66pepo66 komentáře u knih

Ako milovník všeobecných záhad (hlavne vesmír či vývoj Zeme a všetkého v nej) som si nedávno zaobstaral toto výnimočné dielo od Zecharia Sitchina. Ten ozaj dlhé roky zbieral, skúmal a porovnával rôzne staré aj nové nálezy a poznatky, aby potom všetky svoje zistenia či vedomosti zhrnul v diele: 'Dvanásta planéta'.

Áno, vzhľadom na jednostranný výklad autora sa táto kniha môže označiť aj za konšpiračnú. Autor sa tu odvoláva na obrázky reálnych konkrétnych nálezov či desiatky literárnych i odborných prameňov, z ktorých čerpal. No i tak ide predsa len o pohľad jednej osoby. A keďže kniha je osobité médium, nemáme možnosť nahliadnuť na názory iných ľudí či vedcov, ktorí by tejto rozsiahlej teórii o vzniku vesmíru, slnečnej sústavy, planéty Zem či vývoju ľudstva mohli nejako rozumne kontrovať. Stručne, je to perfektne rozpracovaný predpoklad na základe mnohých faktov, ktorý možno dáva absolútny zmysel, ale chýba mu autorova "vierohodná obhajoba".

Aj preto som k tomuto 500 stranového dielu (v preklade vyšlo v roku 2013) v brožovanej verzii pristupoval s nadhľadom.

Prvá tretina obsahu mapuje zistené poznatky či fakty a popritom porovnáva jednotlivé staroveké náboženstvá či mýty, ktoré pramenia z tých pôvodných - sumerských. Uprostred knihy už pomaly prechádzame k faktom prepleteným s teóriami, úvahami či interpretáciami, kde Zecharia pracuje s úryvkami z biblie, sumerských textov či obrázkov, ktoré po sebe táto staroveká civilizácia zanechala. V poslednej časti spája všetky fakty a úvahy v jedno a... dáva to perfektný zmysel! Od pravdepodobného vzniku slnečnej sústavy, cez existenciu dvanástej planéty až po nepochopiteľný a prudký vývoj človeka, ktorý v podstate medzi dvojstupňami v evolúcii poskočil "len tak" o tisícky a tisícky rokov napred.

Nebudem nikoho presviedčať o tom, že má veriť všetkému čo je tu napísané. Netvrdím ani, že tomu verím ja. Chcem len vrhnúť svetlo na zaujímavú knihu, ktorá si to podľa mňa zaslúži. Je to super čítanie na rozšírenie vedomostí aj úvah a celkovo pohľadu na vesmír a ľudstvo, teda nás ako takých.

Ak vás odrádza označenie "konšpiračná kniha", pokojne to berte ako rozsiahle sci-fi, ktoré určite stojí za prečítanie.

4 30.09.2024

Pred niekoľkými mesiacmi som dostal možnosť prečítať si aktuálnu knihu od Tima Weavera - Poslední sbohem. A keďže som to zhltol behom dvoch dní, je jasné, že sa mi to velmi páčilo. Vtedy som si teda povedal, že sa v tejto thriller-detektívnej sérií jednoducho musím neskôr obzrieť späť - na začiatok. A vďaka @mystery.press sa mi to aj podarilo.

'Hon na mrtvého' je totiž prvým dielom série, v ktorej vystupuje ako hl. postava David Raker. Priznám sa, že som ani netušil, ako drsný tento týpek napokon bude. Z bývalého novinára je teraz totiž vdovec detektív na voľnej nohe. Aby zamestnal svoj mozog a nemusel tráviť väčšinu času len sám so sebou, prijíma stále nové a nové prípady. Klasika - zmiznutie tu, zmiznutie tam. Až za ním napokon príde jeho stará známa s tým, že pred nejakým časom zbadala na ulici svojho syna. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby nemal byť už približne rok mŕtvy.

Kniha má 384 strán a cca až do tých 200 stránok je to naozaj kvalitná detektívka s thriller vsuvkami a rôznymi prenasledovačkami. Potom sa to trocha zlomí a hoci sa to číta dobre, Tim začína robiť z Davida tak trochu Supermana. Síce sa ocitne neraz v poriadnej šlamastike, len mám pocit, že sa z nej aj akosi "ľahko" vždy dostane. Postavy sú tu však vykreslené dobre a zaujímavo. Dej je pútavý, no pred koncom knihy (pasáž na farme) sa už moja pozornosť trocha strácala. Predsa len to už bolo asi piaty raz, čo bol náš detektív opäť v prdeli (nie doslovne našťastie), a neubránil som sa malému prevráteniu očí. Čo je však v tejto knihe a celkovo u Tima ozaj fajn a musím to vyzdvihnúť? Rozhodne dialógy! Plusom je teda aj to, že záver knihy sa stáča späť k detektívke a na úplnom konci na nás čaká veľký plot twist. Škoda, že to potom Weaver tak "prudko" orezáva a zrazu je koniec. Možno by som ubral niekoľko strán na rozmedzí 2/3 a 3/3 a pridal zopár strán na koniec.

Kniha sa mi však čítala veľmi dobre a bavil som sa pri nej. A hoci som jemne vypichol tie Davidove "sci-fi" úteky, keď mu horelo pod zadkom, tak ide stále o jednu z tých lepších detektívok, ktoré som dosiaľ čítal. V podstate nemám nejako veľmi čo kritizovať, určite to hodnotím kladne.

3 17.12.2024

Prvá časť trilógie s názvom 'Severní den' je novinkou od Mystery Press s nálepkou hrdej sci-fi & fantasy knihy. A spisovateľ Ondřej Blaho nás tu hádže do svojho mysteriózneho sveta vskutku bez rukavičiek už od jej prvých strán. Ale to vôbec nevadí, pretože aj vďaka tomu zaujme čitateľa na prvú šupu!



Malý zádrhel som však v úvode predsa len našiel pri striedaní jednotlivých kapitol. Tie sú síce krátke, čo veľmi oceňujem (kniha má lepšie tempo a hra s napätím funguje efektívnejšie), ale časté striedanie postáv a ich súvislosti sú spočiatku v neznámom prostredí mierne mätúce. Tieto jednotlivé kúsky puzzle, a že ich je naozaj dosť, sa však napokon prekvapivo skladajú pomerne rýchlo a ľahko. Celkový námet je originálny, no hodila by sa mi tu pomocná ruka v rámci worldbuildingu, aby som sa v tom všetkom tak nestrácal (Myslím tým hlavne Prvých, cirkev Jedného, Piliere, Nočné tvory, Syndikát, Svit a podobne. Predsa len je to pre čitateľa nový a neznámy svet, v ktorom je skutočne veľa pojmov). A to v akejkoľvek forme zahrnutej priamo v texte. Dodatok na konci knihy v podobe zápiskov z univerzity bol viac ako žiadúci, len škoda, že bol až na konci. Patrím totiž k čitateľom, ktorí otvoria knihu na strane jeden a na tej poslednej spočinú ozaj až pri jej dočítaní.



