VugVugs
přečtené 192
Pistolník
1999,
Stephen King
Tento "román" sú len pozliepané pôvodné poviedky/novely z čias, keď autor len začal tvoriť pozadie Temnej veže. Takže áno, čítať ich v tejto podobe, tj. pred tým, ako boli napísané ďalšie diely - s tým, že možno bude mať nejaké zmysluplné pokračovanie - tiež len pokrčím ramenami "not impressed". V popise knihy jednoznačne chýba niečo takéto: "The Gunslinger was first published in 1982 as a fix-up novel, joining five short stories that had been published between 1978 and 1981. King substantially revised the novel in 2003; this version has remained in print ever since"... celý text
Bouřková fronta
2008,
Jim Butcher
Príšerkami okorenený detektívny pulp. Súkromné očko, samotár, s neučesaným vzhľadom a vzťahom k ženám, čo som si všimol akurát pomer k alkoholu alebo iným látkam nahradili extratelesné (magické) schopnosti a lektvary. Oceňujem, že nadprirodzené zvieratká majú charakter a špecifiká, a nie sú len samoúčelný inventár. Dej má spád, čítam nejaké výhrady, vraj každý ďalší diel je kvalitatívne lepší, ale Butcher už i tu píše žánrovo fajn - kto sa pri tomto nudí a príde mu kniha zdĺhavá, odporúčam už naozaj len leporelá, prípadne rovno animáky, niečo na chrúmanie, veľa koly (koky) a k tomu Monster.... celý text
Imagika I.
1995,
Clive Barker
Môj prvý Clive Barker a vôbec neľutujem, že hneď jeho magnus opius. Pritom desivá obálka českého vydania na mňa s úzkostnou pravidelnosťou zazerala v knižnici od mojich 14 rokov - neskrývajúc svoje dôvody prečo svoje miesto, na rozdiel od iných prevetraných kníh, opúšťa v taškách a ruksakoch požičitateľov tak zriedka. Imajica je typ knihy, ktorý si chcete vziať ako únik z reality, keď sa potrebujete nechať unášať. Ale nie tak ako pri telenovele k žehleniu. Tu sa dá ľahko podpáliť. Na rozdiel od bežnej fantasy, poskytuje tunel z bežného života, pretože jasne začína tu a teraz, ako normálny príbeh trochu menej normálnych ľudí (ktorí sa veľmi skoro stanú zdatne nenormálnymi). Každých pár krokov sa však nastolená cesta rozprávania skrúti do celkom iného smeru, takže z rovnej uličky je vo výsledku poschodový kaleidoskop výjavov, a niekto by povedal aj ´nechutností´. Mnohých pochopiteľne niektorá z týchto vecí pri čítaní odradí. Imagika nie je ťažká literatúra, ale určite nie ani oddychová a vyžaduje istú pozornosť (zo začiatku pre mnohé postavy) a trpezlivosť (ku koncu pre obšírnosť). Zelazneho Amber je prvá vec, ktorá mi po dočítaní I.časti vyvstala pre porovnanie. Pretože celkovo vzatý, je Amber podobného rozsahu (vo všetkých štyroch dimenziách keď rátame aj čas), avšak formálne striedmejšie podaný, ako toto Barkerovo bláznovstvo. Problém je, že záujem, ktorý vzbudili úvodné kapitoly sa nie celkom uspokojivo transformoval do druhej časti I.dielu. "Aha koľko podivností vám viem ešte na cestu priložiť". Zrejme kvôli rozmáchanosti a ukecanosti mi dramatický záver Imagiky už začínal liezť krkom a osud postáv zostával mdlý. A to sme ešte len v polovici. Bolo by čudné, keby takáto trúfalo ujetá literatúra nevzbudila najrôznejšie pochybnosti, bokom ich všetkých - je to i tak - veľká Vec. 3.5... celý text
Cesta
2008,
Cormac McCarthy
