debreno komentáře u knih

Môj profesor raz povedal, že je ťažké byť klaviristom, keď sú už všetky dobré mená zabrané. To platí aj na túto knihu, lebo keby ju nenapísal Bram Stoker, asi by sa stratila ako mnohé iné poviedky z tých rokov. Anotácia by mohla byť považovaná za klamlivú reklamu :) Prvá poviedka, ktorá má byť úvodom, je celkom zaujímavá, ale potom je to bez pointy, pre deti dlhé a nudné, pre dospelých extrémne naivné. (A v podstate aj pre deti je to prehnane naivné.) Občas sa nájde niečo, čo chvíľu baví a za to tá jedna hviezda. Možno je to tou dobou, v ktorej to bolo napísané, ale neviem, z akého dôvodu sa táto kniha na Slovensku oživuje za verejné zdroje.

1 31.01.2024

Pekné, viac k tomu netreba. Som rád, že je v mojej knižnici :)

1 27.01.2024

Miestami zábavné, miestami smutné, surrealistické, preplnené symbolmi. Nie pre každého, akoby zahalené do akéhosi drogového opojenia. Určite však kvalitné, v dnešnej dobe už klasika.

3 27.01.2024

Presne ako už niekto napísal, je tam istá podoba s filmom "Smoke", i keď ten mal oveľa melancholickejší nádych, ktorý sa podarilo trochu autorovi rozptýliť bez zbytočného sentimentu.
Pri "Brooklyn Follies" by som povedal, že takto nejak si predstavujem rozprávku pre dospelých. Je to veľmi odpočinkové čítanie "pred spaním", "na dobrú noc", ale inteligentné, miestami poučné, a hoci je to na hranici ľahkej literatúry, Austerovi sa podarilo neprekročiť tú hranicu, kedy by naozaj spadol do nejakého braku. Každý si občas potrebuje odpočinúť, a môže to robiť inteligentne, či už ide o autora alebo o čitateľa.

2 21.01.2024

hoci nie som fanúšik autobiografií, toto bolo dosť dobré. Ľudí z nejakého dôvodu fascinuje, že tie príbehy sú skutočné, i keď je otázka, ako veľmi sú skutočné? Nie preto, že by chcel autor klamať, ale sú videné jeho očami a v rukách niekoho iného by boli aj ony iné. Je zaujímavé, aký vie byť život na vidieku všade rovnaký. Mohol by to napísať ktokoľvek, bolo by to celkom aktuálne. Ja som mal výhodu, že som nevedel, o akú senzáciu ide. Viem si predstaviť, že vtedy by som bol o čosi kritickejší.

3 15.01.2024

Na začiatok by som mal povedať, že túto knihu som dostal od niekoho, na kom mi dosť záleží, takže bola pre mňa dôležitá už len tým, že som ju mal pri sebe :)
Keď sa ale dokážem odpútať od tejto citovej zaangažovanosti, malo to skvelý začiatok (ako ostatne každý Gaiman), potom to upadlo to nejakého príbehu, ktorému občas chýbali zábavnejšie dialógy, miestami sa tam dokonca našiel nejaký zvláštny prešľap v tempe, nevhodné prirovnania pre danú situáciu, ktoré ma priam vyrušili, ten televízny pôvod bol neustále prítomný (že ide v podstate o prepis scenára som sa dozvedel až neskôr), a "dospelácky" element knihy sa vytratil chvíľku po prepade do dolného londýna, vrátil sa na chvíľu na konci...ktorý bol celkom predvídateľný..... Stačila by menšia cenzúra na zbytočné nechutnosti, spomínanie sexu a alkoholu a máte klasickú, detskú fantasy ako každú inú...tie ódy, ktoré tu ostatní píšu sú na mňa trochu moc. Gaiman vždy vymyslí niečo skvelé, ale potom akoby to mal problém nejak zmysluplne dotiahnuť.

