Deia komentáře u knih
Kniha ma pohltila od začiatku. Svet sužovaný pandémiou, trošku podobný tomu nášmu teraz. Ľudia panikária, snažia sa chrániť, ale situácia sa iba zhoršuje. To je napísané vážne dobre, ten rozpad spoločnosti. A nielen to, celá kniha je napísaná skvelo. Harper mi bola sympatická, páčila sa mi jej snaha pomáhať ľuďom. Dej je skutočne napínavý, dochádza k mnohým zvratom, ktoré ma nútili hltať stránku za stránkou a kniha síce patrí k tým hrubším, ale prečítala som ju za dva dni. Veľmi sa mi páčil opis komunity, do ktorej sa Harper dostala, aj keď ľudia mi občas prišli až príliš sfanatizovaní. Tiež sa mi páčila ich postupná zmena, ich vývoj. Občas mi správanie tých ľudí síce prišlo nelogické a nevhodné, ale ktovie, ako by sme sa v takej situácii zachovali my. Je to skvelý príbeh o prežívaní, o snahe vytrvať, o morálke a hlavne o nádeji. Má aj svoje negatíva, niektoré veci mi tam veľmi nedávali zmysel, ale keď sa nad tým človek veľmi nezamýšľa, tak je to fajn :D. Koniec sa mi veľmi páčil, aj keď v podstate nie je úplne ukončený, čo je trošku škoda. Ale ináč je to úžasná kniha, určite odporúčam.
Táto časť sa mi čítala o trochu lepšie ako prvá, ale úplne nadšená som nebola. Dej bol ale od začiatku svižnejší, akčnejší a celkovo taký komplikovanejší, začítala som sa oveľa rýchlejšie ako pri prvej časti. Veľmi sa mi páčil príbeh Kory a Novy, hlavne to, že skrz ne sme nahliadli do minulosti a niečo sa dozvedeli aj o ostatných bohoch. Celkovo sa mi páčilo, že sa riešila aj minulosť, čo sa v Pláči kedysi dialo, to mi v prvej časti celkom chýbalo. Síce vyvrcholenie príbehu Novy sa mi už až tak nepáčilo, prišlo mi už také nasilu, ale stále to malo niečo do seba. Ocenila som aj vývoj postáv, hlavne tej Thyonovej, to sa čítalo veľmi príjemne. Vo výsledku je to príjemná séria, so zaujímavým námetom, len nesplnila moje privysoké očakávania. Ale som rada, že som si ju prečítala.
Myslela som si, že táto kniha sa mi bude veľmi páčiť, námet je veľmi zaujímavý, ale bohužiaľ, som sa zmýlila.
Kniha je v podstate rozdelená do dvoch častí. Prvá, Prvky chaosu, mi prišla celkom zaujímavá. Autor popisuje, čo všetko sa so zvyšovaním teploty bude na Zemi zhoršovať. Pribudne viac smrtí z horúčav, hlad, bude nedostatok vody, dôjde k zvyšovaniu hladiny oceánov, k ekonomickému kolapsu... Táto časť ma celkom bavila. Síce sú to iba opisované situácie, ku ktorým môže dôjsť, keď sa priemerná teplota zvýši o 2°C, 4°C, 6°C..., bez nejakých riešení, ale sú opisované dosť dramaticky a verím, že ľudia sa nad tým zamyslia (keď si to teda prečítajú). Niektoré scenáre mi síce prišli nereálne, ale niektoré, rovnako hrozivé, sa už dejú – kontinenty sú sužované požiarmi, teploty v lete stúpajú, ľadovce sa topia... a je skutočne najvyšší čas, aby sme s tým niečo robili. Ako jedinci toho ale nemôžme spraviť veľmi veľa (na čo autor dosť často poukazuje), ale myslím, že v takejto situácii sa každá snaha počíta.
Druhá časť sa volá Klimatický kaleidoskop a úprimne, už ani neviem o čom bola. Túto časť som skutočne pretrpela, bolo v nej príliš veľa omáčky, málo pre mňa zaujímavých informácií a táto časť vo mne nezanechala skutočne nič. Rozhodne som ale rada, že som sa ku knihe dostala, síce si myslím, že na túto tému sú aj lepšie knihy (napríklad Život na našej planéte od pána Attenborougha), ale v tejto situácii je každá takáto kniha dobrá. Rozhodne zdvíha varovný prst a ukazuje nám, ako rýchlo sa ľudstvo rúti do záhuby a že už včera bolo na záchranu neskoro.