Ohlížení z nejaké nepředstavitelné budoucnosti Táto cesta nalomí aj človeka sebaistého, pre ľudí depresívneho ladenia by mal úvod obsahovať varovanie. MacCarthyho minimalistický štýl zasahuje tak silno, pretože je bližší našemu spôsobu prežívania, najmä ak máme takpovediac zovreté srdce. Žiadne rozmáchané prirovnania, súvetné maľby snažiace sa o dojem. McCarthy vraj vystrihol najbrutálnejšiu scénu s koňom. Nikdy sa nedozvieme príčinu, len dôsledky udalostí. Varovanie je tak všeobecné, možných príčin globálnej katastrofy je viac. Niektoré priamo ľudské, iné celkom mimo našu kontrolu. McCarthy sa vyjadril, že nezáleží na konkrétnom pôvode apokalypsy. Na jeho Ceste každý nejako vie, že koniec je nevyhnutný. Moja jediná výhrada je, že na príčine záleží, lebo poznať ju znamená - ´môcť´ mať aspoň malú nádej. Tento luxus nám však Cesta nedá. Je príhodné, že na konci sveta zdrojom najväčšieho strachu nie je univerzum, ktoré človeka s chladnou istotou pomaly premení na prach, ale iný človek, ktorý by ho chcel premeniť na svoje žrádlo. Na dne plechovky zostal posledný zdroj nádeje - dobrá vôľa (Kant).... celý text
Zpěv drozda
2008,
Walter Tevis
Písmo je historický výtvor, na rozdiel od ľudskej reči, ktorá je výtvorom evolučnej minulosti. Spoločnosť bez písma by oveľa ľahšie pochopila podstatu audioknihy ako knihy. Nejakú formu jazyka mala každá ľudská spoločnosť, naproti tomu písmo ako artefakt, je neskorší výdobytok a kľudne sa môže stať, že v tejto podobe sa zas znova vytratí, či možno celko ustúpi do pozadia. V podstate už máme vybavenie - nepotrebujeme písať, diktafón zabudovaný v bežnej elektronike porozumie všetkému povedanému a zapíše to do elektronickej formy. Nepotrebujeme čítať, predčítač s artikuláciou lepšou akú má drvivá väčšina živých ľudí zreprodukuje text, dokonca niekoľkonásobne rýchlejšie. Písmo ako nositeľ informácie niekde medzi tým zostane skryté - takže namiesto stránok textu zostanú len jednoduché obrázky, textová časť niekde v margináliách, ak vôbec (Instagram). Príklon od textovo-abstraktného myslenia ku všadeprevládajúcemu instatnému vizuálnu môže znamenať problém, ak hlúpnutie za problém považujeme.... celý text
Draci podzimního soumraku
2008,
Tracy Hickman
Archetyp akčného fantasy sveta a všetkých moderných hier na hrdinov, stolných aj počítačových (1984). Priamočiare, jednoduché, prehľadné putovanie s vtipom, pátosom, epikou a trochou temnoty. Všetky prímesy nám prídu známe, až príliš známe, ohraté, pretože zovšedneli popularitou. I tak som prekvapený, že moja detská láska nezostarla tak, ako som sa obával, dokonca je aj veľmi obstojne napísaná. Faktom je, že Weisová a Hickman Dragonlance začali písať ako kompendium k hrám z prostredia AD&D, pretože nenašli nikoho súceho. Niekto spomína Eriksona, ktorého prvotina je asi najvypuklejší prípad zlého písania:) Dragonlance pokojne možno nazvať fantasy fast-food, funkčný a účelný - Margaret Weisová sa nikdy netajila tým, že z fantasy čítala nanajvýš Tolkiena. Kto hral Dračák alebo iné D&D vie, že zábava je práve v kamarátstve, družine a jej interakcii na ceste niekam .. a o to tu ide.... celý text
Afterdark
2014,
Haruki Murakami
