carcassonna komentáře u knih
Ďalšia škoda papiera. Mary Shelley mala zaujímavý, neľahký život, mnoho námetov na spracovanie. Táto autorka sa rozhodla, že to vezme z toho najnudnejšieho, nasilu napísaného konca, popridáva tam veci, čo tam nemali čo robiť, spletie realitu s víziami, dá nám Mary, ktorá nám tu stále niečo opisuje a vysvetľuje, ale stále o ničom. A my sa na konci máme tváriť, ako krásne a snovo to bolo napísané. Silne neodporúčam.
PS: Knihy si zásadne iba požičiavam z knihovny, lebo sa mi zdá, že v poslednej dobe je už riziko si ich kupovať !
Nečítalo sa to dobre. Mala to byť historická fikcia - aspoň podľa názvu, ale bola to zmeska fantasy, romantiky a na pozadí sa odohrávali nejaké historické udalosti, ale boli len kulisou, vrátane Eleanory. Celé to bolo hrozne povrchné.
Moja chyba, že som od tohto mala iné očakávanie. Už som mala čo to načítané o bohyniach z iných kníh (do väčších detailov spracovaných), ktoré na túto tému vyšli, preto to pre mňa nebolo nič nové. Tu som čakala, že to bude jednoduchý príbeh z pohľadu jednej z nich, o živote na Kopaniciach, o bohyňovaní, že sa tu bude autorka držať jednej témy...Tu bolo z každého rožku trošku, zbytočne prekombinované: tu náckovia, tam LGBT problémy, hentam ŠTB, archívne vsuvky, a čo sa Dory a jej problémov týkalo, tá ma nezaujímala ani v najmenšom. Autorka obetovala dosť času na zhromažďovanie materiálu a asi tu chcela ukázať všetko, čo našla, ale za mňa nešťastná volba prezentácie. Dalo sa to uchopiť aj menej povrchne. Ak by sa chcel niekto dozvedieť viac o žítkovkých bohyniach, toto by bol ten najposlednejší zdroj, po ktorom by mal siahnuť.
Kniha bola napísaná v roku 1998 a je to vidieť. Názory su zastaralé, majú poväčšinou negatívny podtón, všetko sa musí napraviť, zmeniť, maskovať - nápad, že by mali navštevovať hodiny herectva, aby sa naučili lepšie maskovať a tým pádom lahšie zapadnúť do "normálu" - tak neviem, či ma to malo rozosmiať alebo rozplakať. A viac takýchto nezmyslov tam bolo.
Ak sa chcete dozvedieť nejaké základné informácie, tak si to prečítajte, ale pre hlbšie pochopenie tu radu nehladajte.
Čo sa autizmu týka, ja osobne čítam hlavne knihy písane posledných max. 10 rokov, staršie nie - výzkum tak rýchlo napreduje v tomto, že možno už aj tých 10 rokov je veľa. Odporúčam celkom dobrú knihu Neurokmene aleno Jedineční lidé, z tých novších, preložených.
PS: Tony Attwood po 35 rokov netušil, že jeho syn má Aspergerov syndróm.
Súhlasím s predchádzajúcim komentárom, že kniha je v podstate k ničomu a nepomôže. Sú tam základné informácie a situácie, s ktorými sa môže človek s Aspergerovým syndrómom stretnúť, ale je to celé také akademické, "poučkoidné", že sa to až nedalo čítať - zvlášť práve tá časť s riešeniami.
Toto bola najsmutnejšia kniha, akú som kedy čítala - skoro na každej stránke je kazuistika, ktorá láme srdce.
Začalo to sľubne a zaujímavo, ale čím ďalej čítate, tým viac je to len "snůška keců"...
Táto kniha je ukážkou, ako premrhať talent a potenciál. Nielenže tak činili snáď všetky postavy v príbehu, ale aj autor s knihou samotnou.
Som nadšená, že sa táto kniha dostala aj na náš trh (mám ju anglicky a teraz už aj česky - obe knihy majú super obálky, ale chcela som hlavne autora podporiť). Nielenže je to od chlapca na autistickom spektre, ale je to žáner, ktorý ma v poslednej dobe dosť baví - o pozorovaní prírody, o vzťahu ľudí s prírodou a o tom, ako nám to môže pomôcť s duševným zdravím - pre mňa sú to dve dominantné témy (autizmus a vzťah k prírode, a práve tým, že je to takto špecifické, tak to asi nebude pre každého).
Za mňa je to magické, poetické, jeho napojenie na prírodu je inšpiratívne, jeho vášeň a znalosti prírody sú neuveriteľné, ... Dala by som aj desať hviezd :-)
Nedočítala som to. Kniha ma rozčulovala a zároveň nudila. Jedna s tých pseudo-intelektuálnych výplachov vedomia, kedy namiesto toho, aby postavy niečo robili, tak Vám to autorka len tak medzi rečou spomenie. Ako príklad: Lou je génius, IQ 160, nič v knihe tomu nenasvedčovalo, možno práve preto, že autorka sama nie je génius, takže nevie, ako také decko funguje, premýšla; sú to len klišé typu : Mám rada experimenty, o všetkom veľa premýšľam a nikto sa so mnou nebaví. Čakala som niečo hlbšie vzhľadom na pochvalné hodnotenie a zaujímavý námet, ale toto je podpriemerný román o ničom.
