bookworm
komentáře u knih

Opäť jeden knižný poklad z knihoboxu. Táto kniha je autentickým svedectvom o životoch a problémoch prisťahovalcov v Nebraske. Aj keď väčšia časť knihy sleduje osudy českého dievčaťa Antónie, dozvieme sa mnoho aj o jej škandinávskych rovesníčkach, či o Rusoch i Američanoch, ktorí sa sem prisťahovali z iných končín. Autorka v tomto prostredí sama vyrastala a dokázala životy postáv dôveryhodne vykresliť - sú medzi nimi podnikavci, pracanti, dobrodruhovia i skrachovanci. Kniha je napísaná veľmi pútavo a dej príjemne plynie. Len je škoda, že autorka knihe nevymyslela lepší názov, "My Antonia" znie strašne banálne, a pritom je to taká skvelá kniha.


Nepridám sa svojím hodnotením k fanúšikom tejto knihy. Vôbec sa mi nepáčila. Celá cesta túlavým autobusom bola vlastne len o tom, kto z cestujúcich by si chcel s kým v tom autobuse vrznúť, postavy sú schématické, že som mala pocit, že ich všetky už poznám z nejakých iných priemerných príbehov. No čo. Nakoniec si podaktorí aj vrzli, niektorí z toho mali radosť, niektorí zas nie... koniec cesty, happy end.


Toto je pre mňa tak milá kniha, že si ju často s obľubou púšťam ako audioknihu - na preskáčku, len tak pre potešenie.


Keby to bol hokej, tak za mňa po tretinách 5, 4 a 3 body. Niekedy je proste menej viac a to platí aj o tejto knihe. Začína pekne a svižne, menia sa kulisy, mení sa aj mladý Dr. Freud, za mňa osobne veľké plus aj za mnohé reálie z vtedajšej Viedne a okolia. Potom ale už akoby sa autor nevedel rozhodnúť, čo je dôležité a čo nie, tak píše všetko... anamnézy x pacientov (všetky viac-menej na jedno kopyto...), každé stretnutie s každým a siahodlhé dialógy... stačilo by len vypichnúť to naozaj dôležité. K prekladu mám tiež výhrady - to "nevedomie" miesto podvedomia mi vadilo, aj určité nepresnosti vychádzajúce z neznalosti rakúskeho prostredia. No a čo ma šokovalo hádam najviac - napriek takmer tisíc stranám textu, biografia nie je celistvá :-O


Akokoľvek je samotný príbeh podmanivý, kniha je dnes z technologického hľadiska "historický román". Napísaná pred vyše 50 rokmi - dnešný čitateľ už len nechápavo krúti hlavou o čiernych pasažieroch v lietadla, predaji životných poistiek na letisku, nervy drásajúcej zodpovednosti leteckých dispečerov, či neprípustnosti kontrolovať batožinu cestujúcich pred odletom... a podobné "anachronizmy". Bolo mnoho takých pasáží, nad ktorými som sa musela neveriacky pousmiať. Celkom by ma bavilo prečítať si niečo podobné, ale s aktuálnym stavom vecí. Ale Haileyova kniha bola skutočne fajn!


Ako sa vraví - obraz povie viac ako tisíc slov. Veľmi čierna kniha - vizualne i obsahovo. Celkom v skratke a bez zbytočnej slovnej vaty si čitateľ s Marjane prežije jej rodinnú drámu a drámu jej zúfalej snahy zaradiť sa do novej spoločnosti. Je to smutný komix, ale veľmi poučný. Páčilo sa mi toto nezvyčajné spracovanie príbehu.


Knihu som si s odstupom rokov prečítala po druhý krát a myslím, že sa k nej vrátim znovu. Balkán, permanentne nepokojný a nepochopitelný, sa nám v knihe otvára dokorán. Je fascinujúce, že na tak geograficky malom území žije toľko národností (a náboženstiev), ktoré si po stáročia uchovávajú svoju identitu. Zároveň je to aj ich prekliatím, keďže veľmoci to vedeli a stále vedia veľmi dobre využívať. Autor čitateľovi poskytuje výborný náhľad do spleti historicko-politických, náboženských a etnických afinít a animozít (kto s kým držal spolu v Juhoslávii, kauza Kosovo, vplyvy a záujmy susedných regionálnych mocností...). Vďaka tejto knihe sa mi podarilo lepšie porozumieť i súčasnej situácii na Balkáne.