Pochváliť musím tiež vyobrazenie hlavných postáv, ktoré nepotrebujú precízne repliky o ich minulosti ani iné doslovné a prehnané popisy charakteru a výzoru. Proste si ich prirodzene vizualizujete a zamilujete, pretože vďaka autorovi ozaj žijú svojim životom a ich osudy vám nebudú ľahostajné!



Možno to teraz odo mňa vyznie hlúpo, ale je tu veľa otáznikov i záhad, na ktoré nedostaneme odpoveď ani na konci príbehu. Proste je to trilógia, u ktorej to tak už funguje. Na jednej strane sa pýtate ako je možné, že tá kniha je tak dobrá, keď ten svet nepoznáte a nemáte o ňom celkom jasnú predstavu. Veď v podstate sa tam toho nejako veľa nestalo. Nortag má históriu možno i krátku, ale zato nepochybne záhadnú a bohatú. Vtedy si uvedomíte prečo je to tak dobré.



Hlavným ťahúňom sú tu pre mňa totiž práve postavy, ich vývoj či ich ďalšie smerovanie. Až potom prichádza na rad prísľub toho, čo príde, a možné odhalenie histórie Nordtagu. Layout knižného prostredia je teda síce pútavý a nabáda k odhaleniu všetkých jeho tajomstiev, ale pozornosť si kradnú zatiaľ skôr hlavné postavy a ich osudy.



Dovolím si tiež napísať, že mi Severní den atmosfericky trocha v istom zmysle pripomínal Sin City, ktoré bolo tiež drsným, pochmúrnym, temným a pútavým miestom. No jeho srdcom a jadrom boli postavy a ich strasti, nie svet samotný. Ďalšie prirovnanie, ktoré by mohlo trocha vysvetliť moje vnímanie knihy a pocity z nej vidím ešte prostredníctvom hry Death Stranding. Tiež tam bol veľký, neznámy postapo svet plný otáznikov s odpoveďami, ktoré sme dostávali prakticky skrz jedinú hlavnú postavu postupne. Autori hry, podobne ako tu v knihe, nás skrátka hodili do ich sveta a nám neostávalo nič iné, len sa chopiť ramena hlavnej postavy a kráčať s ňou po jej boku celým tým svetom.



Prvá časť podľa mňa teda, ak to mám zhrnúť,cieli hlavne na jej postavy a ich osudy. Všetko okolo nich je záhadné, upršané, temné. Sú tam rôzne konštrukty, stroje, problémy s jedlom, záhada prvých obyvateľov. Ale tiež cirkev, mafia, boj o moc a celkovo spoločenské rozdiely. Tajomstvá neprebádaných miest ostrova hrajú tiež svoju rolu. Svojim spôsobom mi prichádza na um okrem Sin City a Death Stranding aj atmosferické porovnanie s Blade Runner.

Pre mňa osobne je tu však tým najzaujímavejším práve zhluk tých postáv, ktoré putujú svetom, až kým sa v istý moment ich osudy nepretnú. A ten postapo layout tomu dodáva na trefnej atmosfére. V dvojke by som asi ocenil aj viac zamerania na konkrétnejšiu výstavbu toho sveta, nech má čitateľ pocit, že má v rámci worldbuildingu pod nohami už naozaj východenú pevnú zem. Pretože potom má aj čitateľ istotu, že sa v tom všetkom dokáže bez problémov orientovať (proste dostať viac odpovedí, ako ďalších otázok). No myslím, že to fakt stojí za prečítanie a hoci si na dvojku ešte niekoľko mesiacov počkáme, teším sa.

Nuž, ale čo je na tomto všetkom podľa mňa najlepšie? Keď autor svojim postavám prakticky povie: ,,Bežte a žite!" A ono sa tak ozaj stane a my to s nimi všetko vidime, cítime a prežívame.

Sem s druhou časťou!

/5

3 04.08.2024

Detektívnych kníh, ba dokonca tých historických, som už síce zopár prečítal, ale obdobie rudolfínskej Prahy je pre mňa v tomto prípade novinkou. Vlastne presne tak isto, ako aj tvorba Vladimíra Šlechtu. O to viac ma však jeho 'Italský gambit' potešil.

Veľmi veľkým pozitívom je pre mňa dej napísaný z pohľadu hlavnej postavy - Jakuba Jelínka z Hiršbergu. S týmto spôsobom písania kníh sa popravde zase až tak často nestretávam, takže o to príjemnejšia zmena to pre mňa bola. Myslím, že aj vďaka tomu sa mi vlastne v predstavách dostávalo do Prahy roku 1597 o čosi plynulejšie a ľahšie. Celkovo to prospelo nielen príbehu, ktorý nijako zbytočne nespomaľoval, ale aj mne, pretože sa mi to čítalo naozaj svižne.

Ďalším plusom boli pre mňa teda aj kratšie kapitoly, ktorými autor drží pozornosť čitateľa v strehu. A takým tým dobrým spôsobom ho "núti" čítať stále ďalej a ďalej. Navyše, to všetko s kvalitnými a prirodzenými dialógmi či myšlienkami hlavnej postavy, ktorá sa, okrem iného, ku čitateľovi ešte aj neraz sama prihovára.

Jakub a Matěj Sádlo sú teda dvomi postavami, s ktorými tu strávite najviac času a ich vzájomná interakcia a spolupráca pri spoločnom pátraní a vyšetrovaní je ozaj fajn. Jediná vec, ktorá ma možno spätne trocha mrzí je to, že tu nebola prakticky žiadna významná a vyčnievajúca ženská postava. A pokiaľ tu aj nejaká bola, napríklad Sofia, bola tu len pramalú chvíľu. Taký ten kontrast postáv oboch pohlaví by sa mi tu asi preto celkom žiadal. Neviem či práve preto, alebo aj preto, sa neviem zbaviť pocitu, že by sa mi k tomuto príbehu hodila ešte nejaká pomyslená čerešnička na torte. Tých zapletiek či nečakaných zvratov tu bolo síce viac, keďže nejedna postava tu prezliekla kabát, ale možno tomu chýbala ešte nejaká "bomba" na záver.

Napriek tomu, u mňa prevláda iba spokojnosť. Hoci išlo o detektívku, beriem to ako príjemné oddychové čítanie a na druhý a tretí diel, ktoré vyjdú 16.6. a 3.11.2025 sa skutočne veľmi teším!

