bookworm
komentáře u knih
Čipové války: Boj o nejdůležitější technologii na světě
Christopher Miller
Kniha poskytuje vynikajúci prehľad o polovodičovom priemysle, od úplných začiatkov až po dnešok. Venuje sa podrobne konkurenčným bojom medzi výrobcami i medzi štátmi, keď si postupne uvedomili strategický význam toho, mať výrobu najmodernejších chipov pod vlastnou kontrolou. Zaujímavé epizódy zo Silicon Vallley, snahy ZSSR, skromné začiatky v Japonsku... až po dnešné dni, keď USA bojujú s Čínou o prevahu v produkcii najpokoročilejších polovodičových technológií. Geopolitické súvislosti produkcie TSMC na Taiwane, či význam ASML ako jediného rozhodujúceho európskeho hráča v tomto biznise... Kniha je pútavo napísaná, nestráca sa v technických detailoch. / prečítané v origináli pred českým vydaním.
Děti Arbatu
Anatolij Naumovič Rybakov
Pútavý príbeh o fenoméne stalinizmu v 30. rokoch. Smutné príbehy ľudí, ktorí Stalina zbožňovali a zároveň i pohľad do mysle diktátora. Keď to vyšlo v Rusku musela to byť prvotriedna senzácia. Z dnešného hľadiska je ale kniha príliš rozťahaná a je večná škoda, že ani po 600 stranách sa čitateľ nedočká odmeny vo forme akého-takého rozuzlenia.
Rekviem za nás všetkých
José Mária Sanjuán
Bohatí mladí (povaľači) sa zabávajú počas leta v španielskom letovisku, niekedy začiatkom 70. rokov. Len ženy, alkohol, rýchle autá, nočné kluby a tak nejak stále dokola. No a do toho autonehoda. Pre mňa to nemalo šmrnc. Ale viem si predstaviť, že v dobe vydania to na československého čitateľa mohlo zapôsobiť.
Zpráva o putování v komunistických archivech
Karel Bartošek
Poctivá prípadová štúdia o úlohe KSČ v medzinárodnom komunistickom hnutí v období od konca 40. rokov až do 60. rokov, so zameraním hlavne na Francúzsko. Informácie z pracne dohľadaných a kriticky zanalyzovaných archívnych dokumentov prezrádzajú, ako KSČ sponzorovala komunistické strany v západnej Európe, že Praha bola kľúčovou metropolou pre podporu a krytie aktivít týchto strán (archív talianskej KS) i o intrigách proti československým interbrigadistom, z ktorých mnohí skončili doma na popravisku. Dnešná doba ale očividne už o takéto odkrývanie minulosti záujem nemá, knihu som našla v knihobudke, a v nej pečiatka o vyradení z fondu okresnej knižnice...
Obchodníci s vesmírem
Frederik George Pohl Jr.
Neoslovil ma samotný príbeh, ale trefné úvahy o budúcnosti, ktoré sa viac či menej už uskutočňujú. Zarážajúce je, ako presne dokázal autor už v roku 1957 určiť, čo bude hýbať spoločnosťou dnes. Vyberám sem len pár zaujímavých citátov, ktoré stoja za zamyslenie:
"Rast populácie je pre nás vždy vítaný. Viac ľudí viac kúpi. Zníženie inteligenčného kvocientu je tiež vítané. Kto menej špekuluje, viac nakupuje."
"Rozum... sme z reklamy vylúčili už dávno a doteraz sme ho nepostrádali."
Ešte čerešnička na vrch - detské cigarety ŠLUČÍK...
Barbora
Joergen Frantz Jacobsen
Barbara, "femme fatale" Faerských ostrovov, vykúzlila okolo seba strhujúci príbeh, ktorý je napínavý až do poslednej strany. Veľmi sa mi páčil pohľad do spoločnosti a životných okolností na ďalekých Faerských ostrovoch koncom 18. storočia. Každá kapitola ponúkla nový aspekt - príchod (obchodných) lodí, náročné cestovanie medzi jednotlivými ostrovmi, vzťahy k Dánsku i medziľudské vzťahy. To všetko na pozadí drsnej severskej prírody a Barbarinho nezlomného sexappealu. Koniec je výborný - aj keď vraj nedokončený - autor údajne ešte plánoval ďalšie kapitoly, ale zabránila mu v tom predčasná smrť. Zaujímavé je tiež, že román má autobiografické črty - Barbarin muž je čiastočnou autoštylizáciou autora a postava Barbary je vykreslená podľa jeho milenky. Kniha sa číta veľmi dobre a má rýchly spád. Ale občas tam tej Barbary bolo proste až príliš...
