carcassonna komentáře u knih
Nedočítané. Zvlášť ma to nazaujalo. To dievča mi liezlo na nervy, ten chlap bol idiot, čo zneužil zmatené, nechcené decko ( nech sa ho autorka snažila opisovať akokoľvek dobrácky ). Ak je toto krásna love story, ktorej by mali všetci tlieskať ( a evidentne tak aj robia), potom nemám o láske ani šajnu. Rozhodne sa mi ale nechce čítať o láske, kde je už desaťročné decko vykreslené ako sexuálny objekt a naopak človek, ktorý sa proti tomu ako jediný ohradí, je vykreslený ako najvačší zloduch... A ani štýl písania nebol extra, taký priemer.
Celkom nechápem, prečo bol okolo tejto knihy taký "hype". Prvá tretina sa dala a aj posledná tretina knihy,ale stred bol mizerný, preskakovanie z témy na tému - mi to prišlo, že cestuje, len aby mala o čom napísať. Mala niekoľko príležitostí, kedy to mohlo knihu osviežiť, napríklad, keď sa stretla s ľuďmi, čo žili z dumpster diving-u - mohla s nimi chvíľu žiť a písať o tom,alebo sa trochu viac zamerať na pôvodných obyvateľov a dať tam z ich života viac postrehov, legiend (dobre, niečo tam dala,ale prišlo mi to povrchné). Jednoducho mi to celé prišlo, že je to písané nasilu, len kvôli peniazom. Nevyvolalo to vo mne žiadnu emóciu, chuť zdvihnúť zadok, vypadnúť, absolútne nič.
Len obálku to má peknú.
Ak si chcete prečítať niečo podobné a kvalitnejšie, tak potom odporúčam Útek do divočiny.
Knihu som čítala tak 14 rokov dozadu, ale stále si vybavujem,ako veľmi ma bavila. Dodnes používam Scarlettinu "mantru" :"Teraz sa s tým nemôžem zaoberať...Budem na to myslieť zajtra." Veľmi jednoduchá, ale skutočne funguje.
Ja viem, že Scarlett nebola typická hrdinka, ku ktorej by mohli ľudia vzhliadať - bola sebecká, nemala veľa priateľov, zmanipulovala všetko, čo jej prišlo do cesty, ale bola aj odvážna, tvrdohlavá, silná, vedela dosiahnuť svoje, a nájsť si v tej ťažkej dobe svoje miesto tvrdou prácou a odhodlaním. Možno práve preto mi sadla - rozhodne viac, než hrdinka Večnej Ambry, ktorú som neznášala.
Tiež sa mi páčilo, že boj o prežitie a nezávislosť bol ústrednou témou viac ako "lovestory"
s Rhettom.
Mohlo by sa zdať, že príbeh bude plný klišé, ale skôr je to tak, že všetky klišé vznikli práve kopírovaním knihy Juh proti Severu, pretože je to proste tak DOBRÉ.
Vraha som tipla hneď na začiatku, pri strane 120 som preskočila na posledných 30 strán, kde sa mi to potvrdilo (moje novoročné čitateľské predsavzatie - neplytvať časom na knihy, ktoré ma nebavia).
Práve pre toto nečítam rada detektívky, všetky sú o tom istom a toto bola "klišoidná" nuda rozťahaná na skoro 500 strán - 200 strán by stačilo. Veď koho už len zaujíma čítať: "Zapálil si. Sadol si k oknu, na ulici jazdili autá, v kancelárii bola tma ..." atď. J.K.Rowlingová zabudla, že knihu tentokrát nebudú čítať deti, a že dospelý čitateľ s priemernou inteligenciou nepotrebuje opísať každý detail, ktorý s dejom nesúvisí. Strašne to nemám rada!
Skôr 3 a pol hviezdy. je to dobrá kniha, núti Vás čítať, lebo chcete vedieť, ako to dopadne, je aj napínavá, ale myslím, že dosť skoro je tam jasné, kto je vrah. Je to taká nenáročná jednorazovka, keď sa Vám veľmi nechce premýšlať nad ťažkým textom.
Moja prvá od Nesba, chcela som skúsiť detektívky,ale myslím, že to asi nebude môj obľúbený žáner.
Dávam tomu štyri, lebo jedna hviezda patrí ilustráciám - keď mi prišla kniha, bola som z toho nadšená, tak krásnu knižku som už dlho nevidela, farebná, veselá, skvost...
