VugVugs přečtené 192

Kaldera 1 2004, Alastair Reynolds

Jméno větru I. 2008, Patrick Rothfuss

Moderne napísaná fantasy, ktorá je na môj vkus príliš cool. Ukazuje "strastiplnú" cestu hlavného hrdinu, však ani na chvíľu nezapochybujeme, že ON každý problém hravo zvládne pomocou svojho nadania, intelektu a šarmu. Máme tu z každého rožku trošku- divnú príšeru, mýty, kočovníkov, moderných rodičov, umelcov, vzdelancov, spevákov, básnikov, čudných démonov, bohov, bojujúcich bohov, hroznú smrť, zlých policajtov, žobrákov, zlodejov, knihy logiky, po vzdelaní túžiacich adolescentov, zlých chuligánov, potulných rozprávačov, potulných kronikárov, potulných mágov, školu mágov, arcimágov, intrigy medzi mágmi, bičovanie, bičovanie adolescentov, dobrotivé ženy, dobrotivé slečny, dobrotivých starčekov atď., atď. Proste každý si musí prísť na svoje, že? Formula rozprávanie prvej osoby, outsiderstvo, nadanie a dospievanie zrejme stále dobre funguje na veľkú cieľovú skupinu, Rothfuss je v nej však veľmi dobrý a jeho rozprávanie som si užil s pocitom, že svojej forme naozaj venoval značné úsilie (na rozdiel od tu ceneného a mnou nedočítaného Stehlíkovej Naslouchača, pri ktorom detinskosť príliš cítiť z každej strany). Rothfussovi vyšla dobrá finta, keď toto dospievanie skryl v retrospektívnom rozprávaní už dospelého skúseného mladíka. Žiaľ posledná tretina znížila celý príbeh prenesením deja do potterovskej škôlky pre "mágov", v ktorej sme sa nedozvedeli nič nové, teda okrem toho že náš hrdina znova vo všetkom ´nenápadne´ exceluje, a celkom zmizla chuť dozvedieť sa viac.... celý text

Odhalený vesmír 2 2003, Alastair Reynolds

Odhalený vesmír 1 2003, Alastair Reynolds

Poctivá tvrdšia science fiction, ktorú žiaľ trochu sťahujú klasické neduhy. Rád by som hodnotil vyššie, no nemôžem z dôvodu krívajúceho príbehu, ktorý je značne odvislý od celo-vesmírneho pozadia odhaleného univerza - a ak vás to nedokáže vtiahnuť, budete sa nudiť. Postavy sú jednoznačne jeho funkciou a ich "vzťahy"/rozhovory sú tomu podriadené. Na autorovu obranu je potrebné dodať, že takmer žiadna z nich nie je človek v klasickom ponímaní - telesne i mentálne sú to entity značne modifikované, a tomu je podriadené aj ich myslenie. Predostrieť technologicky uveriteľný a prepracovaný vesmír budúcnosti a zároveň silný príbeh je pre spisovateľa výnimočne náročné (trochu sa to podobá na úlohu napísať napr. učebnicu organickej chémie čitateľsky prístupne až zábavne) - takže skončíme, chceme či nechceme, s postavami ktoré namiesto dostojevského dialógov si vymieňajú úvahy teoretickej fyziky (pri hard science fiction) alebo inej vednej disciplíny. Reynolds má výhodu, že ako bývalý praktizujúci vedec píše o veciach, o ktorých vie zďaleka viac ako ktokoľvek v komentároch, takže to celé dáva zmysel a neskĺzava k fyzike Star Treku (pif pif teleport), k detskej fantasy navlečenej do sci-fi handier (Star Wars), či lacným špekulozofickým "presahom". PS: Odhalený vesmír nie je "obrovsky populárna" literatúra, je však vysoko hodnotená v rámci svojho žánru (a to právom). Obrovsky populárna literatúra sú paskvily menom Divergencia a pod., ktoré pod hlavičkou "young adult doplň žáner" považujú mladého človeka zrejme za hlupáka bez literárneho vkusu:)... celý text

Zbraně Avalonu 1993, Roger Zelazny

Válka starého muže 2010, John Scalzi

Čítavé a heinleinovsky sebavedomo ukecané. Stránky ubiehajú v bojovej kadencii a občas pri-trafia aj humor. V polovici si hovorím, že by už mohol teda prísť aj nejaký ten príbeh so zápletkou, príde však len ku tradičnému vojenskému pátosu. Celá Vojna je tak v zásade len opis vojakov a ich nových spôsobov boja vo vesmíre a proti vesmíranom. Jej zrejme jediným a hlavným šťastím v úspechu je, že je tak dobre napísaná. V zúfalstve scenáristov po vybrakovaní PK Dicka a kombinatorickej zlátanosti hrdikomixov ma prekvapuje, že ešte nemáme blockbuster s Tomom Cruisom. 3.5... celý text

