Adigiotto komentáře u knih

Dnes pred sto rokmi Kafka umrel Franz Kafka - ten majster fragmentov, metafor a nedokončených románov.

1 03.06.2024

Od prvých stránok inšpiratívna kniha. Presne tak má vyzerať dielo, opus magnum, ktoré si zaumienilo jedno jediné: sfúknuť prach z topánok schodených na vyšľapaných cestách.

Kniha pôsobí ako prerozprávanie udalostí veľkonočného trojdnia do moderného jazyka. Ten účel splnila, ale nič viac. Kto má chuť na odvážnejší text, nech si prečíta novelu Pilát Pontský autora Roger Caillois. Jeho literárny experiment s alternatívnym priebehom dejín ma fascinuje aj po tridsiatich rokoch.

1 24.02.2024

Knižka pre deti, z ktorej sa aj dospelý priučí.

14.02.2024

Nepamätám sa, kedy naposledy som čítal knihu, ktorá by bola tak sladká a trpká zároveň.

2 05.01.2024

Knižka v štýle romantizmu 19. storočia, plná fetišizácie osobných snov, cesty za sebou samým a hľadania toho pravého a jediného šťastia.
Znamená to, že nemáme mať sny? Nie, neznamená. Ale sny nie sú nutne dobrým radcom. Dná morí a oceánov, hory, púšte a pralesy sú plné kostí neznámych ľudí, ktorých hnala vidina vlastných snov.
"Kto si a odkiaľ prichádzaš?", spýtala sa dievčina.
Aurélien zašepkal: "Som sen. A prichádzam zo sna. Zo sna, ku ktorému už nemám kľúč."
Tak hovorí človek, ktorý stratil kontakt s vlastným rozumom.

1 31.12.2023

Keď biológ, ako je Dawkins, obhajuje ateizmus alebo astrofyzik, ako Hawking, interpretuje pôvod vesmíru bez božského zásahu, môže to priniesť nové myšlienky do diskusie. Preto ma zaujalo prečítať si knihu od etológa Lorenza o problémoch modernej ľudskej spoločnosti.
Po prečítaní textu som bol sklamaný. Zatiaľ čo Lorenz mohol byť skvelým pozorovateľom husí, ako k pozorovateľovi ľudí mám výhrady. Niežeby človek nebol nahou opicou (Morris) alebo tretím šimpanzom (Diamond). Zložitosť človeka je však natoľko komplexná, že vyvodzovanie definitívnych záverov len na základe pozorovania ma vôbec nepresvedčilo.
Lorenz napríklad spomína prechádzku v lese s manželkou, kde stretli mladého muža, ktorý bicykloval so zapnutým rádiom. Lorenz z toho bez akýchkoľvek pochybností usudzuje, že mladý muž mal strach so stretnutia so samým sebou. Inými slovami autora, cyklista s rádiom trpí neurasténiou...
A čo na to mladík? Čo keď si zapol rádio len preto, že túžobne čakal na ohlásený rozhovor s nositeľom Nobelovej ceny Konradom Lorenzom?

1 01.10.2023

Dürrenmatt sa nedočkal Nobelovej ceny. Hrubý omyl Komisie.

19.05.2023

Estetika samovraždy: "Ak porazený je ten, kto umiera, a víťazom ten, kto zabíja, potom ja, hoci porazený, prehlasujem sa víťazom."

05.04.2023

Próza nie je esej, preto Pessoovu poviedku a anarchizme si nemožno mýliť s historicko-filozofickým textom. Fiktívny rozhovor medzi bankárom a jeho poslucháčom mu umožnil uvažovať o anarchizme literárne a teda neortodoxne. Pessoa pojem anarchizmu všemožne pretvaroval, poobracal, doplnil a možno aj prekrútil, až vzniklo niečo celkom nové, prekvapujúce a nanajvýš ambivalentné: bankár-anarchista. Cesta, ako sa rozprávač dopracoval k anarchii, ktorú nezavŕšil otvorenou revoltou a násilím, ale prijatím toho najnepravdepodobnejšieho povolania, aké si len možno predstaviť, je logický slalom - myšlienkovo inšpiratívny a vlastne zábavný. Celé dielko dokazuje len to, že všetky "izmy" sú ideológie, teda systémy myslenia a jednania. Ak máme slobodu a odvahu sa odpútať, ak máme štipku originálnej mysle, môžeme si dovoliť tie systémy obrátiť naruby. Prečo nie?
A pokiaľ to urobí niekto tak šarmantne ako Fernando Pessoa, som aj ja ochotný stať sa anarchistom - aspoň na tých pár okamihov, kým toto píšem.