4 03.01.2024

Ja tomu fakt nerozumiem, prečo má Joyce vždy toľko odmietavých komentárov a také nízke hodnotenia na tomto serveri. Resp., ja tomu hlavne nechcem rozumieť. Príde mi to ako nejaké umelé anti-snobstvo. Pri tom Joyce, minimálne do jeho poslednej knihy, bol všetko len nie snob, aj z umeleckého hľadiska. Dubliners sú úžasní, v podstate len Penziónu a Brectanovemu dnu chýbajú nejaké väčšie, nadčasové parametre. Neboztici by mohli byt máličko kratší, ale nebol to nejaký zásadný nedostatok. Niektoré poviedky sú až úzkostlivo dojímavé. Len to tam nie je všetko vystavené na podnose, nasvietené reflektorom uprostred prázdnej miestnosti. Joyce sa vždy spoliehal na schopnosti čitateľa, a za to som mu vďačný. V estetike sa občas používa termín "mužská lyrika", keď je pod rezervovaným, vecným nánosom ukrytý emocionálny svet, ktorý nechce byť všetkým na očiach. To veľmi dobre charakterizuje túto knihu.

2 09.12.2023

Dole pod týmto je pôvodný komentár. Keď som sa snažil podľa zvyklostí databazeknih prideliť hviezdičky (a aj to osvetliť komentárom), najskôr som dal 3, potom som zmenil na 4.....a prešlo niekoľko dní, a ja som z tej knihy stále natoľko v p--i, že okolo nej musí poletovať niečo brutálne. :)
___________________________________________________________________________

Hviezdičkami sa ťažko...
Murakami má obrovský dar, ktorý sa vlastne u spisovateľov neobjavuje až v takej miere a hlavne pri takom druhe literatúry; dokáže človeka až neuveriteľne pripútať ku knihe. Toto je aj príklad Nórskeho dreva, človek chce vedieť, a chce vedieť viac. Napriek všetkým výhradám, ktoré môže mať. Tu sa mi zachce priam zvolať "Ó, a tých je požehnane!" Niektoré dialógy...popisy...no, možno sa to ťažko prekladá. Čo ja však neviem týmto "improvizátorom" odpustiť, resp. ma to pri čítaní dosť obťažuje, sú momenty, ktoré sa v knihe ocitli len náhodou. Práve preto má Murakami také vťahujúce expozície, preňho je jeho vlastná kniha na začiatku tajomstvom. Potom však narazí na niektoré nepremyslené udalosti, obmedzenia, ktorému mu spôsobil rozprávač v prvej osobe, keď potreboval román rozvinúť aj na inom fronte. (tu to nebolo také krízové ako v Kronike...),a dokonca vyvolal dojem, že román je prísne retrospektívny, hoci to okrem začiatku pripomenul len raz a potom úplne mätúcou vsuvkou...ale to je už nevýhoda tejto techniky, ktorá sa častokrát prejaví na neucelenosti formy. Na druhej strane, vďaka tomu je potom román natoľko strhujúci, plynúci...
No, a v tejto knihe je fakt veľa porna. Nie som žiadny puritán, nevravím, že ma to poburovalo, ale praktiky súlože ma veľmi nezaujímajú, keď čítam knihu (hlavne keď nehovoria nič o danej postave.) Tej súlože je tam veľa, a niekomu sa môže zdať, že už trošku vplával do vôd lacnej literatúry.
Posledná vec tohto dlhého komentára (murakami ma vždy zvádza k dlhým zamysleniam sa nad tým, čo som čítal), napriek tomu, že som niekde za polovicou bol už namosúrený, ale chcel som to dočítať, tak po dočítaní som bol rád, že som sa na to dal. Atmosféra tej knihy je naozaj nezameniteľná a ešte ostane nejaký čas v "systéme."

4 27.11.2023

Toto je už môj tretí Chabon, a nejak mám pocit, že bude aj posledný. Je to dobrá, celkom zábavná kniha, ale má veľmi zvláštne, nepríjemne členenú časovú osu. To mi v podstate na nej vadilo najviac. Osobne by som z nej nič nevymazal, napriek tomu sa mi zdala príliš dlhá. Niektorým témam sa autor venoval príliš, iným málo, striedanie postáv bolo veľmi neforemné. Tým pádom kniha pôsobí dosť nevyvážene. Pokiaľ ste ju nečítali a plánovali ju čítať, viem si predstaviť, že jej môže pomôcť nárazové čítanie jednotlivých častí, medzi ktorými je nutné mať trochu väčšiu pauzu. Chabon ich totižto nejak zásadne neukončuje a románové členenie na viacero častí akoby len používal na to, aby mohol poskočiť na časovej línii.
Mňa osobne sklamala, ale nie preto, že by nebola dobrá, ona je naozaj dobrá, môj osobný problém je, že v prvej tretine som mal pocit, že to bude to najlepšie z môjho čitateľského roka, potom to exponenciálne upadlo no a potom sa to vrátilo k nejakej nadpriemernej spokojnosti. Neviem úplne, čo si z nej mám zobrať, každopádne je to určite kniha, ktorá stojí za prečítanie.