Ale samotné písanie už je za tri hviezdy, najskôr som bola očarená aj písaním a jednotlivými príbehmi,ale časom sa mi to začalo prejedať, a aj keď to nebolo tak úplne "na jedno kopyto", začínala som z toho mať taký pocit ... fantáziu má dobrú, aj myšlienky vie hravo sformulovať, len mi vadilo "preumelkované" opisovanie vecí - niečo na štýl, tak teraz si sadnem a nechám myšlienky voľne plynúť,aj keď budú nesúrodé,nekonkrétne, a aj keď sa veta bude skladať len zo samých prídavných mien. Také vypľúvanie, že čo myseľ dá.
No nič, skúsim radšej Radku Treštíkovú a jej Bábovky - je teraz okolo toho veľký hype, tak uvidím.
Pre niekoho, kto sa rád niečo nové dozvie, kto bol v mladosti fascinovaný (a ešte stále je) dávnymi svetmi, je toto odmena. Samozrejme sa to nečíta úplne lahko, ale dá sa to zvládnuť. Odporúčam!
Ďalšia škoda papiera. Mary Shelley mala zaujímavý, neľahký život, mnoho námetov na spracovanie. Táto autorka sa rozhodla, že to vezme z toho najnudnejšieho, nasilu napísaného konca, popridáva tam veci, čo tam nemali čo robiť, spletie realitu s víziami, dá nám Mary, ktorá nám tu stále niečo opisuje a vysvetľuje, ale stále o ničom. A my sa na konci máme tváriť, ako krásne a snovo to bolo napísané. Silne neodporúčam.
PS: Knihy si zásadne iba požičiavam z knihovny, lebo sa mi zdá, že v poslednej dobe je už riziko si ich kupovať !
Skôr 2.5. Dalo sa to čítať, ale mala to byť poviedka, nie kniha na 250 strán. Rozťahané a od druhej polovice aj extrémne nudné. Hlavná myšlienka - nespravodlivosť amerického justičného systému a problémy s tým spojené - tu bola viac-menej okrajová,rozoberal sa vzťah hlavných hrdinov, pocity, myšlienky a vedľajšie postavy boli zaujímavejšie než tie hlavné.
Nedočítané. Miestami to bolo ok, ale vačšinou klišé, nuda, postavy otravné.
Mňa kniha velmi sklamala. Páčili sa mi Gilmorky a tak som sa tešila, že sa dozviem nejaké pikošky zo zákulisia,ale nedočkala som sa. V knihe nebolo nič, čo by som nenašla na internete. Plus jej štýl písania bol taký nemastný, neslaný. Veľa častí som nechápala, prišli mi nezmyselné alebo zbytočné, akoby chcela niečo povedať,ale potom si to zrazu rozmyslela a usekla to nejakým vtípkom (a aj ten humor mi prišiel silený). Jej osobné postrehy z každej série GG boli len o jej vlasoch a make-upe - to ma vôbec nezaujímalo. Jednoducho to bolo narýchlo "zbúchané", povrchné, pravdepodobne na objednávku ako promo k tým novým štyrom častiam GG. Škoda.
Zo začiatku ma kniha bavila, našla som zopár podobností s Madeline, ale po asi 200 stranách ma to už prestalo baviť.
Tá kniha je hrozne domýšľavá, elitárska ... bohatí, bieli, vzdelaní Američania, ich študentské problémy a umelé, intelektuálne debaty. Normálne mi to nevadí, ale tuto to bolo ako päsť na oko, nasilu vtlačené do deja alebo dej bol nasilu vtlačený do všetkých kníh a odkazov na knihy, s ktorými sa kedy autor na svojej škole stretol.
Ťahalo sa to, boli tam povsúvané rôzne "omáčky", a ani ten dej nebol bohviečo. Takéto niečo som už čítala aj lepšie spracované. Na takéto knihy nemám nervy - piplať sa v texte a rozmýšľať, čo tým autor sleduje, aby som potom na záver zistila, že tie informácie boli len na natiahnutie stránok - taká totiž bola polovica knihy.
Pozitívum vidím práve v tých odkazoch na knihy, ktoré som nepoznala a určite sa po nich poobzerám. Taktiež to bolo pekne napísané (určite si chcem prečítať jeho ďalšie knihy),ale hrozne ma to nudilo.
