carcassonna komentáře u knih

Skôr 2.5 Začala som to čítať, lebo som chcela skúsiť niečo od českej autorky, čo nebude nijako experimentálne alebo inak umelecké. Boli to príbehy žien - v podstate nejaké úseky zo života postáv, viac-menej "zlomové", celkom zaujímavé, navzájom poprepájané, čo bola tá dobrá časť, ale nešli veľmi do hĺbky, príbehy ostali otvorené - čo je fajn, ak je autor zručnejší alebo dá postavám väčší priestor, tu bolo postáv veľa, ale málo priestoru - takže môj dojem
z knihy je, že to bolo hlavne povrchné a zbytočné ... Nedočítané.

5 28.11.2018

Druhý pokus od týchto autorov a nedočítala som... už sa mi nechcelo venovať toľko času nudným opisom "každého uprdnutia" hdinov. Je to len jednorázovka, kniha na zahnanie nudy a dovi. Načo z toho robiť niečo viac a rozťahovať to na 500 strán? Keby to zosekali na 300 strán, bolo by to znesitelnejšie, a aj hodnotenie by bolo asi vyššie.

7 27.11.2018

Nedočítané. Zvlášť ma to nazaujalo. To dievča mi liezlo na nervy, ten chlap bol idiot, čo zneužil zmatené, nechcené decko ( nech sa ho autorka snažila opisovať akokoľvek dobrácky ). Ak je toto krásna love story, ktorej by mali všetci tlieskať ( a evidentne tak aj robia), potom nemám o láske ani šajnu. Rozhodne sa mi ale nechce čítať o láske, kde je už desaťročné decko vykreslené ako sexuálny objekt a naopak človek, ktorý sa proti tomu ako jediný ohradí, je vykreslený ako najvačší zloduch... A ani štýl písania nebol extra, taký priemer.

4 27.11.2018

Synov komentár, keď sme to dočítali: "Mama, to bolo
o ničom. Šak sa tam nič nedialo." Mal pravdu. Čítala som práce tretiakov, ktorí mali vymyslieť príbehy na vyjmenovaná slova a niektré z nich by pani spisovateľku "strčili do vačku". Ilustrácie v knihe sú tiež, akoby ich robilo decko zo základky - hlavne tá mačka.

1 12.11.2018

Pôvodný komentár som musela zmazať, bol až príliš negatívny a mierne som v ňom odbočila.
Každopádne je táto kniha ( ak sa to tak dá nazvať) nadhodnotená, prehnaná, plná generalizovania, ľudia pôsobia ako karikatúry, Eddy sám ako ufňukané, povýšené a domýšľavé decko (navyše vo zťahu k ženám ako myzogýn ! - vlastnosť, ktorú považujem za jednu z najhorších). Jeho pozorovania a úvahy nedávajú zmysel a častokrát pôsobia komicky, aj ked mali vyznieť vážne a hlboko.
A tiež si myslím, že ľudia v tejto knihe vidia význam, ktorý tam nie je ( a nepresvedčia ma o tom ani oslavné recenzie v médiách. Nebolo to písané ako politický ani sociologický obraz, nie je to žiadny boj za chudobnejšie vrstvy spoločnosti a už vôbec to nie je milostný dopis ľuďom v dedine...je to len nesúvislý opis všetkých krívd,ktoré sa mu udiali a zámerne sú vynechané pozitívne časti, inak by to nebolo zaujímave).
Kniha ma nerozsekala, nerozbila, s hlavným hrdinom som súcitila asi 3x, inak by som ho najradšej preplieskala (dopredu sa ospravedlňujem citlivejším povahám za takú krutosť). Nestojí to za prečítanie a neodporúčam ju nikomu. Tolko môj skromný názor ;-)