1 05.04.2023

Čítať Ingeborg Bachmannovú je fascinujúce literárno-sémantické dobrodružstvo, ktoré vás zavedie až k samotnej hranici významu: "Ako sa mám nazvať a nehovoriť iným jazykom?"

02.04.2023

Coreth si kladie jednu z najťažších otázok vôbec. Lebo pýtať sa, kto je človek? a čo je človek? je veľmi rozdielne. Na prvú otázku vieme pomerne ľahko odpovedať. Čo je človek? je oveľa ťažší problém, ideologicky podfarbený, niekedy až otrávený. Čo sme teda my, ľudia: božie stvorenia alebo biologické stroje?
Coreth pristupuje k tematike filozoficky. Opiera sa o autorov ako Scheler, Gehlen, Gadamer, Heidegger, Husserl, Jaspers, Bergson, Marcel ďalší. Biológia, genetika, zoológia a etológia zostávajú temer nepovšimnuté. V prehľade prameňov nachádzame iba Lorenza, von Uexkülla či Edwarda O. Wilsona. Pre autora má človek výnimočné postavenie, lebo nie je viazaný na prostredie. Ako jediný ho pretvára, čím prekračuje svoju biologickú obmedzenosť. "Človek sa pohybuje v zásadne inej dimenzii než zviera."
Dnes však vieme, že život zvierat je komplexný a vôbec nie duchovne prázdny. Aj ony do istej miery pretvárajú prostredie. Používajú nástroje, čo donedávna bolo doménou ľudí. Vrany riešia úlohy na inteligenčnej úrovni päťročných detí. Reč veľrýb je komplikovaná a dokonca sa zdá, že si spievajú pre potešenie. Šimpanzy možno tancujú. Papagáje kea so zjavným pôžitkom odstraňujú gumové tesnenia automobilov. Štvorzubce vytvárajú fascinujúce kruhové obrazce na morskom dne. Nepredpokladá to istú úroveň vedomia? A kultúry?
Človek by si mal konečne odvyknúť ten škodlivý, zaľúbený pohľad na seba a na svoju výnimočnosť. Áno, spôsob, akým človek pretvára prostredie alebo ako sa správa k úžitkovým zvieratám, je vskutku výnimočný. Výnimočne arogantný.

25.03.2023

Keď sa jasné nebo nad hlavou Sor Juany začalo niekedy okolo roku 1691 zmrákať a zostávali jej len štyri roky života, napísala Odpoveď sestre Filotei (Respuesta a Sor Filotea de la Cruz, vo výbore). V tomto liste vášnivo bráni svoje právo na vzdelanie a štúdium kníh nielen s tematikou posvätnej teológie: "Lebo ako má porozumieť slohu kráľovny vied ten, kto nepozná ani sloh jej služobníc?" Nasleduje zoznam vied-služnobníc, ktorým sa venovala: logika, rétorika, fyzika, akustika, hudba, aritmetika, geometria, architektúra, história, právo, astrológia. K tomu pridajme literárnu činnosť: hry, sonety, piesne. Ten široký záber ohromuje ešte dnes.
Sor Juana bola autodidakt - univerzity neboli pre ženy dostupné. Aj preto na inom mieste Odpovedi s povzdychom dopĺňa: "Čo (...) iné môžeme my ženy poznať než kuchynskú vedu? Správne však povedal Lupercio Leonardo, že filozofovať sa dá i behom prípravy večere. A ja, vidiac také veci, tvrdím, že keby Aristoteles bol varil, napísal by toho omnoho viac."
Odpoveď sestre Filotei je dokument zápasu za právo na vzdelanie, ktorý ešte dnes v mnohých krajinách nie je u konca. Dokonca sa zdá, že naberá na sile - v neprospech dievčat a žien. Sor Juana stála niekde na začiatku tohto boja. Presila prostredia bola však neprekonateľná. Okolo roku 1693 sa vzdáva literárnej činnosti. Jeden z dokumentov pokánia podpisuje: Yo, la peor de todas. Ja, najhoršia zo všetkých. Sor Juana Inés de la Cruz umiera počas morovej nákazy roku 1695.
A my dnes vieme: Bola jednou z najlepších.

