debreno
komentáře u knih
Spoveď padlého zástavníka
Andrei Makine (p)
Výborná kniha, Makine v nej na malej ploche socialistického sídliska poetickým spôsobom popisuje absurditu celej spoločnosti. Nie je to žiadne vzrušujúce čítanie s nejakým jasným, archaickým členením (takmer neprítomného) deja. Pre mňa jediný šrám, ktorý tejto knihy uberá na podľa mňa potenciálnej večnosti (nie vždy je to len o kvalite, bohužiaľ), je miestami náhle popisovanie až prehnane citových udalostí, ktoré však sa zdajú v kontexte tejto knihy neprirodzene šokujúce, akoby sa sám Makine bál, že už začína nudiť. Veď ostatne, aj sa obajavujú až niekde v poslednej šestine knihy. Odhliadnúc od toho, ide o jednu z najlepších kníh môjho čitateľského roka :)
Portrét umělce v jinošských letech
James Joyce
Tak týmto som prečítal aj tretiu zásadnú, preloženú prózu J. Joyca. Je to zvláštne, pretože zatiaľ čo Dublinčania aj Odyseus sa mi zdali fenomenálni, toto som čítal snáď najpomalším tempom. Zaskočila ma, na koľko nezaujímavých momentov, ktoré vôbec neutkveli v pamäti, som narazil. (Pričom na oveľa ťažšieho Odysea som spomínal mesiace.) Kniha sa číta celkom dobre, ale možno sú na vine niektoré politické reálie, ktorými on toto dané dielo akosi prekladá. Trošku mimo mňa išla aj dišputa pred koncom knihy, obdobné som v Odysseovi hltal, avšak niektoré momenty - a to úvod do internátnej školy, strach z pekla a popis vyrovnávania sa aj následné precitnutie do ateizmu, majú čo povedať doteraz. Paradoxne si však nemyslím, že Portrét je kniha, ktorou by mal čitateľ začínať, keď sa začítať do Joyceovho diela. Tým je pre mňa trochu "namyslená" Pani Dallowayová od V. W., po ktorej Joyceove knihy -- vrátane Odyssea pôsobia ako sympatickí kamaráti z mokrej štvrte :) Nieže by sa čítali ľahšie, ale poskytujú iný náhľad.
Baumgartner
Paul Auster
(Čítané v angličtine). Poslednú austerovu knihu som si objednal hneď po vydaní, ešte kým autor žil. K Austerovi mám vrelý vzťah, prečítal som mnoho jeho kníh, a zvyknem mu prepáčiť mnohé, ktoré by ma ako čitateľa pri iných otravovalo. Relatívne krátka kniha je členená na 5 kapitol, prvé sú krásne, vlastne aj záver je veľmi príjemný, Auster napriek všetkému ťažkému na život vždy nahliadna s istou dávkou príjemného sentimentu, ktorý je prítomný aj v tejto knihe. Trošku mi už však začala v určitom momente prekážať prehnaná sebaidentifikácia s hlavným hrdinom, nie až tak v kontexte knihy, ale v kontexte celého diela. Auster príliš často zakomponováva vlastné zážitky do svojich kníh, takže pokiaľ patríte k jeho pravidelným čitateľom rovnako ako ja, neprekvapí vás osud jeho postáv, a najmä keď ste čítali jeho pamäte, viete, že opäť je tam on sám, neukryte, ale opačne, ako to robia autori autofikcii, až to pôsobí samoúčelne. (Auster neukladá svoje alterego do fiktívnych udalosti prekladaných skutočnosťou, on fiktívnym postavám dáva svoje skutočné zážitky prekladané fikciou). Zrazu totižto máte problém sa na postavu v knihe pozerať ako na niekoho, kto by mohol existovať. V knihe samotnej - vzhľadom na jej rozsah - akoby miestami prisudzoval dávnym udalostiam prehnanú dôležitosť a opačne. Zdalo sa mi najmä v 4. kapitole. Chápem, že ju chcel dokončiť a preto možno niečo trochu zanedbal. Ale keby bola kratšia, tiež by sa nič nestalo. :)
Dracula
Bram Stoker
Táto kniha nezostarla najlepšie. Prvá časť je výborná, príchod Harkera na hrad má všetko, čo som od tejto legendy očakával. Ešte začiatok z návratu do Anglicka očami Miny je ako tak, ale s príchodom Van Helsinka začínajú neznesiteľné dialógy a rôzne barličky, ktoré akoby naznačovali, že ide o knižku "z novinového stánku", banálny brak. Občas to aj pôsobí trochu nepremyslene a nakoniec zisťujeme, že rôzne adaptácie nakoniec dotiahli v Draculovom príbehu to, čo Stoker nie. Najskôr som si chcel povedať, že je to dobou, ale to je chabá výhovorka, starší spisovatelia písali lepšie...v porovnaní napríklad s takisto írskym a nie o toľko mladším Portrétom D. Graya naozaj čítame skôr zábavnú literatúru, ku ktorej máme "slepý" vzťah kvôli jej silnému presahu až do súčasnej pop-kultúry. Keby to bola krátka novela - teda prvá väčšia časť "Denník J. Harkera", išlo by o geniálne dielo poevského charakteru. Potom to ale len upadá.
