adorjas
komentáře u knih
Len trochu v poriadku
Jana Varcholová
Zbierka poviedok od Jany Varcholovej mi jej prvými stránkami v niečom veľmi pripomínala Duša Martinčoka a jeho Niekto sa nájde. Možno hneď tou prvou poviedkou o babe, ktorú z osamelosti otravuje jej staršia pani suseda.
Potom poviedočky prerastali do pomaly bizarných, až som pri niektorej, hej, tej o Cinkotovi, pozerala, že haló, čo to akože má byť?!
Poviedky o stratených miléniáloch, ktorí už budú mať pomaly 40, aj 45 a ešte vždy sa tak úplne nenašli. A možno, my všetci, miléniali, aj ne-mileniáli, sa budeme hľadať do konca našich dní...
Príjemné, oddychové, dobre sa to číta, expresívne výrazy nevadia, na druhú stranu, Pulitzera neočakávajte. A ja viem, že aj poviedky môžu byť master žáner (viď Čechov či Lucia Berlin), ale ja chcem napríklad aj od tejto autorky román! Prepracovanosť, rafinovanosť, hlbší ponor do postavy či príbehu na väčšom rozsahu.
More
Nataša Tanská
Starší titul (vydaný v 1970) odohrávajúci sa približne 13 rokov po 2.sv.vojne. Hlavná hrdinka Jana, dvadsaťdvaročné "dievča na všetko" v literárnom inštitúte sa chystá prvýkrát k moru. Nahliadneme do jej myšlienok, čo sa stalo predtým, ale i priamo počas cesty vlakom, ale dozvieme sa aj, ako jej pobyt na jej vysnívanom mieste prebiehal. Pre Janu to bude nezabudnuteľný, a zároveň oči otvárajúci pobyt, keď sa z dievčaťa zmení na dospelého človeka...
Môj popis znie suchopárne, ale verte mi, ak chcete slovenskú Francoise Saganovú, tak Nataša Tanská a jej More bude pre vás to pravé orechové. Originálny jazyk, nadčasové aj po 54 rokoch. Bravó! A čítať túto knihu v tých najväčších horúčavách je už len čerešňa na torte!
Scénár a Uvidieť hudbu a iné eseje
Etela Farkašová
Do Scenára som sa zamilovala a zvyšné 2 eseje sú takisto vydarené. Postavy v Scenári, ich popis, starnutie, veci, ktoré sa im dejú v myslení, vau!
Zkoušeli jsme všechno! Respektující a klidné výchovné postupy
Isabelle Filliozat
Čítala som už vyše pred mesiacom, a pamätám si z neho len to, že si nič nepamätám. A teda pamätám, že ma kniha neiritovala, boli tam funny hlášky, aj k celkom veci. Nesiahnete vedľa, len to zabúdanie, no.
Connemara
Nicolas Mathieu
Vzťahovka, kde sa zdanlivo dejú veľké veci, akými sú midlife crisis, vyhorenie, monotónnosť manželského a rodičovského života, nevery, intrigy v práci, ale aj prešpikovanie minulosti, kde sa dozvedáme, kto a čo vyformoval dve hlavné postavy do ich dnešnej podoby. A ku koncu sa človek dozvie, či sa po 40tke ľudia menia, alebo či v konečnom dôsledku zostávajú takí, ako ich búrlivé roky mladosti a puberty vyformovali.
Asi by ma Connemara zasiahla silnejšie, ak by som ju nečítala po ďalších podobných dvoch ladených francúzskych románoch, a to po Dosť bolo o láske (H. Le Tellier) a Oheň (M. Pourchet). Takto, sa mi tie námety vo všetkých troch knihách splietali a prelínali. Napriek tomu, vždy obdivujem súčasných francúzskych autorov, ako dokážu okrem vzťahov postáv vykresliť aj celkovú spoločenskú kritiku.
Konečný verdikt? Ak máte chuť na knihu o vzťahoch, ktorá nie je len o nich, ale máte chuť nahliadnuť aj na rôzne spoločenské aspekty, napríklad HR vo francúzskych firmách a rôzne konzultácie, tak si ju dajte. A pre tých, ktorí ste knihu čítali- neprišlo vám, že Helene extrémne pila? Alebo prečo už nikto nespomenul, čo sa stalo s tou jej kamoškou z detstva?
