TERRORDROME přečtené 260

Otrok megaměsta 2021, Tomáš Sekerka

Pokračovanie Clony je priamočiara behačka/strieľačka ako z viedohry. Najskôr sledujeme ako resurektovaný hrdina nadopovaný nanobotmi v súlade s názvom knihy plní úlohy pre korporáciu a potom sa rozhodne dostať k tajomnému vládcovi mesta ukrytom na vrchole mrakodrapu. Ten ho ale nečakane predbehne a okamžite pozve k sebe aby sa šetrilo časom. Zbytok deja je útek pred plazmovými zombíkmi a kozmickým chápadlovým hnusom, niečo ako Lovecraftovská cukrová vata. Hrdinovia sa plazia kanálmi, rozstrieľajú vlak plný banditov a finále je rozšupnutý bum-bum chaos s nejasným kocom, takže pokračovanie niekedy nabudúce. Ďalšie béčko do zbierky čo spoľahlivo baví brutálnou akciou a odpovede na minule predložené záhady sú našťastie vysoko uspokojivé. Sekerka je teda stále pevne zaťatá v zárubni.... celý text

Číňanovy trampoty v Číně 1969, Jules Verne

Nedávno som čítal Mayovho Červenomodrého Matuzalema a tak ma zaujalo ako si s podobným námetom komediálne ladenej story z Číny poradil Jules Verne, v knihe ktorú som nikdy v detstve nečítal, takže k nej môžem pristupovať s neriedeným dospeláckym cynizmom. Verne bol nepochybne lepší spisovateľ než May, ktorého predstava dobrodružstva spočívala väčšinou v tom že všetkovediaci hrdinovia iba trápili chudákov debilných zloduchov. Na druhej strane May zasa dokázal písať miestami úžasne idiotské hlody, to vždy zdôrazňujem. V prípade číňanových trampôt toho dobrodružstva taktiež moc nie je, lebo je to dosť krátke a Verne má zas vo zvyku zabiť dosť miesta popisom prostredí a historickými okienkami. Bohatý znudený číňan nemá žiadnu radosť zo života a keď jedného dňa príde na mizinu, rozhodne sa poprosiť svojho učiteľa filozofa aby ho zabil, ale nenápadne. Následne však vyjde najavo že o peniaze neprišiel a je dokonca ešte bohatší, ale jeho vrah zmizol a je treba ho nájsť aby nedokončil prácu, lebo nášmu bambusovi sa s toľkými prachmi zrazu nechce umrieť. Tak teda ide na cestu, sprevádzaný svojim lenivým sluhom a dvoma agentmi poisťovne ktorý musia chrániť túto drahú položku do vypršania tremínu. Celé to stojí na tom že sa hrdina pokúša zvrátiť to čo na seba ušil sám, čo je samo o sebe decentne vtipné a občas dôjde aj na nebezpečnú sitáciu, kde sa predvedú úžasné záchranné obleky v ktorých sa môžete plaviť a ešte vám pripravia čaj. V podstate taká krátka vtákovina ktorá celkom pobaví, u mňa teda nakoniec za tri, lebo na štyri by to musel Julo zahnať trochu ďalej a rozbúrať nejaký ten šaolin.... celý text

Lovci monster s.r.o. 2012, Larry Correia

Je to taký Americký Kotleta, akurát bez neustálych hlášok a sexu. Autor prakticky nemá vlastné nápady, ale je dosť dobrý v miešaní motívov ktoré už poznáme z milióna iných diel. Hlavný hrdina je účtovník búchač ktorý musí zabiť svojho odporného šéfa vlkolaka a zisťuje že svet je plný nadprirodzených bytostí proti ktorým bojuje vláda aj súkromné organizácie lovcov monštier. Takže samozrejme narukuje aby zachránil svet pred prekliatym conquistadorom ktorý chce zničiť čas. Žiadny prvok v knihe nie je originálny, všetko sme už videli/čítali x-krát, hrdinovia bojujúci s príšeráckou čvargou, upíri, vlkolaci, trollovia, kamenné chrliče aj Lovecraftovské vesmírne hlavonožce. Correia to všetko hodí do kotla, pridá aztécku papriku, miesto Hellboya dosadí Texaského nadšenca do zbraní alias vyvoleného a nechá sa to rubať do ružova. A funguje to! Béčková akčná historka ktorá nie je príliš blbá, príbeh dáva zmysel a nemá hluché miesta, pre fanúšika žánru ideál. Snáď jediná výčitka sa týka hrdinovho soka v láske, ktorý je zbytočne nafintený kretén a dostáva to neustále bez milosti zožrať ako posledná špina. No a to je asi tak všetko... celý text

