adorjas komentáře u knih

Nerada čítam už o koncentračných táboroch, pretože mám občas pocit, že to ľudia čítajú, aby sa zabavili svojimi chúťkami. Táto kniha bola iná, založená na skutočnej postave (aj keď veci v knihe boli mierne pozmenené). A bolo to dobré! Priam prudko čitateľné! O pomeroch v Chorvátsku počas vojny a Tita som netušila, rozšírila som si obzory.

4 23.10.2022

a pani Slimani teraz fičím a doháňam jej staršie knihy, napríklad V lidožroutově záhrade, v slovenčine vydané pod názvom Adele (Inaque, 2018) Ja som mala z knižnice tú českú verziu od @argo.cz Je to výborné! Ja som v knihe videla ženu, ktorá má psychický problém a je potreba jej pomôcť, liečiť a nie odsudzovať, ako to robili mnohí čitatelia, ktorí sa vraj nevedeli "stotožniť" s postavou a nebola im sympatická Adele je nymfomanka, ktorej príčiny vzniku môžeme prisúdiť možno jej detstvu, a možno sa taká narodila (ehm, narážka na Maybelline). A to viac je šokujúce zistenie, že navonok sa snaží tváriť "normálne", aby do spoločnosti zapadla, a za obstará si aj muža, aj dieťa. Stačí to na vyliečenie? A možno jej odchýlka odhalí aj zvláštne sklony manžela? Čítali ste? Bavila vás? Či ste boli šokovaní a Adele by ste ukameňovali? Mimochodom, zadná strana knihy sľubuje Pani Bovaryovú 21.storočia, avšak toto dielo je oveľa drastickejšie...

4 13.07.2022

Na toto dielko som natrafila úplne náhodou a hoci vyhľadávam japonskú literatúru a rozbory o nej, tak som setsakra naštvaná, že v jej okruhoch sa o tejto štúdii nepísalo viac, pretože mám taký pocit, že Murakami je u českých čitateľov veľmi obľúbený.

A teda, ak vás Murakami baví a baví veľmi, tak toto je must read. Interpretácie jeho prvých šiestich románov, nad ktorými som v takýchto súvislostiach ani nepremýšľala. Izanagiovský motív tu pre mňa až takým výstredným nebol, pretože práve spomínané vysvetlené metafory mi odpálili dekel, že ako to ten spisovateľ mal celé (pravdepodobne) premyslené, úplne od svojho prvého románu! Až mám chuť teraz, všetky jeho romány konečne prečítať v chronologickom slede, ako boli písané. Joj, veľmi som rada za túto štúdiu!

4 19.05.2022

Nadáciu odporúčam čítať za radom a bez páuz medzi jednotlivými knihami, pretože ja som si medzi prvou a druhou časťou dala mesiac pauzu a neviem, či je to mojimi odumierajúcimi mozgovými bunkami alebo čím, ale mala som problém. Akože gro príbehu som si pamätala, ten problém skvel skôr v tom, že som nemala šancu si pamätať na, pre mňa, krkolomné mená a čo teda presne a konkrétne spravili, aby naplnili Seldonov odkaz. Napriek tomu naďalej prudko čitateľné a už nespravím tú chybu ešte raz a na trojku sa vrhnem okamžite.
Páči sa mi spádovitosť deja- autor neotravuje zbytočnými popismi, alebo zbytočnými detailami zo života postáv a ich prežívania (občas je to ale na úkor hlbšieho vykreslenia). Skôr akoby aj Asimov kládol dôraz na väčšie masy, a tým pádom, to predurčuje túto knihu k tomu, aby tak dobre "kĺzala".

4 27.01.2022

Opäť skvelé, hlboké rozhovory. Palán ide na dreň a číta sa to, napriek neľahkým ľudským osudom samo. Autor nehodnotí, neposudzuje, aj keď je každá žena svojská. Jednu hviezdičku strhávam, že som sa nedostala k obrazovému materiálu- elektronická výpožička z brnenskej knižnice obsahovala iba text bez fotografií....