Dny v knihkupectví Morisaki
Satoši Jagisawa (p)
Taká krásna obálka a tak nudný príbeh. Nehnevajte sa, ale keď sa zbližujete s japonskou literatúrou, tak vo vás snáď kniha vyvolá feel-good pocity. Avšak, ak už máte za sebou Kocúra, ktorý zachraňoval knihy, alebo Kdyby ze sveta zmizeli kočky, alebo hoci aj Podivnú knihovnu, a iné, tak cez vás kniha preletí lusknutím prsta.
Téma lásky ku knihám, rodina, vzťahy, japonské reálie, tokijská ulička kníhkupectiev, ale i japonský vidiek... Len mačka tu chýbala.
Lahodne s Ellou - kniha receptov
Ella Woodward
Ja mám Ellu rada. Mám od nej jej prvé tri kuchárske knihy a vždy som z nich rada varila, aj keď boli trošku pracné- nie, čo sa týka získavania surovín, ale prípravy- veľa druho zeleniny je potreba pripraviť zvlásť, a čato využíva v jednom recepte aj zo 2-3 omáčky. Napriek tomu, som sa na túto knihu veľmi tešilu, už som ju prelistovala, prečítala, niečo vyhliadla, a už len začať variť! Kniha je koncipovaná aj s textom, kde Ella popisuje (snáď pravdivo) rozbeh svojho biznizu s prelínaním jej osobného života.
Anglické obludy
James Scudamore
Téma internátnych škôl, pocity nadradenosti elity, ktorá do takýchto škôl svoje deti zapisuje, smeje sa zisteniam, ohľadom fyzických trestov svojich detí, a potom následne vplyv týchto škôl na jedincov, ktorí tam chodili ako malí žiaci, ako ich to ovplyvní/neovplyvní. A možno, ani nebudete musieť byť obeťou sexuálnych a fyzických útokov, a napriek tomu sa "to" s vami povlečie po celý život...
Pravidlá cesty
Ciara Geraghty
Ďalšia príjemná oddychovka na víkend s posolstvom o starnutí, o využití času a o tom, že nikdy nie je príliš neskoro na zmenu. Občas som sa aj zachechtala. Takže, fajn!
Dosť bolo o láske
Hervé Le Tellier
Čítala som po Ohni od Marie Pourchet- takže, kým predchádzajúca kniha bola o cynizme, prázdnej láske až nihilizmu vo vzťahoch milostných, tak táto bola pomaly presný opak. Láska existuje, možno osudová, možno taká, na ktorú človek natrafí v nečakanej chvíli, možno na obyčajnej večeri u priateľov. Celý čas som mala pocit, že autor využil pri mužských postavách akési svoje alterego (čo sa spomína aj v doslove, ak sa mi dobre marí). Na druhú stranu, bolo zvláštne čítať, ako sa ľudia ľahko vzdajú spoločných rokov, života a prostredia a chcú si budovať nové žitia...
Zabiť matku
Hana Hanus
Celý čas som si hovorila- je to dobré? Je to brak? Je to kvalitka? Preto ju mali v obchode za taký lacný peniaz? A nakoniec môj verdikt po dočítaní? Knihu si dajte na jeden záťah, ak totiž medzi ňou vynecháte hodiny či dni, tak sa nedostanete opäť do jej atmosféry. Autorka tam vkladá veľa odkazov na literárne diela (napr. Ovídiove Premeny a ďalšie). Vadilo mi tam veľa magrealu a vidiny hlavnej postavy ma priam rozčuľovali. Aj to konečné rozuzlenie jej detskej traumy bolo také okato zjednodušujúce, ale budiž- konečne žiadne zneužívania a podobné veci, ako v iných tuzemských knihách. Niektoré myšlienky zarezonovali ako napríklad: Človek je jediný tvor, ktorý sa bojí toho, čo má pred sebou.
Detský mozog: Novorodenec
Robert Krause
To isté ako u autorovej predchádzajúcej knihy- nemastné-neslané. Bez tejto knihy by som určite nevedela, že nastávajúce maminy nemajú počas tehotenstva fajčiť...
