi prišla pasáž s indiánmi, ale len kým sa neobjavil ich boh v podobe mechanického mraku. Samotný Bill je takmer ako antická socha čo sa len vezie dejom a jeho jediný vklad je nekonečná túžba po alkohole, ale nakoniec sa pripletie do zaujímavého časového paradoxu a zistí že bez chľastu je z neho vlastne génius. Záver je asi taký že v zásade celkom fajn, prečo nie.... celý text

Piknik u cesty 1985, Arkadij Strugackij

Po Anihilácii musí logicky nasledovať Piknik, pretože Piknik Anihilácii duchovne predchádza a je treba zistiť o čom to teda je a či sa Stalkerovi Yogimu podarí ukradnúť ten Piknikový košík. A musím povedať že moje dojmy sú vlastne dosť podobné. Celý čas sa dosť dobre bavím a atmosféra pumpuje, ale napokon je to ako medúza na suchu v neurčitom kvantovom stave rozliateho želé. A s filmom to taktiež nemá moc spoločné, aj keď pár styčných bodov sa nájde. Výlety do zóny sú len malou časťou deja, to už hrdina strávi viac času v krčme, pretože aj keď je to akože nejaký Američan, tak jeho prístup k životu je jednoznačne ruský, teda alkoholicko nihilistický/nihilisticko alkoholický. Jeho dcéra je mutant, jeho otec akási zombie imitácia, do toho zabijácke pavučiny, ježibabí rôsol a podobné vtákoviny, ale na ničom z toho tak nejak nezáleží a všetko sa len mihá ako krajina za oknom rýchliku. Nikde nezastavujeme, na nič nezaostríme, len oňuchať a bežať ďalej až k záveru o 8 rokov neskôr, kde je náš hrdina tak zmätený že je schopný priať si od zázračnej gule aby sa mali všetci dobre. Odpovede nie sú a záver tiež nie, takže som tam kde som nechcel byť. Dá sa súhlasiť s tým že vrcholom knihy je onen rozhovor s hypotézou o mimozemskom mulatčágu kde emzáci po sebe zanechajú nevysvetliteľný bordel a nás si ani nevšimnú. Mám s tým celým podobný problém ako s Lovecraftom, ktorý má super nápady a mytológiu okolo, ale samotné príbehy sú často dosť o ničom. Rozhodne klasika ktorú je treba poznať, ale viac skica než vlastná story.... celý text

Anihilace 2015, Jeff VanderMeer

Trocha komplikované hodnotenie, lebo tá kniha je vlastne akákoľvek chcete. Filozofické dielo o metamorfóze všetkého, alebo výplach bez deja a pointy kde autor iba hádže náhodné veci ktoré nič neznamenajú. Mňa to dosť bavilo, žiaden úvod do deja a postavy úplne bez mien, všetko čo máme je pochod tajomnou zónou x ktorej zvláštnosťou je jej zvláštnosť. Sú postavy ( všetko ženy ) úplný dementi čo sa zbláznia už pred vstupom do zóny, takže v knihe buď ani nie sú, alebo si hneď idú bezdôvodne po krku? Vláda má ohľadne expedícií nejasné ciele a asi kuje nejaké pikle, ale tie nedávajú o nič väčší zmysel než čokoľvek iné čo sa "príbehom" mihne, vrátane delfínov s podozrivo ľudskými očami. Finále je ako vesmírna odysea z machu a papradia a záverečné poučenie je asi že ak ju milujete, nie je čo riešiť. Takže si myslím že to bolo fajn aj keď nevie čo to vlastne bolo a ďalšie diely podľa všetkého nemá moc zmysel čítať.... celý text

