adorjas komentáře u knih
No, dobre! Bolo to predvídateľné, moralizujúce, čiernobiele, také presne ako z roku 1926, keď sa chcete zavďačiť čitateľom a vydavateľstvu, nech vás dobre predáva a nech vás dobre kupujú. Na druhú stranu, vypla som si pri nej a bolo za mňa fajn spoznať autorku aj z inej knihy ako je Anna alebo Emily alebo Rozprávkarka.
V pohode contemporák na večerné čítanie. Neurazí, nenadchne, veľa tém o písaní, tvorení, slobode, študentských pôžičkách, o divnovzťahoch priam ghostingoch. Zo začiatku mi kniha pripomínala Moshfegh a jej Rok pokoja - možno to bolo podobným časovým ohraničením, t.j. rok 1999/2000. Potom to chytilo svoj vlastný dych. P.s. Čítala som origoš.
Kniha rozdelená na 2 časti, tá druhá bola príliš trýznivá a spomalila moje čítanie aspoň o týždeň, lebo nie a nie ju dočítať teda. Napriek tomu, tá prvá časť bola krásnou ódou na lásku a vášeň a v celej knihe som si užila priehršť tipov na klasické hudobné diela, na Terst a tak. Ešte mi tak napadlo po dočítaní knihy, že možno táto kniha vôbec nebola partnerskou. Tým, že sme sa nikdy nedozvedeli meno hlavnej postavy, ja som mala pocit akoby sa hlavná postava a Sarah prelínali, a že šlo po celý čas o tú istú osobu až akési alterego....
Ak už (ne)chcete počúvať o láske, dajte si Oheň. Cynické, prázdne ľudské srdcia, ktoré niečo málinko nakoniec pocítili, ale či k nim bola autorka milosrdná alebo nie, to už nechám na prečítanie. Nevšedná romanca, ktorá možno až takou nevšednou nebude, a ktorá sa možno odohráva u nás i okolo nás už príliš často. Dej beží s rýchlou dynamikou- máte pocit neustále vyplazeného jazyka, akoby ste nestíhali s dychom, akoby ste chceli na koniec textu dobehnúť skôr, ako sa tam očami vôbec dostanete. Osobne ma zaujala postava Véry, dcéra hlavnej postavy. V jej postave sa totiž odráža istý starogrécky epos...
Slušných 3,5* (zaokrúhlene na 4*)- nebolo to zlé, to vôbec. Ale asi som bola nejako poznačená Piknikom pri Hanging rock, a neustále som očakávala priebeh ako v ňom. Tu sme mali tému manipulácie- ale jeden komentár na Goodreads mi otvoril aj inú perspektívu, že možno osoba, ktorá manipulovala najviac ani nie je tou, ktorá sa na prýv pohľad tak môže zdať- ale viac o tom už nepíšem, nech niekomu nezničím prípadný budúci literárny zážitok.
Joj, opäť na štýl ako "Kocúr, ktorý zachraňoval knihy". Mala som chuť na japonské podivno, ale dostala som leda tak rádoby poučné vety na štýl Amélie z Montmartre (pričom tá posledná zmieňovaná ma bavila viac). Pre tých, ktorým tento štýl sedí odporúčam ešte Podivuhodný príbeh pošťáka, Mariane Leky, Vášen od Wintersen, Kodaňská píseň písní a pod.
Veľmi slušná žánrovka v rámci žánru. Pobaví na víkend, vyrelaxuje. Prostredie knižného priemyslu je veľmi vítané.
Ja som si myslela, že po Anne sa už znovu nezamilujem a "ej ci by sťu"! Ja som opäť zamilovaná! Emily je temná, je oveľa pestrofarebnejšia ako Anna, nie je naivka, a rozhodne vie udrieť späť ak ju niekto postaví k stene! Krásna česká jesenná obálka je ako stvorená na cozy nights s kakaom v ruke zamuchlaná pod dekou. Odporúčam!
V lete mi vybuchol instagram fotkami tejto knihy. Videohry, 90. roky, miléniáli, programovanie a počítače.
A oplatilo sa teda prečítať túto hypeovanú knihu? Za mňa áno v rámci žánru oddychovky. Postavy nie sú čiernobiele, autorka tam dokonca vsunula niekoľko zaujímavých myšlienok na hlbšie zamyslenie o plynutí času a osude. Môže byť!
Videli ste už takú krásnu obálku? Nakladatelství Prostor obálkami proste valí a ja som sa pristihla, že pri týchto knihách ani nečítam anotácie a rovno sa do nich púšťam. Áno, lebo obálka!
Dámsky klub půlnočního plavání nám prináša príbeh troch žien, Jo, Elizabeth a Lucy, v malom zapadákove na západnom pobreží Írska. Nebudem prezrádzať dej, akým spôsobom sa ich príbehy prelínajú, ale témou knihy je priateľstvo a ako silné sociálne väzby dokážu pomôcť. Takto to vyzerá vynikajúco, že? ALE...
Na môj vkus bol príbeh a postavy až príliš čiernobiely. Buď sú postavy dobré a morálne, alebo sú výslovne záporáci. Nie sú to postavy zo života. Zapadákov je značne zidealizovaný a dejové linky veľmi nedotiahnuté. Nehovorím, že to bolo zlé, ale chýbala mi hĺbka. Napriek tomu zaraďujem knihu do poličky príjemnej víkendovej jednohubky.
Príjemná oddychová žánrovka, ale Staré odrudy od autora mi prirástli k srdcu viac.
