Deia komentáře u knih

Toto je strašne milá kniha. Neviem, ako inak by som ju opísala. Dej je síce strašne jednoduchý a predvídateľný, väčšinu toho čo sa tam stalo som si domyslela už dávno predtým, ale napriek tomu, že teda nie je vôbec napínavá, som sa od nej nemohla odtrhnúť a prečítala som ju na jeden záťah. Sam je veľmi sympatická postava a aj jej babka je super. Veterinár a zvieratká sú len taký bonus. Prostredie je naozaj krásne opísané, až som pri čítaní mala chuť bývať v nejakej takej vidieckej obci (to ma rýchlo prešlo). Kniha by mala byť prvou časťou série, tak dúfam, že postupne budú preložené aj ďalšie časti. A knihu teda určite odporúčam, jej čítanie pohladí na duši.

23.03.2021

Tak na túto knihu som sa vážne tešila. Knihy písané formou denníka mám rada a aj lekárske prostredie sa mi páči, takže očakávania som mala celkom vysoké. Bohužiaľ, kniha ma celkom sklamala.
Kniha je písaná formou denníkových záznamov mladého lekára, ktorý nám ich prostredníctvom ukazuje, ako funguje zdravotníctvo vo Veľkej Británii. Snaží sa poukázať na to, koľko času mladí lekári trávia v práci a koľko so svojimi príbuznými.
Nikde som sa predtým nedočítala, že kniha má byť humorná, preto ma to celkom prekvapilo a nesadlo mi to. Od knihy som očakávala niečo iné, viac rozpitvanú prácu lekára, rôzne opisy diagnóz, operácii alebo niečo na ten spôsob. Miesto toho som dostala väčšinou krátke denníkové zápisky, ktoré mali byť akože vtipné, ale mne také poväčšine neprišli. Mám rada aj čierny humor, ale v knihe mi občas prišlo niečo cez čiaru. Niektoré zápisky boli naozaj zaujímavé, hlavne tie dlhšie, ktoré sa venovali nejakej pacientke, ale takých mi tam prišlo málo. Na druhú stranu som sa dozvedela celkom veľa nových vecí, Adam skoro všetky lekárske termíny vysvetľuje v poznámkach pod čiarou. Tiež som sa dozvedela veľa o tom, ako to v zdravotníctve funguje, koľko mladí lekári musia pracovať (myslím, že na Slovensku to až tak odlišné nebude) a to, že ich práca je často nedocenená. Táto kniha krásne ukazuje, že byť doktorom je skutočne poslanie a že všetci ľudia (dobre, tak väčšina) pracujúci v zdravotníctve si zaslúžia náš obdiv a rešpekt.

1 16.03.2021

Tak táto časť sa mi naozaj páčila. Dej ubiehal svižne, bol napínavý, všetci mali svoju úlohu a snažili sa ju plniť – možno tých úloh a dejových liniek bolo trošku priveľa, ale aspoň to odsýpalo. Postavy som si stále nejak neobľúbila, ale už je to trochu lepšie, ako v predchádzajúcich častiach. Na Perrina sa totiž nalepila Faile a to je tak príšerne otravná a strašná postava, že oproti nej sa všetky zdajú skvelé (ešte aj Mat). Perrin je podľa mňa jedna z tých zaujímavejších postáv, ale stále ma pri sebe niekoho, kto mi skutočne lezie na nervy – predtým to bol Mat, teraz to je Faile. Pri postavách mi tiež vadí, že strašne veľa ženských postáv sa začína na E a potom sa v tom občas strácam – Egwain, Elain, Elaida, Egeanin... Tiež všetky ženské postavy sú strašne výrazné, emancipované a všetko musí byť podľa nich, ale zas asi lepšie, ako keby si mali nechať od mužov skákať po hlave. Veľmi sa mi páčilo zobrazenie kultúry Aielov a ich história, o tom celom svete ani nehovoriac – celý rozsah tejto série je skutočne epický a na ďalšiu časť sa celkom teším.