8 23.04.2018

Chcela som niečo jednoduché, čo bude "odsejpat", keďže mám rozčítané dve knihy literatúry faktu, ale táto kniha sa vliekla a ani trochu ma netešila. Nebolo tam nič, čo by ma zaujalo, čo by ma nútilo čítať až do konca. Bolo to písané takým amatérskym štýlom, že som priam cítila, že autorka "ťahá z päty", len aby dokázala príbeh natiahnuť na prijateľný počet strán. Nedočítala som to, ale prečítala som dosť na to,aby som vedela, o čo tam asi ide. Bohužial, je to fakt zle napísané, kopa zbytočnej vaty typu: "prešiel k rohovej sedačke modrej farby ,ktorá sa používala na rokovania", "zaparkoval svoj biely Saab na dlhej prijazdovej ceste a kochal sa pohľadomna budovu", a potom opis budovy, atd, alebo množtvo "nič-nehovoriacich" dialógov: "...já se vyděsila, když ses sesypal.", "Fakt?", "Jo.", "Ale jdi.", "..miluju tě...když si představím, že bych tě mohla stratit.", "taky tě miluju...mně se tak rychle nezbavíš.", "To doufám!", "Určite ne!", "Ne?", "Ne, docela jistě!".
Nebola tam jediná pasáž,ktorá by ma zaujala, donútila premýšlať, teda až na situácie, pri ktorých sa hrdinovia dusili smiechom alebo sa smiali tak, až im tiekli slzy - tu som sa vždy zastavila a skúsila si predstaviť, či by som sa aj ja od smiechu v páse lámala, keby sa mi to stalo v reále, ale vždy mi vyšlo skôr nie
(ale takéto super zábavné scény,kde autor deklaruje,že sa hrdinovia perfektne bavia, smejú, mi väčšinou prídu trápne).
Ďaľšia vec, ktorá mi vadila, bolo, že text bol plný klišé, akoby autorka vyšla z nejakeho kurzu písania a rýchlo, kým ešte mala všetko v hlave, napísala "knihu", plus všetko vyznievalo detinsky (scénky, chovanie hrdinov, rozhovory).
A posledná vec - preklad! Pani prekladateľka by sa mala zamyslieť nad iným spôsobom obživy. Tu je niekoľko príkladov jej amatérizmu: "koupené na ebay za jedno jablko a jedno vajíčko" (mala by sa znova dovzdelať, že niektoré veci sa nemôžu prekladať doslova!) , "měl jěšte dostatek cti v těle."( to sa odkedy hovorí: "Mám česť v tele!") "Oukej" (viac by sedelo dobře alebo niečo podobné), "obchodní vedoucí" (to sa snáď používalo niekedy za socíku, viac by sa hodilo obchodný manažér alebo ekonóm, ale tu sa zas držala doslovného prekladu z nemčiny) alebo keď si hlavný hrdina vyberal niečo na čítanie zvažoval román, literatúru faktu alebo "básničky" (keďže sa nám autorka všemocne snažila vykresliť hlavného hrdinu ako svetaznalého, vzdelaného a sčítaného muža, určite zvažoval skôr poéziu alebo básne, ale nie básničky - tie sú pre deti). Proste fušerina!
Knihu neodporúčam, ale ak by ste ju predsa len chceli prečítať (nejakú pointu a odkaz to má, ale budete sa k tomu dlho prepracovávať cez množstvo balastu), tak si ju maximálne požičajte z knižnice.

2 23.04.2018

Nebolo to zlé, keď uvážim, že mal len 22 rokov, keď sa vydal na túto púť. Klobúk dole za odvahu. Inak som sa veľa nedozvedela, v podstate sa to opakuje stále dookola - ide, bolia ho nohy, občas okomentuje okolie, stretne niekoho , kto mu da najesť, napiť, nechá ho niekde prespať, sem tam povie aj niečo konkrétne o čom sa bavil s ľuďmi, ale väčšinou tie rozhovory asi boli o ničom, lebo to len okomentoval zhruba takto: " pili sme čaj a rozprávali sme sa". Ale mal aj vtipné postrehy, a tým vyvažoval pre čitateľa vcelku nezáživnú cestu. A áno, ako tu už bolo mnohokrát spomínané, posolstvo knihy sa nieslo v duchu : Ľudia sú všade na svete dobrí a pomôžu Vám." Moje kritické ja sa však celú dobu pýtalo, či by sa tí istí ľudia chovali tak úžasne aj ku mne, ak by som išla na rovnakú púť. Hm?

