alzbeta2843 komentáře u knih
Teraz si hlavu plieskam o stenu! Ako je možné, že tento autor ma toľko rokov obchádzal?! Od prvej kapitoly som nevedela odtrhnúť oči. Hlavný hrdina je sympatický a hneď som si ho obľúbila. Dej príbehu bol podľa môjho gusta. Ja viem, že by som nemala, ale mne Carter príde dosť podobný Keplerovi. Ja som prvého čítala Keplera a preto to tak vnímam. Každopádne obaja sú pre mňa v zozname obľúbených autorov. Teraz sa len teším, že autorovi vyšlo už toľko kníh a mám, čo doháňať.
Priznám sa, že som videla najskôr film a až o niekoľko rokov siahla po kniha. Aká to bola len chyba. Napriek tomu som si knihu nadmieru užila a hltala som ju ako máloktorú. Možno je to tým štýlom písania (zábavný a napriekt tomu napínavý) alebo je to tým zaujimavým námetom.
Čo o tejto knihe napísať? Myslím, že táto kniha bude mať navždy v mojom knižnom srdci svoje miesto. Príbeh je tak krásne a zároveň smutne napísaný, že som ho musela čítať jedným dychom. Príbeh dievčatka, neskôr dospievajúceho dievčata a nakoniec i dosplejej ženy ma zasiahol. Je to ukážková kniha, že netreba dávať na prvý dojem. Nie všetko je tak ako to vyzerá a i ufúľaná a utiahnutá dievčina, čo čas radšej trávy s čajkami na pláží než s ľudmi, môže byť veľmi inteligetnou a citlivou bytosťou. Autorka veľmi pekne vykresluje prírodu, takým reálnym spôsobom, že som si ju živo predstavovala. Kniha obsahuje všetko, čo mám rada v knihách: príbeh, smútok, úsmev, záhadu, romantiku.
P.S.: Ten koniec OMG!
Tento komentár píšem bezprostredne hneď po dočítaní a musím povedať, že za mňa teda jednoznačne NAJLEPŠIA KNIHA od Chrisa Cartera. Možno zo mňa hovoria ešte čerstvé emócie, ale ja si nemôžem pomôcť.
Ja si jeho knihy dávkujem postupne, nakoľko viem, že autor nestíha písať tak rýchlo ako by som chcela a už ho dosť rýchlo dobieham. Ale ako som si prečítala anotáciu tejto knihy, tak som si povedala, že sa musím do nej pustit skôr než som plánovala. Ďalšie napnutie nastalo hneď pred prvou kapitolou, kde samotný autor upozorňuje, že ide o knihu, ktorá je iná i tým, že ide skôr o triler a že postavy sú inšpirované skutočnosťou. Po tých slovách som nemohla knihu len tak odložiť a čím viac som čítala, tým ma viacej mrazilo.
Ja som i veľká obľúbenkyňa Keplera a vidím veľa podôb a v tejto viac než predtým. I tak a práve preto som si knihu náramne užila a teraz ľutujem, že som si ju nenechala na neskôr, pretože prvý dojem už neprekryje nič.
Áno, tento príbeh pozná azda každý. Ja som však vedela iba veľmi mlhavo ako som neskôr zistila. Toto je moja prvá kniha od autorky a i moje prvé čítanie až v tomto roku. Ach aká hanba :D Veľmi som sa tejto knihe vyhýbala a bola pyšná ako pán Darcy a plná predsudkov ako slečna Bennetová :) Avšak musím uznať, že knihu môžte čítať v akomkoľvek roku a v akomkoľvek veku.
Ja nemám ani zdaleka precestované Česko a ani geograficky sa až tak neorientujem, ale to mne vôbec neprekážalo, pretože ako je tomu i u ostatných kníh, nejde o navšívené miesta, ale o zážitky, príbehy ľudí a situácie, ktoré nastali. Ja si myslím, že kamkoľvek by Zibura šiel tak by tam našiel nejaký bizár, nejakého človeka, ktorý by mu vyrosprával svoj úchvatný životný príbeh. Takých príbehov je táto kniha plná a ja mám tie príbehy rada. Ak vás tiež zaujímajú osudy ľudí, ktorí sa podielali na tvorbe krajiny a národa, alebo len sa chcete dozvedieť o nejakých menej známych miestach v Česku, tak táto kniha je presne pre vás.
Už dlho sa nestalo, aby ma nejaká kniha tak pohltila, nahnevala i potešila. Tak by sa dal asi zhrnúť dej tejto knihy. Mala som určité predstavy, ale teda toto predčilo moje očakávania. Musím povedať, že som niekoľkokrát chcela knihu hodiť o stenu od zlosti, ale zároveň som nemohla odtrhnúť oči, aby som vedela ako sa dej bude vyvíjať.