Cesta do Španielska a zároveň i cesta v čase. A to všetko okorenené vtipom a pozorovacím talentom majstra Čapka. Výborná kombinácia!


Knihu som si našla v "knihoboxe" na žel. stanici v Okříškách... na Jiráska príjemný kompaktný formát. Veľmi ma zaujal námet knihy - českí bojovníci idú bojovať za cudziu vec, o jednu-dve generácie neskôr po husitských vojnách. Ako rýchlo sa veci menia! Aj napriek hlavnej dejovej linke, ktorá sa mi zdala pritiahnutá za uši (mladý český bojovník zaľúbený do nemeckej kňažnej...), dielo veľmi dobre opisuje všetky strany zúčastnené v boji a ich pohnútky. A tak ako už píše predo mnou @erasehead, rozpor anti- a pro-militaristického videnia, ktorý celú novelu prestupuje, núti človeka k hlbšiemu zamysleniu aj po prečítaní knihy a hľadaniu paralel aj v súčasnom svete.

Prekrásna kniha o živote divých husí a o jeho sledovaní skupinou vedcov okolo Konrada Lorenza. S veľkou dávkou citu a všímavosti je tu zobrazené, ako divé husi prežívajú 4 ročné obdobia, ako sa pária, rodia, dospievajú a ako sa vedia fixovať na človeka. Krásne sú aj fotky. Textu je v knihe málo a je napísaný ako esej.


Toto je veľmi nezvyčajná kniha - kombinácia prírodnej mystiky s dejinami umenia, náboženskými a ideologickými predstavami naviazaných na prírodu. Výborne sa číta a odhaľuje mnohé zaujímavé súvislosti. Dejiny lesa v Európe, aj v Amerike. Symbolika lesa u pohanských Germánov a ako ju pre seba využili nacisti. Obrazy lesa v umení a ich skryté posolstvá. Bialoviežský prales a jeho zubry... veľmi pútavé témy a poctivé spracovanie. Túto knihu s názvom, ktorý viac zahaľuje, ako prezrádza, považujem za svoj objav roka.


Skvelá bláznivá komédia o totalite, ktorú však nemožno brať na ľahkú váhu, pretože jej podstata rozhodne nie je nerálna. Postavy prevracačov kabátov, presvedčených komunistov, nezmyselná propaganda, kult osobnosti... to všetko sme poznali aj na vlastnej koži. V komunistickej Moskve, lebo ďalej sa komunizmus nepodarilo presadiť, už zaviedli aj nové komunistické náboženstvo, ale samozrejme bez Boha. Za hranicami komunistického štátu sa zahraničie delí na tri okruhy nenávsti - synovský okruh nenávisti, bratský okruh nenávisti a nepriateľský okruh nenávisti. Tunajšia spoločnosť "je pozoruhodná tým, že každý vie všetko, ale všetci sa tvária, že nikto nevie nič." No a sloboda v tomto štáte? "U nás je absolútna sloboda v rámci rozumných potrieb". Ako toto všetko môže vytvoriť základ pre humoristický román? Prečítajte, uvidíte :-)
P.S.: Všímaví sa istotne celkom pobavia aj na paródii na Soľženicyna.


Tvrdé slová na adresu ľudstva, predovšetkým západnej civilizácie, ktoré ani po 40 rokoch nestratili na aktuálnosti. KL veľmi priamo a bez okolkov kritizuje konzumnú spoločnosť a problémy, o ktorých sa akosi "nepatrí" hovoriť, nazýva pravými menami. Je to aj na dnešné pomery veľmi odvážna kniha!


Toľko ľudských osudov, toľko paradoxov!!! Vynikajúco napísaná kniha, nesmierne napínavá a veľmi ľudská. Mozaiková kompozícia jej dodáva gradáciu a jednotlivé osudy a charaktery sa postupne jeden cez druhý, v rôznych časových úsekoch otvárajú... a prekvapujú. Bol to silný čitateľský zážitok, ktorý vo mne zanechal hlbokú stopu a mnoho dôvodov na premýšľanie.


