Adigiotto komentáře u knih

Strhujúce dialógy medzi Stavroginom a Kiriľovom patria medzi to najlepšie, čo nám literatúra za tritisíc rokov ponúkla.

Knihu som v samote čítal veľmi dlho… Ale sto rokov to nebolo.

8 27.02.2023

Dobrý prozaik a básnik nemusí byť zároveň dobrý esejista a filozof.

1 27.02.2023

Kniha tancovala so mnou jedno leto.

27.02.2023

Dr. Pavol Strauss bol literátom stredoeurópskeho formátu: Stojac na židovsko-kresťanských pilieroch, písal dvojjazyčne nemecky a slovensky.
Začiatkom 90-tych rokov som ho stretol na prezentácii novej knihy. Videl som vyrovnaného a kultivovaného starčeka, ktorému nezostávalo veľa času a možno ani síl nanovo preniknúť do česko-slovenskej kultúry. Publikoval krátko pred rokom 1948, krátko po roku 1968 a krátko po roku 1989. Obdobia medzi tým mal zakázanú publikačnú činnosť. Písať však nikdy neprestal...
Spoločnosť priateľov Pavla Straussa usiluje o jeho blahorečenie. Konzervatívne prúdy na Slovensku si chcú prisvojiť všetko, čo sa prisvojiť dá. Načo je taká iniciatíva? Načo blahorečiť niekoho, kto patrí všetkým? Pavla Straussa to odsúdi na sladké podobizne v kostoloch, pred ktorými sa veriaci modlia za uzdravenie seba a blízkych.
Keď som si nechal od Dr. Straussa v onen večer podpísať knihu, oslovil som ho "majster". Tak mu hovorím aj dnes. Chcem s majstrom slova viesť vnútorný dialóg, nie sa k nemu modliť.

1 26.02.2023

Camusa-prozaika mám radšej ako Camusa-filozofa. S jeho filozofiou je to ako so špenátom. V dobrom úmysle vám ho núkajú, lebo je zdravý. A vy viete, že je zdravý, mali by ste ho jesť v malých dávkach, no nechutí vám. Nakoniec ho ochutnáte ho a vy si poviete, že to nebolo také zlé.
Ale špenát zostal špenátom. Nezískal si vašu dôveru, lebo neprestal byť zelený.

26.02.2023

S antológiami je to tak: Na jednej strane poskytnú rýchly prehľad o téme – v tomto prípade je to francúzska poviedka 19. storočia -, na druhej strane je skoro nemožné, aby aj ten najlepší výber obsahoval texty rovnakej úrovne.
Nájdeme tu silno romantizujúcu prózu (Stendhal), v ktorej postavy jednajú prudko a vášnivo – teda iracionálne a nezmyselne (buď láska k žene alebo k vlasti). Iná, odvážnejšia poviedka (Mérimée) si začína hlbšie vnímať neduhy vtedajšej spoločnosti (otrokárska loď menom Nádej).
Kniha to nie je zlá, ale ako celok sa hodnotí ťažko. V pamäti zostanú jedna dve poviedky. Tie ostatné… Ach, tie ostatné…
Už si nespomínam.

24.02.2023

Je fascinujúce, ako texty o konečnosti, smrti a samovražde prekypujú absolútnou a bezvýhradnou túžbou po živote. Landsberg nám zanechal inšpiratívne dielo.

23.02.2023

Budúci sociológ svetového rangu už v tejto útlej knižke – ktorú napísal ešte pred emigráciou ako neznámy autor – naznačil so zdravým literárnym sebavedomím, že s ním treba rátať.

23.02.2023

Knihy by sa nemali hodnotiť podľa jednoduchej schémy páči-nepáči (líbí-nelíbí). Také hodnotenie hovorí viac o kritikovi než o diele. Zostáva na povrchu (tak povediac na obálke knihy) a pokiaľ čitateľ neobjasní svoj estetický postoj, je hodnotenie čisto orientačné.
Román Popálené dieťa sa mi veľmi nepáčil. Ale nie z estetického hľadiska. Naopak, novodobá variácia antickej drámy má literárne čaro. Lenže ten nešťastný Bengt ma rozčuľoval. Chce žiť čistý život, pričom cielene a vedome trápi všetkých okolo seba – ľudí i psa. Trpí neduhom, ktorý sa v súčasnosti zrkadlí v komentároch na sociálnych sieťach, a ktorý sa dá opísať ako „interpretačný syndróm“. Bengt úmorne všetko a všetkých interpretuje. Je to až únavné, ako chce pochopiť každý úkon, čin a slovo. Keď sa mu zdá, že nejakú odpoveď nájde, považuje sa za čistého, pričom všetci ostatní sú malí a nečistí, lebo nechápu. Jeho posadnutosť vyústi v záverečnom akte, ktorým chce získať absolútnu kontrolu nad životom…
Keď sa vám zdá, že ste držiteľom „pravdy“, interpretujete (teda komentujete) svet, ľudí a udalosti skrz optiku tej „pravdy“. Cítite sa privilegovaný, lebo si myslíte, že viete viac než ľudia okolo vás. A bojovne šírite vaše „pravdy“ ako misionár Evanjelium. Po čase sa však cítite nepochopený – okrem online skupiny s podobnými názormi. Tí vás podporia a povzbudia. Po krátkom oddychu si to opäť rozdáte so svetom, ktorý je podľa vás slepý a nevedomý.
Pozor, možno trpíte syndrómom popísaným vyššie. Uvoľnite sa, pohodlne sa oprite a priznajte si konečne, že na všetko neexistujú jednoznačné odpovede. Že je tu s nami tajomstvo: niečo ako nepreniknuteľná Planckova konštanta života.

