Adigiotto komentáře u knih
Majsterka v priemernej forme. V ľahkom tréningu medzi dvoma špičkovými výkonmi. Zo zabudnutia román zachránilo iba slávne meno.
William Kennedy napísal aj scenár k filmu Ironweed z roku 1987. Jack Nicholson a Tom Waits sú ako tuláci rozkošní. Uveríte im každý hlt whisky.
Pre Briusovov výber poviedok v troch cykloch: "vtedy, dnes a potom" platí, že na minulosť zabudnite, budúcnosťou sa netrápte, jedine prítomnosť má význam a stojí za prečítanie.
Zadajte do vyhľadávača v Databáze kníh My a ten premúdry algoritmus vám odpovie: "Hledaný výraz musí mít alespoň 3 znaky."
Update: https://www.databazeknih.cz/seznamy/nejkratsi-nazvy-knih-20952
K nedožitej storočnici: Je po všetkom, už nemusíš byť na ceste. Už sa nemusíš rýpať v mystike. Už je jedno, či tvoj román zle pochopili (I'm not a beatnik. I'm a Catholic). Veď vieš, dielo žije vlastným životom.
Čo navždy zostane, je tvoja túžba po naplnení. Je veľa ciest, ako ho dosiahnuť. Ty si sa vybral tou, čo skončila priskoro...
Happy birthday, dear Jack!
Náhoda nemá dobrú povesť. Akosi nesedí s našou túžbou po kontrole. Ach, aké by to bolo krásne držať volant pevne v rukách a umne manévrovať na ceste životom. Zastaviť sa pred mostom, ktorý sa čoskoro zrúti... Ale bola to náhoda, že päť ľudí vkročilo na most pred bratom Juniperom. Skláňam sa pred princípom náhody, pred tou presilou, ktorej však nie som ochotný obetovať. Bôžikov a modiel už bolo dosť.
Je čas dospieť.
Kniha vyšla v krátkom časovom okne 1968-69, kedy sa na trh dostali diela predtým nepredstaviteľné. Už ten názov bol revolučný: biblia a pravda. Neskôr v čase normalizácie to boli publikácie typu "Biblia očami vedy", teda že všetko sú to báchorky.
Kellerova kniha sa číta dobre. Archeológia je dobrodružstvo, ktoré popisuje čitateľsky príťažlivým spôsobom. Problém je samozrejme v tej "pravde", východiskový princíp vhodný skôr pre kresťanský bulvár ako pre serióznu odbornú prácu. Ale Keller si dal námahu niečo "dokázať" a urobil to z jeho pozície celkom dobre. Chcel dokázať, že biblické príbehy nie sú mýty, ale historické udalosti. Či to však niekoho vo viere upevní alebo na vieru obráti, silno pochybujem. Veríme alebo neveríme pre iné veci než odkryté múry Jericha.
Áno, cítil som teplo sardínskeho slnka na koži a chuť slanej morskej vody na perách. Bolo to magické čítanie.
Profesora Künga som videl a počul na prednáške v ramci Katolíckych dní v Nemecku. Boli tam všetky súčasné prúdy katolicizmu, najmä tie liberálne. Na Slovensku dačo neslýchané. Konzervatívne sily tu poznajú jedinú rovnicu. Ak niekto píše zo svojej neortodoxnej pozície, je tendenčný. Ak sa niekto snaží spojiť prúdy, je eklektický a modernistický...
Fundamentalistom je podozrivé všetko, čo sa odkláňa od "pravej viery". Nepripúšťajú iné názory a diskusia je vylúčená. Namiesto toho, aby sa s autorom pustili do vnútorného dialógu, ohodnotia knihu ako odpad.
"Koniec diskusie! Ideme sa pomodliť ruženec za obrátenie sveta!"
O tom, aká by katolícka cirkev mala byť, a nie je.
Poprava protivníkov ako nástroj politiky? Možno. Ale čo to má spoločné s mierom?
Po celý čas som sa pýtal sám seba, čo tak veľmi zaujalo na knihe pána prof. Jozefa Felixa, že sa podujal ju preložiť.
Po tejto knihe siahnu dnes asi len milovníci staršej literatúry alebo ľudia v karanténe, čo z nudy prekutávajú knižné police.
Ani po druhom prečítaní ma knižka nenadchla a nevytrhla sa z priemeru. Áno, je to útle v pase, pekné v tvári, aj srdce to má. Ale chce to byť za každú cenu múdre. Chce sa to nasilu páčiť. Cítil som sa ako v nevydarenej divadelnej hre, kde som hercom neuveril jediné slovo.
Knihe byť prospelo skrátenie. Niekedy som mal pocit, že čítam nekonečne dlhý novinový článok. Naomi Klein však už v prvej knihe preukázala cit pre výber veľkých tém.
Legendy boli rozprávky pre dospelých. Tak ich treba aj čítať.