carcassonna komentáře u knih
Smutné čítanie, aj to video na youtube. Veľká časť knihy je venovaná jeho ceste za úspechom, ako to dosiahol, kde všade bol, v podstate na úkor rodiny, veď aj vlastné deti ho pomaly nepoznali, ale ku koncu priznal, že bol sebecký.
Myšlienky aplikovateľné na všetky konflikty, nielen ten izraelsko-palestinský. Trochu sa opakoval, ale nevravel zle, navyše aj to s akou vervou sa pustil do štúdia a nakoniec to dotiahol kam chcel, to, že sa zasadzoval za práva a vzdelanie žien a to, že všetky národy sú si rovné a mali by spolu vedieť koexistovať v láske, bolo inšpiratívne. Avšak ktovie, či jeho dom neodpálili práve preto, že príliš vytŕčal z davu a propagoval myšlienky nezlučiteľné
s presvedčením a vierou väčšiny.
Nie je klasická kniha s textom, ale je to veľmi pekná, záznamová kniha s ilustráciami
a inštrukciami, do ktorej si môžu deti nalepovať, vpisovať, kresliť a vo výsledku je z toho zaujímavý fotoalbum - kronika.
Ja neviem.Myslela som,ze ma to strhne viac,tak ako je pisane na obalke: strhujuci roman ...Nebolo to zle, a urcite moje hodnotenie je lepsia trojka, ale citala som uz aj lepsiu historicku fikciu (Pilire zeme napr.). Tu sa tretina knihy zaobera umenim/malovanim,dalsia tretina vsetkym bozskym a ostatna tretina zivotom hrdinky,kde ale ustrednou temou nie su pletky s muzmi,to je tam len tak pre zaujimavost,do coho sa miesaju historicke udalosti,rodina atd. Je to taky mix "vsetkych chuti" na malom priestore,kde to nemalo sancu vyniknut a naplno strhnut. Ale ako oddychovka dobre.
Aha,a este tam boli niektore zbytocne detailne opisy napr.sexu, vnutorne rozpravy o Bohu alebo zavrazdenych ludi, a naopak veci, ktore by ma mozno zaujimali viac (napr.maliar dostal podla mna malo priestoru),neboli dost rozvedene.
Citala som v originale a v dobe-veku,ked som sa k tomu dostala, ma to bavilo a pobavilo.
Neskor, ked som u nas narazila na preklad,zhrozila som sa nad obalkou - ta bola oproti veselemu originalu, nechutna.
Citala som to uz asi desat rokov dozadu a co si pamatam, je, ze vtedy ma knizka velmi bavila a prisla mi hodne vtipna.Neskor som videla aj divadelne predstavenie v GUnaGU a tiez perfektne. V tej dobe tie vtipy a humor o hlupych mafianoch,co sa hraju na nieco viac, nez su, neboli este tak ohrate. Za mna super.
Veľmi dobré čítanie. Najskôr som to čítala, kvôli osemročnému synovi, či je to vhodné,ale nie je. Je to už skôr pre -násťročných - príbeh je trochu hardcore, obsahuje témy, pri ktorých sa možno aj dospelí ošívajú. Mentálna choroba, vraždy, pedofília, smrť.
Charakterizácia postáv je skvelá - zvlášť Krysa je veľmi autentická, jazyk je jednoduchý, priamočiary - z pohľadu 13-násť ročného a má to spád. Nemala som pocit, že by sa dej od polovice vliekol a len opisoval poflakovanie sa po NY. Práve že tam to začalo naberať na zaujímavosti, plus každý opis, zážitok, aj ten najbezvýznamnejší je súčasťou smerovania
k záveru, ktorý nie je presladený, aj keď by si to čitateľ želal. Napriek tomu, že je to určené mladším čitateľom, je to smutný a dosť reálny príbeh.
Zo začiatku ma kniha bavila, našla som zopár podobností s Madeline, ale po asi 200 stranách ma to už prestalo baviť.
Tá kniha je hrozne domýšľavá, elitárska ... bohatí, bieli, vzdelaní Američania, ich študentské problémy a umelé, intelektuálne debaty. Normálne mi to nevadí, ale tuto to bolo ako päsť na oko, nasilu vtlačené do deja alebo dej bol nasilu vtlačený do všetkých kníh a odkazov na knihy, s ktorými sa kedy autor na svojej škole stretol.
Ťahalo sa to, boli tam povsúvané rôzne "omáčky", a ani ten dej nebol bohviečo. Takéto niečo som už čítala aj lepšie spracované. Na takéto knihy nemám nervy - piplať sa v texte a rozmýšľať, čo tým autor sleduje, aby som potom na záver zistila, že tie informácie boli len na natiahnutie stránok - taká totiž bola polovica knihy.
Pozitívum vidím práve v tých odkazoch na knihy, ktoré som nepoznala a určite sa po nich poobzerám. Taktiež to bolo pekne napísané (určite si chcem prečítať jeho ďalšie knihy),ale hrozne ma to nudilo.