Toto je typ knihy, ktorá ak by vyšla pod menom neznámeho autora, namiesto 118 komentárov, je ich tu (možno) 8. Jej popis vydavateľom vyššie je tiež dosť mimo. Dva paralelné príbehy a tajomné sily? To by možno sedelo pri spomienke na Lynchov Lost Highway, ktorý sa mi vynoril hneď v úvodnej scéne. Murakami je však o dosť civilnejší a neskĺzava do temného psychoanalyzovania, i keď nejaké interpretácie reality by sa našli - a možno sú aj pre komplexnejšie pochopenie nevyhnuteľné, možno. Zostalo mi v hlave najmä posolstvo formy, a čo všetko sa odohrá za jedinú noc, opakovane, i zajtra a potom zajtra, u ľudí počas nej bdejúcich, baviacich sa, zranených, pracujúcich, ponocujúcich, potulujúcich sa, ale aj spiacich a snívajúcich. Väčšinou odťažitý, miestami zaujatý komentujúci rozprávač nepôsobí ako scenárista. Je to autor, ktorý nám otvára priezor a miestami nás upovedomí, že vie že sme tam, sme to my, kto sledujeme (a možno prikladáme vlastný vnútorný komentár), sme to my spolu s ním časovo-priestorovo vzdialení, ale aj tu a teraz súčasní v čítaní. Spomenutý opis deja by chcel z Afterdarku spraviť niečo, čím nikdy nebude, tak ako podľa neho nikdy nebude možné zhotoviť populárny film, ktorému sa celý text vzpiera, a to je dobre.... celý text
Archa. Kniha druhá
2005,
Alastair Reynolds
Zase sa nám to rozstrapkalo a dej prepína z postavy na postavu. Niektoré už poznáme, niektoré nové sú tentokrát trochu osobitejšie a "ľudskejšie". Pán Reynolds však začal poslušnejšie využívať inštitúciu Kapitoly a v Arche sa mu podarilo namiešať vyváženejší koktejl technológie, postáv a príbehu - i keď chápem, že to stále môže byť peklíčko pre niekoho, kto sa pre príjemný literárny zážitok potrebuje s postavami stotožniť. Reynolds rve technológie všade, do každej postavy, scény a rozhovoru, ale napriek vesmírnemu hľadisku sa drží skôr pri zemi (či v tomto prípade ´na palube´?) - a popri tom mu nezostáva veľa priestoru na vzťahy medzi postavami a k čitateľovi. Veľmi oceňujem absenciu románikov medzi nimi, tých máme okolo seba viac než dosť, na rozdiel od zaujímavých myšlienok a technologických nápadov. Koniec jasne naznačuje, že editor/vydavateľ/termín zdvihol prst, že by už mohlo stačiť a tak sme ho dostali značne poznámkovo stručný, nuž.... celý text
Lavondyss
1994,
Robert Holdstock
Les mytág vrávoral na pomedzí reality, náznakov výletov do húštin minulosti a pochopiteľného. S Lavondyssom zažívame hĺbkový ponor do kolektívneho nevedomia, toho fantastického, čo v deťoch ešte tlie a dospievaním sa stráca na periférii príčetnosti. Holdstockov prístup je veľmi sympaticky a jedinečný, okrem toho, že na štandardy žánru píše veľmi dobre. Dokázal spojiť akýsi meta náhľad tradovaných mýtov a legiend nás ako ľudského druhu s pohlťujúcim príbehom, ktorý ich objavuje a znovu pretvára. Každá tradícia k nim čo to pridá, čo to vypustí, čo to zabudne. To čo sa nesie písomne, ústne alebo v symboloch vždy zostáva na interpretácii toho, kto príbehu verí. Ak vo všetkých verziách chýba nejaká postava, ktorá v ňom kedysi bola, prestáva existovať, presnejšie - akoby ani nikdy neexistovala. Záverečných asi 50 strán je už totálny mytágologický úlet. Výborne.... celý text
Kaldera 2
2004,
Alastair Reynolds
Znovu výborné čítanie, znovu náročné na pozornosť - i keď oproti Odhalenému vesmíru určite prístupnejšie - Reynolds sa nám rozpísal a ako obyčajne dosť pomohla aj jednoduchá prvá osoba, dejové prepletence sa objavia až ku koncu a v rozumnejšej miere. Minule sme boli arecheológovia minulosti, tu sa ocitneme v takmer pravej hrubokrkej high-tech detektívke a pri pátraní s hrdinom zažijeme nejednu krízu identity identity, takže nezostane mnoho času na romániky a osudovú ženu.... celý text