adelinka komentáře u knih
Banáša môžem a bolo pekným čítaním aj tieto poviedky. Myslím, že každá jedna stála za zamyslenie. A pri Palčekovi som aj slzičky vyšli......
Mne sa kniha páčila, aj keď bola smutná. Chápala som bolesť ženy, aj keď v skutočnosti si to ani predstaviť neviem. To čo ju zo smútku dostalo, bolo veľmi pekné a milé...
Čítala sa dobre a rýchlo. Rasputin sa síce v knihe objavil, ale moje očakávania boli asi trochu iné. Pár rozhovorov, Rasputin nejako v pozadí ako radca v cárskej rodine. Ale v knihe sa vytratil dosť skoro....
Dej predstavovať nemusím. Láska, ktorá končí tragicky. Všetci sme to zrejme preberali na strednej škole. Ja si to ako povinné čítanie nepamätám, čítam teraz, čo som v mladosti zameškala :-) Veľmi krásny príbeh....
Niektoré poviedky vydarené, niektoré pomenej, ale musím priznať, že v pamäti dlho neostali.
Mám dojem, že som už komentovala a nevidím kde?....Čítala som aj od autorky Brieždenie v Dženíne, ktorá ma hneď pochytila. Táto kniha má ten istý problém a tiež sa sleduje niekoľko generácii - trochu iné osudy. Ale čítala sa skvelo.....
Knihu som prečítala pomerne rýchlo. Čítala som upútavku od autorky, tak som sa na knihu moc tešila. Možno mohli byť niektoré témy viac rozpísané, to by vyvolalo väčšie napätie, ale samotná téma bola dobre spracovaná. Až príde človeku ľúto, čo všetko sa vo svete deje. Špinavosti v politike ale ešte horšie hazard s ľudskými životmi. Liekom sa zatiaľ úspešne vyhýbam, ale keď mám pravdu povedať, neverím ani liekom na našom trhu. Bola to moja prvá kniha od autorky, takže ja budem teraz vyhľadávať autorkine skôr napísané knihy.... :-) :-)
A poplakala som si....veľmi krásny a aj moc smutný príbeh viac generácii jednej rodiny. Všade len pomsta, vojna, utrpenie..... :-(
Čítala som už od tohto autora, aj táto bola dobrá. Nevadí mi do detektívky romantika.....
Kniha bola skvelá. Až toľko informácii, že som sa občas zamotávala, alebo strácala.....určite po nejakej dobe, budem znovu čítať. Čo mne vadilo bolo, že som videla skôr film....u mňa zlá postupnosť....
Dobrá, hneď na začiatku zaujímavá vražda - teda niečo čo ma vypadať na sebevraždu. Docela kľudný dej. Erike pri vyšetrovaní nehrozí nejaké nebezpečenstvo - po tejto stránke tak také napätie chýba, ale pekne sa vyplavujú na povrch dávne tajomstvá a docela som bola aj prekvapená s výsledkom vyšetrovania.....
Pre mňa veľmi pekné čítanie, veľa postáv, veľa generácii. Musela som pozorne čítať, aby som hľadala spojitosť medzi osobami a ich osudom. Niektoré osoby ma nemilo prekvapili, niekedy som si želala krajší osud, ale je to dobré, tak, ako to je napísané. Niektoré scény pre mňa moc dojímavé.......
Amélia žila ako dieťa v Japonsku a ako dospelá a vyštudovaná si našla prácu v japonskej firme. Amália je šikovná a inteligentná, no napriek tomu vo firme pôsobila ako "hajzľobaba". Ironicky autorka opisuje vzťahy a systém v japonskej firme, kde vládne len autoritatívny prístup k zamestnancom. Musím ju obdivovať, že vo firme vydržala až rok.......
Toto bola moja druhá kniha od tohto autora a nesklamal. Povedala by som, že táto sa mi páčila ešte viac. Guľsary je kôň a hlavného hrdinu tejto knihy vlastne sprevádza po celý život. Nie vždy je ale v osobnej prítomnosti. Krásne je opísaná láska k tomuto tvorovi. Kôň starne aj Tanabaj starne - hodnotí svoj život. Guľsary už svoju poslednú cestu domov nezvládne........(slzičky boli)
Zaujíímavé a aj napínavé čítanie od začiatku. Prípad alebo vražda bola nevyriešená a odložená a vracia sa k nej študentka policajnej akadémie po 20-tich rokoch, je súčasťou jej školskej práce. Prípad si vybrala aj preto, lebo na prípade pracoval aj jej, už mŕtvy otec.......ten záver ma úplne prekvapil........
Jeden deň v jednej knihe. Šofér autobusu prepravuje pár ľudí. Každý jeden je povahovo iný. Každý úplne inak rozmýšľa, každý jeden aj úplne inak žije. Úžasné pozorovanie osôb, ako psychiku ľudí a ich správanie dokážu ovplyvniť nepredvídateľné situácie.....
Veľmi pekná kniha, určená skôr pre deti a mládež, ale prečo nie? Malý chudobný chlapec predá svoj smiech bohatému mužovi. Postupne si uvedomuje, že jeho krásny smiech je viac ako bohatstvo.....milé čítanie....
Asi som prvá, čo dáva také vysoko hodnotenie, ale ja si nepomôžem. Mne jednoducho Banášove písanie sedí. Ja som sa pri knihe bavila, aj keď skôr som si mala poplakať, lebo som si len utvrdila na hlavu postavený systém na Slovensku.....ale keď to bolo tak dobre podané......
Kniha ma dosť zobrala, ak sa človek dokáže vcítiť do situácie, ktorú musela prežívať Anna. Denník opisuje dni, ktoré strávila ukrytá s rodičmi, sestrou a ďalšími známymi v období vojny. Je úplne samozrejmé ako vnímala ovzdušie, ktoré tam panovalo, a stým aj súvisiaci postoj k matke. Viem alebo neviem si predstaviť ten strach, ktorý museli prežívať nie denno denne, ale každú hodinu. A hlavne obdivujem aj odvahu ľudí, ktorí sa rozhodli pomáhať. Je krásne, ako prežívala prvé momenty zblíženia sa s chlapcom.....škoda, že to nemala možnosť prežiť naplno.....Následne som si prečítala aj knihu od spolužiaka Anny - Boli sme spolužiaci Anny Frankovej - myslím, že stojí si aj túto knihu prečítať....
Prečo som si vybrala túto knihu na čítanie? Tak prvý a veľký dojem na mňa spravila obálka. Keďže patrím medzi tie staršie :-) ročníky, pamätám si ešte tieto cestovné vlakové lístky. Jedným okom som aj zachytila film, keď to manžel pozeral, takže výzor hlavných postáv som si už pri čítaní nedokázala zmeniť. Zo začiatku som mala problém sa do knihy "zažrať" - opisy boli z pohľadu malého chlapca, ktorého vychovávajú starí rodičia, keďže rodičia sa z návštevy z Viedne nevrátili. V knihe sú použité vulgarizmy, ale podľa mňa v pohode. Keď idem okolo detského ihriska, počujem ich viac a častejšie. :-( Počas čítania som si 2x poplakala. Od začiatku knihy až po koniec stúpalo moje hodnotenie.