VugVugs
přečtené 197
Šedí bastardi
2019,
Jonathan French
"Chováš se jako by se tvůj pták naučil sám vykouřit". Podľa všetkého sa takto nejako cítil autor pri písaní. Všetka česť prekladateľke - je radosť vidieť niekoho používať materinský jazyk, tak že výsledok neznie toporne, ani keď je jeho zdroj stoporený. HA HA. Jediné ospravedlnenie, ktoré som dokázal nájsť pre autorov talent opakovane vkladať postavám ne-uveriteľné a pochybné motivácie len aby bol príbeh zaujímavý - je že ide o inú rasu, a čo ja ako človek môžem o myslení polorkov vedieť, nie? Trošku vyčnieva aj jeho snaha o maskulínnu tvrdosť v úsmevnom protiklade k dobráckosti viacerých hlavných drsňákov (ochraniteľský komplex a nechať sa so stoickým pokojom nakopať do gúl od najlepšej kamarátky sú top). Šedí bastardi chcú byť drsňáckejšia akčná fantasy, v skutočnosti tam má asi každý povestné dobré srdce v chladnom obale, aby sa aj naše nežnejšie duše dokázali s postavami stotožniť. Vo výsledku sú Šedí bastardi jednoduchá akčná fantasy jazda na zaplnenie prázdneho dňa - s určitými výhradami, obstojne napísaná, preložená, z hľadiska prvej osoby - číta sa sama. 2.5... celý text
Problém tří těles
2017,
Liou Cch'-sin
Pri čítaní neraz vzniká oveľa väčší - nazvem ho PROBLÉM JEDNÉHO TELESA-rozumej čitateľa- a to, že sa autorovi z nejakého dôvodu stráca príbeh. Liu Cixinovi sa to po veľmi sľubnom úvode stalo niekde v druhej tretine pri opakovaných zdĺhavých výletoch do virtuálnej reality. Jeho myšlienkové experimenty sú síce pekné a je za nimi kus práce, kto však pozná ich teoretické pozadie (tj. zväčša ide o dejiny vedy a filozofiu vedy a vedeckého objavu) nutne naráža na pocit, že autor namiesto budovania silného príbehu pôsobí ako zneuznaný bloger, ktorý ulietava na rozmanitých myšlienkových experimentoch recyklovaných z dejín vedy. A to som fanúšik žánru. Vôbec by som to nespomínal, ak by jeho text miestami nebol len čistým teoretickým pojednaním a príbeh a jeho postavy len jeho plochými funkciami. Keď po stovkách strán fyzikálnych úvah príde na zoznámenie sa s oveľa vyspelejšou civilizáciou, dostaneme len primitívnu formu antropomorfizmu. HA HA. Pozitívne je, že dodatočne viac doceňujem Reynoldsove diela. Ako bývalý praktizujúci vedec nemá sklon ani potrebu plniť stránky svojimi "hlbokými" úvahami, namiesto toho píše hard sci-fi príbehy, v ktorých zúročuje svoje vedomosti, a nie naopak, ako Liu Cixin, ktorý len mimochodom posúva príbeh, ktorý ho len vyrušuje od úvah, a každá z postáv je len premenná rovnice. Pokračovania sú hádam lepšie. 2.5... celý text
V lese visí anděl
2015,
Samuel Bjørk (p)
Dobrý príbeh potopený v haldách postáv, klišé a osobných histórií protagonistov. Detektívka, ktorá je asi taká "literárna senzácia" ako Holger Munch schopný detektív. Ako sa vraví, keď niečo vieš, tak to musíš vedieť prekukázať, nestačí o tom len hovoriť. Autor je z tých, ktorí za účelom zapôsobenia na nepozorného čitateľa, radi vyťahujú vše možné (sekty a psychopati musia byť). Tak som si prečítal o všemožných vedľajších postavách, rodinných, nerodinných a iných príslušníkoch a ich vzťahoch, ale akosi som si nevšimol akékoľvek detektívne kvality vedúceho detektíva. Je to ako poslať Ramba do príbehu a nenechať ho ani raz vystreliť, veď stačí že autor nám neustále omiela, že Rambo je expert na strelné zbrane a dôležitejšie sú babrácke rozhovory o tom, že nový IT kolega "vyzerá byť