Červenomodrý Metuzalém 1970, Karel May

Humoristická Mayovka kde sa banda bizarných existencií potĺka Čínou? No dobre to ma zaujíma, lebo stále tvrdím že May dokáže byť vtipný keď chce. Titulný hrdina je nedoštudovaný študent ktorý dostal meno podľa svojho farebného nosa, preslovy jeho pobočníka Gottfrieda sú klenoty slovo za slovom, kapitán Turnerstick si myslí že ovláda dokonale čínštinu keď proste hovorí po svojom a k slovám pridáva koncovky ang-eng-ong-ing a mastná holandská guľa Mijnheer by zožral celý svet, lebo sám sebe pripadá vychudnutý. Keď táto eskadra robí to čo vie najlepšie, teda bordel je to sranda. Nanešťastie by tá kniha mala mať aj nejaký dej a tu sa opäť prejavuje Mayova najväčšia slabina, pretože to bol autor dobrodružných príbehov, ktorý vlastne vôbec nevedel písať dobrodružné príbehy. Samozrejmosťou je náhodné odpočúvanie plánov záporákov a ich následné potrollenie, vďaka čomu je polovica knihy o tom ako sú všetci číňania ( ktorí sú tu buď dobrácky čestný trulkovia ktorý na slovo veria nejakému belochovi ktorý sa práve zjavil pred ich dverami, alebo skorumpované špiny ) našej partii nekonečne vďačný a zahŕňajú ich rôznymi dekrétmi s magickou mocou ktoré im zaisťujú napr. ochranu pred gangom žobrákov. Plus hromada "neuveriteľných" náhod, pretože ak máte za úlohu nájsť len tak naslepo v Číne pár konkrétnych číňanov, stačí ísť za nosom a proste na nich musíte naraziť behom tých najnepravdepodobnejších udalostí. Je doslova nemožné ich minúť! Podobné je to aj s pokladom ktorého nájdenie je nervydrásajúca jednostránková odysea kde stačí Matuzlemovi len hodiť očkom správnym smerom. No a "grandiózne" finále vyrazí čitateľovi zbytky dychu nekonečným objímaním, spievaním nemeckých pesničiek a plakaním od radosti. Veľmi som chcel aby to bolo dobré, ale nejde to.... celý text

Inferium 2019, Roman Bureš

Ďalšia variácia na peklo, tentoraz o tom ako príde farmársky démon k podivnému dedičstvu, pretrhne nebeskú blanu a z nej sa vyvalia nacisti priamo skrz plynovú komoru! Kto z nich je horší? Zatratenci sa v tomto pekle "rodia" zo zeme a slúžia čertom ako dobytok z ktorého si podľa chuti odkrájajú raňajky, obed i večeru, veď im to dorastie. Strašne som si túto mytológiu každodennosti užíval a hovoril som si že autor dáva svojimi nápadmi ostatným na frak. Pekelná spoločnosť je ako tá naša, kde nikto nepremýšľa o veciach ktoré sú bežnou rutinou a démoni ani len nevedia čo je ľudský dobytok zač, je to proste len nemé mäso. Keď sa do pekla nahrnú Nemci s bazukami, bolo zvláštne im "fandiť", lebo v tomto prípade oslobodzujú zástupy nekonečne trpiacich mŕtvych slúžiacich ako chodiaci kebab ( ktorý však za života zjavne neboli anjelici keďže skončili v pekle). Bol som presvedčený že maximálne hodnotenie je nevyhnutné, ale po dočítaní sa spustilo peklo v mojej hlave a ja som si spätne začal uvedomovať fatálne nedostatky celej historky. V prvom rade že hlavný ľudský protagonista, tisícročný bojovník so zvláštnymi schopnosťami Rónan je hrdina úplne na prd. Žiadny úderník ktorý sa dokáže po Kotletovsky vysekať z nemožných situácií, tento sa vlastne celú knihu nechá dejom len vláčiť v podstate ako pasívny pozorovateľ a jeho najväčší výkon okrem pár mentálnych trikov je to že poslúži čertom ako tlmočník, za čo si pre seba vyhendluje nejakú úľavu. S tým potom súvisí že by som omnoho radšej videl osobnejšiu story kde sa Rónan sám zubami-kudlami prebíja inferiom a čistí si cestu k najvyššiemu satanovi, než sledoval nezmyselné hurá ťaženie germánov ktoré aj tak k ničomu nevedie! Ako som sa pri čítaní bavil, tak sa teraz už nedokážem cez tieto veci preniesť a celý zážitok mi značne splesnivel. Čia je to smola? Moja!... celý text