Smrt v Benátkách
Thomas Mann
Ultimána klasika, jedno z mojich obľúbených diel vôbec. Spôsobov, akým sa dajú jednotlivé plochy vysvetliť, je niekoľko, od priamočiarej až po rýdzo symbolickú. Kniha, ktorá ešte tak skoro nezostarne.
Pes na cestě
Pavel Vilikovský
Nie som veľmi fanúšikom priraďovania nejakých výrazných, kolektívnych čŕt akýmkoľvek národom, pozitívnym ani negatívnym. (Možno aj preto ma ani jediná veta nijak neurazila, ako niektorých iných...asi sa tam našli.) Je však pravda, že Vilikovský naozaj párkrát trafil klinec po hlavičke, či to ale nebude trochu ako s horoskopmi...kniha je bez príbehu, čo mi nevadí. Najmä úvahy o spisovateľskom svete boli výborné. Aj spôsob, forma rozprávania na svetovej úrovni.
Poštový úrad
Charles Bukowski
Zábavná kniha, poštu poznáme každý, takže je to celkom zábavný vhľad do tejto profesie...ani sa mi to nezdalo také vulgárne, ako som čakal. A napriek tomu, že to občas bolo zvláštne sprosté, nebolo to vôbec primitívne.
Jak důležité je mít Filipa
Oscar Wilde
Zábavné čítanie plné bonmotov, koniec už trochu príliš na mňa, ale zase na tú dobu...evidentne veľmi veľká inšpirácia pre L+S a Filipa :) škoda, že ten dokonalý názov nie je lepšie preložitelný...
Staří muži o půlnoci
Chaim Potok
Vynikajúca kniha. Možno ma trochu viac zasiahla aj preto, že som práve písal dizertaciu o niekom, koho sa nepriamo "doktorské sprisahanie" dotklo. Druhá novela bola aj preto pre mňa najzaujímavejšia, a najviac som si z nej zapamätal. Náročné čítanie, ale veľmi výborne napísané relatívne úsporne.
Siddhártha
Hermann Hesse
Celkom rozumiem popularite tejto knihy, hoci miestami pôsobí až ezotericky, keď sa na to ľudia, ktorým nie sú blízke náboženské filozofie povznesú, čaká ich príjemné čítanie. Ja som do istej miery vlastne jeden z nich,
Muž z Vysokého zámku
Philip K. Dick
Až ma zaskočilo, aká nepútavá kniha to bola. Veľmi neoceňujem prehnane veľa dejových línií, v ktorých ale chýbala postavám nejaká hĺbka (čo tu snáď vytkol takmer každý, takže to nie je len môj subjektívny pocit.) Prostredie a nápad fajn, aj celkom dobre vykreslené, ale vlastne som si z tej knihy až toľko neodniesol, ako som možno čakal, skôr ona zobrala mne čas :) Tento pocit po dočítaní som nemal veľmi dávno.
Proměna
Franz Kafka
Kafkovi som až tak na chuť neprišiel ani Premenou...všetko slúži tomu, čo chce povedať asi medzi riadkami, a tak i ľahko napísané dielo sa dosť ťažko číta. Premena je však stále dosť aktuálna a preto by nemala chýbať v portfóliu akéhokoľvek čitateľa. Je to vôbec prvá próza, ktorú som od Kafku dočítal, a to som celkom radikálny "dočítávač." Je na nej fascinujúce, ako si každý dokáže nájsť vlastný výklad toho v celku banálneho príbehu. Neviem sa však rozhodnúť, či to svedčí o jej kvalite alebo naopak. Doposiaľ sa prikláňam k tomu prvému. :)
Tisícdeväťsto
Alessandro Baricco
Krásna kniha. byť však redaktor, tak by som zvážil vymazať vsuvky v zátvorkách -- inscenačné inštrukcie, ideálne prepísať do kratšej reči rozprávača. Strašne to spomaľovalo inak veľmi pútavé čítanie.