14.11.2023

Po 1. dvoch častiach Hran. trilógie a Ceste pre mňa štvrtá McCarthyho kniha, jednoznačne najslabšia. Bežný americký triler, ktorý získava na kultovom statuse najmä kvôli autorovi a výbornému filmovému spracovaniu. Šerifove úvahy stoja za starú Bellu, oproti umne ukrytým biblickým a niekedy priam fatalistickým motívom v iných autorových dielach, pôsobia ako múdrosti dedinského kazateľa. Čierno-biele videnie vidieckeho katolíka, ktorý celý život strávil v jednej dedinke, nechápem, prečo mal McCarthy potrebu nás s takými myšlienkami zoznamovať. Ak hľadáte dobrý krimitriler, pridajte si pokojne aj dve hviezdičky, ako "žánrovka" je to naozaj výborné, keď však čakáte ďalšie nadčasové dielo plné takmer mytologických posolstiev ako napr. v "Hranici", neverím, že nebudete sklamaní rovnako ako ja.
A ešte p.s.: Jedna "múdrosť" z knihy celkom dobre zosobňuje jej filozofický presah: "Váš život sa skladá iba z tých dní, z ktorých sa skladá."

1 24.09.2023

Minimalistická forma. Dobre ukryté biblické motívy. V tomto je McCarthy majster, dáva priestor na nadčasový výklad svojho diela. Takisto píše spôsobom, ktorý je ohlodaný na kosť, paradoxne o to viac má čitateľ potrebu sa v tom po prečítaní ďalej piplať.
Cesta je dobrá kniha, s trochu náhlym koncom. Pre rodičov trochu ťažšie čítanie. Keď odpustíte občasné prirovnania, ktoré ukradol z pulpových paperbackov ("tma temnejšia ako temnota sama" a pod.), čaká vás celkom silný, čitateľský zážitok s veľmi rozporuplnými pocitmi.

9 17.09.2023

Ja sa k ódam na M.C. nedokážem pridať. Dokonca sa mi zdá, že medzi kvalitnou literatúrou to bolo pre mňa najväčšie sklamanie možno nielen tohto roka.
Táto kniha nie je román, ako sa ho snažia niektorí predať, ťažko povedať, či je to vôbec cyklus, jednotlivé poviedky sa ťažko dajú prepojiť aj pri veľmi uvoľnených, modernistických štandardoch. Cărtărescu je v nich ako maliar, ktorý dokáže namiešať fenomenálne farebné odtiene a spraviť z nich obraz, ktorý keď vám niekto popíše, budete mať z neho dosť možno väčší zážitok, ako keď sa naň sami pozriete. Prvá poviedka je famozna, asi založená na hádanke, ale i tak prináša veľmi vtipné rozuzlenie. Hoci mora.nocna píše, že blíženci majú skvelú pointu, mňa teda až tak neodrovnala, dokonca mi prišla extrémne prvoplanová. Keď autor chce vyvolať nejaké emocie, pomáha si detskou krutosťou. Pre istotu neustále pripomína v jednotlivých častiach nostalgiu vetami typu "vyvoláva nostalgiu," , "všadeprítomná nostalgia" atď., hoci paradoxne najväčším plusom knihy je výborne vykreslená atmosféra, ktorá v mnohom čaká od čitateľa, že si bude domýšľať, ale takto jasnú vec ma potrebu autor pripomínať...
Najviac ma zaskočili tesne dvakrát po sebe "dvere, ktoré som si pred tým nevšimol", takto identické barličky sa naozaj nehodia k spisovateľovi takého formátu. Keby som ale aj dokázal prehliadnuť tieto veci, ktoré vo mne vyvolávajú pre mňa neobvyklé "hnidopichšstvo", tak jednu vec som autorovi naozaj nedokázal prepáčiť, a to, že z jeho textu musí byť aj iným jasné, že radšej ako písanie samotné ho priťahuje nazývať sa spisovateľom. O jeho veľkom egu ostatne písali aj v doslove. Preklad je ale výnimočný, a v podstate po väčšine času veľmi estetické vetné konštrukcie pridávajú knihe na hodnote.