2 08.10.2024

Priznám sa, že tento jedinečný literárny skvost ma nepochopiteľne obchádzal až donedávna a ja nerozumiem... ako je to možné?! O to viac ma teda teší, že som sa k nemu nakoniec predsa len dostal.

Posledný jednorožec je absolútne výnimočné a čarovné dielo, ktoré je svojim spracovaním vhodné ako pre deti, tak aj pre dospelých. Nájdete tu veľa zjavných, ale aj trocha ukrytých myšlienok, ktoré naozaj stoja na zamyslenie a hlbšie úvahy. Nepoznám originálny text, ale aj zo slovenského prekladu je cítiť, aký je nádherný a osobitý. Spôsob vyjadrovania postáv, ale aj opis samotný je ako žiaden iný. Štylizácia a jazyk autora zabezpečujú čitateľovi veľmi rýchle a plynulé čítanie. Príbeh žije svojim životom a vy tak poľahky otáčate jednu stranu za druhou, aby ste sa v plnom očakávaní dozvedeli čo sa bude diať ďalej.

Obdobie, v ktorom sa dej odohráva tu presne vytýčené nemáme, ale to napokon ani nie je podstatné. Je to cesta Jednorožca, teda pre väčšinu kobyly, a tiež čarodejníka Šmendrika či drsnej Molly, ktorí nehľadajú len odpoveď na otázku či je na svete už iba posledný jednorožec, prípadne, kde sa podeli všetky ostatné... V prvom rade, hoci si to sprvu asi neuvedomujú, hľadajú samích seba!

Cestou tak narážajú na rôzne strasti, vážne i vtipné príhody či postavy, ktoré ich zavedú až ku obávanému kráľovi Hagardovi a jeho hrôzostrašnému ohnivému býkovi.

Toto fantasy je nadčasovým počinom, ktorý bavil deti, tínedžerov a dospelákov pred rokmi, baví ich teraz, a zaiste ich bude baviť aj naprieč budúcnosťou. Každá generácia či veková skupina si v príbehu nájde to svoje. Nehovoriac o tom, že @slovart_vyd sa tu môže hrdiť naozaj okulahodiacou pevnou väzbou, ale tiež krásnym chrbtom a ešte krajšou oriezkou. V mojom prípade rozhodne nejde o prvú a poslednú knihu od P. S. Beaglea!

Ak ste teda knihu nečítali, napravte to. Ak ste ju už čítali, prečítajte si ju znova! Čítajte ju sebe, deťom, vnúčatám... alebo ju niekomu darujte. Ani v jednom prípade tým nič nepokazíte!

2 30.09.2024

Po prvej časti som veľmi premýšľal nad tým, akým smerom sa ešte uberie celý ten načrtnutý dej. Záver knihy totiž odhalil rôzne prekvapenia, ktoré ma, čuduj sa svete, fakt prekvapili! Nuž, a autor im dal priestor aj vo finále. Napriek tomu mám pocit, že by si to pýtalo ešte tretí diel, ktorý by príbeh rozšíril a napokon aj vyplnil celkovú skladačku o čosi precíznejšie. Ale chápem, že takto to bolo skrátka svižnejšie a bez hluchých miest. Vlastne... viete čo? Možno takto uvažujem aj preto, že sa mi teraz s tými postavami lúči pomerne ťažko. Bolo to totiž krátke, ale za to fakt intenzívne a fakticky enormne cool spracované dobrodružstvo!

Tu romantika prepletená s poriadnou a šialenou erotikou, hentam vesmírne boje a deštrukcie, k tomu nejaký ten humor (veľmi trefný a kvalitný), ale aj mágia a nejaké tie malé intrigy. Nechýbajú ani strategické spriadania plánov, rôzne zvraty, ba dokonca náboženská tematika. Svojsky poňatá, samozrejme.

A pokiaľ som vyzdvihoval rôzne kultové narážky v predošlej časti, tak tu naberajú nový rozmer. Predovšetkým tie na istého rakúskeho bodybuildera s hviezdnou kariérou - napokon, obálka knihy ako indícia bohato stačí.

Ach, toto sa fakt podarilo. Dvojdiel 'Bez návratu' je skvelé sci-fi, ktoré si zaslúži vašu plnú pozornosť. Niektoré pasáže budete doslova hltať a stránkami listovať rýchlosťou, ktorá by prekvapila aj skúsených čitateľov.

Veľmi ma tiež potešila zmienka Wolverina (toto som tu proste musel spomenúť!), ale ešte viac scény od vesmírnej bitky až po prieskum lode Kerberos. Ajajaj, to tu bolo fakt super! Niektoré pasáže ma ozaj rozosmiali, iné vzbudzovali pomaly až zimomriavky - možno aj škoda, že nedostali trochu viac priestoru.

Jediné čo ma trocha zarazilo, bol ten horkosladký koniec. Ak sa ma niekedy niekto opýta, čo si vybavím pri slove "bittersweet" ako prvé, bude to práve finále 'Bez návratu' od Jakuba Hozu. Na druhej strane, aj takto to má svoje čaro. A v podstate, skoro ušla aj pomyslená slza.

1 03.12.2024

'Divoká zvířata' je už v poradí ôsma časť (ak nerátam poviedkovú verziu) komiksového Zaklínača, ktorého má už nejaký ten čas pod palcom scenárista Bartosz Sztybor. A viete čo? Nielenže proti tomu nemôžem nijako namietať, ale ja vlastne ani nechcem.

Dovolím si tvrdiť, že spolupráca medzi CD Projekt Red a Dark Horse v tomto smere môjmu knižnému/komiksovému hrdinovi veľmi prospieva. Geralt je totiž v týchto príbehoch prakticky rovnakým Geraltom a Zaklínačom, ako ho poznáme z hier. Áno, hier. Pretože práve na ich udalostiach a vizuále sú komiksy založené.

Aktuálne dobrodružstvo teda zachytáva plavbu na mori, kde posádku lode napadnú "Topivci". Samozrejme, nachádza sa tu aj bielovlasý mutant, ktorý monštrá premôže. No hoci je z neho záchranca, veci sa zvrtnú extrémne rýchlo. Zúfalé situácie si vyžadujú zúfalé činy, a tak sa Geralt pri záchrane vlastného života ocitá v objatí nevyspytateľného mora. Keď sa napokon znova preberie, nachádza sa zranený na brehu akejsi zabudnutej krajiny či ostrova. Nebudem tu rozpisovať dej, ale vypichnem aspoň zopár vecí.