Sandokan 2000, Emilio Salgari

Prišiel čas nakydať na ďalšiu klasiku, tentoraz Sandokana. U týchto vecí stále dúfam v rozšupnuté brakové dobrodružstvo, ale málokedy to vyjde, asi preto že som prestarnutá cynická obluda ktorá sa nedokáže nechať unášať ako keď som mal 12. Toto je kompilácia troch Sandokanovských kníh, pričom v druhom príbehu Sandy vôbec nevystupuje a v treťom hrá tak tretie husle popri svojom pobočníkovi Yanezovi. A treba povedať že titulný hrdina z toho celého vychádza zo všetkého najviac ako idiot čo sa zabuchne do 16 ročného dievčaťa, tá mu hneď sľúbi večnú lásku a on expresne zničí všetko na čom roky pracoval ( a neskôr sa predstaví ešte iná postava ktorá sa taktiež zabuchne do iného dievčaťa, ktoré mu taktiež okamžite na prvý pohľad prisahá večnú lásku ). V istom bode je z neho úplný blázon nepríčetne sa vrhajúci do hurikánu, jeho "tygríci" padajú ako muchy a v celej knihe potopí doslova každú loď na ktorú vkročí jeho noha. Autor sa samozrejme snaží Tygra z Mompracenu glorifikovať tým že neustále omieľa aký je udatný, že sa nikdy v živote nebál, že jeho posádka ho uctieva ako boha ( a rozhodne sa nechajú veselo masakrovať, stačí len aby kývol prstom ) a že je to spravodlivý pomstiteľ a bojovník proti útlaku ktorý rozdáva diamanty kade chodí, ale ja ako čitateľ vidím iba toho, miestami až imbecilného piráta ktorý rozbije všetko na čo siahne a ktorému vlastne niet prečo fandiť. Jeho úhlavný protivníci sú potom vykresľovaný ako strašné zlo proste preto že nemajú radi pirátov a snažia sa vyčistiť od nich vody, čo je asi logické. Aby som len neškrípal zubami, dej sviští ako japonský vlak, z džungle vyskakujú Thugský škrtiči uctievajúci bohyňu Kálí, vzduchom lietajú delové gule a vycvičený tiger perfektne rozumie slovným príkazom ako "choď na toto miesto, nájdi tam túto osobu a daj mu tento odkaz". Viaceré dejové barličky sú na hrane akceptácie aj v naivnom pirátskom príbehu, ako napríklad keď sandokan a jeho parťák v rámci vychytralého úteku vypijú jed po ktorom vyzerajú ako mŕtvy a ten má pôsobiť nejakých 6 hodín takže ak ich zhodia do mora pri vypršaní tejto doby, tak sa prebudia na sekundu presne pri dopade a môžu odplávať. Takže to bola ešte trochu väčšia vtákovina než som čakal, naviac s podivne nesympatickým antihrdinom.... celý text

Fantomas: Mrtvý, jenž zabíjí 1929, Pierre Souvestre

Povedal by som že tretí Fantomas je zhruba na úrovni druhého, ale body mu zráža opakovanie tej istej schémy. Titulný zloprd je tu opäť po celú dobu iba myšlienka v pozadí a čitateľ tak môže tipovať či bude odhalený ako niektorá z postáv ktoré sa mihnú dejom. Minule som ten koncept chválil, ale druhý krát už to samozrejme nie je ono. Jeho plány sú komplikované, časovo náročné a prevedením skôr kúzelnícke vystúpenia. A stále tvrdím že aj keď dokáže tento týpek tu a tam potrápiť vyšetrovateľov trebárs vraždou ktorú mal spáchať niekto kto už má byť mŕtvy, tak z dlhodobého hľadiska z toho vlastne mimo nejakých ligotavých cingrlátok od zazobaných matrón moc nemá, lebo najväčšiemu géniovi zločinu vlastne vychádzajú iba tie drobnejšie lúpeže. Okrem identity záporáka je v hre ešte aj identita hrdinu, pretože Juve je oficiálne mŕtvy, ale každému kto nevyliezol spod kameňa minulý týždeň je jasné že nie a je veľmi jednoduché odhadnúť za akým prevlekom sa skrýva. Akceptovať že je to celé brak z počiatku 20-teho storočia pri ktorom je lepšie nepremýšľať či jednotlivé časti dávajú zmysel ( a že komu patria odtlačky prstov tu hrdinovia rozpoznávajú letmým pohľadom ) je jedna vec, opakovanie tých istých postupov od minula zas druhá. Mimochodom, v prvom diely bolo z nejakého dôvodu venované dosť priestoru srandovnému somrákovi Bouzillovi, ktorý sa v pokračovaní už len mihol a v treťom diely sa ani nespomína. K plusom by som zarátal prekvapivú brutalitu ako umlátenie obete kladivami a záver kde chudáci Fandor s Juvom ostanú s dlhými nosmi, čo mi prišlo zaujímavé.... celý text