7 10.02.2018

Nedočítala som. Dostala som sa len po stranu 100, ďalej sa mi s tým už nechcelo strácať čas. Viem, že je to pre mladších čitateľov, má to dobré hodnotenia a občas vedia podobné knihy milo prekvapiť, preto som po tom siahla. Táto však neprekvapila. Kell sa mi zdal ženský (neviem prečo) - to bola prvá vec, čo ma brzdila. Druhá vec - ak ma kniha nezaujme na prvých 100 stranách, tak je niekde "chyba v systéme" a nemyslím, že by sa to mohlo zlepšiť. Tretia vec - hlavní hrdinovia mi pripomínali slabý odvar Kelsiera a Vin z Mistborn série ( skvelá fantasy, tak sa to má robiť/písať).

2 10.02.2018

"Já si z ničeho moc hlavu nedělám. Když s něčím nemúžu nic dělat, tak si s tím
hlavu nelámu. Když s tím něco udělat múžu, tak to urovnám a tím pádem je zbytečný si z toho dělat hlavu." Mary.

8 10.02.2018

Mňa kniha velmi sklamala. Páčili sa mi Gilmorky a tak som sa tešila, že sa dozviem nejaké pikošky zo zákulisia,ale nedočkala som sa. V knihe nebolo nič, čo by som nenašla na internete. Plus jej štýl písania bol taký nemastný, neslaný. Veľa častí som nechápala, prišli mi nezmyselné alebo zbytočné, akoby chcela niečo povedať,ale potom si to zrazu rozmyslela a usekla to nejakým vtípkom (a aj ten humor mi prišiel silený). Jej osobné postrehy z každej série GG boli len o jej vlasoch a make-upe - to ma vôbec nezaujímalo. Jednoducho to bolo narýchlo "zbúchané", povrchné, pravdepodobne na objednávku ako promo k tým novým štyrom častiam GG. Škoda.

3 08.02.2018

Do čítania som sa musela nútiť. Dej bol naťahovaný zbytočnými opismi a myšlienkovými pochodmi.. Vždy, keď sa rozbehol nejaký rozhovor (alebo čokoľvek, kde sa aspoň niečo dialo), bol "uťatý" opisom niečoho nepodstatného. Príbeh mal potenciál byť zaujímavým a mohol ukázať, že aj detský svet je popretkávaný problémami, ale mala sa zvoliť iná forma aj vzhľadom na to, že kniha je určená práve mladším čitateľom. Určite by som im to neodporučila, pretože to nemá potrebnú "šťavu" na to, aby to decká zaujalo.

1 21.11.2017

Prvý krát som tento diel čítala, keď som mala 20 a teraz som sa k tomu vrátila po 14-tich rokoch so synom. Stále to má rovnaké čaro, len tentokrát to bolo o to lepšie, že sme čítali ilustrovanú verziu a na tú nemôžem povedať nič iné, len že je to pridaná hodnota, ktorá zvyšuje pôžitok
z čítania a hlavne mladších čitateľov drží v strehu.