Jantarové oči 2013, Vilma Kadlečková

Takže o čom to bolo? To sa asi nedá zatiaľ povedať, lebo táto sága nevydáva svoj príbeh príliš ochotne. Svet kde sa ľudia stretli s civilizáciou náboženských fanatikov uctievajúcou hmyzieho boha, psychedelické drogy a rituálne sebaobetovanie. Majú však technológie na cestovanie vesmírom a tak je treba byť s nimi zadobre. Čítanie tejto hubovitej historky sa ľahko môže javiť ako zmätočné, keď sme hodený do sveta ktorý je zrejme detailne prepracovaný, ale my nič nevieme a informácie lezú von ako z asfaltovej jamy tak nejak náhodne. Čosi zhnité páchne v pozadí ( a teraz nemyslím konkrétne spotené ľudské pozadie ale obecné dejové pozadie ) a asi sa chystá nejaká temná konšpirácia, ale akákoľvek pointa toho celého je v tomto momente nedostupný luxus, takže po dočítaní prvého dielu stále vlastne nepoznáme samotnú zápletku, iba niekoľko križujúcich sa línií zbiehajúcich sa v bode ktorý nevieme čo znamená. Ale to nemajú byť z mojej strany sťažnosti, lebo ja som si to celé užíval asi najviac ako sa dalo. Vesmírny inkvizítor, súboje telepatokinetikov, akási vzdialená podzápletka o opustených kolonistoch niekde v zadku vesmíru a flashbacky s hrdinovým hnusným tyranským otcom, profesorom össeológie. Akurát samotný emzáci boli tak trochu sklamaním, dúfal som v niečo cudzokrajne hnusnejšie než len veľké nosy a plantavé uši. Ale majú moju plnú pozornosť, takže až sa niekedy dozvieme čo sa tam deje nech to radšej stojí za to.... celý text

Deník nalezený ve vaně 1999, Stanisław Lem

Lem tentokrát na vlne rýdzej absurdnosti. V úvode je predstavený výskum o tom ako bytosti z ďalekej budúcnosti odhaľujú trochu bližšiu budúcnosť, kde došlo k papierokalypse čo uvrhla ľudstvo do doby temna a podrazáctva. No a potom už ponoríme do nezmyselného príbehu kde by mal hrdina plniť akúsi misiu, ale nie je schopný zistiť o čo ide. Celé je to teda o tom že behá hore dole po mieste zvanom "barák" a snaží sa získať svoje rozkazy, čo sa ukazuje ako nemožné, keďže všetky zodpovedné postavy sa chovajú ako zo skečov Monty Python, blábolia o šifrách v šifrách v šifrách, dvojitých, trojitých, štvor a viac-itých špiónoch a občas proste spáchajú samovraždu. Lavína nepravdepodobných a protirečiacich si udalostí drví hrdinovu psychiku a jediným útočiskom pred mozgovým preťažením je kúpeľňa do ktorej sa hrdina vracia pred odpočinúť si pred ďalším nájazdom na útesy nepríčetnosti. No a ešte je tu pasáž kde to dotiahne k najvyššiemu z najvyšších a zloží ódu na bradavice. Dokážem si podobné uletenosti užiť, ale chcelo by to aspoň nejakú pointu, pretože to vôbec nijako nekončí, čo síce podčiarkuje večný kolobeh byrokratickej a ideologickej paranoje, ale môj mozog je tiež len človek a bez nejakého aspoň čiastočne uspokojivého finále sa akosi vzpiera. Takže fajn, ale aspoň zrnko nejakého ukotvenia v zrozumiteľnej realite by to mohlo osoliť.... celý text