Kniha sa mi čítala skvelo, opäť som ju prečítala na jeden záťah. Veľmi sa mi páči to írske upršané prostredie, dodáva knihe a vyšetrovaniu skvelú atmosféru. Prípad je opäť zaujímavý, aj keď na rozdiel od prvej časti, tu som obete vážne neľutovala, mala som pocit, že perverzní kňazi dostali, čo si zaslúžia, aj keď teda priznávam, že od vyvrcholenia príbehu som čakala trochu viac, niečo drsnejšie, takže ku konci mi ich trošku ľúto asi aj bolo :D. Niektoré rozhovory s kňazmi ma vážne rozčuľovali, hlavne keď si obhajovali svoje zverské skutky tým, že je to vôľa božia alebo že to bolo pre niekoho dobro, vadilo mi, že vôbec neprejavili ľútosť nad tým, čo kedysi spravili. Katie ako vyšetrovateľka mi sadla, baví ma aj jej súkromný život, ale príde mi, že jej život dáva pod nohy až príliš veľa polien. Čo sa mi ešte na tejto sérii veľmi páči je to, že autor nešetrí ani tie kladné postavy, aj tie tu prichádzajú o život, čo ma stále veľmi prekvapí. Na ďalšiu časť sa už teším a určite si ju čoskoro prečítam.
Kniha je napísaná naozaj krásne. Autorka sa hrá so slovami, s vetami a vďaka tomu sa kniha číta vážne dobre. Dej síce plynie pomaly, ale to mi u väčšiny kníh nevadí a tu... pri tejto knihe si nie som istá. Niečo mi na nej nesadlo. Čítala sa mi dobre, ale nevyvolala vo mne túžbu sa k čítaniu vracať, do knihy som sa vôbec nedokázala ponoriť. Väčšina postáv je skutočne sympatická, vrátane Lazla, ale ani jeho postava vo mne nevyvolala túžbu poznať jeho príbeh. Aj ostatné postavy sú zaujímavé, či už Thyon (ktorý nie je až tak sympatický), Calixte alebo mladí dospelí zo vznášajúcej sa citadely. Aj príbeh sa mi páčil. Mesto, ktoré potrebuje pomôcť s citadelou, ktorá sa nad ním vznáša a tieni im. Aj príbeh o tom, čo sa mestu stalo, bohovia zneužívajúci ľudí, bol veľmi zaujímavý a navyše aj veľmi znepokojivý – síce tam boli len náznaky, jemné opisy, ale v podstate to bolo dosť desivé a trošku ma mrzí, že tam toho o tom nebolo trochu viac. Kniha teda mala všetky predpoklady k tomu, aby sa mi páčila, ale bohužiaľ, tým, že som sa do príbehu nevedela ponoriť, tak mi v konečnom dôsledku prišla iba priemerná a nezanechala vo mne žiadny hlbší dojem.
Všetky poviedky sa mi páčili a čítali sa mi dobre, od knihy a jednotlivých poviedok som sa skutočne nemohla odtrhnúť. Kinga zbožňujem, hlavne to jeho čtivé písanie, aj keď sa v niektorých častiach jeho kníh toho veľa nedeje, stále sa to číta skvelo. Prvá poviedka mi prišla skvelá, jemne mrazivá a mysteriózna. Craig je skvelý rozprávač, spočiatku to bolo také pozvoľné rozprávanie a potom to začalo byť vážne napínavé. V druhej poviedke, v jej tretej časti (ktorá je teda prvá), sa mi veľmi páčilo to apokalyptické pozadie – tie požiare, zemetrasenia, výpadky elektriny, príde mi, že je to celkom blízka a reálna budúcnosť a to mi na tom prišlo to najdesivejšie. Ostatné dve jednania sa mi síce čítali dobre, Chuckov život bol zaujímavý, aj to prepojenie s umierajúcim vesmírom bolo zaujímavé, ale na mňa asi až príliš filozofické, ani neviem, či som to dobre pochopila.