Kladivo a kříž 2001, Harry Harrison

Takže trochu alternatívnej histórie o Vikingoch. Prednedávno som hral Assassins creed Valhallu ktorá bola prakticky o tom istom, akurát že ja som mäkkýša Ivara porazil značne heroickejšie než hrdina tejto knihy, ktorý mu proste odkrúti gule. Ragnar je mŕtvy a jeho synovia sa rozhodnú vziať Britániu útokom. Jediný kto môže zmeniť históriu a postaviť sa brutálnym severanom aj brutálnym kresťanom je klasický Harrisonovský hrdina čo sa narodil chytrejší než všetci ostatný dohromady, s prirodzeným talentom vyriešiť čokoľvek na počkanie a vymyslieť nevymyslené. Ono trochu zamrzí že je to taký Old Shatterhand čo vidí aj za roh a dokáže naslepo vykopať poklad čo videl v sne, ale jeho postup z otroka na kráľa je podaný dosť dobre, takže to funguje solídne. Naviac je zaujímavé že sa vodcom Vikingov stane kresťanský nímand ktorý sa vlastne len niekam pripletie a potom improvizuje. A keď sme pri tom, kresťanská cirkev je tu celkovo vykreslená ako banda hrabivých príšer čo predajú vlastnú matku do otroctva pre pár grošov naviac, čo mi sadlo do noty a to finále kde hrdinovia uštvú Francúzsku armádu v bahne bolo veľmi uspokojivé. Bodlo by akurát zbaviť sa lacných prorockých vízií, hrdina bol dosť premúdrelý aj bez nich.... celý text

Shannarova rada druidů: Morgawr 2007, Terry Brooks

Finále trilógie je jednoduchá akčná naháňačka, čo je zároveň jeho prednosť aj zadnosť. Nie som veľkým fanúšikom veľkých fantasy bitiek s miliónmi kusov ušatej, rohatej, fľakatej a okrídlenej hávede, takže celkové zameranie na pár hrdinov a záporákov snažiacich sa prešťať jeden druhého bez nutnosti zachraňovať opäť celý svet mi vyhovuje viac. Titulný plazí čarodejník Morgawr osedlá vlastnú vzdušnú loď a ide dokončiť svoje dielo osobne. Roztrúsený a unavený hrdinovia unikajú a postupne sa zgrupujú, až nakoniec dôjde k záverečnému rozstrelu v začarovanej zrúcanine. Dej neuspáva, je neustále v pohybe a prihadzuje pár solídnych príšer k vyvrhnutiu. Nevýhodou je celková jednohubkovitosť kde nie je nič moc k zapamätaniu okrem Morgavrovej špeciality extrakcie ľudských mozgov holými rukami. Finálny duel Morgiho s reštartovanou spievajúcou čarodejnicou nesklame ani nenadchne, proste veci ukončí a nahradí prázdny post druida. Každopádne rozhodne lepšie zakončenie než v predchádzajúcej sérii, hlavne vďaka tomu že tentoraz nie je treba na pár posledných stranách poraziť celú ríšu zla.... celý text