4 31.08.2021

Som prekvapená, že má kniha také nízke hodnotenie- ja som o nej prvýkrát počula skrze rozhovor Irena Jirků s autorkou Karine Tuil. Jednak ma veľmi zaujal rozhovor, a jednak aj ukážka z tejto knihy.

Zdanlivo nesúvisiace štyri postavy sa nám začnú prepletať, aby sa to ku konci zvrtlo v zaujímavé finále. Kniha mi neprišla ako negatívna, skôr som mala pocit, že popisuje veci ako sú a že zároveň skvelo popísala atmosféru či už v politike vo Francúzsku, nálady voličov, ale i život vojakov na východe. Pre mňa naprosto súčasný, otvorený román, ktorý má záujem diskutovať o tom, čo v spoločnosti funguje, a čo nie.

Výroky postavy Paula Vélyho, ktoré ma zaujali:
"Láska je len jedna z náhrad, ktoré občas život dáva ako odškodné za svoju surovosť."
" V živote som prišiel jedine na to, že v rozhodujúcich okamihoch človek vždy zostane sám, hlavne v starobe."
" Milostný príbeh sa, rovnako ako človek, rodí v nevinnosti a nadšení, ale potom sa všetko rýchlo stočí k nešťastiu - človek môže robiť čokoľvek, ale aj tak stroskotá - niekto sa bráni, ako môže, zbytočná námaha, nakoniec aj tak príde utrpenie, ako by sme skôr či neskôr museli zaplatiť - draho zaplatiť - za záblesky pravého šťastia, hneváme sa na seba, že sme boli tak dôverčiví, a priznajme si, aj trošku patetickí, prisaháme, že už nikdy nespadneme do pasce príťažlivosti a dôvery, ale aj tak spadneme, aj keď vieme a mali by sme mať neustále na pamäti, že jedinou životnou konštantou je sklamanie."
" Z vlastnej skúsenosti viem jedno: len málo vecí môže človeku priniesť šťastie. Jedna z nich je láska. Je však vzácna a netrvá večne, zatiaľ čo čítať môžeme každý deň znovu a znovu. Áno, jedine čítanie ma dokázalo naplniť šťastím."
" Možno by sme sa nemali snažiť pídiť po šťastí, ale jednoducho život zariadiť tak, aby bol znesiteľný."

4 10.08.2021

Čítanie pôjde pomalšie, pretože text je nahustený filozofiou života samotného spisovateľa a vy si knihu musíte dávkovať ako vysokopercentnú čokoládu ;)

4 11.06.2021

Aj keď knihu písal Slovák, a tým pádom by veľa čitateľov mohla namietať, že sa jedná o neobjektívnu knihu, keďže sa bavíme o slovensko-maďarských vzťahoch v rámci histórie. Holec sa však, podľa môjho názoru, predviedol ako objektívny historik, a snažil sa nám, čo najdôslednejšie vysvetliť a interpretovať pohnuté a turbulentné časy po 1.sv.vojne, keď sa Európa a hlavne jej stred prekresľovali nanovo.
Autor prebral viacmenej všetky dôležité faktory- politikov, ťahanie nitiek, nepokoje a boje, kde mali viesť hranice, zakresľovanie hraníc kartografmi, rozdeľovanie Dunaja, samotné prípravy pred podpisom Trianonskej mierovej zmluvy. Zvlášť sa mi páčilo, že autor prebral aj situáciu šľachty, dokonca prebral aj súčasné myšlienky v Maďarsku, ktoré doteraz prehrávajú Trianon ako najväčšiu zradu na ich národe (autor vysvetlil aj pohľad slovenských elít a skúsil urobiť rozbor, prečo na Slovensku Trianon riešia tak maximálne maďarské menšiny).
Kniha zároveň spomenie aj to, že krajinu delili elitári, politici - často bez väzieb a znalostí súvislostí na bývalé Rakúsko-Uhorsko, a že samozrejme, ak bolo rozdeľovanie neľudské, že sa rozdelili rodiny a podobne, tak si to klasicky odpykal obyčajný ľud.
Autor nezabúda ani na kultúrne dedičstvo, a preberá absenciu reštituovania umeleckých diel, ktoré zostali na území Maďarska a v jednej kapitole spomenul aj literatúru z toho obdobia, ako sa vtedajším spisovateľom toto akčné obdobie podarilo zachytiť. Skvelá práca!