Bartosz vie, ako túto jedinečnú postavu aj jeho svet uchopiť a ide mu to ozaj dobre. Lenže, myslím si, že začína bojovať s malým problémom - začína sa tematicky opakovať. A možno začína recyklovať to, čo sme už ako-tak mali v knihách aj hrách. Rasové konflikty v tomto fantasy nie sú žiadne tabu, rovnako ako konflikty všeobecne. O to zaujímavejšie to je, pokiaľ tu do poslednej chvíle neviete, ktorá z tých dvoch strán je vlastne "zlá". A ešte zaujímavejšie a reálnejšie je, keď aj tu uvidíte, že svet predsa len nie je čiernobiely.

Ďalšou vecou, ktorá ešte stojí za prehodnotenie, je vývoj Geralta. Ja viem, že sa vždy staval do akejsi politickej pozície pacifistu a prakticky si šiel iba cestou "žoldniera" - sústredil sa na svoju prácu a prežitie. Občas sa vplyvom okolností pridal na tú, alebo tamtú stranu, ale inak sa držal v pozadí. Pokiaľ to teda nebolo osobné, ako u Ciri. Lenže po 7/8 častiach a v podstate aj knihách a hrách, by už mohol byť osobnostne vyspelejší, rozhodnejší aj predvídateľnejší.

Nová časť bola teda super, no trochu slabšia, ako tá predchádzajúca. Uvidíme čo nám ukáže Corvo Bianco.

1 02.11.2024

Komiksový Zaklínač od Dark Horse, no tentokrát s dvomi poviedkami priamo z kníh od Andrzeja Sapkowskeho!

Na úvod sa nám predstavuje ,Zrnko pravdy', v ktorom je Geralt aj so svojou Klebietkou/Klepnou na potulkách krajinou. No potom si všimne zhluk dravého vtáctva, ktorý ho privedie k mŕtvym telám. Kúsok opodiaľ si následne všimne záhadnú ženu, vďaka ktorej objaví neďaleký opustený dom. No zdanie klame a Zaklínač sa už čoskoro stretáva s majiteľom, Nivellenom, ktorý nevyzerá veľmi všedne..

Druhá poviedka s názvom ,Menšie zlo' sa pre zmenu odohráva v Blavikene, kde chce Geralt speňažiť zabitú kikimoru. Nakoniec sa však stretne s miestnym čarodejníkom, ktorý ho chce nahovoriť na odmenu za celkom iný typ zákazky. Zaklínač sa tak ocitá na križovatke ciest, kde si má vybrať medzi väčším a menším zlom. Ako sa rozhodne?

Tieto príbehy už však pravdepodobne drvivá väčšina určite pozná. Otázka teda znie, má zmysel kupovať komiks, keď viete o čom je? Navyše, druhá poviedka už predsa na Slovensku vyšla v ilustrovanom prevedení od Lindeni. Odpoveď je napriek tomu veľmi jednoduchá... Áno, má!

Vizuál je tu naozaj nadherný! Nielen ilustrácie, ale aj farby samotné. Tento sympatický štýl vás okamžite pohltí a čo je ešte lepšie, text sa tu zbytočne nikto meniť nesnažil. Naopak, čo bublina, to slová vytiahnuté priamo z kníh. Ďalšie plus je rozvrhnutie a prehľadnosť scén. Narozdiel od Náreku čarodejnice, tu je všetko zreteľné a jasné. Čítanie a prezeranie storyboardov je teda pre čitateľa naozaj potešením.

Komiks pôvodne vyšiel v klasickej a limitovanej verzii, ale rozdiel bol iba v obálke. Vy sa pozeráte na tú klasickú. Osobne dúfam, že sa dostane aj na spracovanie ďalších knižných poviedok, ktoré sa napríklad nedostali ani do seriálovej verzii od Netflixu.

Ktokoľvek váha nad kúpou, je to zbytočné. Rozhodne môžem toto vydanie len odporúčiť!

1 30.09.2024

Nuž, nevedel som do čoho idem. Stačili mi prvky fantasy a viac som neriešil, takže celá kniha bola jedno veľké, pomaly sa odhaľujúce prekvapenie. Ale napriek všetkému, bolo to príjemné čítanie a neľutujem to.

TJ Klune je však pre mňa nováčikom, s ktorého tvorbou som sa doteraz ešte nestretol a ťažko povedať či by sa to zmenilo, nebyť práve 'Piesne vlka'.

Jeho rukopis a celkový štýl je naozaj jedinečný a osobitý. Kniha si ma vďaka tomu hneď získala a začítal som sa do nej raz dva. Dokonca som sa na jej čítanie vždy tešil. Nie je to však fantasy v pravom slova zmysle, skôr to tiahne k tomu YA či NA a celá tá vec s vlkmi je skôr také pozlátko. Lenže to mi vôbec nevadilo. Videl som recenzie, kde sa ľudia sťažovali na jej 448 stranový rozsah, ale mne to nevadilo. A nevadilo mi to ani skrz to, že tých doslova akčných scén tu bolo v podstate pramálo. Srdcom tohto príbehu je dospievanie, sebapoznávanie, budovanie vzťahov (rodinných, kamarátskych aj milostných) či akési definovanie lásky a posúvanie jej hraníc.

Veľmi sa mi tu tiež páčil opis prostredia, ale hlavne vývoj postáv a ich dialógy. Pôsobili jednoducho, ale popritom "mocne". Akoby bolo každé jedno slovo vystavané na pevných neoblomných základoch. Síce sa občas niektoré pasáže a slovné spojenia zbytočne opakovali, ale dá sa to prehliadnuť. Čo ma však veľmi štve a mrzí bol ten nevhodný slovník. Neviem či to je povinnosť NA kníh, ale fakt mi to vadilo! Čítať dokola to sprosté vyjadrovanie hodné možno tak niekoho po lobotómií nebolo vôbec príjemné. A ešte menej príjemné boli všetky tie bi-gay pasáže. Áno, áno. Nevedel som, že to tu bude a už vôbec nie v takom rozsahu a forme.

Najviac ma zarazilo, že Ox mal rád ženy, no neskôr zistil, že mu nevadia ani muži. Zvláštne, že ako náhle sa definoval za bisexuála, v knihe zrazu nebola ani jedna scéna, ktorá by sa po romantickej či milostnej stránke týkala muža a ženy. Zrazu bolo všade iba teplo. Áno, autor si to poistil tak, že vlkolakom je to "jedno". Ale také okaté pretláčanie lgbt som fakt nečakal. A to nehovorím o samotných sex-scénach, ktorých však našťastie tak veľa nebolo. Keď sa tým prekúšete, v jadre ide o slušnú knihu.

1 30.09.2024

Túto knihu som dostal ako darček, keďže som sa jeden čas orientoval iba v určitom literárnom žánri, kde som sa točil hlavne okolo nášho slovenského autora Jozefa Kariku, ku ktorého recenziám kníh sa taktiež neskôr dostanem. V každom prípade, z darčeku som nemohol byť nadšenejší!