Shannarovy talismany 2000, Terry Brooks

Posledný diel Shannarovho dedičstva získava najnižšie hodnotenie v rámci série. Všetky postavy sa pomaly zliezajú späť zo svojich výprav a spolu dohromady vytvoria jedného megatransformera čo zatočí so zlom. Alebo sa budú ponevierať okolo, rôzne stretávať, spytovať svoje svedomia a naštartujú troška gerilovej vojny proti zlej federácii a jej temným pánom. Celé je to na môj vkus moc roztrieštené na hromadu črepín ktoré sa váľajú všade po zemi a aj keď je každá z nich sama o sebe viac či menej dobrá, tak celkový obraz pripomína skôr nahrubo pozošívané Frankensteinovo monštrum ktoré síce žije a dýcha, ale jeho údy sa chcú rozutekať každý po svojom. Vrcholom knihy je jednoznačne Walker Boh a jeho duel s jazdcami z apokalypsy, čo bola asi jediná skutočne nápaditá vec, aj keď dosahovanie malých úspechov v partizánskej vojne prináša satisfakciu, hlavne keď hrdinovia začnú poriadne peniť. Každopádne práce majú ako na kostole keďže nepriateľom je celá nacistická fantasy ríša, ale do konca ostáva len pár strán, čo pôsobí dosť znervózňujúco. Trebárs na genocídu trpaslíkov sa od prvého dielu úplne zabudlo. Taktiež som dúfal že Kráľ striebornej rieky, ktorému sa v Shannarovom Druidovi konečne podarilo vydobiť si skutočnú relevantnosť v tomto univerze sa do celej veci vloží nejakým zásadnejším spôsobom, minimálne ako dovetok predchádzajúcich udalostí, ale nebolo nič okrem trápneho zachraňovania odzadu. Finále je úplne suché ako Bondovo martini pretrepané nemiešané a na porazenie celého obrovského zla stačí len zabiť hlavného kápa, všetky ostatné potvory sa razom rozplynú a zbytok fašistickej čvargy proste stratí chuť bojovať, takže sa rozídu a hotovo. No a nakoniec sú tu postavy Para a Cola, ktorí by logicky mali byť hlavnými hrdinami, ale majú v celej sérii najmenší priestor, čo je paradoxne asi dobre lebo sú aj najmenej zaujímavý. Takže som tomu naložil, ale zlé to nebolo, len také nešťastne priemerné a vo finále odseknuté.... celý text

Fantomas 1970, Pierre Souvestre

Tak som podľa popisov čakal temnejší brakový thriller kde Fantomas nie je Bondovský zloduch s lietajúcim autom a inšpektor Juve srandovný Funés. Dostal som ale maximálne treťotriednu, zmätenú rádobydetektívku kde priveľké množstvo postáv občas objaví mrtvolu. V každej druhej scéne potom vidíme nejakú novú postavu z ktorej sa vždy vykľuje maskovaný Juve, ktorý chodí inkognito po náhodných miestach. On jediný verí že Fantomas naozaj existuje a robí z neho úplného všemocného satanáša pre ktorého "nie je nič nemožné", ale ja ako čitateľ vidím iba obyčajného trochu šikovnejšieho kriminálnika ktorý občas niečo čórne a niekoho zamorduje, pričom si nasadí falošnú briadku a parochňu, čo z neho má robiť zločinecké monštrum. Kniha navyše nedáva zmysel ako samostatný príbeh, iba ako úvod do série kde sú predstavené postavy ktoré budú v ďalších dieloch dôležité, ale v tomto sú zbytočné, napr. srandovný somrák Bouzille, bez ktorého by sa nič nezmenilo. Prekvapil ma "zrod" novinára Fandora, ktorý ale tiež len čaká až k niečomu bude a asi jediné čo za niečo stálo bol záver s popravou na gilotíne, kde však dej náhle končí takmer uprostred vety. Takže tento prvý diel nemá čím zaujať ( snáď okrem popisov francúzskej smotánky a spodiny roku 1911 ) a ostáva len dúfať že ďalšie diely pritlačia na pílu a ukážu nejaké béčkové rošambo.... celý text

Mechanický pomeranč 2002, Anthony Burgess

Kubrickov film mám rád a konečne som sa dostal aj k predlohe. Dej je dosť jednoduchý, ale samotné čítanie textu náročnejšie , pretože hrdina/vyprávač hovorí takzvaným jazykom týnov kde sa to hemží spotvorenými anglickými, ruskými či nemeckými výrazmi, takže Hjumaníci majú hendky, fútky, ajká, cány a hírujú, lukukú, skrímujú, tolčokujú a podobný fisíz. Alex je sociopat bez štipky empatie pre ktorého je každodennou bežnou zábavou kradnutie, mlátenie ľudí a najviac uspokojenia pociťuje keď z nich strieka nádherná červenočervená "blažka". Raz ale dopadne jeho "rejzr" na kameň a on v base podstúpi "liečbu" po ktorej sa mu robí zle len pri pomyslení na zlo, takže sa role obrátia a jemu sa mstia všetky jeho obete. Film je z knihou v podstate úplne totožný a rozdiely sú len v detailoch ako že vo filme dostane po zrade "frendíkov" po "gulliverovi" fľaškou zatiaľ čo v knihe reťazou a miesto "ouldaných" dôchodcov z knižnice je zmlátený bezďákmi. Pri porovnaní tak nakoniec kniha oproti filmu stráca, lebo film ponúka okrem príbehu navyše Kubrickov "bolšácky" maniakálny vizuál. Jediný jasný rozdiel je potom v dodatku po finále ktorý film už neobsahuje a vyliečený Alex tam prestáva byť násilným zloduchom pretože sa stal plnoletým a pubertálne výčiny už ho nezaujímajú, lebo musí pracovať. Nedáva to príliš zmysel, lebo napr. jeho bývalý parťáci nastúpili k polícii kde majú možnosť ventilovať svoju krutosť verejne a legálne, ale symbolicky viem čo autor hovorí.... celý text