4 26.05.2021

Myslím, že je to taká love/hate kniha. Tí knižní "fajnšmekri" budú dávať vysoké hodnotenia a druhá polovica slabé hodnotenia. Ja nie som ani fajnšmeker, ani tá druhá polovica, takže som sa priklonila k šedému priemeru a dávam 3*.
Námet zaujímavý, téma zdivočelých detí, ktoré možno ani nie sú zdivočelé, len obyvateľstvo mestečka na nich tak nahliada a tak sú aj vyfarbené v autorových popisoch. Tému, alebo teda hlavnú myšlienku by som nazvala, že nepoznaného sa bojíme a preto robíme občas rozhodnutia v správaní, ktoré by sme nikdy inokedy neurobili.
A síce bola kniha útla, ale odsýpala naozaj pomaly, pretože Barba tam často vkladal dosť ťažké myšlienky o údeli človeka a podobne. Takže, som knihu často po kapitole zavrela a nechávala v sebe dozrieť myšlienku. Dej bol ako vzduch v pralese, vlhký, hutný, ťažko dýchateľný a tak nejako by som aj zhodnotila túto knihu.

4 08.04.2021

Nikdy som si nemyslela, že osídľovanie v Amerike bolo príjemné- ani pre jednu stranu a úprimne som vždy ľutovala Indiánov, ako dopadli a ako ich v podstate európania eliminovali. Takže, to pre mňa nebol až taký šok, pretože práve takéto správanie zo strany tých "bielych" aj očakávala. Pre nich domorodé obyvateľstvo neznamenalo ľudský druh, skôr akýsi menejcenný podruh. Svoje názory som mala aj na Hoovera, čo sa mi v podstate naďalej potvrdzuje aj v tejto knihe.
Komentáre sa tu sťažujú na štýl autora, čo mne teda osobne až tak nevadilo, takže som s tým nemala problém, že je kniha viac cítiť "novinárčinou". Dej mi dobre odsýpal, knihu som prečítala za 2 dni, keďže tam bolo dosť akcie a naozaj sa niečo neustále dialo. Mala som menší problém so zapamätaním toľkých mien, ale nakoniec som to zvládla.
Rozhodne odporúčam!

4 08.04.2021

Nie som politológ, ani som medzinárodné vzťahy či politiku USA a jej vplyv nikdy bližšie neskúmala. Knihu hodnotím na 3,5* a súhlasím s komentármi podo mnou, ohľadom plusov aj mínusov danej publikácie. Nie sú tam citácie, a keďže som od Klein iné jej diela nečítala, tak mi to dosť chýbalo, odkial overuje faktá a podobne. Tón bol štvavý, ale chápem, že chcela poukázať na problémy. Čo sa mi páčilo, že nie je len "anti Trump", ale že naznačila aj problémy Obamu (ktorému sa dostáva čoraz väčšieho zbožťovania, ktoré nechápem), ale aj Clintonovú, či bývalé chybné kroky predchádzajúcich prezidentov. Nuž, podľa tejto knižky, kapitalizmus smeruje do....

4 01.01.2021

Poviete si, mladé dievča, okolo 30 rokov, prečo by preboha mala písať svoje memoáre. Čo také zažila, aby spísala svoje pamäte? Nuž, verím, že ten začiatok o tom ako v puberte pila a žila party život, nebude každému po chuti. Ale postupne, ako si začne uvedomovať svoj neusporiadaný život a veci, ktoré jej chýbajú, tak mi tu vznikla silná generačná výpoveď britského mileniála. Byť dospelý, ale cítiť sa stratený, nevedieť čo chce od života a ako si kompenzuje svoje neuchopiteľné potreby.

Veci, ktoré u Dolly kvitujem: neobviňovala rodičov za svoj život a problémy, nespomínala Spice Girls, nespomínala kráľovskú rodinu, ani to, že by bola zamilovaná do Harryho/Williama (mám pocit, že každý britský autor, ktorý píše o svojom detstve alebo o 90.rokoch, tak práve kráľovskú rodinu dosť rieši).

