čika komentáře u knih
Trochu sociologická štúdia, trochu nostalgické spomínanie, trochu reportážne písanie a vyslovene generačná výpoveď, ktorá možno neosloví všetky vekové kategórie. Pre mňa zarezonovanie a pripomenutie čias, ktoré som ešte v osobnej histórii celkom nespracovala a nedala do súvislostí.
Ach, nie. Tymto sa asi navzdy lucim s keplerovkami, bo v ich knihach uz nevystupuju ludia, ale iba maso v roznych znetvorenych podobach versus diabolsky inteligentne a cvicene terminatory. Mne to pride ako vystavka vsetkeho, co dokazali autori dokladne nastudovat, nehovoriac o kombinatorike a logike, ktore daleko presahuju moje chapanie. Neohromilo, nudilo, nastvalo.
Tessa Hadley je veru sikovna rozpravacka, dramy, ktore tu lici, su podane akoby nevzrusene a s odstupom (a tak to aj je). Na pozadi zdanlivej vsednosti celeho pribehu sa odohra viacero velmi zaujimavych "subojov", pod plastikom vecnej a vdacnej temy hladania vlastnej identity hlavnej hrdinky - akoby vzorky jednej celej generacie anglickych zien.
Tazko uchopitelna kniha. Nie je to len katastroficka dystopia, v romane sa striedaju rozne zive obrazy, hlbkou obsahu nie velmi vyrovnane, obcas by som povedala, ze aj postradaju logiku, no vsetko je to spisane fascinujucim sposobom. Drobne - kvazi nepodstatne prihody a dialogy striedaju farbiste opisy, akcne sceny plne roznych drsnacin, vecne az zivotopisne pohlady do minulosti hlavnych hrdinov a ich predkov, vizia buducnosti /vyriesenia situacie je miziva. Kniha je drsna a neoptimisticka, napriek tomu vsak nesie v sebe urcitu poeziu, hnaciu silu...
ach, velmi slubny a silny zaciatok a az neprijemne sentimentalny koniec, aka skoda! cita sa to dobre, o to pokoj, akurat miestami som mala pocit, ze uz som v nejakom inom zanri....tak chyba uz len veta: a zili vsetci stastne az kym nepomreli....
Cierni psi su skvele vystavanou metaforou...McEwan je ostrielany stylistik a rozpravac a jeho fikcie su neosuchane, bez snahy o senzaciu ci oslich mostikov, forma je prepracovana a celistva a velmi ocenujem, ze sa tymto svojim jedinecnym sposobom zameriava prave na fenomen rodinnych vztahov.
Tak a este viac tuzim po ceste do vysnivaneh Istanbulu. Knizka je spracovana svojskym stylom, ilustracie-malby T. Ricanovej maju vlastnu poetiku a farebnost, ocenujem zaradenie skic a vsadepritomnych napisov.
Kniha je na mna moc utrzkovita a akoby nedotiahnuta, bez nejakeho jasnejsieho ciela...Viac som sa dozvedela z anotacie ako zo samotneho textu. Samozrejme, necakala som bombasticke zvraty a rozuzlenia, toto mi vsak prislo malo - a to aj zo stylistickej stranky...no a moc tomu nepridal ani preklad, ktory je miestami trochu kostrbaty.
Kniha, ktora ma spociatku velmi bavila, ale postupne stracala tempo, zamotavala sa do svojich teorii a objavili sa aj stereotypy, co velmi nemusim. Napriek tomu sa mi pacil autorkin styl a urcite si pockam na jej dalsi pocin.
Mne sa Hermannovej styl velmi paci. Je zdanlivo bez emocii, nehodnotiaci,a detsky popisny - a predsa dokumentuje znepokojive udalosti, pohnutky, veci a city pod povrchom.
Zaujimavo zostavena kniha poviedok. Tema lzi a pretvarky ma mnoho podob a je Kosztolanyiho pohlad je urcitym sposobom fascinujuci, hoci- samozrejme- poplatny dobe.
Opat vztahy matiek a dcer, ako nekonecny a stale sa tociaci kruh. Mozno trochu pridavam na hodnoteni, ale ako prvotinu musim takto hodnotit. Zapletka nie je zlozita, avsak styl pisania ju komplikuje, zvnutornuje, spochybnuje. Moze byt, velmi moze byt.
Jej, toto je mila jednohubka - nununu. Sladacek... no co dodat, hviezdickujeme!
Gorila ma nadchla, Vrana menej...Uvod a zaver je na mna moc odflaknuty, asi v zmysle "naco sa s tym babrat", ale mne chybaju, inak je to klasicka divoka jazda, plna skvelych obrazov, mustra s neobvyklou dvojicou mi tentokrat az tak nesedi....Gorila bola jednoznacne vymakanejsia.
Ilustracie paradne.
Tuto knihu sme nasli na poulicnom antikvariate, zaujala ma ilustraciami a anotaciou, hladali sme daco pre dceru. Pre mna ohromne prekvapenie, krasny nadcasovy pribeh. Skoda, ze sa toho od autorky neprelozilo viac v nasich koncinach.... zasluzila by si.
Od knihy som si neslubovala nic, obalka ma skor odradzala. Co ale mozem kvitovat, je uprimnost, lebo sympatie k hlavnym hrdinom clovek naozaj nepocitoval, takze asi nejake romantizovanie ci prikraslovanie si autorka odpustila. Filozoficke ci "poucne" vsuvky mi nevadili, celkom dobre mi dotvarali obrazok urcitej sucasnej subkultury, ktoru v podobe podobnych cestovatelov uz stretneme po celom svete. Prave autobiograficka uprimnost mi pripominala skor cestovatelsky blog, siahodlhy instagramovy komentar - konieckoncov spominane snimky, ktore si dvojica obstaravala na svojich cestach lahko dohladate na nete :-)
Trochu pridávam, ale na 3 hviezdičky to má väčšiu "silu" a štyri je o chlp viac ako cítim. Škoda preškoda, že kniha nie je kompaktnejšia, intímnejšia, azda mohla autorka trocha poľaviť na akčnosti a preskakovaní....ale záver je skvelý. Skrátka, pre mňa je to štylisticky nevyrovnaný a nedotiahnutý príbeh, pričom určite zaujímavý svojou témou a otázkami, ktoré nevyhnutne vyvoláva.
ajajaaj tieto otvorene konce....trosku prestreleny motiv...ktory som vlastne asi ani nepobrala, lebo motivacia hlavnej "zlacky" mi zostava zahadou. napriek tomu, cita sa to dobre a rychlo, kallentoft ma svoju poetiku, ale po case unavi.