Naslouchač 2016, Petra Stehlíková

Oheň nad Hlubinou II: Planeta spárů 2000, Vernor Steffen Vinge

Oheň nad Hlubinou I: Pád Straumli 2000, Vernor Steffen Vinge

Xenos 2013, Dan Abnett

K Warhammeru nemám zvláštny vzťah, ale od knižného spracovania očakávam high-tech rezaninu(gulatinu), náboženský fanatizmus, dogmatizmus, ortodoxiu, sektárstvo a medziskupinový konflikt, čiže vlastne históriu moderného človeka, len pekných pár tisícročí neskôr. Čítal som náhodne viaceré knihy z Univerza W, a vždy bol viac menej uspokojený dávkou militaristickej sci-fi. Táto séria má patriť k tomu najlepšiemu, čo v knižnej podobe Warhammeru dosiaľ vzniklo - autor sa naozaj snaží naplniť strany vysvetleniami a mytológiou jeho vesmíru - žiaľ v jadre to všetko končí ako ťažká fantasy rozprávka. Na jednej strane desiatky tisíc technologických rokov civilizácií, na druhej veci ako smiešna bububu knižka s neviemakoumocou, o ktorú sa padouch vehementne snaží: akoby nestačili sami ľudia ako zdroj zla a všetkých možných pohnútok konania. Chápem, že taký je Warhammer, ale v literatúre ma takéto autorské skratky vyrušujú, najmä keď autor zahodí príležitosť vymyslieť niečo viac ako len "lebo chaos", "lebo buhahahahah" alebo "lebo satan". Bez týchto výhrad, je to celkom stráviteľná sci-fantasy na zahnanie kacírskych nálad. 2.5... celý text

Devět princů Amberu 1999, Roger Zelazny

Prívlastok klasika je tu viac než oprávnený, i keď to nemusí byť celkom zrejmé. Najmä pre geniálne využitie straty pamäti ako prostriedku rozprávania - tak prirodzene vybudované, že mnohí asi nepostrehnú, čo sa stalo: že autor preklenul nás čitateľov, ktorí sprvu tiež nevieme nič a trochu sa ošívame, čo sa to deje, s hlavnou postavu s podobným problémom, riešením ktorého sa postupne nám i jemu viac objasňuje (namiesto zvyčajného krkolomného hľadania indícií v príbehoch o amnézií). Všetko je navyše zabalené v originálnom druhu magického realizmu, na ktorý buď pristúpime (s radosťou, ako v mojom prípade) alebo Tajomný Amber nebudeme mať radi, pravdepodobne s odsudkom v dodatkoch ´nerealistický´ a ´nelogický´. 4.5... celý text

Motory Boha 2000, Jack McDevitt

Klasický vesmírny príbeh o odkrývaní pozostatkov veľmi aj menej vyspelých bytostí a ich civilizácií, ktorý len balansuje na hrane tvrdšej sci-fi. Kniha je zvláštne rozdelená na tri príbehy spojené postavou pilotky Hutch, a každý z nich je kvalitatívne iný (po prvom som Motory takmer zavrhol, na čo ma ďalší prekvapivo potešil a záver už len fajn, ale zdĺhavý). Autor má ten klasický sklon uvádzať príliš veľa postáv, ktoré sú napokon úplne podružné, avšak vždy to robí otravne mechanicky opisne - obšmykne sa nová postava a k nej celostranová "psychologická" charakteristika alá horoskop. Táto stránka sci-fi je tiež už štandardne slabšou (odporúčam doplniť si niečo od C.J.Cherryh, ktorá oproti "klasikom" vyčnieva o dve triedy), občas niekto zomrie a ide sa ďalej. Xenoarcheologickú stránku však dokáže McDevitt podať zaujímavo a bez zbytočného preháňania(vedy) - celkový dojem je tak -pre sci-fi fanúšika- skôr dobrý, otáznikom je pokračovať, či nie? Téma horizontu udalostí a prázdneho vesmíru, ktorý by mal byť plný života je dostatočne príťažlivá, na rozdiel od McDevittovho podania.... celý text

Brána Irkally 2010, Juraj Červenák

Ešte lepšie ako prvá časť, rozprávaniu pomohlo rozstrapkanie príbehu na súbežné línie a z geografického spoja na ceste Nové Zámky-Transylvánia sa stal Orientálny expres (a Indiana Kornél János). V Strážcoch Varadína sme sa pri zaujímavých vedľajších postavách nestihli veľmi ohriať, tu si teplých slov medziľudských vzťahov a ich príbehov užijeme trochu viac, občas s Báthorym takmer na vedľajšej koľaji - samozrejme až do chvíle keď je potreba znovu sekať a rúbať. 4.5... celý text