čítala som to dávnejšie a viem, že som bola na začiatku skeptická k deju, ktorý sa odohráva
v cirkuse, ale nakoniec to bolo super.
Tento diel asi nebude patriť medzi moje najobľúbenejšie, ale aj tak to bola zábava. Ja len nemusím Hollywood a tento diel sa zameral na "filmarčinu" a všetko okolo toho, takže je možné, že aj preto som nevedela oceniť použité referencie. Avšak je to len moja chyba a toto hodnotenie nemá nič spoločné s obrovským talentom Sira Pratchetta a jeho skvelým spracovaním danej tematiky.
U mňa táto kniha nefungovala. Určite ju netreba čítať s očakávaním, že Vám dá veľa. Je to kniha pre ženy, dievčatá, ktoré majú radi "rozprávky" - napriek tomu, že je načatá vážna téma a zabŕda do trošku depresívnych vôd, nie je to ničím výnimočné, väčšinu času ma dosť nudila a bojovala som s tým, či ju mám dočítať. Nakoniec som to dala do konca a myslím, že tam už sa aspoň niečo dialo/udialo, ale inak ma to neočarilo, nebavilo, bolo to predvídateľné a väčšinou sa opisovali úplne zbytočné veci, ako tá dievčina vkuse len upratovala alebo sa prechádzala po meste - autorka naťahovala text nasilu. Pre mňa nepochopiteľné, že je to bol bestseller.
V tomto prípade bude podľa mňa lepšie spracovaný film než kniha - už snáď len kvôli tomu, že tam hrá Emilia Clarke.
tak toto bola pre mňa "pecka"...naozaj skvelá kniha!!! zhltla som to za dva dni a čítala som to asi rok po narodení syna (7 rokov dozadu) a neviem, či som bola ešte ovplyvnená hormónmi alebo čím,ale revala som, normálne som plakala, ako sa mi ešte pri knihe dovtedy nestalo - už si nepamätám mená,ale tuším to bola časť, keď hlavný hrdina -už ako starší -dostal list (obsah listu ma dojal) od toho svojho kamaráta- ich priateľstvo totiž nebolo rovnocenné a hlavný hrdina sa k nemu nezachoval vždy čestne a ten kamarát to vedel,ale aj tak mu nič nevytkol, videl ho v dobrom!
Okrem tohto tam však boli aj iné "hrdlo-sťahujúce", šokujúce pasáže, ktoré ma držali v stave "čítaj ďalej".
velmi dobrá a pútavá kniha ... obdivujem, že sa autorka držala historických faktov naozaj dôsledne, ale zároveň dokázala vymyslieť dialógy a charakter postáv tak, aby to do seba všetko zapadalo. Nebola som ochudobnená o históriu, ale ani o pôžitok z čítania. Určite si prečítam aj Královnu Alžbětu.
Spôsob, akým to bolo celé napísané - to sa vážne nedalo čítať. Jedna hviezda za obálku a pre vlky - chudáci, nemôžu za to, že sa ocitli v takom otrasnom braku.
Bolo to OK, ale nebolo to nič prevratné. Dalo sa to čítať, ale chýbalo mi viac vizuálnych podnetov na to množstvo textu, ktorý zas nebol natoľko zaujímavý, aby ma "držal". Keď som zistila, že má holka instagram a tam dáva fotky z cesty, prestala som čítať, kukla fotky a príspevky pod nimi a to mi stačilo.
Kniha bola napísaná v roku 1998 a je to vidieť. Názory su zastaralé, majú poväčšinou negatívny podtón, všetko sa musí napraviť, zmeniť, maskovať - nápad, že by mali navštevovať hodiny herectva, aby sa naučili lepšie maskovať a tým pádom lahšie zapadnúť do "normálu" - tak neviem, či ma to malo rozosmiať alebo rozplakať. A viac takýchto nezmyslov tam bolo.
Ak sa chcete dozvedieť nejaké základné informácie, tak si to prečítajte, ale pre hlbšie pochopenie tu radu nehladajte.
Čo sa autizmu týka, ja osobne čítam hlavne knihy písane posledných max. 10 rokov, staršie nie - výzkum tak rýchlo napreduje v tomto, že možno už aj tých 10 rokov je veľa. Odporúčam celkom dobrú knihu Neurokmene aleno Jedineční lidé, z tých novších, preložených.
PS: Tony Attwood po 35 rokov netušil, že jeho syn má Aspergerov syndróm.