Ďábel nosí Pradu
Lauren Weisberger
Táto kniha nenechá nikoho chladným, kto si raz zažil šéfa psychopata, a to ešte ako čerstvý absolvent. Nech robí asistentka Andrea čo môže, šéfka to nepovažuje za hodné vďaky ani uznania, ale skôr naopak, terorizuje ju ešte nemožnejšími požiadavkami. Andrea medzitým stráca akýkoľvek voľný čas, rozpadne sa jej vzťah, stráca kontakt s rodinou i priateľmi a žije v neustálom strese. Ale knižná Andrea nie je hlúpa - o svojej šéfke nemá žiadne ideály, počíta s tým, že ak to s "diablicou" rok vydrží, bude to dobrý odrazový mostík pre jej budúcu kariéru.
V rámci tohto "ľahkého" žánru je to až prekvapivo kvalitná psychologická sonda do vývoja vzťahu tyrana a jeho obete - podľa rovnakého modelu sa tyrani správajú v hocijakom zamestnaní, v škole, či v manželstve. Knižný príbeh sa mi páčil omnoho viac než filmový príbeh, pretože ide viac do hĺbky problému a má aj poučné jadro. Koniec knihy sa mi tiež páčil lepšie než vo filme, bol taký... obyčajný, a našťastie rýchly.
Neodporúčam čítať počas dovolenky, keď si chcete oddýchnuť od práce :)
Vilný stařec a hamižné ženy
Marina Lewycka
Z názvu knihy, obálky i prvých stránok to vyzerá na ľahký a zábavný príbeh, ale veľmi rýchlo sa to celé zvrtne do mrazivej rodinnej drámy na dvoch úrovniach. Najprv je v popredí príbeh o chlípnom dedovi, čo sa oženil s mladou (hamižnou) ženou a o snahe jeho dcér, ho z tohto manželstva vyslobodiť a zachrániť preňho aspoň zvyšok majetku. Keď sa tento hlavný príbeh už blíži k happyendu, naplno sa rozbehne nemenej mrazivá druhá rovina o dlhé roky zamlčaných rodinných tajomstvách... Veľmi silný príbeh, realistický do poslednej bodky, a napriek dramatickému obsahu, písaný príjemným odľahčeným štýlom. Kniha sa mi veľmi páčila. Je len škoda, že má tak nevydarený titul v češtine ako aj v originále.
Sedm let v Tibetu
Heinrich Harrer
Táto kniha vo mne vyvolala veľmi rozporuplné reakcie. Na jednej strane zaujímavé čítanie o neznámej krajine a o doslova neuveritelnej púti rakúskych horolezcov. Na druhej strane frustrujúce pohľady do pomerov v miestnej spoločnosti, ktorá žila ešte v roku 1945 ponorená v poverách, spútaná mocnou mníšskou klikou, odmietajúcou akýkoľvek pokrok. Pôsobilo to na mňa ako rozprávanie z ríše faraónov. Tak som si aspoň mohla spraviť názor na súčasné súvislosti.
Když nastaly deště
Louis Bromfield
Prvá polovica knihy (časti 1 a 2) bola úmorne nudná, o druhú polovicu už nemám záujem. Čitateľské sklamanie na celej čiare.
Anatólčan
Elia Kazan
Dlhá kniha s plytkým dejom, ktorý sa točí okolo jedného prisťahovalca, etnického Gréka pôvodom z Anatólie, ktorého život v USA pozostáva len zo sexu, násilia a predaja kobercov. Chlapík rieši všetky svoje problémy a komplexy násilím - na ženách, na mužoch a na svojich príbuzných (domáci tyran). Veľa toho ale za tých 600 strán nevyrieši, až na to, že sa nakoniec vráti späť do Turecka a bohatý. Čo nám autor touto knihou chcel povedať, neviem. Ja si odnášam poznatok o všestrannej zaostalosti anatólskej spoločnosti začiatkom 20. storočia, ktorá sa ani dlhým pobytom v USA u jednotlivých postáv "nevyžehlila". Všetci zostali so svojimi zvyklosťami, predsudkami, poverami a patriarchálnymi predstavami o fungovaní rodiny... atď. a stále sa čudujú, ako to, že ich americká spoločnosť neprijala medzi seba. Ale to len tak medzi riadkami. Inak len koberce, päste a šukanie...