Shannarova pradávná magie: Antrax 2005, Terry Brooks

Prostredná časť Shannarovskej pradávnej mágie trpí hlavne ťažkopádnym úvodom, kde je to dosť dlho o tom že rozdelené skupinky hrdinov zmätene pobehujú po ostrove a pýtajú sa jeden druhého kde sú ostatný. Istá moja časť už tak trochu škodoradostne čakala či tam budú behať kruhoch až do konca, ale situácia sa zlomila s predstavením hlavného "zloducha" Antraxa, čo je vlastne počítač s príkazom ochraňovať znalosti vo svojich databázach a to za každú cenu. Za pár tisícročí trochu zvlčil a aj keď stále svedomito plní zadanie, tak jeho metódy zahŕňajú vycucávanie mágie z osôb uvedených do virtuálnej reality a konštruovanie biomechanických mutantov z mŕtvol. Shannara podľa mňa bola vždy najviac na vrchole keď do klasického fantasy vstupovali prvky predapokalyptického sveta našej cicilizácie, čo prinášalo väčšiu príchuť šialenstva. taktiež kvitujem že sa tu nehrá o nejaký obligátny koniec sveta, ale "iba" o osobnejší konflikt viacerých strán. Najzaujímavejším charakterom ostáva spievajúca čarodejnica o ktorej už vieme že je vlastne obeťou svojho temného majstra ( ktorý zatiaľ ostáva v pozadí, ale je to odporný plazomrd ) podobne ako Anakin, ale rovnako je nám pripomínané že spáchala príliš veľké množstvo hrozných skutkov na to aby mohla byť vykúpená. Tento diel sa dá označiť za takú béčkovú rubanicu ktorá má spád, napätie, prekvapivú brutalitu, sci-fi prvky a dostatočne silné vypointovanie, ktoré vyžaduje rýchle prečítanie ďalšieho dielu. Svoje štyri hviezdičky si tak poctivo vydrel.... celý text

Led pod kůží 2013, Vilma Kadlečková

Prvý diel veľmi zdráhavo načrtol obrysy nejakej sci-fi ságy, s tým že čitateľ ešte nie je hoden vedieť o čom bude samotný príbeh, na to musí trochu podrásť. Dvojka teda konečne odhaľuje konkrétne parametre, ciele a motivácie, ktoré sa tak nejak všetky stáčajú okolo Fomalhiwana, telekinetického vandráka s revolucionárskymi sklonmi. Vesmírna inkvizícia sa desí potenciálnej vzbury lodí, odhaľujeme kacírske učenie hmyzáckeho náboženstva a dokonca samotný kusadlovitý chitínový pánbožko Akkutlix zdvihne varovný prst zo snovej hmly. Plus všetci zhodne obviňujú Lucasa že je to manipulatívny kretén, čo je spolu s povinnou psychoanalýzou postáv tá otravnejšia časť knihy, ale v závere to má nejaký ten šokantoidný zámer. Ako bonus je tu aj za hrsť akcie kde po sebe miestny džedájovia vrhajú mentálne útoky a vlaky. Za mňa lepšie než predošlý diel, s odhaleniami ktoré dávajú pocit že som dostal na jednu dávku tak akurát a chcel viac.... celý text

Výprava do pekel 1988, S. Jaroslavcev

Bratia Strugacký sa prezliekli za istého S. Jaroslavceva aby sa oslobodili od všetkých pravidiel a napísali rozprávkovú space operu plnú lietajúcich tanierov, čajníkov a kastrólov. Hneď začiatok je dosť surrealistický, keď traja super borci nazývaný Atos, Porthos a Aramis prídu na to že zmizol kus krajiny, ktorú "vycucol" vesmírny pirát Dvojhlavý Jul pre potreby Veľkého Krakena. Keď Jul unesie kamarátku týchto troch, tak som teda logicky očakával že v jej záchrane bude spočívať ona cesta do pekiel, ale v skutočnosti pozemšťania nakopú mimozemské pirátske jašterice, morské hviezdice a mončičákov ako nič a až neskôr sa vláda rozhodne že je nutné poslať na planétu vagabundov trestnú výpravu ktorá... taktiež prebehne ako nič a celá populácia kozmických šmejdov je zatknutá mimo záber. Pokiaľ sa vyprávajú historky o pozadí a histórii udalostí je to odľahčená zábava pripomínajúca výpravy Aladára Miazgu na rôzne bizarné planéty, ale keď má dôjsť na akciu odohrávajúcu sa tu a teraz, tak to akoby autorov príliš nezaujímalo a snažili sa to mať čo najskôr za sebou. Rozkúskovanosť príbehu na tretiny u takejto jednoduchej bláznivej historky moc nepridáva a zvlášť v poslednej tretine ktorá sa odohráva o x rokov neskôr. Najlepšou postavou je bez debát ukecaný Dvojhlavý Jul, všetci ostatný sú charaktery na úrovni pornofilmu čo sú všetci namakaný a stále im stojí a to tam neskôr ešte pridajú aj ich deti. To že jednotlivé veci v tomto vesmíre nedávajú zmysel a emzáci z planét kde nepoznajú kyslík a pijú kyselinu pokojne dýchajú pozemskú atmosféru a naopak by vzhľadom k rozjuchanej LSD povahe príbehu nevadilo, za mňa hlavne škoda že je to viac koláž než priamočiare dobrodružstvo.... celý text