expert" v tom, čo robí (akoby to vedel akokoľvek posúdiť, haha). Stavím sa tiež, že geniálna Mia Krugerová, ktorá pre zmenu trpí nejakou super intuíciou (ale aspoň niečo) bola pôvodne isto aj geniálna hekerka. Niekto však musel zaklopať Bjorkovi - haló, heck, havranie vlasy, ťažké boty, fragilná telesnosť, Lisbet S. - a tak vznikol mladík ajťák, sploštená postava Mii Krugerovej zostala len pri anemickej intuícii. Pre fanúšika žánru fajn oddychovka, na môj vkus však plná literárnych trápností 2.5... celý text
Pistolník
1999,
Stephen King
Tento "román" sú len pozliepané pôvodné poviedky/novely z čias, keď autor len začal tvoriť pozadie Temnej veže. Takže áno, čítať ich v tejto podobe, tj. pred tým, ako boli napísané ďalšie diely - s tým, že možno bude mať nejaké zmysluplné pokračovanie - tiež len pokrčím ramenami "not impressed". V popise knihy jednoznačne chýba niečo takéto: "The Gunslinger was first published in 1982 as a fix-up novel, joining five short stories that had been published between 1978 and 1981. King substantially revised the novel in 2003; this version has remained in print ever since"... celý text
Bouřková fronta
2008,
Jim Butcher
Príšerkami okorenený detektívny pulp. Súkromné očko, samotár, s neučesaným vzhľadom a vzťahom k ženám, čo som si všimol akurát pomer k alkoholu alebo iným látkam nahradili extratelesné (magické) schopnosti a lektvary. Oceňujem, že nadprirodzené zvieratká majú charakter a špecifiká, a nie sú len samoúčelný inventár. Dej má spád, čítam nejaké výhrady, vraj každý ďalší diel je kvalitatívne lepší, ale Butcher už i tu píše žánrovo fajn - kto sa pri tomto nudí a príde mu kniha zdĺhavá, odporúčam už naozaj len leporelá, prípadne rovno animáky, niečo na chrúmanie, veľa koly (koky) a k tomu Monster.... celý text
Imagika I.
1995,
Clive Barker
Môj prvý Clive Barker a vôbec neľutujem, že hneď jeho magnus opius. Pritom desivá obálka českého vydania na mňa s úzkostnou pravidelnosťou zazerala v knižnici od mojich 14 rokov - neskrývajúc svoje dôvody prečo svoje miesto, na rozdiel od iných prevetraných kníh, opúšťa v taškách a ruksakoch požičitateľov tak zriedka. Imajica je typ knihy, ktorý si chcete vziať ako únik z reality, keď sa potrebujete nechať unášať. Ale nie tak ako pri telenovele k žehleniu. Tu sa dá ľahko podpáliť. Na rozdiel od bežnej fantasy, poskytuje tunel z bežného života, pretože jasne začína tu a teraz, ako normálny príbeh trochu menej normálnych ľudí (ktorí sa veľmi skoro stanú zdatne nenormálnymi). Každých pár krokov sa však nastolená cesta rozprávania skrúti do celkom iného smeru, takže z rovnej uličky je vo výsledku poschodový kaleidoskop výjavov, a niekto by povedal aj ´nechutností´. Mnohých pochopiteľne niektorá z týchto vecí pri čítaní odradí. Imagika nie je ťažká literatúra, ale určite nie ani oddychová a vyžaduje istú pozornosť (zo začiatku pre mnohé postavy) a trpezlivosť (ku koncu pre obšírnosť). Zelazneho Amber je prvá vec, ktorá mi po dočítaní I.časti vyvstala pre porovnanie. Pretože celkovo vzatý, je Amber podobného rozsahu (vo všetkých štyroch dimenziách keď rátame aj čas), avšak formálne striedmejšie podaný, ako toto Barkerovo bláznovstvo. Problém je, že záujem, ktorý vzbudili úvodné kapitoly sa nie celkom uspokojivo transformoval do druhej časti I.dielu. "Aha koľko podivností vám viem ešte na cestu priložiť". Zrejme kvôli rozmáchanosti a ukecanosti mi dramatický záver Imagiky už začínal liezť krkom a osud postáv zostával mdlý. A to sme ešte len v polovici. Bolo by čudné, keby takáto trúfalo ujetá literatúra nevzbudila najrôznejšie pochybnosti, bokom ich všetkých - je to i tak - veľká Vec. 3.5... celý text