Kniha popisuje malé mesto, kde je množstvo obyvateľov zapálených do hokeja. Život v meste Medvedín nie je jednoduchý a preto pre väčšinu obyvateľstva je hokejový tím jediný zmysel života. Čo sa však stane ak sa budú musia ľudia rozhodnúť na akú stranu sa postaviť? Je zaujimavé ako sa rovnaká situácia javí každému inak. Ale práve život nie je čierny alebo biely a postupom času chápem rozhodnutia niektorých postáv. Táto kniha sa mi dostala pod kožu a hoci ma uspokojila ako nakoniec skončila, i tak sa teším na čítanie pokračovania príbehov postáv.
Ja som vášnivy čitateľ krimi, detektívok a hlavne trilerov. Nerobí mi problém ani čítať veľmi sadistické a zvrátené príbehy. Avšak viem, že ide o fiktívne príbehy, ktoré môžu mať len námet zo skutočného sveta, ale rozprávanie pána Mareša o niektorých prípadoch mi prinieslo husiu kožu a pocity úzkosti, nakoľko tieto prípady sa skutočne odohrali a dokonca v našich končinách. Napriek tomu som musela knihou postupovať hlbšie a hlbšie. Vďaka knihe som sa dozvedela i skutočné zákulisie vyšetrovania od nájdenia tela až po usvedčení páchateľa a dokonca i po osudy preživších.
I keď ide o knihu formou rozhovoru tak sa mi kniha veľmi páčila a prišla mi súvislá a veľmi zaujimáva. Určite sa vrhnem i do ostatných kníh autora :)
(SPOILER) UPOZORNENIE! Tento príspevok obsahuje viacero spoilerov!!!
Spočiatku som si vravela, že sa to až príliš podobá knihe Nahá pravda od Vi, ale toto dopadlo trochu inak. Myslím, že sa to hodí do súčasnosti ako málo čo. Ja teda nie som z rozvrátenej/rozvedenej rodiny, ale mám niekoľko priateľov, čo to tak majú alebo bohužiaľ už i riešia rozvod sami. A musím povedať, že tu bola perfektne vystihnutá myšlienka, že deti sú chápavejšie než si myslíme a nie vždy je správne sa pretvarovať. Sama neviem ako by som sa rozhodla na Soraynom mieste. Ale viem! Urobila by som presne to isté, lebo občas musí rozhodnúť rozum než srdce. Bola som rada, že Graham dokázal pochopiť jej správanie a nakoniec som sa usmievala ako slniečko. Kiežby to tak jednoduché bolo i v skutočnom svete.
Prikláňam sa k ostatným komentárom. Tiež som sa musela zamyslieť nad celkovým ľudstvom. Naozaj už nemáme nádej a vytratila sa z nás dobrota a nezištnosť? Ja pevne dúfam, že nie a že v prípade núdze si vieme pomôcť a nie sme tak zvrátení.
Kniha je samozrejme výborna ako to už býva. Ja musím priznať, že ja už mám silnú závislosť na Carterovi a najmä teda na Robertovi Hunterovi. Avšak musím si jeho príbehy dávkovať postupne, aby som si tu záľubu udržala, čo najdlhšie.
Nad týmto príbehom mi neraz srdce krvácalo a oči plakali. Kiežby som povedala, že toto sa nikomu nemôže stať o to viac som nad knihou posmutnela, keď som si uvedomila, že toto je realita.
V tomto dieli si ma hlavný hrdina Hunter získal snáď ešte viac. Ja len dúfam, že autor jeho život viac rozvinie v ostatných knihách. Veľmi ma zaujíma tá jeho minulosť a samozrejme i budúcnosť. Čo sa týka príbehu, tak bol opäť parádny, myslím že odteraz bude Carter moja známka istoty. Asi som úplný masochista, ale mne sa tento štýl páčí. Jediná scéna, ktorá mi bola nepríjemná bola tá scéna so psom. To som zakrývala ústa.
Opäť fenomenálný Chris Carter, opäť milovaný Robert Hunter na ktorom už začínam mať závislosť. Musím si však tie diely dávkovať, lebo už sa mi zásoby zrenšujú. Opäť ma z príbehu mrazilo.
Knihy od tejto autorky by som zaradila medzi primerné, avšak veľmi čitatelné a hlavne vtipné. Nie je tomu inak ani v tejto knihe. Vtipné situácie sú tam takmer na každej strane, čo s ami veľmi páčilo, pretože inak to nie je ľahký príbeh (matka samoživiteľka, čo obracia každú korunu).