Fantomas kontra Juve 2010, Pierre Souvestre

Prvý Fantomas bolo také zmätené čosi čo malo predstaviť ultimátneho záporáka takmer z pekla, ale bol to len taký kradoš v prevleku a okolo poskakovali postavy ktoré nič moc nerobili. Druhý diel našťastie vytúruje svoju brakovosť a ostáva zameraný na niečo čo je možné sledovať. Zvlášť ma zaujalo že sa v tom celom Fantomas takmer "nevyskytoval" a len ho bolo tušiť niekde v pozadí udalostí. Nie že by to všetko dávalo nevyhnutne zmysel a samotný majster zločinu nemá nejaký konkrétny diabolský plán, iba zmes krádeží, vylomenín, plus nejaká tá vraždička. Dalo by sa povedať že taká obyčajná kriminalita nehodná tej mysterióznej omáčky, Bondovských pascí a kúzelníckych trikov ktoré má Fantomas v každom rukáve. Ale vďaka priamočiarej pokleslosti historky mi nič z toho nevadilo, ani to že Komisár Juve a novinár Fandor sú neustále spolu, podozrivo často sa držia za ruky a vlastne nemá žiaden zmysel že je Fandor novinár keď celý čas oficiálne pomáha s vyšetrovaním a Juve sa na neho spolieha viac než na zvyšok zboru. Asi najviac pobavila scéna kde sú hrdinovia napálený na natáčaní akčného filmu a zmlátia hercov. V závere náhle vylezie Fantomas z ulity aby vyskúšal nejaký ten epický útek z obkľúčenia. Za mňa to tentoraz fungovalo, ale Fantomas by predsa len potreboval trocha viac šialenstva v oku a prestať spriadať extra komplikované plány kvôli nejakým drobným.... celý text

Shannarova čarodějka 2003, Terry Brooks

Ďalšia séria v sérii Shannara. To že sa každý ďalší príbeh odohráva desiatky či stovky rokov po tých predošlých je fajn, až na to že všetky generácie sú na jedno brdo a najnovšie postavy sú zasa len klonmi svojich predkov naprieč všetkými knihami. Tentokrát je zápletka viac klasická Káčerovská naháňačka za pokladom, o ktorom nikto presne nevie čo je zač, na palube lietajúcej lode. Celé to má dosť nevyrované tempo, kde story odštartuje rýchlosťou rakety, potom nadlho zabŕdne pri prípravách na cestu a nakoniec zasa seká udalosti takým tempom až sa divím čo vlastne zostane do ďalších dvoch dielov. To videoherné pátranie po troch kľúčoch porozhadzovaných na rôznych ostrovoch pôsobí aj na klasickú fantasy divne mechanicky, zvlášť keď ich získanie je podozrivo strašne jednoduché. Nakoniec sa ukáže že je to všetko súčasť záhadnej hry, čo zdvihne čitateľovu morálku a potrebu ďalšieho dielu aby zistil kam sa to hrdinovia vlastne ženú a čo je za tým. Celý dej teda preskakuje medzi nejakými zaujímavými novými prvkami a tým čo bolo povedané a urobené tisíckrát predtým postavami ktoré mali akurát iné mená. Máme tu samozrejme druida ktorý všetkými manipuluje ( čo v ňom ale tentoraz vyvoláva protichodné pocity keďže si ľúbil že nebude ako jeho predchodcovia ), nejakých drsných tulákov čo fungujú ako svaly celej výpravy, trpaslíka, elfa a samozrejme dvoch neskúsených mlaďasov z ktorých jeden je ako vždy Leah a ten druhý má síce nevyjasnený pôvod, ale keďže v knihe od začiatku nečakane absentuje niekto ďalší z rodu Ohmsfordovcov, tak záhada nie je príliš záhadou a odhalenie nespôsobí šok porovnateľný s nájdením Tutanchamónocej hrobky. Zaujímavá je záporáčka, mladá naštvaná čarodejnica ktorá túži roztrhať druida v zuboch, ale typické odhalenia všemožných rodinných väzieb medzi postavami ma skôr štvali, lebo je to opäť to čo sa v tých príbehoch deje furt. No a čarovného deduška alias kráľa striebornej rieky ktorý sa náhodne zjaví aby dal hrdinovi talizman poslednej záchrany je asi lepšie nekomentovať, ten ma štval vždy aj keď sa mu raz skoro podarilo ospravedlniť svoju existenciu.... celý text

