Deia komentáře u knih
Kniha splnila moje očakávania. Čakala som detektívku od ktorej sa nebudem môcť odtrhnúť a tak sa aj stalo, knihu som prečítala na jeden záťah. Prostredie Írska bolo veľmi zaujímavé, tak ako aj vystupujúce postavy. Nie všetky mi boli sympatické, napríklad manžel Kate mi prišiel ako strašný ťuťmák a dosť mi tam vadil, ako aj niektorí jej kolegovia. Kate mi ale bola veľmi sympatická. Samotný príbeh bol napínavý, téma rituálnych vrážd ma veľmi bavila (aj tá mytológia okolo toho), aj keď niektoré popisy mi naozaj prišli nechutné, našťastie ich tam nebolo veľa. Väčšinu zvratov som vôbec nečakala, v podstate každá kapitola končila tak, že som musela pokračovať v čítaní. Vraha som síce čiastočne uhádla, ale ten finálny zvrat by ma teda nikdy nenapadol. Z celej knihy dýcha taká ponurá, desivá atmosféra, daždivé Írsko tomu len pridáva. Časom si určite prečítam aj ďalšie časti z tejto série.
Kniha mi dala veľa nových poznatkov, to nemôžem povedať, že nie. O veľa veciach, ktoré sa diali (či dejú) som nemala ani šajnu. Niektoré kapitoly sa mi veľmi páčili, napríklad tá o anexii Krymu, konečne som sa o tom dozvedela niečo viac a čím viac som o tom čítala, tým horšie mi to prišlo. Opäť toľko utrpenia na oboch stranách, pričom niektorí ruskí vojaci (ktorí tam vlastne ani nikdy neboli, však?) ani nevedeli, za čo bojujú a zomierajú. Tiež kapitoly o kybernetickej vojne a o podpore Trumpa mi prišli skvelé, takisto aj časti o tom, ako to v Rusku vlastne funguje. Čo sa mi na knihe ale naozaj nepáčilo, boli na môj vkus časté filozofické vsuvky, v ktorých som sa občas naozaj strácala. Niektoré pojmy, ako politika večnosti a podobne som asi úplne nepochopila do konca knihy, celkovo mi to občas prišlo príliš abstraktné a čítalo sa mi to veľmi ťažko. Napriek tomu som veľmi rada, že som sa ku knihe dostala a určite ju odporúčam prečítať, dozvedela som sa toho naozaj veľa a časom sa chystám prečítať aj ďalšie autorove knihy.
Prvá časť ma skutočne chytila už od prvej strany. Clay, Gabrielov najlepší parťák, je skvelá postava, v podstate tak ako aj ostatné. Všetky mi prišli uveriteľné, sympatické, každý mal svoju osobnosť. A boli vážne vtipní. Samotný svet je veľmi zaujímavý, aj keď občas mi chýbalo trošku viac popisov. Ale veľmi sa mi páčilo to veľké množstvo príšer, v knihe sa vyskytuje v podstate každá, na akú si len viete spomenúť – draci, wyverni, trollovia, koboldi... Tiež sa mi veľmi páčila aj tá nostalgická linka, spomienky na ich minulé činy, kedy zachraňovali princezné, bojovali proti nekromantom... Prvú časť som si skutočne užila :).
Druhá časť mi už prišla trošičku slabšia, hlavne ma veľmi nebral ten začiatok, kedy je Rosina skupina na turné a v arénach bojuje proti príšerám. Takisto postavy mi neboli až také sympatické, ale to je pravdepodobne preto, že druhú časť som čítala hneď po prvej, keby som ju čítala s väčším odstupom, možno by sa mi páčila viac. Ale aj druhá časť ma veľmi bavila a veľmi sa teším na ďalšie autorove knihy.
Táto kniha je iná ako Timove ostatné knihy. Nie je to iba súhrn faktov (aj keď skvelých), ale je to súhrn jeho prežitých zážitkov, keďže Tim sa ako vojnový korešpondent (väčšinou) nachádzal priamo na mieste diania. Vďaka tomu sa mi kniha čítala veľmi dobre a často som sa od nej nemohla odtrhnúť. Spočiatku som bola trochu zmätená, hlavne pri čítaní prvej časti s názvom Predtým, keďže o rozpade Juhoslávie až tak veľa neviem, ale pri druhej časti (Počas) som sa už do knihy poriadne začítala. Je napísaná tak, že občas som mala pocit, že sa skutočne nachádzam na mieste a som teda rada, že nikdy som nič také nemusela zažiť (a dúfam, že ani nebudem musieť). Neviem si ani len predstaviť, ako sa tí ľudia museli cítiť – keď sa museli báť náletov, ktoré niekedy zasiahli civilov, keď dlhodobo museli žiť bez elektriny, keď sa museli vysťahovať zo svojich domov, keď museli byť svedkami masových popráv... Som rada, že táto kniha u nás vyšla a že som si ju mohla prečítať, pretože nám približuje niečo, čo sa nestalo až tak dávno a ani nie až tak ďaleko od nás. Takých kníh nikdy nie je dosť.