Anna, Hanna a Johanna
Marianne Fredriksson
Spoločenský román, generačný román, román pre ženy - kniha nám na pozadí osudov 3 žien a ich rodín odhaľuje, ako sa v priebehu dvoch storočí menilo postavenie žien, ich vnímanie vlastnej životnej roly, a to všetko na pozadí spoločenských udalostí vo Švédsku 19. a 20. storočia. Okrem troch hlavných hrdiniek tu vystupuje mnoho iných postáv, na 100% si tu každý nájde paralely z vlastnej rodiny! Švédi istotne viac dokážu precítiť aj historickú vrstvu o národnej identite. Tu mi musela pomôcť wikipédia. V knihe ma zaujal aj autorkin štýl, ktorý bol na jednej strane nekompromisný a priamočiary, na druhej strane poetický a plný metafor, ktoré zrejme vychádzajú zo švédskeho jazyka. Začiatok knihy bol síce svojou atmosférou demotivujúci a záver knihy tak nejak neurčitý, ale všetko, čo sa stalo medzitým je skvelé!
Přistěhovalci
Howard Fast
Príjemné čítanie na dlhé zimné večery - taká rozprávka pre dospelých o americkom sne (a jeho konci). Ako už spomenuli iní čitatelia, hlavnému hrdinovi sa neuveriteľne darí. Neuveriteľné resp. nedôveryhodné je často aj správanie postáv - nedáva to zmysel, ale autor to tak potreboval. V každom prípade, dobre sa to číta, dej má väčšinou rýchly spád, a čo oceňujem naozaj je, že v knihe neboli žiadne krváky, násilnosti, sexuálne scény a pod. Takže za mňa OK, čítanie mi spríjemnilo niekoľko zimných večerov.
Lehká nostalgie po těžkých časech
Petr Šiljajev
Výborný autobiografický román o dospievaní v ZSSR (v provinčnom meste kdesi na Donbase) v 50. a 60. rokoch so zaujímavým presahom do Československa. Autor ponúka vzácnu sondu do tamojšej spoločnosti, do života rodín a mladých ľudí. Pomery, ktoré boli oproti nám v Československu, neporovnatelne horšie (nie len materiálne...). Desivé boli pasáže o zločineckých bandách, čo terorizovali ľudí v meste a boli schopní človeka zabiť na ulici. V auguste 1968 hlavného hrdinu, v tom čase vojaka ZVS, pošlú v rámci vojenskej invázie do Československa. Andrej, ktorý bol bezhlavo zaľúbený do českej speváčky a stihol si už skôr vytvoriť silný vzťah k Československu, je v roli okupanta psychicky na dne. Tento aspekt knihy, je pre nás veľmi zaujímavý, pretože svedectiev zo strany bývalých okupantov, je skutočne málo.
Občas sa mi zdalo, že v deji nejaké časti chýbajú. To sa nakoniec vysvetlilo tým, že český preklad bohužial nie je kompletný - originál má 600 strán. V českej skrátenej verzii sú vraj hlavne vypichnuté časti s väzbou na Československo. Ako píše v závere prekladateľ, tie časti, ktoré by nám ešte viac priblížili život v ZSSR, si máme prečítať v originále, ak nás to zaujíma. Večná škoda.
Forrest Gump
Winston Groom
Forrest Gump - to je fenomén "béčkovej" knihy a prvotriedneho filmu. Ja som pred čítaním film nevidela, a tak som nemala žiadne očakávania. Asi do polovice to vyzeralo celkom seriózne (hlavne vojna vo Vietname), no ale od vesmírneho letu a džungle sa rozbehla úplne bláznivá komédia. Na knihe som sa pobavila rovnako ako na knihách od Arto Paasilinna alebo na Spolčení hlupců od J.K. Toole. Nebolo treba hľadať žiadne hlboké myšlienky, poučenie, skrytý zmysel... len sa pobaviť. Mňa osobne bavila rozkolísanosť autorovho spôsobu písania (aj keď si myslím, že to bolo čaro nechceného...) - chvíľami to vyzerá ako seriózny príbeh, vystupujú tam uveriteľné postavy s pochopitelným chovaním (Jenny, vojaci, športovci...), ale potom do toho všetkého vpadne groteska a bláznovstvo akokeby to bola iná kniha. A keď sa to zase na chvíľku zrovná, príde ďalšia dávka. No a toto sa od polovice knihy stupňuje ad absurdum. Asi to záviselo od množstva alkoholu, čo autor pri písaní spotreboval. Niekoho to naštve (plne chápem) a niekto iný, ako ja, príbeh s úsmevom skonzumuje a ide sa ďalej ;) Dvojku ale určite čítať nebudem.