4 30.11.2020

Priznám sa, že po tejto knihy by som nesiahla, keby sme to nemali ako povinné čítanie v čitateľskom klube. A nakoniec som rada, že som si prečítala túto knihu.
V rámci klubu sme prešli aj mnohé interpretácie tohto diela a ja by som rada popísala 2, ktoré vo mne najviac zarezonovali:
1. Dom duchov- názov knihy zobrazuje celkový chilský štát. V juhoamerickej literatúre sa často štát alebo daná krajina symbolizuje domom. Koľko izieb, toľko frakcií a skupín. Dom pôsobí navonok vznešene, ale je pozliepaný z toľkých izieb, že je neprehľadný. Niektoré izby sa nepoužívajú, niektoré sa rozpadajú. Niektoré izby slúžia v rámci reprezentácie bohatstva a prepychu a v niektorých izbách sa hromadí majetok, po prípade sa pomáha chudobným.
2. Žena ako postava- knihu je možné hodnotiť aj ako silné feministické dielo, kde všetky ženské postavy rodiny Valle ako Nívea, Clara, Blanca, Alba reprezentujú jednú silnú, nezávislú osobu.

Inak, kniha krásna v rámci magické realizmu. Postava, hlavne Estebana Truebu krásne mnohovrstevnatá. A ešte viac sa mi páčilo, že kniha bola založená na skutočných udalostiach a donútila ma rozšíriť si obzory o Chile, keď som potom o tejto krajine hľadala ďalšie informácie z histórie.

4* nakoniec z toho, že to bolo čitateľné, občas dojemné i úsmevné, ale nedostala som tú pomyselnú čerešničku. Ten bod, kde by som si povedala, že vau, toto ma zasiahlo úplne. Ale inak odporúčam aj pre menej zdatných čitateľov plnými desiatimi!

4 29.06.2020

Čítam si komentáre na DB a nestačím sa čudovať týmto čitateľkám, tvrdia, že kniha až takou prevratnou nebola. Áno, možno počuli o podobných príbehoch od kamošiek alebo na nejakom emimino.cz, ale koľkokrát mohli čítať takúto kvalitnejšiu literatúru v porovnaní s drahou Radkou Třeštíkovou, ktorá by o ženskej sexualite takto otvorene hovorila? Možno sa o tom ženské bavia nad pohárom vína, ale rozhodne nie v literatúre. Čitateľky zároveň komentujú, že to nebolo nič prevratné, napriek tomu som tu videla veľa odsudzujúcich viet o Sloane alebo o tom, že Maggie vôbec zneužitá nebola. A toto sme my! Skvelé, úžasné ženy, ktoré držíme pri sebe a nesúdime iné ženy ako žijú. Krásne, dokonalé, diskriminačné ženy, ktoré neustále potrebujú hodnotiť tie druhé a tie druhé hodnotia ešte tvrdšie ako seba.

Kniha bola pre mňa silnou, pretože sa jednalo o skutočné príbehy a životy hrdiniek, ktoré sa nebáli do toho ísť a hovoriť o svojom vnútre. Tieto hrdinky dokážu ísť aspoň do hĺbky na rozdiel od čitateliek tejto knihy na databázi kníh, ktoré sa na takúto otvorenosť dívajú cez prsty a dokážu len ohovárať.

4 13.06.2020

Po tom ako som bola sklamaná z autorkinej knihy Rozhovory s priateľmi, tak nadšene budem popisovať jej knihu Normálni ľudia. Ako dôležitú infomráciu, musím uviesť, že som knihu čítala v maďarskom preklade (pretože to bol jediný preklad, kde som si mohla zakúpiť elektronickú verziu knihy, holt moja knižnica na fyzické knihy je príliš malá).