"Kdokoliv stvořil lidstvo, dopustil se podstatné konstrukční chyby. Lidé měli zbytečné sklony příliš často se ohýbat v kolenou."
Hloupí lidé často dokážou věci, o které by se chytří neodvážili pokusit ...
"...ale společnost, ať už je to cokoliv, většinou nemá ráda lidi, kteří udělali, co bylo třeba udělat, nebo řekli, co bylo třeba říci."
Tento diel sa mi zatiaľ páčil najviac, vystupovalo tam oveľa viac mýtických postáv, bolo to vtipné, malo to jasný odkaz a dokonca to bolo aj smutné - politika a jej intrigy na ovládanie spoločnosti, hranie sa na Boha, sloboda a jej cena, sexizmus, rasizmus a mnoho iných myšlienok - hlavne v závere, ktoré nemôžem napísať lebo spoilery.
Každopádne to stojí za prečítanie.
Takúto knihu som nikdy predtým nečítala - myslím z pohľadu imaginárneho priateľa, Buda. Pamätám si, že som ju "zhltla" za deň, pretože sa číta ľahko, je napínavá, miestami vtipná,ale aj smutná. V príbehu je načatých viacero vážnejších tém - autismus, šikana, smrť, priateľstvo, dôvera, najviac ma však zaujalo detstvo, a ako rýchlo ho strácame - to bolo najlepšie ukázané práve na životoch imaginárnych priateľov.
Ja tomu nemám, čo vytknúť, mne sa kniha veľmi páčila. Mám rada, keď v sebe príbeh nesie nejaký odkaz - aspoň ja som ho tam našla.
čítala som to dávnejšie a viem, že som bola na začiatku skeptická k deju, ktorý sa odohráva
v cirkuse, ale nakoniec to bolo super.
Veľmi dobre napísaný príbeh, poetický jazyk, s prvkami magického realizmu (ten môže niekoho odradiť), kapitoly sú veľmi krátke, dej ubieha rýchlo, postavy sú uveriteľné, autorka tu ukazuje silné ženy, muži sú viac menej v úzadí, ktoré držia rodiny pokope. V knihe je veľa násilia, krutosti, zomierania, na to sa treba pripraviť - autorka útočí na city.
Teraz asi k tým negatívam ... kniha je silne pro-palestínska (autorka je dieťaťom palestínskych utečencov a jej otec tuším bojoval v odboji?). Izraelčania sú tu vykreslení ako kruté obludy - avšak každá minca má dve strany. Je tu veľa postáv a každá kapitola začína rozprávaním niekoho iného a ku koncu sa to už mierne pletie. A na záver: toho Alláha tam bolo na môj vkus až príliš (akékoľvek nadužívanie velebenia Boha v knihách ma vždy dokáže rozčarovať,( nie som ateista)).
Knihu som čítala tak 14 rokov dozadu, ale stále si vybavujem,ako veľmi ma bavila. Dodnes používam Scarlettinu "mantru" :"Teraz sa s tým nemôžem zaoberať...Budem na to myslieť zajtra." Veľmi jednoduchá, ale skutočne funguje.
Ja viem, že Scarlett nebola typická hrdinka, ku ktorej by mohli ľudia vzhliadať - bola sebecká, nemala veľa priateľov, zmanipulovala všetko, čo jej prišlo do cesty, ale bola aj odvážna, tvrdohlavá, silná, vedela dosiahnuť svoje, a nájsť si v tej ťažkej dobe svoje miesto tvrdou prácou a odhodlaním. Možno práve preto mi sadla - rozhodne viac, než hrdinka Večnej Ambry, ktorú som neznášala.
Tiež sa mi páčilo, že boj o prežitie a nezávislosť bol ústrednou témou viac ako "lovestory"
s Rhettom.
Mohlo by sa zdať, že príbeh bude plný klišé, ale skôr je to tak, že všetky klišé vznikli práve kopírovaním knihy Juh proti Severu, pretože je to proste tak DOBRÉ.
Najlepšie! Kúpila som synovi na Vianoce ( ale tu nebudem klamať a priznávam, že som to kupovala hlavne pre seba, a s ďalšími dielmi, to bude to isté).
Strašne ma štvala tá kniha a hlavne som nenávidela hrdinku - neskutočne mi liezla na nervy. Ani som to nedočítala.
Snáď jediné pozitívum v tej knihe bola časť, keď vypukol mor a Ambra prestala byť na chvíľu do seba zahľadená, sebecká, povrchná, hlúpa ženská a ukázala trochu súcitu a starosti aj o niekoho iného, než o seba.
"Jediná generace hluboce milujících rodičú, múže změnit myšlení příští generace a tím celý svět." Charles Raison.