Myslím, že zvláštnejšiu sériu som ešte nečítala. Príbeh Essun je rozprávaný „ty“ formou (Ty jsi ona. Ona je ty. Jsi Essun.), s tým som sa ešte asi nikdy nestretla a asi aj vďaka tomu si ma prvá kniha hneď získala. Aj keď spočiatku som z tých troch dejových liniek bola celkom zmätená, ale postupne si ma všetky získali. Získali si ma aj schopnosti postáv, orogénia mi prišla úžasná. Schopnosť ovládať zem, bolo to popísané skutočne úchvatne. Zo všetkých kníh na mňa dýchala taká zemitá, ťažká atmosféra a neskutočne ma to bavilo. Z tých troch liniek ma najviac bavila Essun, ale to hlavne preto, že jej linka sa odohráva počas piateho ročného obdobia, ktoré práve nastalo – z oblohy padá popol, ľudia hľadajú útočisko a celé je to také ponuré.
Už chápem, prečo je toto najslávnejší Doylov príbeh. Atmosféra vidieckeho sídla v okolí ktorého sa má potulovať akýsi démonský pes je vskutku úžasná. Hlavne ten močiar, ktorý zámok obklopuje a ktorý raz za čas zhltne nejaké zviera. Do toho sa tam objavujú aj podivní ľudia, ktorí pravdepodobne niečo skrývajú a ktorých vykreslenie je veľmi zaujímavé. Postupne som podozrievala snáď každého, aj keď ten obrovský pes mi nechcel zísť z mysle a zvažovala som aj možnosť, že skutočne sa tam deje niečo nadprirodzené. Veľmi sa mi páčilo, ako je príbeh podávaný – raz ho Watson píše ako svoje spomienky, potom sú tam jeho denníkové zápisky a takisto sa tam nájdu aj listy, ktoré Holmesovi posielal. Tiež ako celok je to veľmi napínavé a od knihy som sa nemohla odtrhnúť, prečítala som ju na jeden záťah. Čo ma trošku zamrzelo je to, že som od toho očakávala možno trošku viac strašidelnejšiu atmosféru – atmosféra bola síce hutná, ale zimomriavky som nemala. Ináč knihe nemám čo vytknúť.
Od knihy som mala celkom vysoké očakávania, ale nakoniec mi prišla taká priemerná. Hlavné postavy, Celia a Marco, mi prišli také obyčajné a veľmi ma nezaujali. Ich mágia mi prišla veľmi zvláštna, taká bez pravidiel, to ja veľmi nemusím. Páčila sa mi ale atmosféra cirkusu, myslím, že takýto cirkus by chcel každý z nás navštíviť. Aj niektoré postavy si ma získali, napríklad dvojčatá Viki a Miki, alebo chlapec Bailey. Napriek tomu, že to boli detské postavy, tak mi prišli najzaujímavejšie. Tie ostatné mi prišli prinajlepšom zvláštne. Čo mi občas vadilo bolo prelínanie časových línií – musela som veľmi pozorne sledovať, v ktorom roku sa dej odohráva a najväčšie problémy som s tým mala vtedy, keď sa jednotlivé línie blížili k sebe, to mi už prišlo trošku chaotické. Je škoda, že ma kniha nechytila aspoň trošku viac, pretože námet bol veľmi zaujímavý, ale bohužiaľ kniha ako celok ma nenadchla, nezanechala vo mne žiadny hlbší dojem a asi veľmi rýchlo upadne do zabudnutia.