Pre mňa bola táto poviedka úplne dokonalá, žáner - inteligentný horor. - toto bola skutočná Diaboliáda!!! Tu nejde o nejaký bizarný pokus s fatálnymi následkami, ale o obžalobu zrůdného režimu, ktorý aj vedu zneužíval pre svoje ciele a o vysoko odborných veciach nechal rozhodovať robotníkov a roľníkov. Bulgakovov antikomunizmus tu nemožno prehliadnuť - stav univerzity po boľševickej revolúcii, slepačí mor, ktorý sa na západe sám od seba zastavil na hranici s Poľskom a Rumunskom, mimoriadna trojčlenná komisia v počte šestnásť súdruhov.... Perfektná bola aj epizóda s bulvárnym novinárom. Preto bez váhania 5* a miesto v mojom osobnom zlatom fonde!


Poviedka Diaboliáda mi pripadala, akoby ju Bulgakov písal ako rozcvičku pred Majstrom a Margarétkou. Bola to absurdná, šialená naháňačka, kde som pomerne rýchlo stratila prehľad o tom, kto je kto, ale viem si predstaviť, že by z toho mohol byť výborný film.


Okrem toho, že J. Lada vedel láskyplne kresliť, vedel aj krásne písať. Pomerne objemnú knižku som prečítala skoro na jeden hlt a na konci ma mrzelo len jediné, že nebola ešte dlhšia. Ladove spomienky na detstvo, na rôzne rázovité postavičky z dediny a chlapčenské hry (kráľ Josef XV. a prvý kresťanský sultán Mohamed Lojza LIV.) mi často privodili výbuchy smiechu , zaujímavé bolo čítať aj o jeho učňovských rokoch a húževnatej snahe presadiť sa ako umelec (obdivuhodné!). Na konci knihy ako bonus zaradil Lada ešte krátke spomienky na pár priateľov z umeleckých kruhov, samozrejme nechýba J. Hašek, skvelá je aj korešpondencia s J. Mahenem a tribút Kaviarni Union a jej šéfovi. A to všetko dopĺňajú krásne Ladove obrázky, vrátane mnohých farebných. Túto knihu radím do svojho osobného zlatého fondu!!!


Isteže, je to vec vkusu, ale takto som si jednu z údajne "najvtipnejších kníh modernej francúzskej literatúry" nepredstavovala. Nepresvedčil ma ani dej, ani "slovná zásoba" hlavnej postavičky a spol.


Pekná zbierka poviedok a postrehov z Viedne v období Belle Epoque. Autor je starý mládenec, ktorý celý život žije v hoteli a cez deň vysedáva v kaviarni a pozoruje život okolo seba, ktorý potom celkom trefne, často sarkasticky glosuje. Mnohé z textov v tomto výbere sa nejakým spôsobom týkajú jeho vzťahu k ženám. Treba povedať, že Altenburgov vzťah k nim bol celkom zvláštny - zvlášť ho priťahovali mladé dievčatá, prostitútky zase ľutoval, lebo v nich videl hlavne nešťastné zvedené ženy a kritizoval tých mužov, čo chodili do bordelu a prostitútky urážali (NB - nie že by Altenburg do takých zariadení nechodil). rOkrem toho krátke postrehy z výletov za Viedeň - do Badenu, do Hietzingu, či zamyslenie nad (ne)čistotou ulíc (budem nosiť sandále bez ponožiek a budem si môcť nohy hocikedy umyť). Príjemné čítanie, bohužiaľ veľmi krátke!


Bolo by odo mňa nefér dávať tejto knihe nízke ohodnotenie len preto, že nesplnila moje očakávania a ani trochu sa nepodobala na moju obľúbenú o sv. Bernardovi "Burgundsko - kraj mnichů". Túto knihu však napísal benediktínsky mních a je celkom pochopitelné, že to nie je životopisná ani historická, ale náboženská literatúra. Rozoberá sa tu význam svätca a jeho rehoľa z pohľadu dnešného člena jeho rádu.