Sebastian Fitzek bol pre mňa aj s jeho titulom ,Námesačný' úplnou novinkou, avšak nie jednohubkou. Toto je presne ten typ knihy, po ktorej siahnete opakovane aj napriek tomu, že jej príbeh už poznáte. Štylizácia a celkový spôsob písania tohto nemeckého autora spôsobuje skoro až závislosť na čítaní. V očakávaní i napätí otáčate jednu stranu za druhou a hltáte každé jedno slovo. Vlastne sa dá povedať, že ak trpíte aktuálne nejakou čitateľskou krízou, tak tu vám ponúkam spôsob, ako z toho von...

Veľmi príjemné je aj to, že autor využil na rozpovedanie príbehu prakticky len jednu či dve základné lokácie. Rovnako sú na tom aj postavy, ktorých počet je obmedzený na nevyhnutné minimum a v podstate celý čas trávime iba s hlavnou postavou. Striedavá gradácia, alebo rôzne hádanky nútiace čitateľa k úvahám sú presne tým, čo pri takomto type knihy očakávam. Dokonca, keď príde dejový zvrat, zistíme, že nie je jediný! A to nehovorím o tom, že Fitzek tu má celý priebeh knihy premyslený do najmenších detailov.

Skôr ako sa stihnete spamätať, 232 strán v pevnej väzbe je zrazu fuč a vy zatvárate knihu s úmyslom odložiť ju na poličku. Čo je však dôležité... odkladáte ju tam s veľkým pocitom satisfakcie a vedomím, že sa k nej ešte určite niekoľkokrát vrátite. Je to už teda síce trocha dlhšie odkedy som toto dielo čítal prvýkrát, ale bola to moja prvá kniha od Fitzeka. A rozhodne nie posledná. Čo som už však dokázal napríklad aj pri recenzii na jeho 'Zlodeja duší'.

Tuším, že je asi najvyšší čas siahnuť po nejakej jeho ďalšej knihe.

1 30.09.2024

Už je to poriadne dlho odkedy som naposledy čítal akékoľvek "čistokrvné" YA dielo a som veľmi rád, že som to teraz pretrhol. A práve touto knihou od yoliknihy. Svojim spôsobom mi to tiež dosť pripomenulo nadšenie, ktoré som mal pri čítaní Twilight ságy pred všetkými tými rokmi. Mám fakt radosť.

Margaret Rogerson má môj veľký obdiv, pretože ma svojim príbehom pohltila už od úplne prvých slov nachádzajúcich sa v úvode jej knihy. Do deja ma tu hodila prakticky bez akejkoľvek prípravy a upozornenia, ale ani trochu mi to nevadí. Už od začiatku som vedel, že toto bude výnimočné. Jej rukopis a štýl, či celkovo práca so slovami je tak skvelá, že sa to číta jedna báseň. Vôbec to teda nemusí byť o zdĺhavých a komplikovaných opisoch plných rôznych synoným. Vôbec nie. Úplne stačí vedieť o čom píšete a nechať svojej kreativite a daru slova voľný priebeh. V tomto smere chcem preto tiež vyzdvihnúť aj slovenský preklad od Kataríny Figovej, vďaka ktorému som si 'Mágiu rodu Thornovcov' ozaj užil!

Toto číre a originálne fantasy má u mňa ďalšie plus aj v tom, že jeho mágia je tu poňatá trocha z iného uhla pohľadu, ako to doteraz väčšinou vo fantasy bývalo. Mágovia si tu musia svoju magickú moc prepožičiavať od démonov z takzvaného Inosveta. A okrem toho, že majú títo démoni rôzne úrovne sily, nie je to vôbec zadarmo! K tomu ešte prirátajme kúzelné grimoáre, ktoré majú taktiež svoje úrovne nebezpečia či knihovníkov, ktorí sa o ne starajú a musia ich strážiť. To všetko zasadené do 19. storočia.

Najväčším plusom tohto príbehu bola však pre mňa trojica postáv v podobe Elisabeth, Nathaniela a Silasa. Oh, táto kombinácia troch dokonale vytvorených charakterov mi sadla ako riť na šerbeľ! Oceňujem, že ich dialógy mali hlavu a pätu, keďže dnes to už nie je nijaká samozrejmosť. Neboli teda hlúpi ani naivní a nerobili nezmyselné rozhodnutia. Elisabeth a Thorn boli síce na svoj vek (16r a 18r) asi až príliš vyspelí, ale odôvodnil som si to ich dobou. Okrem toho, Silas ich svojim dôvtipom, komentármi a istým nadhľadom dopĺňal priam ukážkovo. A hej, bavil ma aj hlavný záporák príbehu.

Kniha nie je krátka, ale hlásam, že tých 440 strán mi bolo nakoniec málo.

01.12.2024

Máme tu najnovšiu sci-fi pecku od Jakuba Hozu a Mystery Press. A mimochodom, tento žáner bol pre mňa úplnou premiérou. Musím teda skonštatovať, že lepší úvod do knižného sci-fi som si želať nemohol!

Úvod knihy, dobre... povedzme prvá tretina, je v podstate čistokrvné vesmírne a akčné dobrodružstvo. Najskôr sa síce vrháme do príbehu skrz hl. postavu Jana Jansena, ktorý je ranený, pričom v pätách má akési mimozemské obludy. No potom prichádza na rad retrospektívna kapitola, ktorá nie je v knihe jediná a myslím, že všetky sa veľmi vydarili. Práve z tej prvej zisťujeme, že istá posádka lode letí na určité miesto, kde potrebuje niečo preskúmať a skontrolovať. Lenže už pri prílete je jasné, že tam čosi nesedí. Ako sa ukáže neskôr, dôjde na rad aj poriadna vesmírna mastenica.

Lenže niekde okolo 130. strany odrazu prichádza ďalšia príbehová perspektíva, kde sa zoznamujeme s novou a sympatickou postavou ženského pohlavia. A zároveň je to chvíľa, kedy mi tu kniha dvíha kútiky smerom nahor. Uvedomujem si totiž, že toto bude väčšia pecka, ako som si pôvodne myslel! Žiadna "prostá", hoci perfektne napísaná, vesmírna bitka a útek pred nechutnými monštrami v štýle filmov ako Life, Votrelec a podobne. Nie, tento príbeh skrýva vo svojom pozadí oveľa, oveľa viac. Okrem super akcie tu nájdete tiež výborné vtipné scénky a hlášky, ale aj nejakú tú romantickú linku. Avšak, nie veľmi typickú a hlavne... Nuž, povedzme, že okorenenú o rôzne prekvapenia. Autor sa tu s tým fakticky vôbec nesral.