Svět bez nás
Alan Weisman
Tak zaujímavá téma, a tak mizerné spracovanie! Prekúsala som sa cez celú knihu s námahou, lebo tých pár zaujímavých informácií a bodov na zamyslenie za to stálo (pre mňa najzaujímavejšia časť bola o ropných rafinériách a jadrových strelniciach v USA). Ale autor píše novinárskym štýlom, ktorý mi nevyhovuje - trochu senzácia, špekulácia, trochu pritiahnuté za uši. Treba vždy dávať pozor, kde sú ešte fakty a kde začína autor fabulovať, čo by bolo, keby bolo. Každá kapitola začína predstavením určitého ekologického problému a stretnutia s odborníkom na mieste, ktorý poskytne ďalšie informácie. Potom prichádza problematickejšia časť, kde už autor špekuluje o tom, ako by sa daný problém vyvinul, či (ne)vyriešil, keby náhle ľudstvo prestalo existovať. Na mňa to pôsobilo ako remix starších vydaných novinových reportáží "obohatených" o autorove špekulácie. Budem sa musieť obzrieť po niečom serióznejšom.
Řecký poklad
Irving Stone (p)
Ako pochopiť Schliemanna a pritom nepodľahnúť pokušeniu hodnotiť ho optikou 21. storočia? Psychopat? "Mediálna osobnosť"? Génius, čo predbehol svoju dobu? Mnohé z toho, nad čím sa dnes môžeme pohoršovať (vykopávky hrubou silou, manželka ako osobný majetok...), nebolo pred 150 rokmi asi ničím výnimočným. Ale skôr to bola Schliemannova egocentrická povaha, čím si už počas života znepriatelil mnoho významných ľudí, a tak zostal už navždy kontroverznou osobnosťou... Ale späť ku knihe - dej je nápadne dvojrýchlostný: keď sa deje niečo v živote Schliemannovcov, dej usýpa rýchlo. Keď sú práve na vykopávkach, tak sa dej spomalí a sústredí sa na (príliš) detailný opis miesta a tamojších objavov. Vtedy som si pomyslela, že je lepšie raz vidieť ako 100x čítať, a pre lepšiu predstavivosť som si hľadala fotky na internete.
Kniha sa mi veľmi páčila. Poskytuje mnoho zaujímavých dobových informácií, ktoré sa objavia len tak mimochodom. To boli napríklad zásadné kultúrne rozdiely medzi postavami, ktoré pochádzali z rôznych krajín a z toho vyplývajúceho správania (Gréci, Turci, Nemci, Angličania a hlavný hrdina, kozmopolita Schliemann, silne ovplyvnený americkou skúsenosťou...).
Pre čitateľov s hlbším záujmom o problematiku odporúčam paralelne porovnávať informácie z aktuálnych zdrojov. Nielenže mnohé Schliemannove tvrdenia veda časom vyvrátila, ale aj niektoré okolnosti súvisiace s jeho objavmi sa udiali trochu inak, ako ich Schliemann zapísal vo svojich denníkoch.
Na záver si neodpustím poznámku, že keby Schliemann žil v našej dobe, tak by na nás asi "útočil" zo všetkých dostupných médií a sociálnych sietí, len aby bol stále stredobodom pozornosti. Možno to bolo aj šťastie, že bol posadnutý "len" svojimi vykopávkami a neangažoval sa v politike...
Moje Antonie
Willa Cather
Opäť jeden knižný poklad z knihoboxu. Táto kniha je autentickým svedectvom o životoch a problémoch prisťahovalcov v Nebraske. Aj keď väčšia časť knihy sleduje osudy českého dievčaťa Antónie, dozvieme sa mnoho aj o jej škandinávskych rovesníčkach, či o Rusoch i Američanoch, ktorí sa sem prisťahovali z iných končín. Autorka v tomto prostredí sama vyrastala a dokázala životy postáv dôveryhodne vykresliť - sú medzi nimi podnikavci, pracanti, dobrodruhovia i skrachovanci. Kniha je napísaná veľmi pútavo a dej príjemne plynie. Len je škoda, že autorka knihe nevymyslela lepší názov, "My Antonia" znie strašne banálne, a pritom je to taká skvelá kniha.
Toulavý autobus
John Steinbeck
Nepridám sa svojím hodnotením k fanúšikom tejto knihy. Vôbec sa mi nepáčila. Celá cesta túlavým autobusom bola vlastne len o tom, kto z cestujúcich by si chcel s kým v tom autobuse vrznúť, postavy sú schématické, že som mala pocit, že ich všetky už poznám z nejakých iných priemerných príbehov. No čo. Nakoniec si podaktorí aj vrzli, niektorí z toho mali radosť, niektorí zas nie... koniec cesty, happy end.
Saturnin
Zdeněk Jirotka
Toto je pre mňa tak milá kniha, že si ju často s obľubou púšťam ako audioknihu - na preskáčku, len tak pre potešenie.