Cesta
2008,
Cormac McCarthy
Ohlížení z nejaké nepředstavitelné budoucnosti Táto cesta nalomí aj človeka sebaistého, pre ľudí depresívneho ladenia by mal úvod obsahovať varovanie. MacCarthyho minimalistický štýl zasahuje tak silno, pretože je bližší našemu spôsobu prežívania, najmä ak máme takpovediac zovreté srdce. Žiadne rozmáchané prirovnania, súvetné maľby snažiace sa o dojem. McCarthy vraj vystrihol najbrutálnejšiu scénu s koňom. Nikdy sa nedozvieme príčinu, len dôsledky udalostí. Varovanie je tak všeobecné, možných príčin globálnej katastrofy je viac. Niektoré priamo ľudské, iné celkom mimo našu kontrolu. McCarthy sa vyjadril, že nezáleží na konkrétnom pôvode apokalypsy. Na jeho Ceste každý nejako vie, že koniec je nevyhnutný. Moja jediná výhrada je, že na príčine záleží, lebo poznať ju znamená - ´môcť´ mať aspoň malú nádej. Tento luxus nám však Cesta nedá. Je príhodné, že na konci sveta zdrojom najväčšieho strachu nie je univerzum, ktoré človeka s chladnou istotou pomaly premení na prach, ale iný človek, ktorý by ho chcel premeniť na svoje žrádlo. Na dne plechovky zostal posledný zdroj nádeje - dobrá vôľa (Kant).... celý text
Zpěv drozda
2008,
Walter Tevis
Písmo je historický výtvor, na rozdiel od ľudskej reči, ktorá je výtvorom evolučnej minulosti. Spoločnosť bez písma by oveľa ľahšie pochopila podstatu audioknihy ako knihy. Nejakú formu jazyka mala každá ľudská spoločnosť, naproti tomu písmo ako artefakt, je neskorší výdobytok a kľudne sa môže stať, že v tejto podobe sa zas znova vytratí, či možno celko ustúpi do pozadia. V podstate už máme vybavenie - nepotrebujeme písať, diktafón zabudovaný v bežnej elektronike porozumie všetkému povedanému a zapíše to do elektronickej formy. Nepotrebujeme čítať, predčítač s artikuláciou lepšou akú má drvivá väčšina živých ľudí zreprodukuje text, dokonca niekoľkonásobne rýchlejšie. Písmo ako nositeľ informácie niekde medzi tým zostane skryté - takže namiesto stránok textu zostanú len jednoduché obrázky, textová časť niekde v margináliách, ak vôbec (Instagram). Príklon od textovo-abstraktného myslenia ku všadeprevládajúcemu instatnému vizuálnu môže znamenať problém, ak hlúpnutie za problém považujeme.... celý text
Draci podzimního soumraku
2008,
Tracy Hickman
Archetyp akčného fantasy sveta a všetkých moderných hier na hrdinov, stolných aj počítačových (1984). Priamočiare, jednoduché, prehľadné putovanie s vtipom, pátosom, epikou a trochou temnoty. Všetky prímesy nám prídu známe, až príliš známe, ohraté, pretože zovšedneli popularitou. I tak som prekvapený, že moja detská láska nezostarla tak, ako som sa obával, dokonca je aj veľmi obstojne napísaná. Faktom je, že Weisová a Hickman Dragonlance začali písať ako kompendium k hrám z prostredia AD&D, pretože nenašli nikoho súceho. Niekto spomína Eriksona, ktorého prvotina je asi najvypuklejší prípad zlého písania:) Dragonlance pokojne možno nazvať fantasy fast-food, funkčný a účelný - Margaret Weisová sa nikdy netajila tým, že z fantasy čítala nanajvýš Tolkiena. Kto hral Dračák alebo iné D&D vie, že zábava je práve v kamarátstve, družine a jej interakcii na ceste niekam .. a o to tu ide.... celý text