Tretia poviedka s Holly je najdlhšia a mne prišla veľmi dobrá, páčila sa mi aj kniha Outsider a toto je v podstate také pokračovanie. A štvrtá poviedka je tiež skvelá, spisovateľ nachádzajúci sa na chate ďaleko od civilizácie, ešte aj chorý a s búrkou. Malo to skvelú atmosféru, aj keď som od toho čakala asi trošičku viac.
Kniha je opäť veľmi čtivá. Spočiatku som sa bála, že táto časť sa mi nebude veľmi páčiť, pretože CeCe v predchádzajúcich knihách neznie ako veľmi sympatická osoba a tiež sa mi nepáčil jej vzťah so svojou sestrou Star. Spočiatku mi vadila aj v tejto knihe, vadilo mi jej časté fňukanie, že Star sa (konečne) rozhodla vydať svojou vlastnou cestou a celkovo jej myšlienky o Star. Časom sa to ale veľmi zlepšilo, hlavne keď sa už dostala do Austrálie, kde začala naberať sebavedomie a trošku sa otvárať svetu a nakoniec som si ju obľúbila. Tiež postavy, ktoré ju po ceste obklopujú, sú zaujímavé. A o mieste ani nehovorím, Austrália mi príde nádherná a veľmi rada o nej čítam (aj keď bývať by som tam nechcela, to teplo (cez tie stránky ho je až cítiť) a pavúky :D). Aj príbeh z minulosti ma veľmi bavil, Kitty bola silná a odvážna žena, aj keď s niektorými jej rozhodnutiami som nesúhlasila a nepáčili sa mi. Páčilo sa mi ale poukazovanie na problém Austrálie, či už v minulosti alebo teraz a to postavenie pôvodných obyvateľov či miešancov v spoločnosti. Hlavne v linke z minulosti to bolo skutočne veľmi zaujímavé a som rada, že Kitty k tomu mala taký postoj, aký mala, postava Camiry mi prišla snáď najzaujímavejšia a brala by som, keby z ich kultúry tam toho bolo viac. Celkovo sa mi kniha veľmi páčila, je síce predvídateľná, keďže všetky knihy z tejto série sú napísané podľa tej istej šablóny, ale to jej na čtivosti a zaujímavosti neubralo a už teraz sa teším na príbeh ďalšej sestry.
Knihu ako celok hodnotím veľmi pozitívne. Čítala sa mi dobre, kapitoly sú primerane krátke a väčšinou zaujímavé. Občas mi vadilo opakovanie informácií, ktoré je spôsobené tým, že na knihe sa podieľalo väčšie množstvo autorov. Vadilo mi to hlavne vtedy, keď nejaká kapitola končila nejakým info a ďalšia začínala presne tým istým. Pri prvých kapitolách mi takisto vadilo, že mnohé z informácii sú iba domnienky a aj keď sú akokoľvek pravdepodobné, tak niektoré sú ešte nepotvrdené. Najviac ma bavili kapitoly o tých známejších chorobách, čierny mor, týfus, cholera, španielska chrípka a škoda, že sa niekde nešlo viac do hĺbky. Niektoré kapitoly mi prišli až príliš dejepisné, na môj vkus v nich bolo veľa (pre mňa) nezaujímavých informácií. Väčšina ale obsahovala zaujímavé informácie a dozvedela som sa veľa nových vecí, napr. prečo nosili moroví doktori masku so zobákom alebo čo je to dženínsky syndróm. Tiež ma veľmi zaujali kapitoly o pravých kiahňach, hlavne tie, ktoré opisovali epidémiu na území Slovenska – tam mi prišlo najviac zaujímavé to, ako veľa ľudí bolo už vtedy proti očkovaniu (čo sa zjavne veľmi nezmenilo :D). Takisto aj čítanie o opatreniach proti šíreniu cholery ma veľmi bavilo. Veľmi zaujímavé mi prišli aj posledné kapitoly (o pandémiách v dvadsiatom storočí), ktoré opisujú aj niektoré pandémie chrípok, ktoré sa šírili z Ázie a sú tam aj informácie o vývoji vakcíny. Celkovo knihu hodnotím veľmi pozitívne a myslím, že hlavne v tomto období, by si ju malo prečítať čo najviac ľudí.