12.09.2023

Pre mňa už žiadna kniha nebude ako táto, napriek tomu že tu celkom dostáva kritiku. Je hoci náročnou cestou, ale tie vždy prinášajú najväčšie uspokojenie. Neviem si vybaviť, či mi niekedy nejaký text, nejaká kniha chýbala po dočítaní viac, ako Odyseus. Ešte pár dní som ju potreboval spracovať a aj náročnejšie texty po nej zrazu boli jednoduché a priamočiare. Kto chce, nájde v nej úplne všetko. Občas som sa vytáčal nad tým, že som sa musel pár paragrafov vracať, je ťažké pri nej udržať pozornosť. Každá jedna epizóda je ako malý román v románe, niekedy je naozaj zachytený proces myslenia úplne dokonale. Niektoré pasáže sa dajú ešte viac vychutnať v angličtine, ktorá v hlave naozaj vytvára pri tomto texte pôsobivý zvuk. (úplný záver poslednej, inak mojej najmenej obľúbenej epizódy, má v sebe emocionálnu silu, ktorú nedokázal preklad zachytiť). O Odyseovi sa dá básniť celé hodiny...asi patrím podľa kritiky ku mnohým ľuďom (ku ktorým by mi vlastne nevadilo patriť), ktorých Joyce oblbol masívnym podfukom, alebo je to naozaj veľmi dobrá kniha. To, že sa nepáčila W. Woolfovej je podľa celkom pochopiteľné, keď už pre nič iné tak minimálne pre jej sociálny element, ktorý jej musel byť na hony vzdialený.

3 28.08.2023

Všetky krásne kone ma zasiahli trochu viac. Miestami sa mi zdalo, že sa jednotliví cudzinci príliš otvárali, akoby sa chcel autor vyhnúť filozofovaniu, za ktoré by musel niesť väčšiu zodpovednosť. Ide však o dielo s neuveriteľnou, pridanou hodnotou, vďaka ktorej jej neškodia ani ukryté neduhy, ako zvláštne voľná forma, členenie textu a pod. Je to však čítanie pre pokročilejšieho čitateľa a amatérsky dovolenkár ju zavrie na 50. strane. Na druhej strane, veľmi jej tým svedčí zasadenie do trilógie, v ktorej prvá časť akoby mala čitateľa vychovať, a McCarthy počíta s tým, že čitateľ sa po prvej knihe dostal na vyššiu úroveň. Pôsobí to ako naivná dôvera, ktorá by nám však mala lichotiť.

2 03.07.2023

Pre mňa nehodnotiteľná kniha....zdala sa mi dobrá, ale aj tak sa mi ťažko a dlho čítala. Z technického hľadiska jej nebolo veľmi čo vyčítať, forma, jazyk, "vývoj" príbehu, všetko malo niečo do seba. Tak prečo som na ňu zabudol ihneď, ako som ju zatvoril? Možno to bol jej cieľ, mohol by byť. Ak hej, je to súce 5*. Kto chytá v žite ma ale zasiahlo ďaleko viac, porovnávať ich mi príde ako omyl.

