bookworm
komentáře u knih

Po výbornej knihe "Strýko z Bratislavy", "Česká babička" rozhodne nesklamala. Je to zbierka malých medailónov osobností z nemecky hovoriaceho prostredia, ktoré mali pôvod na území dnešnej ČR a preslávili sa v Rakúsku. Z celej knižky príjemne vyžaruje príjemná c. a k. atmosféra a autorova úprimná snaha predstaviť dnešnému rakúskemu čitateľovi - lebo ten bol pôvodnou cieľovou skupinou knihy - čo ho stále spája s českou krajinou. Výborne to však funguje aj opačným smerom. Páči sa mi aj samotný dvojznačný názov knihy - na jednej strane sa vzťahuje na Babičku/babičku Boženy Němcovej (mimochodom aj jej je v knihe venovaný jeden medailón) a na strane druhej je to jednoznačná narážka na fakt, že mnoho Rakúšanov má svoju českú babičku (teda už asi skôr prababičku). Sú tu príbehy o osobách notoricky známych, ako napríklad S. Freud, rodák z Příboru, Ž. Chotková - manželka Františka Ferdinanda, ako aj takých, čo sú dnes v ČR (nezaslúžene) polozabudnutí L. Slezak, F. Grillparzer, a okrem toho ešte pár menej známych životných príbehov známych osobností, napr. Mozart v Prahe, E. Schiele v Krumlově. Skrátka a dobre, krásna oddychová kniha, podporujúca zbližovanie národov, ktorú sa oplatí čítať.


Celkom úprimne - je to naozaj veľmi ťažká kniha. Láka predovšetkým svojím mnohosľubným názvom, ale je v nej príliš veľa abstraktného filozofovania, že som sa nakoniec k tomu, prečo má podľa Spenglera západná civilizácia zaniknúť, ani neprekúsala. A to je škoda.


Pekné memoáre človeka, ktorý zasvätil svoj život lodnej plavbe po Dunaji. Pútavým spôsobom rozpráva o svojich začiatkoch v 50. rokoch, ako vyzeral život posádky lode, i to, že dlhé odlúčenie od rodiny kvôli niekoľkotýždňovým plavbám, občas viedlo aj k rozpadu manželstva. Dozvedáme sa aj o nešťastiach, ktoré sa na Dunaji prihodili, o nebezpečných plavebných úsekoch, ako aj o plavbe cez podunajské krajiny a zážitky z návštev prístavov a miest. Jedným slovom príjemná oddychová kniha o nevšednej práci.


Osobne si myslím, že pán Bukovský nevie variť, ale zato perfektne ovláda marketing. Ako dlhoročnej vegetariánke mi ani tak nevadilo, že je to vegánska kuchárka, čiže miesto masla "zdravý" margarín a miesto normálneho mlieka sójové, ale hlavne chuťovo veľmi nezaujímavé recepty - okrem jedného. Inak je to veľmi osobná kuchárska kniha, ku každému receptu manželia Bukovskí napísali niečo o tom, ako k nemu prišli a prečo ho majú radi. To istým spôsobom aj spečatilo osud tejto knihy, pretože manželia sa krátko po jej vydaní rozišli a nemali viac záujem o ďalšie vydania.


Táto kniha ma na rozdiel od svojej predchodkyne sklamala. Pôsobí pomerne nesúrodo ako kompilát dizertačnej práce a niekoľkých odborných článkov. Mnohé informácie sa na rôznych miestach knihy dokonca niekoľkokrát opakujú (opakovanie matka múdrosti?!). Kniha je napísaná príliš odborne. Je to škoda, pretože v staršej knihe o pomiestnych názvoch Vysočiny J. David dokázal, že vie písať zaujímavo aj pre "obyčajných ľudí". Skutočne zaujímavé informácie sú v tejto knihe doslova utopené v záplave nudných pasáží a na konci v prílohe. Čo sa mi v knihe páčilo: napr. verejná súťaž na pomenovanie dnešného Havířova a autentické listy s návrhmi od občanov; povojnové horlivé nadšenie pre premenovanie miest v Česku a vo väčšine prípadov zamietavé stanovisko miestopisnej komisie, aby sa nestávalo, že žiaci na hodine dejepisu budú odpovedať, že "Žižka vyhnal Zikmundovo vojsko z Havlíčkova Brodu".


Na tejto knihe si cením hlavne dobrý nápad propagácie zaujímavých miest v republike v spojitosti s KHM. Je pekne usporiadaná, každé heslo obsahuje dobrú celostranovú fotku objektu, GPS súradnice (aj keď nie v práve najvhodnejšom formáte) aj historické informácie o objekte. KHM je tu však pomerne málo - krátky popis jeho vzťahu k objektu, informácia, či sa zachovala nejaká kresba od neho (škoda, nikde v knihe nie je ani jedna reprodukcia), prípadne jedna-dve vety z jeho denníkov.. Jedna vec, čo mi najviac vadilo, bolo mizerné geografické určenie lokality - všetko sa meria na vzdialenosť od Prahy a nie je uvedený ani okres. Ale inak je to šikovná príručka s tipmi na zaujímavé výlety po historických miestach v Čechách.