2 22.02.2023

Veľká škoda, že tradične silná česká religionistika upadla po roku 1948 do nemilosti. Chýbala publikačná činnosť, polemika a diskurz. Religionistika hrala významnejšiu úlohu iba na bohosloveckých fakultách. A všetko, čo sa učili budúci kňazi a pastori, vyvolávalo vo vtedajšom režime nedôveru. Profesor Heller alebo profesor Kubalík vzali na plecia neľahkú úlohu udržať pri živote pacienta v klinickej smrti. Robili to najlepšie, ako vedeli – z kresťanskej pozície.
Tak sa môžeme v knihe dočítať, že podľa egyptskej knihy mŕtvych má zosnulý svoje hriechy pred súdom poprieť. Ak bude pred bohmi vystupovať v roli spravodlivého, bude ospravedlnený. "To je veľmi problematická relativizácia vážnosti podsvetného súdu."
Podobných miest, kde sa autor díva na predkresťanské a nežidovské náboženstvá skrz optiku biblickej tradície, je viacero. Lenže o relativizácii sa nedá hovoriť. Egypťania verili v taký posmrtný súd, aký im vyhovoval. Podporoval právo, poriadok a spoločnosť a keď nadišiel jeho čas, nahradil ho iný koncept súdu.
A keď zostarne aj ten, objaví sa ďalší – a možno aj žiadny.

21.02.2023

Zaniewského Potkana som si kúpil v čase, kedy sa knihy dali kúpiť len tak – naslepo a bez balastu všemocných recenzií a odporúčaní. Ceny boli nízke a riziko sklamania irelevantné.
Na mňa fungujú alegorické planéty opíc a zvieracie farmy. Ani Potkan nesklamal. Preto mi nevadí, že autor obdaril svoje potkany lepším zrakom a že chvost používajú ako chápadlo či končatinu. Nie je to vedecká štúdia, ale bájka a alegória. Je to príbeh o ľuďoch. Temný, drsný, animálny. Áno, animálny, lebo človek je z hľadiska evolúcie zviera s ešte len tenkou a krehkou škrupinkou socializácie. A zvieraťom možno navždy zostane.
Homo habilis sa na scéne objavil pred 100 tisíc generáciami. Homo sapiens pred 10 tisíc generáciami. Spoločnosť, ako ju poznáme, funguje zhruba 300 generácií. A moderný vek púhych 10 generácií…
Človek je len na začiatku cesty. Alebo si prestaňme niečo nahovárať a hrať sa na lepších než v skutočnosti sme, alebo vytvorme konečne svet, v ktorom Potkan poslúži iba ako štúdia dôb dávno minulých.

1 19.02.2023

Redakčným výberom vznikol nový celok, ktorý by možno aj autora prekvapil.

06.02.2023

Medzi múdrosťou a mudrovaním je veľký rozdiel.
Múdrosť je nezávislá od priestoru a času. Preto nás oslovujú myšlienky minulých storočí a všetkých kontinentov, lebo nestratili univerzálnu platnosť. Sú akoby večne aktuálne.
Inak je to s mudrovaním – opakom múdrosti: Je ploché, bez hĺbky a slúži ako okrasné perie mudrlantovi. Mudrovaniu chýba substancia, ktorá by ho premenila v univerzálnu múdrosť.
Alchymista je kniha s pár múdrosťami a ohromným balastom mudrovania. Veľmi sa chce páčiť, preto ma mierne odpudzuje. Knihe chýba univerzalita, neotrasiteľná platnosť pre storočia a kontinenty.
Dajte Alchymistu čítať sudánskej žene, ktorej sa podvyživené dieťa stráca pred očami. Ponúknite knihu bangladéšskemu roľníkovi, ktorý nedokáže uživiť rodinu, lebo mu políčko pravidelne zaplavuje voda.
A povedzte im, že cely vesmír im pomáha na ceste za šťastím.
Vysmejú vás. Alebo pošlú do pekiel.

5 31.01.2023

Keď človeka bolí chrbát z práce na poli už len pri čítaní.

28.01.2023

Faulknerov zložitý jazyk vyžaduje od vás absolútnu sústredenosť. Žiarlivo si pýta vašu obmedzenú pozornosť, nestrpí nikoho a nič okrem vás a knihy. Čítať a počúvať hudbu zároveň je nemožné. Vziať si knihu do električky - zabudnite. Ste len vy, osamelý čitateľ, a kniha. Ako je len lovec a medveď.
Pri mojej výprave za medveďom som sa stratil v záplave dlhých súvetí plných náznakov a symboliky. Neposkytli mi prepotrebnú orientáciu v neznámom prostredí. Zablúdil som v hustom lese, ktorý sa premenil v labyrint. Cítil som, že medveď ma sleduje a číha na moje kroky. Nikdy nebol ďaleko, a predsa zostal skrytý. On videl mňa, ja jeho nie.
Prvý boj s medveďom som prehral.

1 28.01.2023

Autorom sa podarilo napísať priemernú knihu hneď v troch oblastiach: literárnej, teologickej a vedeckej.

21.01.2023

Je to mýtus, že sa k tejto knihe budem večne vracať.

1 21.01.2023

Čítanie: rýchle a pomalé? Pre túto knihu sa oplatí pomalé.

3 21.01.2023

Deti napíšu každému, ak ich o to požiadajú dospelí: "Milý Bože, ja v teba ani neverím, ale mala som napísať list, tak tu je."

21.01.2023