8 24.03.2017

Nemám pocit, že kniha je vyslovene feministická, akou ju niektorí označujú. Sama autorka v jednom rozhovore povedala, že určite to nepísala s tým, že tvorí feministické dielo. Chcela len poukázať, čo sa môže stať, ak si nedáme pozor. Že kruté režimy a pokrútené ideológie tu boli už aj v minulosti, ľudia tým trpeli a toto bola jej vízia/verzia sveta, ktorá sa môže stať. Mňa občas zarážalo, s akou presnosťou niektoré veci "predpovedala".
Niektorí knihe vyčítajú plochosť, že ich to nudilo a celkovo to bolo nezáživné. Chápem to. O knihe je treba vedieť, že každá-skoro každá - vec v príbehu má hlbší význam (napríklad červené topánky, ktoré Fredova neustále spomína ako aj samotnú červenú farbu - tie sú odkazom na film Červené topánky z r.1948 o baletke, ktorá má sľubnú kariéru, ale zamiluje sa a zrazu stojí pred dilemou či láska alebo kariéra, vrhne sa pod vlak,lebo skĺbiť to nedokáže; je to symbol, že žena nemôže mať oboje, buď jedno alebo druhé, aj preto sa v knihe stalo ženám to, čo sa stalo) - niečo, čo sa deje pod povrchom ( v knihe sa drvivá väčšina deje pod povrchom, len mi to dostávame v akoby nezúčastnenej, okresanej forme - Fredovej rozprávaní - tu však treba spomenúť prečo: v originále sa kniha volá The Handmaid´s Tale, člen The je podstatný, lebo hovorí o príbehu konkrétneho človeka, nie je to A Handmaid´s Tale, kedy by to bol príbeh zovšeobecnený, platný na akúkoľvek služobníčku- toto je príbeh Fredovej, tento spôsob prežitia si zvolila ona a podľa toho koná).
Nie je to dystópia s akciou, hrdinami a rebéliou, skôr máte pocit, že sa tam nič také hrozné nedeje. Autorka používa veľa prirovnaní, opisov vnútorných pocitov, čo môže niekoho odradzovať a chvíľami som s tým bojovala aj ja. Za to nedávam plné hodnotenie.
Odkaz je však jasný: čo by sme robili my v jej situácii? Riskovali by sme alebo by sme sa podrobili a snažili sa zachrániť si život, nech to znamená čokoľvek?

11 24.03.2017

Pre mňa zatiaľ najlepšia kniha roku. Každá časť - múza - tejto malej knižočky ma o niečo obohatila. Či už z oblasti medicíny, hudby alebo milujúcich slov na adresu manželky Jitky. Čítať o pánovi profesorovi a jeho živote bolo neuveriteľne povznášajúce a inšpiratívne - má krásne myšlienky, napríklad Prahu opísal tak, že som mala sto chutí ísť ihneď hľadať miesta, o ktorých rozprával (bola už noc), nebojí sa priznať chyby, aj v pokročilom veku, má ešte stále veľa plánov, vie a vedel si užívať život, a čo je na tom najlepšie - keď vezmem do úvahy, akou osobnosťou pán Koutecký je, čo všetko dokázal, koľko vyznamenaní má - zdá sa mi, že je stále neuveriteľne skromný.
Odporúčam si knihu prečítať, lebo moje slová nestačia na opis tohto skvelého človeka. Viac takých ako je on.

6 21.03.2017

Taký život, aký prežila Liesbeth Otto, je ťažko uveriteľný, napriek tomu to nie je žiadny fiktívna hrdinka,ale skutočná žena. Niekto by mohol namietať, že po morálnej stránke, nebola práve ukážková - kradla, bila sa, bola v nápravných táboroch, bola agresívna, hádavá, ale treba brať do úvahy, že odmala žila na ulici, a práve tieto vlastnosti ju zachránili. Na druhej strane v nej ulica a všetky životné skúšky dokázali vypestovať aj silné stránky - odhodlanosť, nikdy sa nevzdávala, zmysel pre férovú hru a spravodlivosť, chuť neustále sa učiť, dokonca veľmi rada čítala, a aj v tých najťažších situáciách vedela nájsť niečo, z čoho sa mohla tešiť. Napríklad ešte ako dieťa milovala slobodu, niekoľkokrát to zdôraznila alebo naopak, keď ju zatvorili do detského nápravného tábora - pre ňu to nebola tragédia, ale strecha nad hlavou, posteľ a hlavne jedlo. Tieto veci mi neustále pripomínali, že ku šťastiu nám stačí málo, dokonca máme nadbytok, a stále to nevieme doceniť.

6 07.03.2017

Súhlasím, že to boli fantasmagorie a navyše totálne morbídne. Mne sa už v prvej poviedke dvíhal žalúdok, ale skúšala som ďalej - a nič. Možno tam boli niektoré veci pekne napísané, ale
u mňa to prebil pocit, že je to hlavne nechutné. Pán Márquez má na svojom konte aj pekné
a príjemné čítanie. Toto to však nie je.