Otrok megaměsta 2021, Tomáš Sekerka

Pokračovanie Clony je priamočiara behačka/strieľačka ako z viedohry. Najskôr sledujeme ako resurektovaný hrdina nadopovaný nanobotmi v súlade s názvom knihy plní úlohy pre korporáciu a potom sa rozhodne dostať k tajomnému vládcovi mesta ukrytom na vrchole mrakodrapu. Ten ho ale nečakane predbehne a okamžite pozve k sebe aby sa šetrilo časom. Zbytok deja je útek pred plazmovými zombíkmi a kozmickým chápadlovým hnusom, niečo ako Lovecraftovská cukrová vata. Hrdinovia sa plazia kanálmi, rozstrieľajú vlak plný banditov a finále je rozšupnutý bum-bum chaos s nejasným kocom, takže pokračovanie niekedy nabudúce. Ďalšie béčko do zbierky čo spoľahlivo baví brutálnou akciou a odpovede na minule predložené záhady sú našťastie vysoko uspokojivé. Sekerka je teda stále pevne zaťatá v zárubni.... celý text

Číňanovy trampoty v Číně 1969, Jules Verne

Nedávno som čítal Mayovho Červenomodrého Matuzalema a tak ma zaujalo ako si s podobným námetom komediálne ladenej story z Číny poradil Jules Verne, v knihe ktorú som nikdy v detstve nečítal, takže k nej môžem pristupovať s neriedeným dospeláckym cynizmom. Verne bol nepochybne lepší spisovateľ než May, ktorého predstava dobrodružstva spočívala väčšinou v tom že všetkovediaci hrdinovia iba trápili chudákov debilných zloduchov. Na druhej strane May zasa dokázal písať miestami úžasne idiotské hlody, to vždy zdôrazňujem. V prípade číňanových trampôt toho dobrodružstva taktiež moc nie je, lebo je to dosť krátke a Verne má zas vo zvyku zabiť dosť miesta popisom prostredí a historickými okienkami. Bohatý znudený číňan nemá žiadnu radosť zo života a keď jedného dňa príde na mizinu, rozhodne sa poprosiť svojho učiteľa filozofa aby ho zabil, ale nenápadne. Následne však vyjde najavo že o peniaze neprišiel a je dokonca ešte bohatší, ale jeho vrah zmizol a je treba ho nájsť aby nedokončil prácu, lebo nášmu bambusovi sa s toľkými prachmi zrazu nechce umrieť. Tak teda ide na cestu, sprevádzaný svojim lenivým sluhom a dvoma agentmi poisťovne ktorý musia chrániť túto drahú položku do vypršania tremínu. Celé to stojí na tom že sa hrdina pokúša zvrátiť to čo na seba ušil sám, čo je samo o sebe decentne vtipné a občas dôjde aj na nebezpečnú sitáciu, kde sa predvedú úžasné záchranné obleky v ktorých sa môžete plaviť a ešte vám pripravia čaj. V podstate taká krátka vtákovina ktorá celkom pobaví, u mňa teda nakoniec za tri, lebo na štyri by to musel Julo zahnať trochu ďalej a rozbúrať nejaký ten šaolin.... celý text