Na tejto knižke sa smejem už od svojich ôsmich rokov. Okrem iného som sa z nej naučila, čo znamená, keď je niekto "zabedněný" a ako sa má "pít s mírou" :-)


Ešte do polovice to vyzeralo na menej hviezdičiek, ale Stifter si ma vždy nakoniec získa láskyplnými opismi krajiny, ktorá je aj mne veľmi blízka. Po rozvláčnom začiatku, konečne prišiel príbeh - jednoduchý, romantický, rozprávkový. Sila tejto novely nespočíva v zápletke (to si myslím o väčšine Stifterových diel), ale v plastickom vykreslení krajiny, kde sa príbeh odohral. Hlboké šumavské hvozdy v premenách ročných období, tajomné Plešné jezero, Vítkův hrad v plnej nádhere i v rozvalinách...


Neuveritelné! Tak dobre a podmanivo napísať knihu o miestnych názvoch, že to zaujme aj človeka, ktorý vôbec nebýva v tomto regióne, je skutočné umenie. Veľmi sa mi páči, že jednotlivé heslá nie sú spracované prísne akademickým spôsobom, ale autor k nim pridáva aj širšie súvislosti, príklady aj z iných regiónov, ako aj staré legendy. Škoda len, že v prílohe nie je historická mapka - trebárs tá, čo je vyobrazená na obálke. Ale inak 5* informácie ako napríklad možný pôvod názvu Německý Brod podľa komendy rádu nemeckých rytierov alebo že síce historicky žiadna Horní Dolná neexistovala, ale zato Krátká Dlouhá (Ves) je na Vysočine historicky doložená :-) A samozrejme mnoho iných regionálnych zaujímavostí!


Úryvok z knihy som počula v Literárnej revue a celkom sa mi páčil (morbídna reality show "Last minute") svojím sarkazmom na aktuálnu tému. So samotným príbehom to už ale bolo podstatne horšie a ešte k tomu tie príšerné ilustrácie! Brrrr


Pre nás Európanov je Čína ešte stále príliš ďaleko, aby sme sa vážne zamýšľali nad jej skutočným vplyvom vo svete. V tejto knihe sa píše o témach, o ktorých médiá skôr mlčia - systematické drancovanie životného prostredia za účelom zvyšovania hospodárskej produkcie (smog v mestách - uhlie ako hlavné palivo vo fabrikách, elektrárňach, najväčšia vodná priehrada na svete...) , o tom, čo politika jedného dieťaťa spôsobila v rodinných vzťahoch (jedináčikovia - "malí cisári") či ako v praxi vyzerá vyvažovanie slobody bohatstvom („Mlč a ja z teba spravím boháča.“). Mnoho zaujímavých postrehov, ktoré však nie sú pre nás Európanov príliš povzbudivé. Ako kedysi vraj povedal Napoleon - "Keď sa Čína zobudí, zatrasie sa zem." Myslím, že Čína sa už preberá...


Na začiatku ma kniha nadchla svojím nápadom a perfektnou, nezvyčajnou prácou s textom. Mladá Číňanka sa snaží pochopiť pravidlá medziľudských vzťahov v západnom svete a paralely s rodnou krajinou jej toto úsilie len komplikujú - lebo sú "z iného sveta". Potom sa ale hlavná hrdinka zamiluje a ide to s ňou i s mojím nadšením prudko dole vodou. Nie o zaľúbenosti, ale hlavne o neuspokojenom sexuálnom apetíte mladej Číňanky o tom bola druhá polovica knihy. Škoda. A pritom začiatok bol taký sľubný... :-(.


Ak by si niekto myslel, že toto je kniha (len) pre nábožensky založených ľudi, tak je na omyle. Autor nám ponúka veľmi pôsobivé rozprávanie o dvoch významných stredovekých reformných prúdoch v cirkvi, ktoré výrazne ovplyvnili celú vtedajšiu spoločnosť. Clunyjské hnutie a opát, ktorý sa snažil mierniť napätie medzi pápežom a cisárom v čase vyostrených bojov o investitúru, odchod Bernarda z Clairvaux a založenie cisterciáckeho rádu s dôrazom na mystiku a menej svetskej moci, či úloha hlavných predstaviteľov stredovekého mníšstva pri vyhlásení križiackych výprav. Všetko sa to odohralo vo francúzskom Burgundsku, ktoré nám autor v knihe farbisto popisuje. Aj keď má občas sklon k špekuláciám, poskytuje trochu iný pohľad na stredovekú cirkev a poukazuje na často zabudnuté súvislosti a prínos pre dnešnú európsku civilizáciu. Čítam už po druhýkrát - je to výborne napísané, žiadna suchá akademická monografia, ale takmer historický román!