A ako sám spomenul pri krste kníh v Mystery Press, dôjde aj na poriadne krvavé, akčné i erotické scény. Hej, toto sa fakt podarilo. Nehovoriac o všetkých tých kultových odkazoch napríklad aj na filmové hity či osobnosti z 90. rokov, teda aktuálne nie tak dávnej minulosti (kniha sa odohráva v roku 2320). A mimochodom, PP je odteraz asi moja najobľúbenejšia AI!

Túto knihu som si fakt vychutnal a už sa na mňa usmieva druhý diel, takže uvidíme, aké bude finále. Kto má rád sci-fi, ale zároveň v ňom potrebuje mať aj nejaký pevný layout či základný worldbuilding so zmysluplným príbehom, tak je na správnej adrese.

28.11.2024

Joss Whedon ma teda so svojím spracovaním X-Menov poriadne prekvapil. No pozor! Netvrdím hneď, že ma s jeho Astonishing sériou úplne odrovnal, ale zároveň ani to, že ma ňou sklamal. Asi by som to špecifikoval hneď v úvode konštatovaním, že ide o príjemný komiksový nadpriemer.

Po grafickej stránke sa skutočne nie je na čo sťažovať. Finále, ale aj jeho predchádzajúce tri časti vyzerajú nádherne! Storytelling taktiež nie je vôbec zlý, práve naopak. No ako som spomínal pri hodnotení druhého dielu, niektoré veci sa možno zbytočne uponáhľali, čo podľa mňa následne celkom výrazne ovplyvnilo smerovanie zvyšku príbehu.

Prvá vec, ktorá skončila nedoriešená v pozadí toho všetkého bola vakcína = liek na mutáciu. Následne klub Hellfire, záhada točiaca sa okolo Profesora X či dokonca osud a všetko spojené s postavou "Boja". Finále šľape na vonok perfektne už od prvej strany, lenže čím viac sa necháte pohltiť príbehom a zároveň sa blížite ku jeho koncu, tým viac sa zamýšľate presne (aj) nad bodmi, ktoré som spomenul o pár riadkov vyššie.

Whedon sa rozhodol rozpovedať svoj príbeh skrz tak trochu netypické zloženie X-Menov, čo rešpektujem. Na druhej strane, Storm (i keď tá sa tu mihne), Rogue či Gambit mi fakt chýbali. No zase Kitty Pride i Colossus dostali priestoru celkom požehnane. Ba čo viac, svojim spôsobom boli práve oni dvaja tými pevnými piliermi všetkých štyroch častí. Škoda len, že môj obľúbený Logan nedostal možnosť až tak zabodovať a poriadne sa vyblázniť. No čo už, možno v inej sérii.

Otvorený a čiastočne dramatický koniec mi napokon ulahodil a vlastne musím priznať, že ma prinútil prižmúriť oko (opäť to spomínam) nad tými nedoriešenými vecami. (Ale fakt! Škoda, že to Whedon nerozšíril ešte aspoň o jeden diel, v ktorom by sa povenoval tej vakcíne a psychológii postáv a sveta trocha viac. ) No nič, nebudem to naťahovať. Napriek zopár výhradám som s finále spokojný a som rád, že som sa k tomu konečne dopracoval.

18.11.2024

Ak som možno aj pri druhej časti nenápadne naznačil, že si v nej Whedon trochu uletel iným smerom, než nám spočiatku sám napovedal, tak teraz to napravuje. Všetky cestičky, ktoré sa od začiatku tejto série vetvili, sa nám tu teraz začínajú pomaly spájať.

Staronový záporácky klub, vakcína, nabúchaný svalnatý emzák, Emma Frost, Scott a jeho minulosť... To všetko - a ešte viac - sú témy, ktoré stoja za pozornosť! Whedon sa tu akcii síce nevyhýba, no oproti minulému dielu skladá nohu z plynu a opäť sa sústredí skôr na psychologickú stránku postáv, ich vývoj a vzájomné vzťahy. Nie je to síce také dokonalé, ako úvod v podobe 'Nadaní', ale stále si to drží svoj štandard a vysokú kvalitu. Okrem toho sa nám tu odhaľujú aj rôzne tajomstvá a záhady, ba dokonca konečne zisťujeme, ktorý z X-Menov je podľa proroctva predurčený na vyhubenie Ordovej planéty.

No príbeh nie je taký jednoduchý a priamočiary, ako by sa mohlo zdať. Joss sa tu s nami totiž trocha hrá na mačku a myš. Keď máte konečne pocit, že chápete motiváciu postáv, rozumiete záporákom a chápete "kto, kde, s kým a prečo", prichádza na rad vytriezvenie. A s ním aj ďalšie prekvapenia!

Záver pohrávajúci sa s vnímaním reality, ale aj naštrbenými vzťahmi medzi X-Menmi je veľmi zaujímavý. O to viac, že ide o pocity a myšlienky ukryté skôr pod povrchom - takzvané veci "nevyslovené". A čo sa asi tak môže stať, keď v sebe mutant potláča svoje emócie, názory či svoje pravé "Ja"? Presne to isté čo s normálnym človekom. Teda, v tomto prípade môžu byť následky ešte fatálnejšie.

Predskokan k veľkému finále teda určite nesklamal. Netvrdím síce, že to bola taká "pecka", že by som tomu napálil ihneď 5* bez akéhokoľvek premýšľania. No keďže ma to ozaj bavilo a v dnešnej dobe sa nielen knihy, ale aj komiksy nevyhnú "prázdnym príbehom" o ničom, len preto, aby tu nejaké boli (a vydavateľstvá/autori čosi zarobili), tak to v tomto prípade zaslúžene predsa len urobím.

12.11.2024

Druhá časť X-Menov od Jossa Whedona síce nesie názov 'Boj', no uznávam, že to množstvo akcie ma predsa len i tak prekvapilo. No k tomu sa ešte dostaneme.

Pochmúrny úvod nadväzuje na prvý diel a sledujeme tu postavu Winga, ktorý kvôli vakcíne prišiel o svoju mutanstkú schopnosť lietania. Že neviete, kto to je? Nevadí... Podstatné je to, že Joss sa tu zameriava na jeho pocity a skrátka nám pripomína, že či už tu niekto tie schopnosti má, alebo nie, stále je to v prvom rade človek. Teda živá bytosť z mäsa a kostí, a samozrejme, s vedomím či emocionálnym vnímaním.