Ani v tejto časti sa toho veľa nedeje. Príde mi, že iba pribúda viac a viac nových postáv, ktoré viac a viac môžu kecať, už sa v toľkých postavách aj dosť strácam. Najviac sa mi v tejto časti páčila Egwainina linka, ona mi tam príde asi ako jediná rozumná žena, ostatné sa správajú buď ako keby zjedli všetku múdrosť sveta alebo sú príliš zaslepené láskou (prípadne niekedy oboje :D). Celkovo je v tejto časti príliš veľa ženských postáv (ktoré si večne uhládzajú sukne). Nikdy som si nemyslela, že to poviem, ale chýbal mi Mat :D. Perrinove kapitoly som kedysi mala rada, on sám je stále zaujímavá postava, ale odkedy má na krku Faile, tak to nie je úplne ono. Aby to nebolo len o negatívach, tak stále obdivujem rozsiahlosť tohto sveta (aj keď sa v ňom nič nedeje :D) a tiež sa mi táto časť čítala veľmi dobre, zvládla som ju prečítať celkom rýchlo. Koniec bol už tradične trošku viac akčnejší, takže na ďalšiu časť som celkom navnadená a dúfam, že dej sa v nej pohne už trošku viac.
Kniha ma chytila hneď od začiatku, od začiatku má skvelú, hutnú atmosféru. Malé mestečko, piati chalani preháňajúci sa na bicykloch, nekonečné lány kukurice... a zmiznutie istého chlapca. Naša partia sa snaží vypátrať, čo sa s ním stalo a zisťujú, že za tým zmiznutím toho bude oveľa viac a nie všetko je z nášho sveta.
Dej v knihe plynie pomaličky, ale to mi vôbec nevadilo. Spočiatku sa mi síce jednotlivé chlapčenské postavy plietli, ale práve vďaka pomalému deju a skvelým opisom mi postupne každý z nich prirástol k srdcu. Tiež som sa na začiatku neubránila porovnávaniu s Kingovým To, lebo námetom sú to veľmi podobné knihy, ale aj to ma potom prešlo a príbeh ma úplne pohltil. Báť som sa síce nebála (ale to sa nebojím u žiadnej knihy), ale napätie autor vyvolal riadne a bála som sa tak akurát o postavy. Chalani sú skutočne sympatickí, každý má svoju osobnosť a niektorí z nich mali skutočne ťažký život, žiadna idylka, občas mi ich bolo až ľúto, ale so svojou úlohou navyše sa popasovali statočne. Čo mi na príbehu trochu vadilo je to, že dané zlo bolo občas na môj vkus až príliš hmotné – viac sa mi kniha páčila v začiatkoch, kedy to zlo ešte nemalo žiadnu hmotnú podobu, len sa nad postavami vznášalo v akejsi tichej hrozbe. Tiež koniec sa mi veľmi nepáčil, hlavne to rozuzlenie. Ale ináč voči knihe nemám žiadne výhrady, čítala sa mi skutočne skvelo a na konci mi bolo ľúto, že sa s postavami musím rozlúčiť (aj keď s niektorými sa možno ešte niekde stretnem).
Tejto časti som sa trošku obávala, pretože tie časti, v ktorých sa vyskytujú nové postavy (čiže nie čarodejky alebo Hlídka) ma veľmi nebavia. Táto je ale výnimkou, skutočne ma veľmi bavila. Asi prvý krát mi žiadna postava neliezla na nervy a ešte aj humor mi sadol (nakoniec táto časť mi neprišla veľmi vtipná, iba tak akurát :D). Aj dej ma bavil, prišiel mi na Pratchetta celkom ponurý, vážny, hlavne skrz často spomínaných dokaličených či mŕtvych vojakov. Spočiatku som si síce myslela, že ide o akúsi verziu Mulan, ale potom ma tento pocit prešiel a kniha sa mi čítala skvele, celkom ma pohltila. Putovanie Apoléninho regimentu a postupné odhaľovanie istých tajomstiev ma vážne bavilo, aj tá záhada na pozadí s požiarmi (tá má vážne zaujímavé rozuzlenie). Záver v pevnosti mi trochu vadil, prišiel mi už taký prekombinovaný a aj tých „zvratov“ tam bolo dosť veľa. Ale pre mňa určite jedna z tých lepších častí Zeměplochy.