Omega, planeta zla 1991, Robert Sheckley

Taká sci-fi jednohubka o chlapíkovi ktorý je odsúdený za vraždu ktorú si mepamätá, lebo mu bola v rámci trestu vymazaná pamäť a je transportovaný na väzenskú planétu riadenú zločincami pomocou bizarného systému protikladov. Na jednej strane veľký dôraz na prísne dodržiavanie absurdných pravidiel, na druhej spoločenský postup je možný len verejným porušovaním týchto pravidiel. Užívanie drog je povinné, tak ako členstvo v cirkvi zla a za nedodržiavanie sú tresty, ktoré ak prežijete, vyšvihne vás to hore. Plus vás môžu náhodne vylosovať ako lovnú zver a tak podobne. Hrdina sa snaží hádzať na všetko bobkom, takže fasuje tresty, ale vždy z toho vyjde ako víťaz, čo ho ešte viac štve. Keď v rámci menšej revolúcie zosnovanej bandou intelektuálov uniká späť na zem, zisťuje že tam je to úplná utópia kde ľudia ani nevedia čo je násilie, čo sa ta nejak nezhoduje so všetkými tými väzňami čo sú lifrovaný na Omegu. Vtip je v tom že ľudia sú v škole hypnoticky manipulovaný aby práskali sami na seba keď sa im niečo nezdá. Svištiaca béčková jazda podivnou spoločnosťou s nejakými zaujímavými myšlienkami navrch, fajn vec.... celý text

Poklad Inků 1971, Karel May

Spočiatku som si myslel že sa snáď jedná o vôbec najzábavnejšiu Mayovku, štýlom naviac pripomínajúcu skôr Verneovku. Hrdinom je bláznivý profesor s prostorekým pomocníkom pátrajúci po pravekých kostrách ktoré sa údajne povaľujú v juhoamerických pampách. Priblble srandovné/srandovne priblblé rečičky Mayovi vždy išli a dosť dlho je kniha o tom ako sa títo dvaja nemtavý trotlovia nejako pretĺkajú za snom o antediluviálnych koštiaľoch a keď do party priberú ešte aj šialeného aristokratického chirurga ktorý neustále každému ponúka amputácie čohokoľvek, tak to bola fajn nezáväzná zábava. Nanešťastie to nevydrží a skĺzne do podstatne nudnejšej Mayovskej rutiny. Najväčší geroj zvaný Otec Jaguár je juhoamerická verzia Old Shatterhanda so všetkým čo k tomu patrí, vrátane nemeckého pôvodu, všetkoznalectva a nekonečnej šľachetnosti, čo v preklade znamená že je nudný patrón ktorému sa odpovedá jedine "áno pane" lebo má vždy pravdu. Politická zápletka o nejakých revolúciách je značne vágna, skoro až vaginálna a do toho vstupujú staré krivdy zosobnené "úplnou náhodou" ako inak presne tými "zlými revolucionármi" ktorí mimo iné môžu za všetko čo sa našim hrdinom kedy stalo. Foter Jaguár robí presne to čo Oldo Drvič, náhodne odpočuje kompletné plány špatošov a potom už len pripraví pasce kde všetkých donúti stať sa priateľmi. Teda okrem tých nepolepšiteľných, ktorí musia biedne zhynúť na vlastnú hamižnosť. Zábavné postavy z prvej tretiny musia ďalej slúžiť len ako Jaguárova príťaž keď sa dementi neustále nechávajú chytiť banditmi pri snahe o hrdinstvo či naháňaní pravekých kostí. Celkové hodnotenie by som dal niekam do ľahkého podpriemeru, lebo úvodná zábavnosť je nešťastne utlčená do bezvedomia skostnatenou Mayovitosťou.... celý text