Bola to fakt "sranda". Viem si predstaviť, že vo svojich predstavách niektorí (nemenujem krajinu) najpopulárnejší "spisovatelia" dosahujú kvality tejto knihy. Inak povedané, keby vedeli písať, napísali by niečo takéto. Okrem toho, že je to zábavné a nenúti to čitateľa sa prehnane zamýšľať -- neodošle ho do nejakého hĺbavého "vnútrozemia" (toto si musím zapamätať) -- je to aj majstrovsky napísané, niekoľkokrát som sa pri čítaní pristihol, ako si hovorím: "to bola fakt krásna veta!". O Židovskom policajnom klube sa podľa mňa mylne hovorí, že je to akýsi "blend" medzi žánrovou a "vyššou" literatúrou. Tuto to platí stopercentne, je to kniha, ku ktorej sa nemôže posadiť kdejaká sexuálne frustrovaná, pokročilejšími kognitívnymi schopnosťami nevybavená existencia, ale zároveň poskytuje takmer fyzicky príjemný oddych náročnému čitateľovi, ktorý bežne číta knihy, z ktorých odchádza zaťažený spomienkou na ich obsah. Ten je vo Wonder boys celkom povznášajúci, ale vzhľadom naň je možno kniha až zbytočne dlhá, resp. dlhšia, ako potrebovala.
Čo je pre mňa ale zaujímavé, že prvýkrát pri kvalitnom diele som mal pocit, že jeho filmová podoba je ešte na trochu vyššej úrovni. Odporúčam aj film!

1 16.04.2023

V reálnom živote nám väčšinou "Holly" nie sú sympatické. Ale v knihe je to inak. R. u Tiff. je také rozkošné čítanie s určitým smutným podtónom, ktoré ale dúfam nikto nebude nejak rozsiahlo analyzovať, lebo aj túto knihu skôr či neskôr môže pohltiť cancel culture.

4 31.03.2023

Je to extrémne náročná kniha na hodnotenie (hviezdičkové). Mne osobne sa zdá Sklené mesto ďaleko lepšie ako zvyšné dve časti. Hoci som už túto trilógiu čítal tretíkrát, stále sa nemôžem zbaviť pocitu, že miestami obsahuje veľmi silenú logiku, hoci viac jej svedčí jej prirodzená absurdnosť.
Ale na druhej strane je potrebné povedať, že táto kniha je určitým spôsobom akási metafyzická brána do spisovateľského sveta a hlavne pre ľudí, ktorým je tento abstraktný svet blízky, nájdu pre celú knihu pochopenie a dokonca v nej dokážu ľahko dešifrovať proces, akým vznikala. Takisto vedomie, že Auster mnohé miesta v knihe vnímal ako svoj alternatívny životopis..."keby som nespoznal Siri", z knihy robí veľmi osobnú výpoveď. Možno preto aj z nej tak výrazne -- výraznejšie ako z mnohých iných kníh -- presakuje, že ju písal najmä kvôli sebe.

3 26.03.2023

Ako vždy pri Marquezovi, je to dobrý príbeh. Je však neuveriteľné, ako relatívne ťažko sa číta taký krátky text.
Marquez píše dosť žurnalisticky, len málo využíva dialógy (čo mne osobne nevadí, ale viem si predstaviť, že existujú čitatelia, ktorí sa potom v jeho textoch strácajú.)
Čo však ja považujem za veľký nedostatok, je spôsob, akým člení text. Netreba čakať žiadny paragraf, aj na miestach, kde by mohol byť a dal by tak čitateľovi možnosť sa nadýchnuť. Nemôžem si pomôcť, potom to pôsobí, ako by sa priam vyžíval v tom, aby sa to ťažko čítalo. Osobne mám rád, keď autor neberie ohľad na čitateľa ale skôr na to, aby text prispôsobil takej podobe, ako on uzná za vhodné, pri ňom mám však niekedy pocit, že to skĺza už do akéhosi manieru. A zatiaľ čo pri románovej forme sa to trochu lepšie chápe, pri takto krátkej forme mi to prišlo už trochu ako úchylka. Takže pokiaľ aj jeho cieľom je, aby ste knihu prečítali na 4 nádychy (kniha má v podstate 4 kapitoly), môžete ju nakoniec čítať pomalšie, akoby si zasluhovala.

2 03.03.2023

Pamätal som si to inak. Mal som pocit, že tá "paranoja" z toho, že je to celé len drogová fantázia hlavného hrdinu, je oveľa prítomnejšia.
Aj tak si ale myslím, že je to veľmi dobre napísané. Myslím, že túto knihu veľmi ocenia ľudia, ktorí zvládali a zvládli boj s nejakou drogovou závislosťou.

2 26.02.2023