Kniha ma zaujala hneď od začiatku. Štýl, akým je napísaná, je skvelý. Aj keď je to náučná literatúra, tak ma ani chvíľu nenudila. Hneď na začiatku nás čaká test – 13 otázok, z nich v priemere správne ľudia odpovedajú iba na dve otázky (som na tom tiež tak :D). A okolo správnych odpovedí sa v podstate točí celá kniha. Autor nám vysvetľuje, prečo niektoré globálne udalosti, problémy, vnímame skreslene a ako sa tomu vyhnúť. Ako vidieť celý obraz, nie iba úryvok, ktorý nám ponúkajú napríklad média. Vo väčšine prípadov veci vnímame viac negatívne, ako skutočne sú. V podstate na tom nie je nič zložité, akurát stačí lepšie otvoriť oči, viac premýšľať (a na to je táto kniha skvelá, ukazuje ako na to). V knihe tiež nájdeme mnoho grafov, príkladov, príbehov zo života, vďaka čomu sa kniha číta vážne skvelo. Hlavne príbehy zo života autora ma veľmi bavili. Ale nájde sa aj pár vecí, ktoré sa mi nepáčili. Občas som mala pocit, že autor niektoré problémy zľahčuje, prípadne niektoré vážnejšie globálne problémy (radšej) nespomína. Tiež mi vadilo neustále spomínanie šimpanzov, ktorí by na dané otázky vedeli zodpovedať lepšie (náhodne) – je zaujímavé to tam raz spomenúť, ale neustále opakovanie mi už vadilo. Kniha určite stojí za prečítanie, rozširuje obzory (aspoň mne) a raz sa k nej určite vrátim, aspoň k niektorým kapitolám.
Na túto knihu som sa veľmi tešila, veď druhá kniha skončila tak, že nutne som potrebovala ďalší diel. No a po pár rokoch som sa dočkala a... trochu (viac) ma sklamal. Hneď na začiatku knihy, v úvode, sa dozvedáme, že Ilan sa nachádza na popravisku v meste. Hneď potom sa ale v deji presúvame do podzemia Duvalského pohoria, kde je Ilan väznená nastereami. A táto časť mi prišla strašne zdĺhavá a veľmi ma nebavila, pretože som sa veľmi chcela dozvedieť, prečo Ilan skončila na popravisku a ako sa tam dostala a čo s ňou bude. Presne kvôli tomu mi dej prišiel veľmi rozťahaný, nevedela som nejak udržať pozornosť a myslím, že by sa mi to čítalo oveľa lepšie, keby tá úvodná kapitola v knihe nebola. Celkovo mi dej prišiel dosť zamotaný, v podstate bol celý o riešení hádanky a občas som sa v tom dosť strácala. Tiež sa mi nepáčilo, čo sa začalo diať s pětadvacítkou, aj keď po istých vysvetleniach sa to dalo (čiastočne) pochopiť. Koniec knihy ma opäť pohltil, aj keď aj tam mi niektoré veci prišli trošku cez čiaru. Svet je to ale ináč úžasný, originálny, samotná kniha je opäť napísaná veľmi čtivo a aj keď táto časť nebola tým, čím som čakala, že bude, tak na ďalšiu časť som veľmi zvedavá a dúfam, že sa jej dočkáme skôr ako tejto.