Slabé Gilbertová- akoby autorka chcela napísať úplne iný príbeh, rozbehla dej a postavy viacerými smermi, a akoby na konci dofučala s dychom, a rýchlo koniec uplácala, akoby z blata. Ale toto blato nedržalo. Plytké, hlúpe, zrazu je pre mňa zlatá aj Julie Caplin a jej kaviarne a spol. :D
Čo napísať o Lete? Funguje samostatne, ale aj v prípade, ak si dáte celé kvarteto a Leto ho práve uzatvára. Mnohovrstevnaté, občas zložité na pozornosť, dvojzmyselné, metaforické, umelecké, napechované láskou k umeniu a s vierou k ľudstvu, že snáď, snáď sa tento svet dá ešte dokopy. Nechcem úplne rozoberať postavy- v tejto časti sa objavujú z diel Jeseň a Zima, ale myslím, že sú vedľajšie v zmysle ich univerzálnosti. Skôr je to kniha (resp. celé kvarteto je) o témach ako je brexit, ekologická tematika, utečenci, ilegálni prisťahovalci, kritika vlády, premiéra, nadradenosť korporátov nad ľudské životy a hodnoty, a v tejto poslednej časti aj o covide... Toto nie je letné, pohodové čítanie, ale ak chcete niečo viac zložitého, ale i básnického, niečo, nad čím musíte premýšľať alebo ťažšie stráviť, tak to bude to pravé orechové.
Jaj, decká- nie som fanúšikom "magrealu " (Allende dávam, ale Salmonove Deti polnoci som nedočítala). Avšak, niečo mi našeptávalo, že ako osoba bude zaujímavých objektom môjho psychologickému skúmaniu. A je to tak! Tieto jeho eseje boli uff! (v dobrom slova zmysle)
Výrečné, kritické, extrovertované, občas zbytočne moralizujúce, občas spomína len tie isté diela iných autorov (očividne tých, ktorých má on sám naštudovaných), ale očividne sme aj v podobných literánych bublinách, pretože súčasných autorov, ktorých spomínal poznám a čítam aj ja (žeby sme mali podobný vkus?!). Vo svojich esejach pinduje nielen na Trumpa, autofikciu (Ferrante, Knausgard), ale rozoberá aj svoje politické názory, propaguje necenzúru, slobodu slova, prejavu i viery. Nemusíte s ním vo všetkom súhlasiť, a občas priam zveličuje (od spisovateľa magrealu ni nič iné neočakávam). Táto kniha a eseje od Zadie Smith (preložené v Inaque pred rokom či dva) sú must read, ak milujete o knihách a spisovateľoch čítať.
3,5* za mňa. Ako som naznačila v prvej časti, tušila som ako sa postava Atlasa podpíše v histórii všetkých sestier, a pri niektorých častiach som to videla viac, pri niektorých menej. Napriek tomu, po prečítaní všetkých ôsmych častí hodnotím ako kvalitné oddychové dielo, ktoré mi príjemným spôsobom spestrilo posledné dva mesiace, aj keď som neustále pindovala na logické nezmyselnosti. P.s. Denník Atlasa z detstva ma pobavil- chcela by som vidieť, či takto píše 8 ročné (aj keď inteligentné) dieťa, pretože medzi písaním dieťaťa a dospelého Atlasa neboli žiadne rozdielnosti- a sama píšem denník od 11, takže viem, že sa to odrazí na mentalite, aj na spôsobe písania :D
Ali Smith ide na svojej vlne podobne ako pri predchádzajúcich častiach kvarteta, Jeseni a Zime. Zopár dejových liniek, starnúci scenárista, mladá holka, ktorá chce zmeniť svet, istá mladá slečna, ktorá pracuje na mieste, kde vláda združuje utečencov, resp. ilegálne pricestovaných do UK. Do toho sa prelínajú ekologické témy, Brexit, a tak. Som zvedavá na vyvrcholenie v časti Leto.
"Oddychofka" - Nórsko zaujalo, keďže som sama bola v Bergene a tiež som videla Griegovu chajdu, kde tvoril. Ale osobne ma viac bavila súčasná linka.
Ak nejakú knihu od Kapuscinskeho tak prosím túto. Prevedie vás cez rôzne africké štáty, prisahám aj cez také, o ktorých ste nikdy v živote nepočuli a vy si uvedomíte, že o tomto kontinente i svetadiely ste vedeli veľké nič!
"Myseľ otrávená chronickou chudobou a nedostatkom je v zajatí napĺňania okamžitých potrieb tu a teraz. Nezaoberá sa riešením vzidelenejšej budúcnosti."
Forró písať vie, a vie žiť aj poriadne nebezpečne - dokázal mi to už aj vo svojej knihe Donbas a v knihe Zlatá horúčka nezaostáva. Smutné súčasné dejiny Venezuely pre mňa naozaj ukazujú, kam až môže viesť zánik a kolaps spoločnosti.
Moja prvá jungiánska kniha, ktorá rozhodne nie je iba o psychoanalýze. Je to o chytení rôznych príbehov a ich interpretácií, ktoré by doviedli ženskú dušu ku slobode, aby nebola traumatizovná, utláčaná, atď. Mne tie príbehy prišli univerzálne v tom, že kľudne by sa ich dalo použiť aj na mužov, nielen nutne na ženské duše. A teda, nebolo to zlé, ale vždy je to interpretácia jednej osoby, ktorá (aj keď možno nevedomky), ale ešte tam dáva svoju osobnú skúsenosť, ktorú zažila, akokoľvek sa od toho bude snažiť odosobniť. Takže, beriem ako náhľad jednej osoby/psychoterapeutky/psychoanalytičky a ak jej interpretácie ľuďom pomáhajú a skrze tieto archetypálne príbehy si dokážu pomôcť vo svojom živote, tak budiš.