Priateľky a neznáme
J. Courtney Sullivan
Joj, toto bolo dobré! Comtemporary, veľa tém v knihe. Mne to opäť dalo zaujímavý a nový pohľad na americkú spoločnosť, dajme tomu na jej strednú vrstvu. Super!
Klub: Sexuální skandál ve Švédské akademii
Matilda Voss Gustavsson
Absyntovka ako vždy nesklamala! A k téme mi nenapadá, čo viac napísať.
Vrahova hygiena
Amélie Nothomb
Tento mesiac čítam v knihách samé bizarné rozhovory- viď táto kniha alebo kniha Nives, co to povídáš. A táto kniha bola tiež krásny bizarný rozhovor s narážkami o literárnom svete, ako to v ňom chodí, akí sú čitatelia, akí sú spisovatelia, a ako je to teda celkovo. Taká ironická kritika toho fachu. Bavilo a dám na doporučovanie svojich knižných známych a dám si ešte od Nothomb Strach a chvění.
Detský mozog: Batoľa
Robert Krause
Nemastné-neslané. Určite sú aj kvalitnejšie publikácie v rámci žánru, ale určite existujú aj menej kvalitné. Všeobecne mám asi problém s ľuďmi, čo strašne zdôrazňujú svoj titul, a tu to robí autor až tak, že krstné meno pre neho ani nie je dôležité, ale toho Dr. tam strčiť musí. Zároveň mi vadia očividné fotky z fotobanky, neuškodila by tomu nejaká vlastná autenticita. A moja najväčšia výtka je, že to písal proste muž- ten nikdy neprecíti, aké to je rodiť dieťa, a na svojej skúsenosti dvoch dcér nemôže demonštrovať vraj všeobecné pravdy. Takisto tam hodí lekárske výskumy, kde sa mu to hodí. A niekde sa len skryje za otrepané, všeobecné frázy bez vedeckého podkladu. Raz tak-raz onak.
Emisar
Jóko Tawada
Príchodom zimy sa mi žiadalo niečo japonské. Emisar, antiutópia, japonská autorka žijúca v Nemecku, Klára Macuchová ako prekladateľka- no, neznie to skvelo? A splnila teda kniha očakávania? Máme tu príbeh starca, ktorý postupne mladne a jeho pravnuka, ktorý naopak chradne. Izolovaný ostrov, znečistené prostredie, vyľudnené Tokio. Bezútešnosť života, ktorý predsa dáva možnosť nádeje do budúcna. Avšak, neodpovedala som na otázku - očakávania naplnené na 3/4. Vraj sa isté významy slov stratili v preklade, vraj aj názov knihy dáva v origináli iný význam. Pre mňa bolo fascinujúce sledovať ako sa autorka hraje s jazykmi, japončina vs. západné jazyky. Ako sa strácali významy slov, keďže na izolovanom ostrove nemali využitie ani funkciu, a ako v tom rezonovala ľudská pamäť. Darmo, tie japonské romány sú vždy takou metaforou...
Dovidenia, Cugumi
Banana Jošimoto
Japonskú literatúru ja môžem, a keďže minule mi nesadla kniha Kdyby ze světa zmizely kočky, tak som si dala svoju Bananu. Od nej som už čítala pred rokmi Úplněk a jiné povídky, a za mňa top (len škoda, že sa k tej knihe ťažko dostať). Čo sa týka knihy Dovidenia Cugumi, príbeh je o sesterniciach Márii a Cugumi, o spomienkach, jednom lete s L, láske, smrti, prchavosti času. Zo začiatku sa mi do nej začítavalo ťažšie (ktovie či to bolo prekladom, ako sa naň mnohí sťažujú), ale po tretine som sa do toho dostala a obdržala som svoj vytúžený japonský zážitok! Dajte si aj vy Bananu Jošimoto!
Kniha o Rajhradě – dějiny města od nejstarších dob
kolektiv autorů
Slušné dielko- dôkaz, že aj malé mestečká niesli v sebe mnohoročnú históriu a drámy. Najviac ma zaujal obrazový materiál- t.j. dobové fotky.
Tajný život štyroch manželiek
Lola Shoneyin
Dávam solídnych 3,5*. Bavila ma! Bol tam humor, ale boli tam aj drsné ľudské správania a konania. A celkovo z knihy bolo cítiť tú absolútne inú mentalitu, ktorú ľudia v Afrike majú. Fascinujúce!