Aj túto časť som už predtým čítala a tak ako aj vtedy, tak ma pohltila aj teraz. Príbeh napreduje, zamotáva sa, neustále sa tam niečo deje. Vzťah Ilan s mužmi, hlavne s kapitánom, je ako na hojdačke, hlavne keď sa toho dozvedá viac o ich minulosti, ale aj napriek tomu si Ilan uvedomuje silu priateľstva. Svet, v ktorom sa príbeh odohráva, sa mi veľmi páči, je skvelo vymyslený, aj keď viac ako o živote v nížinách ma bavilo čítať o putovaní skrz Duvalské pohorie, ktoré skrýva veľa tajomstiev. Síce mi trošku vadilo, že stále som sa nedozvedela v podstate žiadne odpovede, napríklad kto/čo zač sú tajomné príšerky alebo prečo na otortenskom území miznú ľudia, ale tak predpokladám, že v ďalšej časti sa to dozviem. Koniec je opäť taký, že nutne treba ďalšiu časť (aspoň sme sa jej už konečne dočkali :D).
Autorka má úžasný štýl písania, stránky jej kníh mi plynú jedna za druhou. Ani táto nebola výnimkou, prečítala som ju na jeden záťah. Už v predchádzajúcej časti ma zaujala postava Reva a chcela som sa dozvedieť viac o jeho minulosti, čoho som sa dočkala. Emma mi spočiatku veľmi nesadla, prišla mi bezdôvodne nepríjemná na všetkých okolo seba, ale postupne som si aj ju obľúbila. Páčilo sa mi jej prostredie, prostredie online hier, pričom jednu sama naprogramovala. Tiež sa mi páčilo zakomponovanie témy kyberšikany a všeobecne nebezpečenstiev hroziacich na internete. Aj Revove prostredie bolo zaujímavé, hlavne jeho rodičia venujúci sa pestúnskej starostlivosti, ktorí si tentokrát po samých bábätkách vzali do starostlivosti teenagera, ktorý má tiež svoje problémy. Tiež som rada, že sa tam okrajovo objavoval aj Declan s Juliet. S čím som mala problém je to, že podľa mňa väčšina problémov hlavných protagonistov by sa jednoducho vyriešila tým, že by sa porozprávali so svojimi rodičmi. Ich problémy mi neprišli až také tragické, ako si oni predstavovali, ale to je možno aj tým, že na tento druh literatúry som už asi stará.
Kniha sa mi čítala dobre, ako všetky knihy od Fitzeka, ktoré som zatiaľ čítala, ale tak nejak som od nej očakávala viac. Dej bol celkom zaujímavý, veľmi sa mi páčilo rozoberanie ekologických tém, ako je plytvanie jedlom, chudoba, nadmerné míňanie neobnoviteľných zdrojov, možno to prinúti ľudí sa trošku zamyslieť. Tiež čítanie o pandémii v dobe, kedy iná pandémia prebieha, knihe dodávala taký reálnejší ráz. Dej mi ale prišiel aj príliš rozťahaný, príliš zamotaný, na druhú stranu ale aj príliš akčný a príliš zrýchlený, v podstate sa to celé odohráva v rozpätí dvoch dní a podľa mňa sa v knihe zbytočne rieši až príliš veľa tém. Postavy sa mi spočiatku páčili, hlavne Noe, ale jeho rozuzlenie, kým je a čo vlastne robí, to sa mi nepáčilo vôbec. Príbeh rodiny žijúcej v chudobe v manilských slumoch sa mi síce páčil, ale prišiel mi tam zbytočný. Som ale rada, že som si knihu prečítala, je to taká príjemná jednohubka, aj keď podľa mňa mohla byť kratšia.
Vágnerové knihy o Afrike som mala veľmi rada a kedysi som ich čítala opakovane. Fascinoval ma odchyt zvierat, ktorý Vágner popisoval veľmi pútavo a takisto aj opisy divej africkej prírody. Najviac mi učarovala kniha Kimuri, v ktorej sa venuje aj africkým rozprávkam, ale aj knihy Safari pod Kilimandžárom či Lev nie je kráľom zvierat patria medzi moje obľúbené.
Táto kniha zachytáva Vágnerov život od jeho detstva až po starobu a dozvedela som sa v nej o Vágnerovi veľmi veľa vecí o ktorých som nemala ani poňatia. Napríklad čo všetko je za zorganizovaním takej expedície a ešte v tých časoch, s čím (a kým) všetkým musel bojovať. Tiež som nevedela o jeho cestách do Indie a ani o mnohých jeho projektoch, napríklad o tom na záchranu nosorožcov. Veľmi sa mi páčili aj opisy jeho života doma, v Česku. Na čom všetkom sa podieľal, koľko záujmov mal, akou váženou osobou bol. Tiež som rada, že som sa dozvedela viac o zastrelení jeho (zdravého) stáda žiráf (najkrajšieho na svete), čo mi prišlo strašné. Tak ako aj to, že mu zakázali doviezť si z Afriky nové stádo, či to, že ho odvolali ako riaditeľa ZOO.