Kniha podáva výborný prehľad o náboženskom cítení ľudí v období baroka a postupujúcej rekatolizácie. Bratstvá boli v tom čase rozšírenou formou náboženskej angažovanosti ľudí z rôznych vrstiev spoločnosti, ich členmi mohli byť muži i ženy. Aj keď existovali už v stredoveku, práve v čase rekatolizácie si ich silu uvedomila aj sama cirkev. Kniha prístupným spôsobom veľmi prehľadne vysvetľuje vývoj fenoménu bratstiev až po ich úpadok v dôsledku jozefínskych reforiem. Je to špecifická kniha, ktorá zaujme asi pomerne úzky okruh čitateľov, ale koho to zaujíma, môže pochopiť myšlienkový svet ľudí tejto doby.


Rakúšania bežne chodia do Maďarska, zaujímajú sa o Česko, ale Slovensko i naďalej zostáva na okraji ich záujmu. Autor sa rozhodol pre investigatívu a vydal sa po stopách známych Rakúšanov na území Slovenska a našiel ich dosť (hoci Paul Newman a Andy Warhol tu pôsobia trochu nepatrične). Myslím, že nielen pre Rakúšanov, ale i pre mnohých Slovákov boli niektoré informácie nové. Čitateľ sa v knihe dozvie napríklad, že cisárovná Sissi chodila do kúpeľov v Bardejove, že mladá milenka nástupníka rakúskeho trónu Rudolfa Habsburského, Mary Vetsera, mala po otcovi pôvod zo Slovenska, že Mozartova vdova Constanze sa po druhý raz vydala práve v bratislavskom korunovačnom kostole, ale i zaujímavý príbeh "typicky rakúskej" pomazánky Liptauer a ako sa vyrába bryndza na Liptove... a mnoho ďalších zaujímavých medajlónov. Teším sa na Českú babičku!


Fakt len kva-kva, ľahký žáner - dovolenkové čítanie. Kto čaká niečo naozaj vtipné a originálne, nepríde si na svoje. Dosť mi vadila naivná hlavná os príbehu, v ktorej sú hádam všetky mužské postavy, starí i mladí, zamilované do ideálnej, prenádhernej, inteligentnej (?) študentky z papalášskej rodiny, pričom tá si po svojom rieši sexuálnu výchovu. K tomu ešte trochu Stalina a trochu Hitlera ako korenie a leitmotív starogréckej báje o Ariadninej niti na spestrenie. Tri hviezdičky dávam len pre to, že napriek všetkému to malo spád.


Nepochybne vynikajúca dizertácia, ale rozhodne nie populárne-naučná kniha pre radového čitateľa ako ja, s (pod)priemernými vedomosťami o českom národnom obrodení. Príliš mnoho detailov a dlhých dobových citátov priamo v texte, takmer žiadne vysvetlenie širších súvislostí ma donútili vzdať to ešte pred poloviciou a zamyslieť sa nad vhodnejším zdrojom o Havlíčkovi a jeho dobe.


Je to taký protorwelovský román o diktatúre, keď ľudia žijú v sklenených domoch, celý "život" je podriadený matematickej presnosti, všetko je prísne zregulované, príroda a iracionálno vyčlenené za ohradu, kam sa žiadny človek nemá dostať. Keď niekomu nebodaj narastie "duša", čo má za dôsledok spochybňovanie nastoleného poriadku, je to zlé. Ale štátny výskum prišiel na to, ako ľuďom z hlavy vyoperovať fantáziu... Super myšlienka, ale tá kniha ma strašne nebavila. Hlavný hrdina a rozprávač v jednej osobe sa mi zdal úplne nepresvedčivý vo svojich prejavoch a ani vysvetlenie, prečo a komu ten denník vlastne píše, som mu neuverila.


Strhujúci komorný príbeh o náhodnom stretnutí dvoch mužov, ktorých spája ich šachové majstrovstvo. Zatiaľ čo jeden je hviezda, uznávaný šachista, druhý vypracoval svoju techniku v tichosti väzenia. Veľmajster je nafúkanec, ktorý okrem toho šachu nevie vlastne nič, zato bývalý väzeň, vzdelanec, si svoje umenie ani nedokáže doceniť. Šach bol preňho dlhé mesiace jedinou aktivitou, ktorou zamestnával svoju myseľ, kým ho väznili fašisti. Ako dopadlo toto stretnutie a kto zvíťazil? Nechajte sa prekvapiť veľmajstrom pera Stefanom Zweigom.


Asi najväčšiu pridanú hodnotu má kniha pre akademických historikov a znalcov sovietskej historiografie. Je tu veľa mien očividne známych ruských historikov, sú tu podrobne popísané ich vzájomné spory o teoretickú podstatu historického výskumu (marxistická filozofia vs. pozitivizmus a pod.), ale pre mňa ako outsidera to bolo dosť neprehľadné, vlastne nudné. Zaujímavé boli pre mňa skôr informácie o medziľudských vzťahoch, ,a problémoch vedeckého bádania. Autor pochádzajúci zo židovskej rodiny opisuje, ako kvôli tomu mal problémy na vysokej škole, všade, aj v zamestnaní mu jeho pôvod stále vyhadzovali na oči. Na druhej strane nebol ochotný bez výhrad akceptovať marxistický výklad dejín. Nebola som však schopná knihu dočítať ďalej než do obdobia 1960s. Možno ďalej bolo niečo zaujímavejšie.