Lovci monster s.r.o. 2012, Larry Correia

Je to taký Americký Kotleta, akurát bez neustálych hlášok a sexu. Autor prakticky nemá vlastné nápady, ale je dosť dobrý v miešaní motívov ktoré už poznáme z milióna iných diel. Hlavný hrdina je účtovník búchač ktorý musí zabiť svojho odporného šéfa vlkolaka a zisťuje že svet je plný nadprirodzených bytostí proti ktorým bojuje vláda aj súkromné organizácie lovcov monštier. Takže samozrejme narukuje aby zachránil svet pred prekliatym conquistadorom ktorý chce zničiť čas. Žiadny prvok v knihe nie je originálny, všetko sme už videli/čítali x-krát, hrdinovia bojujúci s príšeráckou čvargou, upíri, vlkolaci, trollovia, kamenné chrliče aj Lovecraftovské vesmírne hlavonožce. Correia to všetko hodí do kotla, pridá aztécku papriku, miesto Hellboya dosadí Texaského nadšenca do zbraní alias vyvoleného a nechá sa to rubať do ružova. A funguje to! Béčková akčná historka ktorá nie je príliš blbá, príbeh dáva zmysel a nemá hluché miesta, pre fanúšika žánru ideál. Snáď jediná výčitka sa týka hrdinovho soka v láske, ktorý je zbytočne nafintený kretén a dostáva to neustále bez milosti zožrať ako posledná špina. No a to je asi tak všetko... celý text

Červenomodrý Metuzalém 1970, Karel May

Humoristická Mayovka kde sa banda bizarných existencií potĺka Čínou? No dobre to ma zaujíma, lebo stále tvrdím že May dokáže byť vtipný keď chce. Titulný hrdina je nedoštudovaný študent ktorý dostal meno podľa svojho farebného nosa, preslovy jeho pobočníka Gottfrieda sú klenoty slovo za slovom, kapitán Turnerstick si myslí že ovláda dokonale čínštinu keď proste hovorí po svojom a k slovám pridáva koncovky ang-eng-ong-ing a mastná holandská guľa Mijnheer by zožral celý svet, lebo sám sebe pripadá vychudnutý. Keď táto eskadra robí to čo vie najlepšie, teda bordel je to sranda. Nanešťastie by tá kniha mala mať aj nejaký dej a tu sa opäť prejavuje Mayova najväčšia slabina, pretože to bol autor dobrodružných príbehov, ktorý vlastne vôbec nevedel písať dobrodružné príbehy. Samozrejmosťou je náhodné odpočúvanie plánov záporákov a ich následné potrollenie, vďaka čomu je polovica knihy o tom ako sú všetci číňania ( ktorí sú tu buď dobrácky čestný trulkovia ktorý na slovo veria nejakému belochovi ktorý sa práve zjavil pred ich dverami, alebo skorumpované špiny ) našej partii nekonečne vďačný a zahŕňajú ich rôznymi dekrétmi s magickou mocou ktoré im zaisťujú napr. ochranu pred gangom žobrákov. Plus hromada "neuveriteľných" náhod, pretože ak máte za úlohu nájsť len tak naslepo v Číne pár konkrétnych číňanov, stačí ísť za nosom a proste na nich musíte naraziť behom tých najnepravdepodobnejších udalostí. Je doslova nemožné ich minúť! Podobné je to aj s pokladom ktorého nájdenie je nervydrásajúca jednostránková odysea kde stačí Matuzlemovi len hodiť očkom správnym smerom. No a "grandiózne" finále vyrazí čitateľovi zbytky dychu nekonečným objímaním, spievaním nemeckých pesničiek a plakaním od radosti. Veľmi som chcel aby to bolo dobré, ale nejde to.... celý text