1 19.03.2023

Keď ľudí ovládajú vášne, žijú ako na horskej dráhe plnej špirál a zákrut. O'Neillovi hrdinovia na nej sedia po celý čas hry. A čitatelia spolu s nimi. Až sa z toho hlava krúti, ale keby aj niekto chcel vystúpiť, druhý ho stiahne späť. Treba to pretrpieť, prebolieť, treba zatnúť zuby a dúfať v koniec atrakcie, kedy sa vláčik pomalou a nevinnou rýchlosťou vráti tam, odkiaľ vyštartoval. A potom príde katarzia...
Keď ľudí ovládajú vášne, nemajú jej nikdy dosť. Zakaždým sa vrátia späť na horskú dráhu plnej špirál a zákrut.

2 14.03.2023

Cítim sa nezaslúžene privilegovaný, že tak hroznej a rozleptávajúcej chudoby sa dotýkam len v predstavách pri čítaní knihy.

1 14.03.2023

Veru, veru pravdu hovorím, že pri čítaní románu v roku 1988 ma napadlo, aký skvelý film by z príbehu mohol byť. Ech, ten Martin Scorsese ma predbehol...

4 12.03.2023

Drobná literárna perla, ktorú som objavil v antikvariáte - nevedomý, nepripravený a bez očakávaní. Humanistické dielko sa temer stráca v dlaniach, no z každej stránky vyvierajú tie večné otázky o zmysle umenia, o podstate a hraniciach ľudskosti. Čo znamená byť človekom? Niekedy stačí len niekým nebyť - nebyť vlkom uprostred divej vlčej svorky, čo hlasným zavíjaním velí odchod na lov.

1 12.03.2023

Ak poznáte aspoň základné črty Kierkegaardovho životopisu, je skoro nemožné oddeliť dielo od života. Mnohé z toho, čo Kierkegaard napísal, bolo určené očiam Reginy Olsenovej, jeho bývalej snúbenice. Zásnuby zrušil on sám. Bez tohto kontextu by bol Denník zvodcu iba zlostným a cynickým čítaním - čím nakoniec aj má byť. Lenže manipulácia úbohej Cordélie nie je samoúčelná alebo literárne izolovaná. Kniha je veľkým divadlom. Kierkegaard na pódiu hrá rolu Johannesa a Regina v hľadisku má pochopiť, že Cordélia je ona sama. V roli Johannesa sa robí horším než v skutočnosti je - alebo tomu aspoň verí. Jeho jediný cieľ je zaslať zašifrovanú správu:
Drahá Regina, odišiel som, aby som ťa nestrhol do priepasti.

1 11.03.2023

Dnes sa možno čudujeme nad fanatickou zaslepenosťou nasledovníkov Jana van Leydena (Münster) a Girolama Savonarolu (Florencia). Ale 15. a 16. storočie neboli len storočiami Kopernika a Magellana, vedy a objavov. Bolo to aj prechodné (a teda dramatické) obdobie k novoveku. Starý poriadok sa rozpadal a tie akoby večné inštancie cirkev a monarchia strácali autoritu. Ideologické vákuum však nikdy nezostane dlho vzduchoprázdne. Vždy ho niečo zaplní. A čo je krajšie, čo je zmysluplnejšie a spásonosnejšie, ako na zrúcaninách starého sveta vybudovať kráľovstvo nebeské.
Lenže má to jednu neoddeliteľnú systémovú chybu: raj na zemi sa vždy končí terorom.

1 07.03.2023

Strhujúce dialógy medzi Stavroginom a Kiriľovom patria medzi to najlepšie, čo nám literatúra za tritisíc rokov ponúkla.