Fantastická kniha! Musela som si šetriť strany, aby som ju nemala rýchlo prečítanú. Viac takýchto, ale určite určite nie je pre každého, skôr asi pre ľudí, ktorí si niečím podobným prešli/prechádzajú. Dala by som aj desať hviezd.
Jedna hviezda za obálku a za dve či tri zmienky o drakoch. Inak to bola veľmi dlhá kniha, ktorá sa na povrchu tvári, že je o niečom, ale pri hlbšom zamyslení sa, je vlastne o ničom.
Štítky "draci" a "pro dívky" pri tejto knihe sú zavádzajúce.
Myslela som, že to bude za 5*
Čítať túto knihu, dá viac roboty ako radosti. Mám pocit, že autorka písala
s cieľom vyhrať nejakú (akúkoľvek) cenu, nepísala pre čitateľa. Štýl je mätúci, bez emócií, iritujúci a ja nemám čas ani nervy sa niečím podobným zaoberať, takže som to okolo strany 200 zatvorila.
Malá nápoveda pre tých, ktorý sa to rozhodnúť prečítať : nie je to historická fikcia, skôr historická satira.
Neodporúčam ľuďom, ktorí si chcú pri čítaní oddýchnuť, ktorí chcú byť vtiahnutí do deja a majú radi dobre napísaný príbeh.
Pre milovníkov Dívky s perlou a Cizinka.
Dívka s perlou to nie je ani z rýchliku, skôr Cizinka a Jíst,meditovat, milovat - obe knihy nižší priemer, aj keď aspoň trochu zábavné.
Toto bola rozťahaná nuda, kde nám autorka namiesto toho, aby postavy konali a činmi posúvali dej, radšej všetko dopodrobna opíše a "našrubuje" tak, aby jej to sedelo - čitateľ je nepodstatný.
Jedna hviezda za nápad a obálku, inak je to umelé, odfláknuté a neznesiteľne domýšlavé. Škoda.
Autorov štýl je ukážkou, ako by sa knihy nemali písať - ploché, bez emócií a atmosféry, silené. Námet je atraktívny, ale spracovanie a tempo knihy je nestráviteľné. Veľké sklamanie.
Skôr 2.5. Dalo sa to čítať, ale mala to byť poviedka, nie kniha na 250 strán. Rozťahané a od druhej polovice aj extrémne nudné. Hlavná myšlienka - nespravodlivosť amerického justičného systému a problémy s tým spojené - tu bola viac-menej okrajová,rozoberal sa vzťah hlavných hrdinov, pocity, myšlienky a vedľajšie postavy boli zaujímavejšie než tie hlavné.
Myslela som, že to bude pre mňa za 5, ale nakoniec len 2.5. Rozťahané na viac než 400 strán, možno ak by to bolo o polovicu kratšie... Najskôr som sa zamerala na príbeh, ale chýba tomu nejaká nosná myšlienka (áno, je tam vojna a iné tragédie, ale niekedy to nestačí), potom som to skúsila s charaktermi, ale tie boli tiež plytké. Nemalo to nič, kvôli čomu by som chcela pokračovať, dokonca ponocovať, aby som mohla prečítať "ešte aspoň jednu kapitolu".
A preklad?! To neviem, čo malo znamenať, ale po asi 30 stranách som toho mala už dosť a hovorím si, že to si musí prekladateľ robiť srandu. Toľko zdrobnelín nie je ani v detských knižkách (hebounký, čisťounký, slaďounký, chrámek, lucernička, bradička, nosík, rybičky, bahýnko! ...) - na každej strane najmenej desať.
Po 200 stranách som knihu odložila. Nedočítala.
Nedočítané. Miestami to bolo ok, ale vačšinou klišé, nuda, postavy otravné.
Slabšia trojka. Hodne povrchná, historická fikcia. Čarodejnické procesy z Lancashire - dôvod, prečo som knihu chcela čítať - sú tu použité ako kulisa pre panský život, konkrétne život Fleetwood, ktorý ma moc nezaujímal. Ale obálka je pekná.
Dcery čarodejného vrchu od Mary Sharrat je lepšia voľba.
Krásná kniha, ale trochu ma sklamala. Preto nie plných 5*. Popisy krajiny, tradícií, historických udalostí a filozofický podtón - z tohto hľadiska je kniha fascinujúca, ale čo mi vadilo, bolo, že postupom času, ako "dej - nedej" ubiehal, mi prišli postavy dosť ploché, umelé - nanešťastie to boli práve hlavné postavy - tým pádom pre mňa príbehová linka strácala na zaujímavosti a čítala som viac-menej len kvôli vyššie zmieneným plusom. Knihu by som odporúčila, ale asi sa nebude páčiť každému.