Zápisky mladého lekára
Michail Bulgakov
Ranný Bulgakov, kvalitné, ľahké čítanie -- ide síce o poviedkovú sériu, ale jednotlivé príbehy akoby boli skôr kapitolami voľnej novely. Je to vlastne do veľkej miery stále aktuálna knižka. Pre medikov to musí byť vyložene "sranda." Sú tam naozaj vtipné pasáže, občas je to aj tvrdšie a smutnejšie, atmosféra vidieckej nemocnice je geniálna. Tento rok mám fakt šťastie na knihy. :)
Počúvaj pieseň vetra / Pinball 1973
Haruki Murakami
Mne sa teda zdá, že som čítal jednu z najlepších Murakamiho vecí, a tou je jeho úplná prvotina. Počúvaj pieseň vetra (to je teda naozaj názov z ďalekého východu) bol super, jemu tie krátke formy asi vždy svedčali. Kniha písaná v krátkych obrazoch, vypovedá veľa o zúčastnených. Pinball ma už tak neoslovil, ono to je možno tým, že bol dlhší ako bolo nutné. Ťažko povedať, do akej miery tam to podobenstvo s hrou je. Veľa vecí tam akoby na pohľad nefunguje, ale nemôžem si pomôcť, fungujú o mnoho lepšie ako v iných rozsiahlejších formách, ktoré som od neho čítal alebo skúšal čítať.
Jazyky pravdy
Salman Rushdie
Toto som si riadne užil. Rushdie je výborný esejista, možno trochu posledné eseje ma trochu nudili, ale inak zvyšok knihy -- fantastické, veľmi zrozumiteľný jazyk a najmä obohacujúci obsah. (Z pochopiteľného dôvodu, nenatívni anglicky hovoriaci autori -- Nabokov, Rushdie, Ishiguro, DeLillo....ale napríklad aj Murakami, ktorý akoby rozmýšľal v angličtine, majú vo svojej reči akýsi dištanc a tak je aj emocionálne komplikovaný obsah pre čitateľa veľmi zrozumiteľný, i keď u Ishigura si dovolím tvrdiť, miestami až nudný.)
Ticho
Don DeLillo
Mne sa to teda riadne páčilo. Je to možno tým, že mám rád írsku tvorbu a DeLillo sa v nej podľa mňa v tejto krátkej knihe celkom inšpiroval, aj keď do nej pridal určitý americký fatalizmus. Doslov prekladateľky (ktorá podľa mňa tú knihu preložila fantasticky) som nedočítal. (to sa mi stalo prvýkrát.)
Zapadající slunce
Osamu Dazai (p)
Úžasná kniha, dobre sa číta a najmä zmení trošku vnímanie japonskej literatúry, keďže my máme pocit, že najjaponskejší autor je Murakami, hoci to je veľmi ďaleko od pravdy. Naozaj odporúčam, tá zvláštna exotika, ktorá z toho ide, ale pritom je nám z nejakého dôvodu dôverne známa, robí zo Zapadujúceho slnka nezabudnuteľnú knihu.
Snová novela
Arthur Schnitzler
Vrchol európskej literatúry 20. storočia, fenomenálne, pútavo napísané dielo bez zbytočnej explicitnosti a výborným, psychologickým kontextom. Film som nikdy nevidel a ani sa tak skoro nechystám, práve kvôli tomu, že si nechcem zasahovať do mojej predstavivosti. Rovnako ako pri "Prelete nad kukučím hniezdom", bez ohľadu na kvality filmov.
Zimný Denník
Paul Auster
Toto sa mi fakt veľmi páčilo, a to nie som fanúšik memoárov. V podstate okrem jediného miesta, kde Auster vymenúva jedlo, ktoré mu chutilo, som nezachytil navyše ani jeden paragraf. Facsinuje ma, ako neegocentricky dokáže hovoriť o samom sebe. Príjemné čítanie, miestami smutné, miestami veselé, pekne napísané. Jediné nepríjemné na tomto druhe literatúry je uvedomenie si, že väčšinu vecí v živote uzavrie len naša smrť.