Strážcové Varadínu 2009, Juraj Červenák

Ešteže ho máme, Červenáka. Vždy sa vedel žánrovo vynájsť a nespreneveriť svojim koreňom. Zatiaľčo Dáni a pod. píšu ďalší to do počtu zárez v tom svojom chlieviku, Ďuro poctivo študuje novú látku, a neobáva sa ju použiť! Napríklad aj v slovníku na konci knihy. Treba oceniť, že fantasy žáner sa tu nadobro pretransformoval na všadeprítomnú ľudovú poverčivosť, a umne balancuje na hrane toho, čo sa k nám môže plížiť z tmavých húštin za súmraku. A možno aj nie.... celý text

Děti noci 2011, Dan Simmons

Moderná interpretácia drakulovského mýtu o nesmrteľnosti. Ako sa na Simmonsa patrí - látku má naštudovanú precízne, medicínske hľadisko pitia krvi celkom dôveryhodné, a tam kde literárne tlačí na pílu čitateľových pocitov, dosahuje svoje; asi nikto z nás stredoeurópanov by nechcel navštívíť jeho neskoro-socialistické Rumunsko 80. a 90. rokov, američania by tiež asi skôr ten náš Hostel. Príbeh sa rozbieha celkom pomaly a na môj vkus je až príliš priamočiary - s výnimkou niekoľkých historických odbočiek, popisujúcich zverstvá Vlada Napichávača (mimochodom asi to najlepšie z celej knihy, čo poukazuje na to, v čom tkvie Simmonsov talent) - sa celý obtáča okolo hrdinky-lekárky Kate, a pôsobí tak trochu danbrownovsky, našťastie nespadol napokon do lacnej konšpi-senzáciovosti. Byť to iný autor, nepozastavil by som sa. Dan Simmons ako autor Hyperionu je však môj boh rozprávania a imaginácie, a táto jeho snaha preniknúť do štandardnejšej literatúry pokrivkáva, hrá príliš na istotu - vidno ako ľahko by sa z Detí noci dal spraviť nemastný neslaný filmový príbeh; potrvá ešte 15 rokov, keď sa mu to s Terrorom podarí. A Hyperion je stále látka, ktorej sa právom boja všetci režiséri. Určite odporúčam tomu, kto je do upírskej tematiky, určite neodporúčam ako oboznámenie sa s autorom, Deti noci sú zrejme jeho (naj)slabším príspevkom. 2.5... celý text

Trhlina 2016, Jozef Karika

Ako scenár k nejakému zlému modernému hororu zo slovenského prostredia. Toto je už vyslovene zo série "Známe meno a Ikar predávajú".

Řeka zmrtvýchvstání 1993, Philip José Farmer

Neveľký, jednoduchší, ľahkovážne sa nesúci dobrodružný román, plný zaujímavostí. Moderný pulp ako vyšitý, s ničím sa veľmi nemazná, postavy a dej chŕli priamo a bez zdržovania - z jednej vety do druhej je to niekedy mesiac, niekedy rok, zo sna v spánku do neuveriteľnej akcie pár krokov. Nemení na tom nič ani originalita a neustále prítomná snaha o zamýšľanie sa z hľadiska spoločenskej fikcie (soc-fi), ktoré je skôr povrchovým kĺzaním. Niekto tu možno vidí hlbšie sci-fi so zaujímavou myšlienkou, najviac mi však ´To your scattered bodies go´ pripomína scenár dobrého filmového béčka, ktoré sa plasticky odvíja pred mojím zrakom. Mimochodom, Francis Burton ako historická predloha hlavného hrdinu Francisa Burtona, je sám o sebe viac ako zaujímavý, povedal by som, že zaujímavejší ako celá táto knižka, ktorej vďačím za naše zoznámenie sa:) Burton bol naozaj taký skutočne žijúci Indiana Jones, akurát smrteľnejší; a aj tu spomínaná/kritizovaná práca "The Jew, The Gypsy and El Islam" je voľne dostupná. Z hľadiska obsahu rozumiem prirovnaniu k Rámovi, no ako sa u nás hovorí - Clarkove písanie a podanie je trochu iný level než Farmerov. Naporúdzi porovnania je tiež Harrisonova rajská trilógia, ktorá má chytlavejší príbeh, postavy, dobrodružstvo a rozpracovanú spoločnosť. Ak sú pokračovania slabšie, nemám dôvod ich čítať. 2.5... celý text