Rôzne odkazy či cameá v podobe iných známych hosťujúcich superhrdinov teraz preskočme a poďme rovno na tému "boj". Sprvu to môže vyznieť trochu povrchne či predvídateľne a niekto zase možno okamžite prekrúti očami mysliac si: ,,Zase to fyzické násilie!" Well, not really. Akcia, resp. nejaká tá poriadna mastenica tu síce je, ale v jej kontexte sa toho ukrýva podstatne viac! Už len preto, že sa nám tu predstaví komplikovaná postava, ktorú som až doteraz nepoznal. A aj keď mi veľmi nápadne pripomína dve nemenované postavy (jedna to dotiahla do filmovej tímovky Avengers), predsa je výnimočne originálna. A práve v súvislosti s týmto sa krásne vracia na scénu aj Profesor X. Telepat, ktorého nemôžete nepoznať. Muž, mutant a líder X-Menov, ktorý razom balansuje na tenkom lane. Lane takom tenkom, že neviete či sa prikláňa k strane "dobra", alebo "zla" (opäť to šikovné spracovanie šedého realistického sveta).

A to všetko ešte podčiarkne robotický Sentinel, ktorý je spracovaný spôsobom, s ktorým som sa tiež ešte nikdy predtým u Marvelu nestretol. Z pohľadu scenára teda ide opäť o super prácu, no niekoľko strán ma predsa len ponechalo v údive. Občas mi totiž prišlo, že v príbehu chýbajú scény/texty navyše, ktoré by niektoré veci vysvetlili o čosi precíznejšie a lepšie. Takto som mal v poslednej tretine pocit, akoby sa chcel Whedon k tomu záveru dostať zbytočne prirýchlo.

Čo ma však teší je to, že tvoriace sa zápletky ešte z prvej časti neostali zabudnuté, a hoci boli upozadené, stále napredujú. Príbeh a isté posolstvo bolo teda zovreté v pozlátku "boja", ale neuniklo mi.

09.11.2024

Ďalší pavúčí reštart! Tentokrát v podobe 'Amazing Spider-Man: Návrat ku koreňom'!

Raz som to už v jednej recenzii spomínal, no napíšem to aj tu. Táto nová séria debutujúca v roku 2018 (v češtine 2021) nadväzuje na staršie udalosti z komiksov od Straczynskiho, ale aj Zdarskyho. Spider-Mana si však tentokrát vzal pod svoje tvorivé krídla Nick Spencer, ktorý podľa mňa v rámci vekového zacielenia trafil zlatý stred.

Jeho príbeh doplnený o ilustrácie Ryana Ottleya kombinujú nenáročný príbeh s modernou kresbou - hoci svojim spôsobom trocha... "detskou". Napriek tomu sa všetky prvky komiksu spájajú do podoby, ktorá je atraktívna nielen pre mladšie kategórie, ale aj pre ostrieľaných Spideyho fanúšikov - teda aj mňa.

Celé je to také odľahčené, vtipné, zábavné, občas akčné, ukecané, ale tiež záhadné. Ako jednu z nevýhod však vidím fakt, že kým v zahraničí môže u danej postavy vyjsť aj stovka komiksov, české spracovanie sa môže zamerať iba na určité etapy série a vy tak prídete o rôzne menej i viac podstatné udalosti. Zrazu tu máme Petra, ktorý býva s novým spolubývajúcim Boomerangom a o takej Terese Parkerovej ani chýru ani slychu. Máme tu Elektra ako ženu či čierny Spideyho oblek, ktorý Peter chvíľu nosí a po pár stranách už nie. Na scéne sa potom objavuje Lizard, ktorého rodina má rovnaký jašteričí vzhľad a až v priebehu vydaní zisťujete čo sa za tie roky stalo. Občas sa teda veľa vecí stráca v neznámom kontexte, no aj napriek tomu to funguje ako samostatný diel dobre. Páči sa mi tiež vedľajší team up a chémia medzi Taskmasterom a Black Antom. Okrem nich tu hosťuje celá hromada postáv, ku ktorým sa pridá aj tajomný zloduch, ktorého zámer je zatiaľ nejasný.

Možno sa zdá, že kritizujem, ale to nie je chyba tohto 156 stranového komiksu, ale skôr nevyhnutého faktu, že v češtine skrátka každý komiks preložený nikdy nebude.

,Návrat ku koreňom' je totiž v skutočnosti veľmi, veľmi vydarený "reštart", ktorý si ma svojim odľahčeným prístupom naozaj získal a veľmi som sa pri jeho čítaní bavil! Od ďalších častí očakávam veľa!

09.10.2024

Druhý diel 'Amazing Spider-Man: Priatelia a protivníci' vyšiel v roku 2018 (český trh 2022) a obsahuje 124 strán zábavy.

Tentokrát je to však trochu menej vtipné a okrem akcie sa dbá aj na serióznejšie veci. Napríklad dejová linka s MJ a podpora ľudí, ktorí majú superhrdinov ako svojich blízkych či rodinných príslušníkov. Tým, že je tu menej humoru, príde mi, že vyznieva oveľa lepšie a nie je to zbytočne prehnané. Akcia je tiež fajn, ale vzhľadom na celkový obsah komiksu sa dá konštatovať, že je tu toho o niečo menej, ako v úvodnom čísle. Ale to je náhodou celkom dobrý krok. Pri čítaní nie ste zbytočne rozptyľovaný desiatkami iných vecí.

Spidey tu má drobné problémy so svojim spolubývajucim, ktorý je v skutočnosti superzloduchom a riešia sa tu aj zločinci, ktorí majú v úmysle ukradnúť hotový arzenál zbraní superhrdinov. Tento príbeh a pomaly sa črtajúci záporák v pozadí však ťahá za kratší koniec.

Moju pozornosť upútal hlavne druhý príbeh s Black Cat, v ktorom je však opäť vidieť, koľko poznatkov nám ako čitateľom "českých vydaní" chýba. Tie komiksy vychádzajú v zahraničí ako na bežiacom páse a preto je niekedy ťažké pochopiť čo sa medzi postavami stalo. Presne to sa deje aj medzi Petrom a Feliciou, ktorých príbeh sa ešte v ďalších častiach určite rozoberie viac.

Samozrejme, nechýba tu ani Kingpin a táto nová séria je tiež zaujimavá tým, že sa tu vždy ukáže aj nejaký ten dávno zabudnutý "B" až "C" zloduch.

,Priatelia a protivníci' ma teda ako komiks vôbec nesklamal. Je stále zábavný, odľahčený, menej "detinský" ako v prvom diely, a trocha zvážnel. Táto séria je svojská, no baví ma a teším sa na to, čo si pre nás Nick Spencer pripravil ďalej!

09.10.2024

'Amazing Spider-Man: Životné zásluhy' je tretím dielom z pera Nicka Spencera a obsahuje iba 112 strán. Tak, ako jeho predchodcovia, aj on vyšiel v roku 2018 (preklad 2022).

Priznávam, že ten dej v prvej a druhej časti bol o čosi lepší, než tu. A to sa ešte treba zamyslieť nad tým, že toto vydanie je o niečo kratšie a predsa obsahuje mini príbeh, ktorý síce rozširuje vedomosti potrebné k minulým častiam, ale nie je úplne nutný.