Vyššie uvedený citát v úvode skvele vystihuje obsah knihy a ja sa s ním absolútne súhlasím. Naozaj perfektná kniha, ktorá jednoduchým spôsobom vysvetľuje, učí, pomáha a otvára oči -jeden by neveril, čo všetko, my rodičia, môžme na našich deťoch napáchať. Pravdivá, výstižná, plná inšpiratívnych myšlienok, výskumov, zistení.
Odporúčam prečítať každému, kto sa nad výchovou svojich detí skutočne zamýšľa a chce
dať spoločnosti plnohodnotných, vyrovnaných jedincov.
Vraha som tipla hneď na začiatku, pri strane 120 som preskočila na posledných 30 strán, kde sa mi to potvrdilo (moje novoročné čitateľské predsavzatie - neplytvať časom na knihy, ktoré ma nebavia).
Práve pre toto nečítam rada detektívky, všetky sú o tom istom a toto bola "klišoidná" nuda rozťahaná na skoro 500 strán - 200 strán by stačilo. Veď koho už len zaujíma čítať: "Zapálil si. Sadol si k oknu, na ulici jazdili autá, v kancelárii bola tma ..." atď. J.K.Rowlingová zabudla, že knihu tentokrát nebudú čítať deti, a že dospelý čitateľ s priemernou inteligenciou nepotrebuje opísať každý detail, ktorý s dejom nesúvisí. Strašne to nemám rada!
"To, co se tady odehrává...je akt pravé dobročinnosti..."
TO TEDY NENÍ
"Cože? Jak se odvažuješ -"
KDE JSI BYL MINULÝ MĚSÍC? BUDEŠ TADY PŘÍŠTÍ TÝDEN? NE. ALE DNES V NOCI CHCEŠ UVNITŘ CÍTIT TO PŘÍJEMNÉ TEPLO SPOKOJENÉHO JÁ. CHCEŠ, ABY O TOBĚ DNES VEČER ŘEKLI -JAK DOBRÉHO TO MÁME KRÁLE.
Perfektný príbeh na Vianoce. Tento diel sa mi zdal viac filozofický a obsahoval oveľa viac skrytých významov. Hlavne to však bolo o viere, fantázii, aké je pre nás dôležité, všetky tie vymyslené príbehy uchovať - tie tu boli už odpradávna, a ak by sa vytratili, stratili by sme časť samých seba - hlavne čaro detstva. Vraj už odmala by sme sa mali učiť veriť týmto malým klamstvám, aby sme neskôr v dospelosti mohli uveriť v tie veľké, ako je morálka, spravodlivosť a podobne.
"TOHLE NESMÍ BÝT SMUTNÝ ČAS. PŘEDPOKLÁDÁ SE, ŽE ČAS SVÁTKU PRASEČÍ HLÍDKY BUDE ČASEM RADOSTI, HOJNOSTI A MÍRU. A SLÁB TEN, KDO ZTRÁCÍ V SEBE VÍRU! A MALÝ TEN, KDO MALÝ MÁ JEN CÍL!"
Veľmi ľahké a jednoduché čítanie - také, ktoré si vezmete na dovolenku (je to letné čítanie). Netreba veľa premýšľať, dej je predvídateľný a chvíľami nudný. Je to také klišé - hrdina zdedí majetok vo vysnívanej krajine, nič mu nestojí v ceste a presťahuje sa, všetko mu tam padá k nohám a problémy sa riešia v podstate sami od seba - bez jeho pričinenia...jediné, čo vo mne tá knižka vzbudila, bola neustála chuť na víno a vycestovať na juh Francúzska :-)
Tento diel asi nebude patriť medzi moje najobľúbenejšie, ale aj tak to bola zábava. Ja len nemusím Hollywood a tento diel sa zameral na "filmarčinu" a všetko okolo toho, takže je možné, že aj preto som nevedela oceniť použité referencie. Avšak je to len moja chyba a toto hodnotenie nemá nič spoločné s obrovským talentom Sira Pratchetta a jeho skvelým spracovaním danej tematiky.
Pravdepodobne tu budem asi jediná, ktorá túto knihu nemusí. To, že dávam knihe dvojku, je len preto, že to bolo vsadené do Afganistanu a malo to zopár svetlých momentov. Je to pozliepané z mnohých príbehov so snahou dodať príbehu, ktorý je úplne o ničom, trochu "šťavy". Autorka je kaderníčka a namiesto toho , aby popremýšľala nad niečím, čo dodá príbehu hĺbku (sem tam sa v knihe objavil námet, na ktorý sa stačilo viac zamerať a rozviť ho) opisovala tam hovadiny, ako sú účesy, make-up, látky a podobné - totálne nepodstatné- veci. Postavy boli stereotypné, ploché, nezaujímavé (Haladžán mala potenciál, ale autorka "zvrzala" aj to), bez bielych Američanov a jednej Britky, by sa asi tí chudáci Afganci nevedeli ani najesť, ak sa tam aj nejaký problém vynoril, nedotiahol sa a celé to bolo tak "presentimentalizované" a hlúpe, že to musím označiť za brak.