Čo sa mi na knihe páčilo je to, že je skutočne veľmi čtivá. Kapitoly sú prevažne krátke, striedajú sa tam pohľady jednotlivých postáv, a aj minulosť s prítomnosťou (čo mám veľmi rada), a tak sa mi kniha čítala skutočne rýchlo. To je ale asi tak jediné pozitívum, ktoré ma napadlo. Ešte možno atmosféra honosného sídla pri jazere, ktorá mi ale prišla slabo využitá. Postavy mi neboli sympatické, ich správanie mi prišlo veľmi nelogické a naivné, u Jo a jej matky tiež také nevyspelé. Najrozumnejšia mi asi prišla Ruby. Od knihy som čakala, že budem napätá a že sa možno objavia nejaké zimomriavky, že tam bude nejaká diabolská opatrovateľka, ale vôbec. Dej mi prišiel taký o ničom, v podstate sa tam toho veľa nedialo, väčšiu časť knihy vypĺňali myšlienkové procesy postáv a opisy toho, čo práve robia, a podľa mňa sa všetky ich problémy dali vyriešiť rozhovorom matky s dcérou. Koniec bol tiež taký o ničom.
Kniha, ako aj tie predtým, sa mi čítala veľmi dobre. Príbeh Star ma veľmi bavil, viac ako jej sestry Ally. Veľmi sa mi páčilo, že Star sa konečne odhodlala prejaviť sa a začala sa rozhodovať sama za seba, nenechala o všetkom rozhodovať sestru. Miesto, na ktoré ju jej pátranie zaviedlo mi prišlo fascinujúce, tak ako aj tie postavy, ktoré tam žili. Páčil sa mi aj príbeh Flory, vtedajšia doba v Anglicku ma veľmi zaujala a aj všetky tie vedľajšie postavy, ktoré boli veľmi dobre vykreslené. Celkovo som s príbehom veľmi spokojná, to hľadanie svojich koreňov a preplietanie s históriou ma veľmi baví. Problém ale začínam mať s istou šablónovitosťou kníh, neviem si predstaviť, že by som ich všetky mala čítať naraz. Tiež niektoré časti mi prišli až príliš rozťahané, kniha mohla mať aj o pár strán menej. Na príbeh CeCe sa celkom teším, aj keď mám aj mierne obavy, pretože zatiaľ mi veľmi sympatická nepríde, ale možno práve jej kniha tento môj názor zmení.
Spočiatku som mala problém sa do knihy začítať. Kapitoly Sty sa mi čítali dobre, jej putovanie a pátranie po svojich súrodencoch ma veľmi bavilo. Problém som mala s kapitolami, v ktorých vystupoval Nicomo Cosca, táto postava mi nebola sympatická ani v predchádzajúcich knihách a teraz snáď ešte menej. Tých je ale postupne čoraz menej a kniha ma teda bavila čoraz viac. Mala taký správny westernovský nádych (nie že by som mala prečítaných veľa westernov), cesta postáv smerom do Ďalekých krajov bola dobrodružná, krvavá, vtipná, drsná... Občas až príliš drsná, síce oceňujem surovosť tých popisov, autor sa s nami skutočne nemazná, ale občas si hovorím, že nemusíme vedieť všetko, hlavne pripomínanie ako často sa postavy neumývali, či aká je všade špina. Tiež sa mi páčilo, kam únoscovia vzali deti, také niečo som skutočne nečakala. U knihy som sa teda nenudila, bola svižná a napínavá a dúfam, že s postavami sa ešte v nejakom pokračovaní stretnem.
V podstate je to opäť to isté, ako predtým. Dej sa veľmi nepohol, ešte menej ako v predchádzajúcej časti. Ženské postavy mi vadia čoraz viac, príde mi, že napriek svojmu mladému veku všetky majú pocit, ako keby zjedli všetku múdrosť sveta a chcú len každého buzerovať. Táto časť mi prišla tiež viac taká vzťahová, hlavne Mat s vladárkou mesta. To nehovorím, že je zlé, ale ich dialógy sa stále opakovali a bolo to dookola to isté. Celá časť mi prišla taká. Trošku akcie je potom (opäť) na konci knihy, ale priznám sa, že ani tá ma už nejak nebavila, celkovo som z tejto časti bola taká znudená. Napriek tejto absencii nejakého posunu sa mi celá séria stále páči. Hlavne tá rozvetvenosť, veľkosť celého sveta, zobrazenie jednotlivých kultúr... takéto veci sa mi naozaj dostávajú pod kožu a nútia ma o sérii dosť často rozmýšľať. Takisto sa mi v tejto časti páčili vedľajšie postavy a dúfam, že v ďalších častiach dostanú viac priestoru, keďže tie hlavné sú už trochu obohraté a veľmi sa neposúvajú (okrem Mata, jeho linka sa mi v tejto časti naozaj páčila).
Ďalšia z kníh, ktoré sa čítajú samé a ešte aj na jeden záťah. Príbeh to bol opäť napínavý a (aspoň pre mňa) nepredvídateľný. Postupne som podozrievala každú postavu, takže v podstate mi jeden tip vyšiel. Rozuzlenie bolo znova dokonale logické (veď ako inak). Tiež sa mi páčilo, že v knihe mali väčší priestor ostatné postavy a ich vzťahy a sám Poirot bol skôr v pozadí. Opäť veľmi príjemné čítanie.