Napriek tomu ide o celkom zaujímavý dej, ktorý sa v úvode sústredí na Jamesona a jeho minulosť a zároveň na to, ako sa vďaka svojej novej práci snaží o Spider-Manovi šíriť medzi ľuďmi len to dobré - bez irónie. Taktiež tu máme zase raz jedného "B" či "C" záporáka, ktorého Spidey podľa mňa nevidel už roky! Čo sa mi však páči je to, že každá takáto postava má svoj zmysel a nie je tu iba tak náhodne. Na druhej strane, zamrzelo ma, že onen neznámy zloduch z prvých dvoch častí sa tu neukáže ani na chvíľu a preto aj naďalej ostáva záhadou.

Vpred sa teda posúvame naozaj maličkými krokmi čo je na jednej strane dobre, na druhej strane potom táto časť pôsobí trošku "zbytočne".

Zo záporných postáv sa tu ukážu napríklad Scorpion, Vulture, Black Ant, Rhino, Kraven, Arcade a ďalší. A ak niečo oceňujem, naozaj oceňujem, tak je to fakt, že ani zloduchovia tu nedržia vždy za jedno.

Ak ste si už teda zvykli na osobitý štýl Amazing Spider-Mana, tak je to aj do tretice veľmi zábavné čítanie na uvoľnenie. Je pravda, že ten skutočný dej sa buduje pomaly, ale predsa len sme sa o niečo pohli vpred! Aby však tátonséris ostala zaujímavou, bude nám musieť ponúknuť aj niečo viac.

09.10.2024

Viem, že to možno bude znieť zvláštne vzhľadom na moje predchádzajúce hodnotenia, ale 'Amazing Spider-Man: Štvanice, časť prvá' (2018/v češtine 2023) je štvrtým dielom série od N. Spencera, v ktorej sa naozaj niečo deje - niečo naozaj zaujímavé a deje sa toho skutočne veľa!

Ilustrátor Ryan Ottley tu má navyše výpomoc v podobe Kena Lashleya a vďaka týmto dvom pánom vyzerá Spidey absolútne perfektne! Od ilustrácií cez farby, rozvrhnutie storyboardov až po ich samotný obsah.

Stále je to ten zábavný Spider-Man z minulých dielov, ale tentokrát už konečne aj trocha potemnel a dokonca zdrsnel. Hneď v úvode sa nám ukazuje Kraven, ktorého nám sľubovala už tretia časť. A veru, rešpekt si tu vybuduje (ešte aj u čitateľa) veľmi rýchlo a ľahko. Nezabúdajme, že toto je TEN Kraven, ktorý kedysi pochoval Spider-Mana!

Odhliadnuc od toho, predsa len sa nám tu ukazuje aj v celkom novom svetle. Jeho zámery a ciele sú iné, než by ste čakali, tentokrát si chce urobiť korisť z celého New Yorku! Kingpin vzhľadom na tých 156 strán ostáva logicky nevyužitý a priestor dostáva napríklad tá spomenutá dejová línia Spidey-Black Cat, ktorá rozširuje predchádzajúce útržky spoločného príbehu. Táto pasáž sa mi z celého dielu páčila azda najviac. Felicia tu má dokonca dôležitú úlohu a spolu so Spideym a Kravenom by som ju ľahko označil za jednu z troch hlavných postáv.

Celkovo sa tu však ukáže veľa nových postáv, ale vrátia sa aj tie staré z minulých častí. Taký Lizard tu má velmi dôležitú úlohu a spolu s ním aj jeho syn. Okrem toho, ten záhadný záporák, ktorý sa podľa scenára tvári ako nejaký veľký boss, operuje aj naďalej iba v tieňoch. V tomto prípade to však vôbec nevadí, pretože príbeh je viac ako zaujímavý aj bez neho.

Oh, a aby som nezabudol... Spidey si tu oblieka aj čierny kostým, čím dáva spomenúť na komiks ,Posledný Kravenov lov'. A ak sa pýtate, tak nie. Nie je to náhoda...

09.10.2024

'Amazing Spider-Man: Štvanice 2' od N. Spencera (2018/v češtine 2023) je rozhodne najlepšou časťou tejto série a to bez akýchkoľvek pochybností!

Oproti prvému dielu je to neuveriteľne vyspelejšie a vážnejšie. Tie "svojské" začiatky mi nijako extra nevadili a odľahčený prístup som uvítal. Lenže teraz? Súčasný tón sa mi veľmi páči a ak sa komiks po tejto časti vráti zase k tomu pôvodnému, asi už budem v tomto smere naozaj sklamaný.

Ilustrátorov je tu zase viacero - tak už to pri týchto súborných vydaniach býva - no tým hlavným je teraz Humberto Ramos. Nebudem však klamať, štýl Ryana Ottleyho mi už k tejto Spideyho verzii proste sedí viac. Obsahovo tu máme 156 strán príbehu, takže opäť jeden z tých hrubších komiksov.

Lov na "zvieracích" zloduchov sa trocha dostáva do pozadia hlavného príbehu a priestor dostáva najmä Spidey, Black Cat, Lizard a Kraven. Všetky tieto dejové linky sú samozrejme úzko prepojené a hoci v scénach občas skáčeme od jednej bitky k druhej a od jednej z týchto postáv k ďaľšej, je to riešené naozaj plynulo a nerušivo. Dokonca ani tempo a napätie nepoľavujú.

Ďalšia vec je, že tu prekvapivo dosť dôležité úlohy zohrávajú aj synovia Lizarda a Kravena. Celý príbeh tak nakoniec vyústi do naozaj nečakaného záveru. Nevyhneme sa niekoľkým prekvapeniam, ale aj zvratom, ktoré vás zaskočia. Objaví sa tiež Arcane, Vermin či ďalší staronový záporák, ktorý v cliffhangeri sľubuje veľké veci. A ako som naznačil už pri prvej časti tohto dvojdielu, náväznosť na komiks ,Kravenov posledný lov' je naozaj kľúčová!

Pevne verím, že Black Cat ešte nepovedala posledné slovo, pretože jej účasť a väčší priestor ma tu potešili. Jej kostým či schopnosti sú fajn, ale najzaujímavejší je jej charakter. Navyše, tá chémia a dynamika s Petrom má tiež niečo do seba. O to viac, ak sa pozrieme na ich spoločnú históriu.

Tajomný zloduch, ktorý zatiaľ pôsobil v tieňoch je stále neznámy, no šiesty diel konečne sľubuje jeho odhalenie. České vydanie s podnázvom ,V zákulisí' je naplánované na 30.4.2024 a ja sa už veľmi teším!

09.10.2024