Shannarova Elfí královna 2000, Terry Brooks

Tentokrát o hviezdičku menej než minule, lebo je zo celé o Elfoch, ktorí nie sú to najzaujímavejšie čo môže fantasy svet ponúknuť. Inak to ale pokračuje v poriadne temnom štýle a tak sledujeme cestu na ostrov obkľúčený príšerami kde si Elfovia po exode stvorili svoje súkromné peklo, čo je moc fajn. V tomto bode si musím rýpnuť do dvoch vecí, ktoré sa vinú celou sériou. Za prvé, Brooks popisuje väčšinu nepriateľských potvor proste ako niečo pokrivené a deformované, s hromadou zubov a pazúrov. Po x-tom rovnakom popise si človek povie že Brooks nevládne príliš veľkým množstvom fantázie týmto smerom. No a za druhé, Brooksovi hrdinovia pijú jedine pivo. Keď sú nutený lôchať vodu, viete že je zle a sú tisíc kilometrov v nejakej hnusnej pustine. Nikdy mu nestačí povedať že na večeru mali zbytky z diviaka, vždy musí dodať že to zapili pivom! Ale späť k deju, Wren má za úlohu priviesť Elfov späť, čo znamená dostať ich z ostrova zamoreného všetkým možným a ktorý navyše čoskoro exploduje. Vypichol by som solídne hororové pasáže s nejakými ektoplazmatickými psycho mátohami zvanými "Drakulovia"! Pointa je že Elfovia majú v skriniach pár stoviek pekne slizkých kostier z minulosti, ale snáď sa to vsiakne. Blížime sa do finále Dedičstva.... celý text

Na planetě otročích robotů 1996, Harry Harrison

Galaktický skorohrdina Bill od minula pochopil že vojenskou mašinériou najlepšie prepláva keď sa bude tváriť ako jeden z nich a tak si nasadil kly po svojom bývalom inštruktorovi a buzeruje nováčikov na cvičisku. Imidž mu kazí akurát jeho náhradná kuracia noha než si zoženie nejakú ľudskú. Výhodou oproti prvému dielu sa spočiatku zdá byť ucelenosť príbehu oproti poskakujúcej koláži príhod, lebo Bill s partou ( nadradený nadriadený, mužatka či technik menom Cy Berpunk ) letia zistiť kde Čingrovia vyrábajú bojových drakov. To je však iba klam, rovnako ako to že planéta na ktorej stroskotajú je obývaná výhradne robotmi. Ukáže sa však že je to celé veľký bordel kde sú hrdinovia iba vláčený z miesta na miesto a všade narážajú na ďalších a ďalších strojových aj organických magorov ktorí si želajú večnú vojnu s kýmkoľvek. Netvrdím že je to celé nevtipné, akurát že po tom čo narazia na x-tý kmeň čo bojuje s nejakým iným a nikto nevie prečo, tak zábava práve negraduje, skôr naopak. Áno, sú tam vtipné hádky a trefné satirické šťuchance, ale keď je to celé ako jazda autobusom po zastávkach, kde vždy niekto nastúpi a vystúpi pričom je vám jedno kto to bol, tak to nie je žiadne literárne veľdielo. Roboti, Rimania, indiáni, falošný Merlin z krajiny Oz... mať to tak nejakú normálnu štruktúru deja ktorá k niečomu speje dal by som o hviezdičku viac.... celý text

Shannarův druid 2000, Terry Brooks

Dedičstvo pokračuje a je to zatiaľ to najlepšie čo Shannarovská séria ponúkla. Hrdinovia sú od minula rozdelený na tri skupiny a dve z nich sa týmto dielom iba mihnú aby si užili trochu depresie na úteku pred fantasy fašistami. Pozornosť sa ale upiera na tým hľadajúci mesto v ktorom žije kamenný kráľ, brat kráľa striebornej rieky. Áno, toho kráľa striebornej rieky, mojej najneobľúbenejšej postavy ktorá by sa svojou jednorozmernou dedkovitosťou vševedkovitosťou skôr hodila do Dobšinských rozprávok. Ale Brooksovi sa nejakým spôsobom z neho podarilo čosi vykresať, po prvý krát ma neštval, zapadal do toho všetkého a nakoniec dokonca vzbudí aj emóciu! Každopádne hrdinovia pod vedením esenciálneho ženského Ježiša sa dostávajú do kríža s pygmejmi čo si urobili kráľa z potulného speváka a potom aj s pár extra vyšinutými obludami v postapo meste. Toto je vôbec asi prvý krát od prvého dielu čo sa nám pripomína že táto séria sa vlastne odohráva v budúcnosti na troskách našej civilizácie. Autor taktiež ukazuje ž vôbec netreba bitiek obrovských armád fantasy verbeže a vystačí si s všetkoobjímajúcou temnotou, vražednou posadnutosťou, šialenstvom kamenného kráľa a fatalizmom našej spasiteľky ktorá musí dôjsť svojho osudu. Od úvodu až po finálovú pointu to parádne šliape, zvraty fungujú a nejaké slabé miesta či prvky to fakticky nemá, takže poženiem hodnotenie prekliate vysoko.... celý text