V mezní situaci 2000, Tzvetan Todorov

Ľudia dokola čítajú ohrané báchorky z biblických čias, zatiaľčo by mali venovať pozornosť a rozmýšľať nad knihami ako sú Nevyšlapanou cestou alebo V medznej situácii. Špeciálne kapitolu o rozparcelovaní života na súkromné a verejné, ktoré umožňuje človeku v jeden moment vykonať najkrutejšie zverstvo a v druhom sa dojímať pre maličkosť, cez deň poslať na smrť desiatky ľudí a večer písať láskyplné dopisy rodičom alebo rodine. Pozor, toto nie je zďaleka len o dozorcoch z 2.sv. ale o nás všetkých, o politikoch, ktorí veria, že veria, majú o sebe pekný sebaobraz, kradnú "pre rodinu" a v luxusných autách z dphčiek derú rozbité verejné cesty a nadávajú aká je to Slovensko len diera. Takto sa robí živá mikro-sociológia bežného a hraničného s univerzálnym a morálnym dosahom.... celý text

Tajemná řeka 2004, Dennis Lehane

"Poslyš, Jimmy? Už musím končit. Je mi blbě. Jsem unavená.“ „Fajn, holčičko.“ „Miluju tě.“ „Já tebe taky.“ „Jimmy? Že jsme nikdy neměli oranžový závěsy?“ „Ne.“ „Divný,“ řekla a zavěsila. Poslední, co mu kdy řekla: Divný. Jo, bylo to divný. Mateřský znamínko, cos měla na ruce od kolíbky, když ses dívala na roztančené kousky lepenky zavěšené nad sebou, najednou ztmavne a o čtyřiadvacet týdnů později, skoro celé dva roky od chvíle, kdys naposled ležela v posteli se svým mužem a obtočila nohu kolem něho, tě strčí do truhly a pohřbí do země, zatímco manžel stojí padesát metrů od hrobu s ozbrojenými strážci po obou stranách a zápěstí i kotníky má svázané v želízkách." Lehaneho spôsob rozprávania je obdivuhodný, jeho krátke plynulé retrospektívne prechody a návraty k súčasnej línii sú úplne prirodzené. Ani raz som nemal pocit, že sa v deji a postavách strácam. Vôbec sa nečudujem Clintovi, že po príležitosti sfilmovať silný materiál hneď skočil. Vykonať zločin býva zvyčajne formálne oveľa ľahšie, ako tento istý zločin úspešne vyšetriť. Detektívky sú populárne lebo vyšetrovanie naskýta nepreberné možnosti, kdežto popis samého zločinu (aj s jeho genézou) ide po jednej línii, zriedka po slepej uličke. O to ťažšie je popis zločinu a jeho individuálny historický zmysel dostatočne ozvláštniť v knihe tak, ako sa to podarilo Lehanemu v Mystickej rieke, ktorá na nás dýchne autentickou atmosférou života na predmestí - detstva, dospievania, rodiny, potu, snov a zločinu, ktorý je v tom všetkom votkaný. Cítiť tú všadeprítomnosť kriminality. Vyústenie celému príbehu dáva zmysel bez toho, aby lacno šokovalo, čo je v časoch senzáciechtivých konšpiratívnych thrillerov a detektíviek veľmi nedostatková spisovateľská zručnosť. 4.5... celý text

Stroj času 1992, Herbert George Wells

Každá kniha je svojím spôsobom stroj času. Aj preto ich čítame, nechať sa preniesť niekam, hocikam, úplne inam. Čím vzdialenejší je jej rok vydania, tým viac to na nej zvyčajne vidieť. Na Stroji času z roku 1895 je už zo spôsobu podania celkom jasné, že prichádza zo vzdialenejšej minulosti. Má však jednu výhodu (a preto mám rád sci-fi) - prišla z dôb pred našim moderným svetom, ale prenesie nás pekných pár tisícročí zaň. Dlho som sa Wellsovi vyhýbal mysliac si, že to bude naivná science fiction, niečo ako nemé filmy, ktoré sú vždy chtiac, nechtiac aj trochu komické. Stroj času však spadá pod fantastiku, ktorá myšlienku cestovania v čase používa na preskúmanie sociálno-evolučných problémov ďalekej budúcnosti. Presnejšie, narába a polemizuje s vtedy aktuálnymi vedeckými výdobytkami - čas ako štvrtý rozmer, evolúcia druhov, triedny boj, kapitalizmus vs. socializmus. V tomto podhubí, prezentuje možno celkom nečakaný názor postupnej degenerácie ľudstva v hojnosti. V súčasnosti napríklad sledujeme možné zastavenie, či dokonca regres Flynnovho efektu (postupný nárast IQ skóre v populácii počas 20.storočia). Wells nešiel do bizarných nápadov bez základu, držal sa pri zemi vedeckej špekulácie a aj preto je Stroj času klasikou; aj napriek trochu archaickému spôsobu rozprávania neuveriteľného príbehu si udržal svoje čaro aj v našom čase. Flynnov efekt: https://en.wikipedia.org/wiki/Flynn_effect#Possible_end_of_progression... celý text