Som rada, že som si túto knihu prečítala, pán Vágner bol skutočne výnimočný človek, ktorý sa v živote musel popasovať s veľmi veľa neprajníkmi.
Kniha sa mi čítala síce dobre, ale prišla mi dosť rozťahaná. Najviac ma bavil príbeh zo súčasnosti, o Sage, aj keď ona sama mi občas vadila, hlavne jej neustále myšlienky na to, že keď ma na tvári jazvu, tak musí byť monštrum. Aj pečenie chleba tam bolo až príliš často. Rozprávanie Josefa či babičky mi prišlo strašne zdĺhavé. Je strašné čo sa dialo v getách a koncentračných táboroch a čo si tam tí ľudia museli vytrpieť, ale skrz rozprávanie Minky to ku mne nejak nepreniklo. Príbeh o upíroch, ktorý Minka písala, ma síce bavil, ale do knihy mi vôbec nepasoval a neskôr mi tam tie úryvky aj vadili. Koniec mi prišiel strašne hlúpy, časť rozuzlenia som síce uhádla, ale to čo spravila Sage na konci som nejak nevedela pochopiť. Celkovo kniha toho vo mne nezanechala veľa, čítala som ju nedávno a už teraz vo mne nevyvoláva žiadne pocity, nezanechala žiadny väčší dojem. Od autorky si ešte skúsim nejakú knihu prečítať, ale táto ma teda celkom sklamala, skutočne som od nej čakala viac.
Knihu som už raz čítala, ale keďže nedávno vyšla tretia časť série, tak som si povedala, že je na čase si ju prečítať znova. Ako predtým, aj teraz ma čítanie veľmi pohltilo a bavilo. Veľmi sa mi páči svet, ktorý je postavený na troskách toho nášho a aj jeho fungovanie, založené na sklenite. Postavy sú tiež veľmi sympatické, hlavne skupina 25 chlapov :D. Ilan sa síce občas správa trošku nepochopiteľne, ale na druhú stranu, je to iba trinásťročné dieťa. Ináč som s ňou prežívala všetko, jej strach, bolesť, pocit bezmocnosti... Dej je tiež skvelý, je napínavý, je v ňom mnoho zvratov a tie tajomné príšerky sa mi naozaj páčia (a som veľmi zvedavá, čo sa z nich vykľuje). Určite odporúčam a predpokladám, že v budúcnosti sa k nej ešte viac krát vrátim (pravdepodobne zakaždým, keď vyjde nová časť :D).
Sanderson opäť vymyslel originálny systém mágie. Kreslenie pravidelných geometrických čiar a tvorenie krieduchov, tvorov nakreslených kriedou, mi prišlo fascinujúce. Aj to, že niektorí krieduchovia sú divokí a nikto nevie, kde sa vzali. Správnej predstave veľmi napomáhali ilustrácie, ktoré v knihe sú. Príbeh je síce oproti autorovým ostatným knihám jednoduchší, ale hneď ma pohltil a knihu som prečítala na jeden záťah. Trochu ma mrzelo, že samotná hlavná postava, Joel, kriedu nevie ovládať, ale na druhú stranu sa mi páčilo, že nedostal všetko, čo chcel, ako to často v takýchto knihách býva. Aj postava Melody mi prišla zaujímavá a som rada, že to medzi nimi neskĺzlo k romantike. Veľmi sa mi páčila detektívna zápletka, únoscu som veru neuhádla. Jediné, čo sa mi nepáči je to, že som si myslela, že je to samostatná kniha a ono je to prvá časť série. Dúfam, že Sanderson sa čoskoro k tejto sérii rozhodne vrátiť a napíše ďalšiu časť, pretože ma veľmi zaujíma, ako to s tými krieduchmi vlastne je.