Tři stigmata Palmera Eldritche 2011, Philip K. Dick

Cítim sa ako by som mal miesto mozgu vedro šľahačky a pokusy zosmoliť nejaký kus textu o tejto knihe mi spôsobuje až fyzické utrpenie, Dick si asi môže gratulovať. Skúsim to teda čo najviac buranským štýlom a snáď prerazím hlavou umakart. Motívy sú jasné, ľudia musia povinne osídľovať hnusné planéty ako Mars a aby unikli realite berú drogu ktorá ich prenesie niekam do virtuálneho sveta ktorý si zariadia hračkárskymi rekvizitami. To všetko produkujú korporácie s neodmysliteľnými Dickovskými jasnovidcami ktorí sa snažia všetkým zamotať hlavy tým čo sa má či nemá stať. Onen Palmer Eldrich sa vracia tiež z neodmysliteľne Dickovskej Proximy a prináša úplne nový matroš čo údajne dokáže skutočné "zázraky" miesto tých starých fejkových. Dick ako vždy klame telom, takže len špagetové monštrum snáď vie kam vlastne ideme a o čom to celé je. Jasné, hovorí nám že realita stojí za prd, ale keď ju začnete obchádzať skončíte ako vymletá troska. Proste nevyhráte! A nakoniec príde ten okamih keď si hrdina zoberie ten nový, extra vymakaný fet a spolu s ním to odskáče aj čitateľ, pretože od tej chvíle je to jednosmerná jazda toboganom do sfér kde sa všetko deje i nedeje súčasne, realita a halucinácie sú to isté, všetci morfujú na Robocopa s cyber očami a zubami a ten Robocop je Boh... alebo agent Smith. No a keď teda zistíme čo je vo veci tak je proste koniec, lebo prečo nie. Je to geniálne dielo? Možno, ale ešte o pár levelov horšie stráviteľné než je u Dicka zvykom, takže výsledkom je to čo som hovoril na začiatku. Hmota a antihmota sa vzájomne rušia a čisto pocitovo je výsledkom priemer so zaujímavými zábleskami čohosi.... celý text

Petrolejový princ 1982, Karel May

Táto Mayovka je ako na hojdačke, prvá tretina je úplne nevzrušivá, lebo hrdinovia na čele do Samom "hihihi" Hawkensom od začiatku iba konštantne trollujú záporákov ktorý sú radi že sú radi a jediná škoda ktorú sa im podarí spôsobiť je, že čórnu prisťahovalcom vola za účelom večere a aj to len preto že prisťahovalci hodili na Hawkensove rady bobkom. Akékoľvek napätie nula celá nula bodov. Potom ale príde na scénu Hobble Frank s tak epicky idiotským hláškami a hlodmi, že som sa pár krát musel smiať nahlas. Naviac sa hrdinovia konečne dostanú do pasce z ktorej bude ťažko sa dostať... teda až na to že v tomto bode pricválajú Oldo s Vincom a úplne náhodne narazia na stopu toho čo sa deje, čo v praxi znamená že zlý indoši utrú sopeľ ani nevedia ako. Petrolejový princ kaleráb však uniká a vedie svoje obete k falošnému naftovému jazeru ktoré im chce predať, pričom táto časť ma opäť celkom bavila. Vo finále to ale začína byť definitívne prepálené čo sa týka dĺžky a úmorné čo sa týka deja, kde okolo seba hrdinovia, záporáci a dva znepriatelené kmene krúžia a spriadajú plány, ale triumfuje samozrejme Shatterhand ( rozhodne sa mi páčilo bleskové rošambo po zajatí indiánmi ) a to tak že všetkých donúti aby sa stali priateľmi. A Shatterhandovi nemôžete povedať nie, lebo vás osud skôr či neskor kopne do zadku, to si buďte istý! Akurát hnusák petroleják a jeho brat skončia až nezvykle brutálne a extrémne otravný kantor emeritus zase spútaný aby neurobil ďalšiu chujovinu. Takže s hodnotením som váhal, miestami som sa slušne bavil a miestami zasa nie, celkovo asi priemer ktorý sa dokáže nejako udržať nad hladinou. P.S. všetci hrdinovia a kladné postavy na ktoré v Amerike narazíte sú zásadne Nemci!... celý text