1 07.03.2017

Na začiatku to bolo sľubné, asi prvých 100 strán. Hovorila som si, že autor celkom dobre píše a bola som nadšená. Historická fikcia ma baví, lebo obsahuje informácie a zábavu. V tomto románe boli sprvu oba aspekty. Po čase to ale začalo zadrhávať. Autor mal pravdepodobne len hrubý náčrt, ako sa budú postavy vyvíjať, čím si prejdú a aké historické udalosti ich na tejto ceste postretnú, ale akoby to nemal prepracované do detailu. Vo výsledku to pôsobilo plocho, umelo, nesúrodo. Napríklad sa rozhodol, že hlavný hrdina zbohatne, dal tam trochu "obkecávačky" od nejakých vedľajších postáv o tom, ako by to nemal robiť, že je to ťažké, ale on do toho išiel a zrazu všetkých prekvapil tým, ako sa vyšvihol. Bez vysvetlenia, bez nejakej snahy,či vývoja. Jednoducho len tak. A takýchto momentov tam bolo veľa.
Autor sa snažil na malý priestor napasovať mnoho vecí, ale spolu to nefungovalo. Postavy bez charakteru, udalosti v ich živote nezáživné a nasilu vmontované do tých historických. Keď história s fiktívnym príbehom neplynie tak hladko, že čitateľ ani nepostrehne, že dej beží a zároveň sa niečomu priúča (tu tie skoky boli príliš zjavné), potom je lepšie si prečítať dobre prepracovaný príbeh s náznakom histórie, ktorá keď čitateľa zaujme, sám si ju vyhľadá v inej čisto historickej knihe.
Za mňa je toto slabšia trojka, ktorú dávam za snahu autora päť rokov zbierať informácie a za skutočnosť, že som sa aj niečomu priučila, avšak potešenie z knihy mi chýbalo.

1 21.02.2017

Musím sa pridať k tým, čo hodnotia knihu nižším počtom. Veľmi sa mi páčila Dívka s perlou,ale toto sa s tým nedá porovnať. Príbehu chýbal život, postavy sa nevyvíjali, dej bol predvídateľný a nudný a historické udalosti - tých tam bolo poskromne a pôsobili mdlo.
Len jazyk a sem tam nejaký opis bol výstižný a pekný.
Škoda, že nie je viac jej kníh preložených. Napríklad Remarkable Creatures bol fajn príbeh.

1 08.02.2017

Dojemné a inšpiratívne. Otvára množstvo otázok o živote, spoločnosti. A presne ten druh knihy, ktorý dráždi dobrodružné typy, aby si niečo podobné vyskúšali na vlastnej koži. Ja som to po prečítaní mala podobne, ale s tým rozdielom, že by som sa rada vrátila domov živá.
Chudák chalan - bol inteligentný, idealistický, ale mladý a neskúsený.

9 06.02.2017

Celkom nechápem, prečo bol okolo tejto knihy taký "hype". Prvá tretina sa dala a aj posledná tretina knihy,ale stred bol mizerný, preskakovanie z témy na tému - mi to prišlo, že cestuje, len aby mala o čom napísať. Mala niekoľko príležitostí, kedy to mohlo knihu osviežiť, napríklad, keď sa stretla s ľuďmi, čo žili z dumpster diving-u - mohla s nimi chvíľu žiť a písať o tom,alebo sa trochu viac zamerať na pôvodných obyvateľov a dať tam z ich života viac postrehov, legiend (dobre, niečo tam dala,ale prišlo mi to povrchné). Jednoducho mi to celé prišlo, že je to písané nasilu, len kvôli peniazom. Nevyvolalo to vo mne žiadnu emóciu, chuť zdvihnúť zadok, vypadnúť, absolútne nič.
Len obálku to má peknú.
Ak si chcete prečítať niečo podobné a kvalitnejšie, tak potom odporúčam Útek do divočiny.

4 06.02.2017