Takže ak máte chuť na nejakú jednohubku, pri ktoroj sa budete usmievať a vypnete hlavu, myslím že nebudete sklamaní.
Opäť skvelý Chris Carter a opäť som nič neodhalila a zhltla knihu jedným dychom i keď kapitoly s Červom sa mi nečítali dobre.
A zase som sa musela prinútiť premýšlať nad myšlienkou, či zlo ozaj plodí ďalšie zlo až ma mrazilo.
Povedali ste si už niekedy, ako by môj život vyzeral ak by som sa v danej situácií rozhodol inak? Ja rozhodne hej! Ja som však veľký fatalista a myslím, že nech by sa človek rozhodol akokoľvek, viedlo by to k tomu istému záveru. Nemyslím k tomu istému životu, ale k tomu psychickému rozpoloženiu. Možno by sme nebývali v danom meste, nemali danú prácu alebo partnera, avšak by sme boli stále šťasní, spokojní, smutní alebo pochybovali o živote. Všetko ma svoj zmysel.
Spočiatku som sa nemohla začítať do knihy. Nie, kvôli tomu že to nie je napísané dobre, ale kvôli tomu, ako je tam popísaný pôvodný život Nory. Neskôr sa vnímanie sveta Nory zmenilo a ja som si začala knihu viac užívať. Nevytvárala som si žiadne príbehy v hlave a nechala tomu voľný priebeh. A i ked ma koniec malinko sklamal tak sa mi zdá veľmi pravdepodobný a s odstupom času sa mi zdá veľmi prijateľný.
Myslím, že po dočítaní tejto knihy si každý položí tú danú otázku. Ako by to bolo v inom živote?
Knihu som prečítala na jeden záťah, pretože mňa totálne dostala. Prvú knihu som si tiež veľmi užila, avšak príbeh mrzutého Gabriela (Scotieho), ktorému do života vstupi veľmi zhovorčivá a oslunujúca žena Sophie, ma dostala ešte hádam viac. Veľmi sa mi páčilo postupné zbližovanie hlavných hrdinov a odkrývanie tajomstiev a svojich strachov. Najviac ma bavili kapitoly z pohľadu Gabriela, pretože nám to ponúklo nahliadnúť do jeho hlavy a pochopiť jeho chovanie. Ja sama som bola však prekvapená koľko mal rokov. V minulej knihe som totiž predpokladala, že je o mnoho starší než ostatní chalani v kapele a ja som si ho v svojej hlave i tak predstavovala. Najviac ma však bavili dejové linky s ostatnými chalani, kde sa vyskytovali ich dialogy :D To som sa naozaj smiala a teším sa, že sa s nimi postupne stretneme viac v iných knihách.
P.S.: Záver knihy som už musela preletieť, pretože to mi prišlo už veľmi vyhrotené, ale našťastie mi to nedokázalo pokaziť celkový dojem z knihy :)
Myslím, že realnejšiu slow burn romantiku som ešte nečítala. Všetko mi prišlo veľmi uveriteľné, najmä tá ich mluva a humor :D . Som sa až za brucho občas chytala ako som sa smiala. Sašenka a Flabby boli super, ale niektoré (asi mnohé) by som ja nedokázala predýchať. Gaby bola dievča do voza i do koča ozaj a vydržať s 11 chlapmi v malom priestore po dobu 3 mesiacov by som si to už dávno hodila hlavne keď majú tendenciu čokoľvek komentovať.
“ Nie je dúhy, bez dažďa.”
Vi zraje ako víno a s ňou i jej mistrivský talent na písanie. Ja sa vždy teším na jej novú knihu a nechávam si ju uležať na horšie časy, ale nikdy mi to nevydrží dlho. Teraz som si povedala, že sa prečítam len prvú kapitolu a pôjdem spať. A asi nemusím hovoriť ako to dopadlo.
Ja proste milujem jej knihy a štýl písania. Vždy ma to chytí za srdce a navodí smutnú a zároveň veselú náladu. Zase ma raz predbehla, lebo som si myslela, že sa bude riešiť hlavne problém otca Ireland. Zase vedľa. A myslím, že autorka vybrala dobrý námet, pretože o tomto by sa malo rozpravať viac. Nikdy neviete koho sa týka.
Knihu, alebo skôr autorku som dostala na odporučanie so slovami: "Ak sa ti páči Mona Kasten, neoľutuješ!" A bola to pravda. Knihu som zhltla za pár večerov a bola ako pohladenie po duši.