Hľadanie miesta vo svete pri prechode z adolescencie do dospolého života. Akým spôsobom zapadnúť do sveta, do spoločnosti, akým spôsobom byť akceptovaný, kedy sa pretvarovať, ako sa cítiť s niekým pohodlne, čo všetko sme schopní o sebe prezradiť tomu druhému aj na úkor utrpenia, keď to ten druhý zneužije.
Páčilo sa mi to, ako tam autorka prešpikovala svoje dojmy z komerčnej literatúry, ako sa na tom podieľajú aj samotní spisovatelia, akým spôsobom nájsť svoj hlas.
Kniha mala viacero rovín- kniha bola podľa mňa aj generačnou výpoveďou.

4 29.03.2020

Ajaj, ďalší román, o ktorom som všade čítala samé chvály, dokonca od knihomoľov, ktorých názor často sedí s mojimi recenziami na knihy. Tak táto kniha mala v sebe doslova všetko- strasti detstva, prvé lásky, rozchody, počatia, svadby, finančné problémy, rodičovské konflikty, vieru, enviromentálne technológie obrábania pôdy, bojkotovanie výruby stromov, tradíciu, Taliansko aj Island, proste všetko. Možno by bolo fajn ubrať na dejovom spáde a knihe by vonkoncom neuškodilo spomalenie. Takto to bol mix a pár dní po prečítaní nie som ani schopná pamätať, kto sa s kým stretol, kto mal teraz aký vzťah s tou či druhou osobou. Proste príliš veľa tlačenice. Postavy nestotožniteľné, a ja určite nechcem v knihách čiernobiele postavy, ale tieto sa tvárili, že pôjdu do hĺbky, ale nepodarilo sa im to, zostali plytké.

Na druhú stranu sa to čítalo dobre a myslím, že Giordano celkom dobre vystihol popis vnútorného života ženy (aj keď si myslím, že ich mohol kľudne znázorniť komplxnejšie, a nie len na základe toho, kto miluje koho) ;)

Lepší priemer. NEzasiahla.

4 05.03.2020

Ak vás bavia chaty a chalupy, tak budete mať orgazmické stavy. Walden by si tu rozhodne prišiel na svoje :D Bolo tam veľa obrazového materiálu, aj keď u niektorých chalúp by som potrebovala viac ukážok, ale chápem, že sa nemohlo všetko zmestiť do knihy.

4 28.12.2019

Druhý diel ma bavil viac ako prvý, a to sa mi často nestáva. Tu bolo viac deja, pri prvej tretine knihy som ani nedýchala, keď Ingrid prežívala svoje zvláštne dobrodružstvo s pozostatkami ľudí na ostrove (áno, mám guilty pleasure na príhody, kde človek bojuje proti prírode a jej živlami sám).

Potom sa kniha hupsla do ďalšej časti, kde sa Barroy opäť začal zaľudňovať, ale tam mi už začínali vadiť tie nedokončené vety a náznaky. Proste absencia komunikácie, ale nie kvôli nejakému funkcionalizmu, ale proste preto, lebo postavy komunikovať nevedia... Na tretiu časť sa asi nepodívám...

4 11.11.2019

Slečna Westoverová bola zvláštna, rodina ju zneužívala, jej rodičia ju sledovali, kým ju niekto týral a nezasiahli? Alebo aj to je ukážka toho, kam môže demogogické presvedčenie zájsť. Nie je a nebola jediná, ale je jedným z mála, ktorí sú o tom schopní otvorene hovoriť a to je dôležité.

4 09.10.2019

Mám rada knihy, ktoré sú postapokalyptické a v tomto prípade bolo plusom to, že kniha mala aj sureálne črty. Divná kolónia, zvláštne divy. Na konci som si rozuzlenie vysvetľovala až metafyzickou premenou ľudí v akési spirituálne veličiny. Čo ma prekvapilo, že ľudia pri prechode do nového sveta, doniesli tak málo z nášho súčasného sveta, nehovorilo sa o zbraniach, ale ani o elektro produktoch nejakého inteligentnejšieo rázu. Z celej knihy na mňa dýchal akoby duch komunizmu, ale možno to bolo tým, že sa dej odohrával v tundre pripomínajúcej Sibír. Kto vie. Kniha bavila, otázky vyvstali a nejaké logické chyby mi v tomto prípade ani nevadili...

4 30.09.2019