Celá trilógia sa mi čítala strašne dobre. Strany mi rýchlo ubiehali, neustále sa na nich totiž niečo dialo. Tiež príbeh nie je nejak komplikovaný, takže ubiehal naozaj rýchlo. Postavy mi boli sympatické, uveriteľné, nie je ich tam veľa, každá z nich dostala svoj priestor a všetky ma vážne bavili, aj tie nové, ktoré pribudli v druhej časti. Pri čítaní som často mala pocit, že čítam nejaký super akčný film, čo je na jednu stranu fajn, na druhú stranu to ale na mňa bolo občas až príliš akčné a superhrdinovské. Tiež mi trochu vadila istá šablónovitosť kníh, ale to bude hlavne pre to, že som ich čítala hneď za sebou. Prostredie sa ale menilo, každá časť sa odohráva v inom meste a všetky boli istým spôsobom fascinujúce. Filozofické vsuvky sa mi páčili, takisto ako aj Davidovo rozmýšľanie nad metaforami, aj keď sem-tam mi to prišlo už príliš. Celkovo ma trilógia vážne bavila, aj keď na Mistborn alebo Archív to určite nemá (ale zas, čo áno).
Joanna Connors napísala príbeh, ktorý je jej. Príbeh o svojom znásilnení a o svojej ceste za oslobodením, o svojej snahe pochopiť násilníka.
Svoj príbeh napísala majstrovsky, je to veľmi ťažká téma aj bez toho, aby si to niekto musel zažiť na vlastnej koži. Autorku som obdivovala už od začiatku knihy, musí to byť veľmi silná žena, keď sa k znásilneniu postavila tak, ako sa postavila. Môj obdiv má aj za to, že sa (časom) dokázala odosobniť a bola schopná sa stretnúť s rodinnými príslušníkmi násilníka, rozprávať sa s nimi a snažiť sa pochopiť, prečo spravil to, čo spravil. Občas som síce mala pocit, že sa týmto pátraním snaží nájsť dôvod pre ospravedlnenie tohto násilného činu, pre ospravedlnenie násilníka a to sa mi vôbec nepáčilo, pretože niečo také je podľa mňa neospravedlniteľné. Okrem toho sa mi kniha čítala dobre, je veľmi pútavá, aj keď občas kvôli téme sa číta veľmi ťažko. Pri čítaní mi autorky bolo veľmi ľúto, žiadna žena si nezaslúži prejsť tým, čím si prešla ona. A to, ako ju to ovplyvnilo, aj jej rodinu, manžela, výchovu detí... to mi prišlo strašné. Určite je to veľmi prínosná kniha a som rada, že som sa k nej dostala.
Kniha je čtivá, to sa jej uprieť nedá, prečítala som ju v podstate na jeden záťah. Ale to je k pozitívam asi všetko. Dej ma veľmi nenadchol, akonáhle už postavy boli na ostrove a zúčastňovali sa Caravalu, tak mi prišiel strašne nelogický a chaotický. Tiež správanie samotných postáv mi prišlo dosť od veci, väčšinou ma rozčuľovali, hlavne Scarlett a jej (prevažne hlúpe) rozhodnutia. Postava Juliana, námorníka, ktorý Scarlett sprevádza, mi vadila o trochu menej, ale neobľúbila som si ani jeho. Magický systém mi prišiel nezmyselný, absolútne tam nebol vysvetlený, proste sa magické veci len tak diali, napríklad šaty sa na hrdinke menili ako sa im chcelo. Rozuzlenie mi prišlo veľmi rýchle a celkom nezmyselné, asi som to úplne nepobrala, ale tak už som pri tom čítaní nebola ani veľmi sústredená, len som to chcela mať dočítané. Chvíľu som mala chuť prečítať si aj druhú časť, pretože predsa len, niektoré veci mi prišli zaujímavé, ale zistila som, že tretia časť pravdepodobne nebude preložená, tak ma chuť prešla.