Shannarovo dědictví 1999, Terry Brooks

Takže všetky hrozby sveta Shannary boli zlikvidované, nebezpečné artefakty zničené, čierny mág sa definitívne rozplyzol, obnovená magická bariéra vydrží ďalších pár tisíc rokov a hlavný posol zlých správ druid Allanon je tiež mŕtvy. Tak čo sa teda bude diať? Vlastne to čo obvykle, ale viac bokom nie tak priamo po čiare. Po 300 rokoch x-tá generácia Ohmsfordovcov opäť vyráža do akcie, lebo zem je v rozklade, elfovia zmizli, trpaslíci zažívajú holokausť, zlá federácia tomu všetkému šéfuje a niečo slizké sa plíži kanálmi. Rozhodne sa mi páčilo že sa hrdinovia musia pretrmácať pol knihy len aby zistili že Allanon im ani po smrti nedá pokoj a po jeho inštruktáži by sa jeden radšej zabil. Ale hrdinovia sú na to aby sa prekonali a ponorili do jamy plnej prízrakov v solídne hororových pasážach. Situácia je veľmi pekne vyhrotená, fašistický režim versus nadprirodzená hrozba zrodená z črepín starej mágie a uprostred toho naša banda ktorej sa nedarí dvakrát dobre a niektorý z nich vyhlásia pekne po Cartmanovsky že "seriem na vás, idem domov"! Prvé Shannarove Dedičstvo je v podstate parádna vec a ak to ďalšie diely nezmrvia má to obrovský potenciál.... celý text

Temný obraz 2005, Philip K. Dick

Je Temný Obraz najlepšie Dickovo dielo? To je vzhľadom k jeho rýdzo feťáckemu charakteru trochu zložité, lebo minimálne polovica textu sa dá označiť za čistý blábol a je len na vás či si dokážete užiť všetky tie nádherne nezmyselné dialógy a myšlienkové pochody vysmážaných hrdinov. Kniha má v zásade dva sci-fi prvky, nejakú novú super drogu o ktorej sa vôbec nevie kde vzniká a maskovacie zariadenia protidrogových agentov vďaka ktorým majú veľmi neurčité tvary. Vtip je v tom, že nikto nepozná identitu agentov, takže je hlavný hrdina poverený sledovaním samého seba, lebo má na feťáka žijúceho v rozpadnutom baráku podozrivo veľa peňazí, ktoré ale v skutočnosti zarobil práve ako agent. Áno, bavila ma tá smažená fritovaná absurdnosť, paranoidné výplody, historky o hašišovom robotovi a ten moment keď chudák Bob prestával rozlišovať kto vlastne je ma krásne rozsekal. Ale samozrejme je tu nejaké to ale a to sú pre mňa hlavne skoky vo vyprávaní ktoré narušujú plynulosť rozpadu hrdinovej osobnosti, takže preskakujeme z bodu kde začal pochybovať do bodu kde je už úplne mimo a nakoniec len smažená troska vznášajúca sa niekde v diaľavách. Všetko čo bolo tak úžasne rozohraté je v istom bode zmietnuté zo stola, lebo už na tom nezáleží a aj keď to stále dáva svojho druhu zmysel a speje k finálovej pointe, tak mám pocit že mi tie úskočné manévre ukradli časť zážitku. Ale čo by som asi chcel od feťáckej odysey, že? Takže je to moc fajn, ale v mojich očiach to malo na viac, keby autora nenapadlo zahnúť za roh.... celý text

Čepel entropie 2018, Vilém Koubek

Niekto tu píše že v tej knihe sa strieda len chaos s regeneráciou, s čím sa dá súhlasiť. Autor ide ešte o trochu ďalej než jeho kolegovia a "hrdinami" jeho entropie sú dvaja démoni čo zabíjajú a ničia proste pre zábavu, k tomu žerú ľudí, chlastajú, fetujú a vôbec sú to strašné hovädá. Jeden má telo krpatého starčeka napchaté nekonečnou zásobou cigariet a ten druhý aj podľa obalu vyzerá ako Caleb z hry Blood a iba jeho superoblek drží na uzde nekontrolovateľne tryskajúcu silu pomocou ktorej roztrhne výškovú budovu na dvoje. Títo dvaja sa dajú dohromady lebo im je spolu veselo a rezko zabŕdajú do šialených masakrov až sú po kolená v... hovnách, lebo s takým zbesilým prístupom spoľahlivo naštvete celý svet a kresťania nie sú žiadny dobráci. A všetko to beztak riadi satan, takže sa akcia zvrháva v regulérnu apokalypsu s brutálne nabúchaným anime pápežom a nakoniec sa to rozplizne v totálne mazlavé žužu. Niečo ako záver vesmírnej odysey, akurát s hromadou vyvrhnutého hnusu čo ulepí celý svet. Strašný bordel a asi jediná kniha kde som si celý čas prial aby hlavný hrdinovia prehrali a boli čo najkrutejšie zmasakrovaný, aj keď boli určite zábavný a už len kvôli tomu že tam preberajú film Tetsuo majú jednu hviezdičku k dobru.... celý text