Ako som sa už niekoľkokrát presvedčila, Darcy píše veľmi čtivo. Aj pri čítaní tejto knihy mi stránky rýchlo ubiehali a rôzne desivé úkazy ma udržiavali v napätí. Pri knihách sa väčšinou nebojím a ani pri tejto som sa teda nebála, ale atmosféru má kniha veľmi dobrú, občas som mala zimomriavky a nebyť toho, že som vážne musela ísť spať, tak knihu mám prečítanú na jeden záťah. Mala som pocit, že sa bude jednať o najlepšiu knihu, ktorú som od autorky zatiaľ čítala – páčilo sa mi, že v knihe je viac postáv a že autorka nám dáva rôzne podnety na premýšľanie – môže za dané udalosti duch alebo človek? Musím sa priznať, že mi tým často poplietla hlavu a postupne som podozrievala snáď každého. Postavy mi boli ale sympatické, akurát pri Remy mi trochu vadila jej snaha všetko organizovať, o všetkých sa starať a pôsobila na mňa až nelogicky odvážne. Bohužiaľ, koniec knihy to celé „zabil“, strašne ma sklamalo, ako to celé dopadlo a do dočítania posledných kapitol som sa musela pomaly nútiť.
Táto časť mi prišla trochu iná, ako tie časti predtým. Dej bol vážnejší a ponurejší, čo ma trochu prekvapilo. Kniha ako celok sa mi čítala dobre, bola vcelku napínavá a akčná, ale pre mňa to nebolo úplne ono. Už minulá časť ma kvôli tomu cestovaniu v čase veľmi nebrala a s touto som to mala podobne, aj keď sa tu našťastie mních Lu-Tze až tak nevyskytoval. Tiež ma prekvapili vážne vnútorné Elániove monológy, ktoré ma veľmi nebavili a vďaka nim mi kniha prišla zbytočne rozťahaná. Samotný Elánius je ale moja obľúbená postava a tuto bol rovno 2x, takže v podstate sa mi kniha páčila a som rada, že sme sa o ňom dozvedeli niečo nové, aj keď občas bol vykreslený až príliš superhrdinovsky. Páčili sa mi aj ostatné postavy, napríklad mladý Vetinari, či niektorí Elániovi kolegovia z Hliadky. V knihe bolo ešte na môj vkus príliš veľa politiky a v tom som sa občas strácala. Neviem, posledné časti tejto série ma neberú tak, ako by som chcela a dúfam, že sa to ešte zlepší, keďže ešte stále mám pred sebou osem častí.
Kniha ma skutočne chytila od prvej vety. Príbeh má úžasne ponurú, stiesnenú atmosféru, ktorá spôsobila, že som sa od knihy nemohla vôbec odtrhnúť a prečítala som ju v podstate na jeden záťah (a to má cez 400 strán). Znekľudňovali ma hlavne tie všadeprítomné vrany. Veľmi sa mi páčilo to nadprirodzeno v podobe židovskej mytológie, ktoré bolo zakomponované do deja, prišlo mi to veľmi nevšedné. Hlavné postavy na mňa tiež pôsobili sympaticky – aj keď Klaudia sa mi spočiatku nepáčila, ale postupným odkrývaním jej tajomstiev mi jej správanie začalo dávať väčší zmysel. Veľmi zaujímavé mi prišli aj tie kapitoly, ktoré sa zaoberali minulosťou. Čo sa mi ale veľmi nepáčilo bol koniec – prišiel mi veľmi zrýchlený, miestami nelogický a ešte aj celkom otvorený. Celkovo sa mi kniha ale veľmi páčila a kebyže bývam v meste, v ktorom je metro, tak sa mu asi istú dobu radšej vyhnem.
Kniha ma bavila od prvej strany, hneď ako vypli vodu. Na túto udalosť pozeráme hlavne očami Alyssy a Keltona, neskôr sa k nim pridáva aj Jacqui, dievčina, ktorá sa už dlhšiu dobu stará sama o seba. Tá mi spočiatku nebola veľmi sympatická, ale postupne sa náš vzťah zlepšil. S ostatnými postavami som si sadla viac, hlavne s Alyssou a jej bratom Garrettom. Občas mi ale prišlo, že sa im až príliš lepí smola na päty (ale keby nie, tak by to asi bola kratšia kniha). Páčilo sa mi, že postavy, napriek svojmu veku, sa väčšinou správali rozumne a aj vykreslenie vedľajších postáv a ich správania bolo zaujímavé. Celkovo mi kniha prišla napísaná veľmi reálne, občas som pri čítaní mala dosť nepríjemné pocity, pretože dej knihy mi nepríde úplne neskutočný a k takémuto scenáru raz môže kľudne dôjsť. Naozaj sa mi páči, ako sa nás autori takýmto spôsobom snažia upozorniť na problém s plytvaním vodou a aj keď mi pár vecí v knihe prišlo nedotiahnutých, tak určite stojí za prečítanie.