1 14.03.2021

Tak táto časť ma úplne nadchla. Predtým som čítala iba prvé dve časti tejto série a veľmi som to za sériu ani nepovažovala, pretože dej v knihách funguje úplne samostatne (s istými spoločnými črtami). Ale to, ako pán Zafón v tejto knihe prepojil prvú a druhú časť, tak to som naozaj nečakala a príde mi to úžasné. Ako som písala pri knihe Anjelská hra, že som veľmi nepochopila koniec, tak v tejto časti to všetko krásne zapadlo do seba. Spočiatku som bola zmätená, keďže to, čo sa dialo v tejto knihe mi veľmi nezapadalo do deja tej predchádzajúcej, ale postupne sa všetko vysvetlilo a všetky dieliky do seba zapadli. Od deja som sa opäť nemohla odtrhnúť a hlavných postáv mi bolo ľúto – Fermína kvôli tomu všetkému, čo si musel vytrpieť a Daniela kvôli tomu, že sa dozvedel nové veci o svojich rodičoch, ktoré nečakal a s ktorými sa musí vyrovnať. Jediné čo mi vadí je to, že táto časť má otvorený koniec a že ďalšia časť v slovenčine nevyšla a ani neviem, či vôbec vyjde (pevne verím, že áno).

6 12.03.2021

Kniha sa mi čítala dobre, aj keď ma až tak nebavila. Už aj prvé dve časti mi prišli priemerné, ale bola som zvedavá, ako to celé dopadne. Svet v knihe je celkom zaujímavý a aj tá mágia, ktorá tam funguje, ale ináč ma veľa vecí nebavilo. Nesadli mi postavy – Miu veľmi nemusím od prvého dielu a v tejto časti mi dosť na nervy liezla Ashlinn. V podstate mi na postavách vôbec nezáležalo a bolo mi jedno, ako dopadnú (preferovala som, aby sa im niečo stalo čo najskôr). Tiež sa tam vo veľkom objavuje oživovanie postáv, čo mi dosť vadilo. Poznámky pod čiarou ma stále nebavili a to, že v knihe sa objavujú knihy z tejto série mi tiež prišlo trochu zvláštne (hlavne keď aj autorove postavy mu za poznámky pod čiarou nadávajú). Celý diel bol na môj vkus príliš zdĺhavý a finálna bitka bola zmätená. Ako som rada, že som si sériu prečítala, ten základ je v podstate dobrý, ale som hlavne rada, že už to mám za sebou.

12.03.2021

Tak na túto knihu som sa tešila odkedy som zistila, že vyjde. Pána Attenborougha obdivujem už dlhšiu dobu a jeho dokumenty sú skvelé.
Kniha je v podstate rozdelená do dvoch častí. V prvej pán Attenborough stručne rozpráva o svojom živote a poukazuje na to, ako veľmi sa za ten čas naša Zem zmenila. V druhej časti nám ponúka svoju víziu do budúcnosti – ako zabrániť tomu, aby život na našej planéte postupne nezačal upadať.
Kniha sa mi veľmi páčila. Život pána Attenborougha je naozaj fascinujúci, predsa len, má už 94 rokov a dokumentárnym filmom sa venuje už takmer sedemdesiat rokov. Počas svojho života toho zažil veľa a bol svedkom mnohých veľkých zmien, medzi ktoré určite patrí prudký nárast obyvateľstva (z 2,7 miliárd na dnešných skoro 8) a s tým súvisiaci zmenšujúci sa podiel divočiny. V knihe sa dozvieme aj niečo o natáčaní jednotlivých dokumentov a o jeho cestách po našej planéte a o tom, ako sa táto planéta počas tých rokov menila. V svojej vízii do budúcnosti nám potom poukazuje na možnosti, ktoré máme, aby sme našu planétu, rútiacu sa do záhuby, ešte mohli zachrániť. Základom je navrátiť svetu divočinu, biodiverzitu. Pán Attenborough verí, že sa to ešte dá, ale musíme s tým niečo robiť čo najskôr (už včera bolo neskoro).
Kniha sa mi čítala dobre, ale jej obsah je veľmi smutný – koľko z prírody sme na Zemi stihli za posledné desaťročia zničiť a zdevastovať, len aby sme mohli viesť pohodlný konzumný život (a to taký ešte nevedú všetci ľudia na planéte). Nádejou ale je, že to ešte môžeme zmeniť, ale musíme začať od seba. Túto knihu by sme mali mať povinne všetci prečítanú a mali by sme sa snažiť riadiť radami, ktoré sú v nej obsiahnuté, aby na našej planéte mohol pokračovať (alebo skôr začať) trvalo udržateľný rozvoj.
Čo ma ale na knihe zarazilo je veľmi riedke riadkovanie a mnohé chyby v texte.
Určite odporúčam pozrieť si aj dokument s rovnakým názvom.

7 08.03.2021

Aj túto časť som už raz dávno čítala, ale opäť som si veľmi nepamätala o čom bola. Podobne ako tá prvá, aj táto časť je napísaná úplne úžasne. Pán Zafón opäť napísal knihu, ktorá ma dokázala úplne pohltiť. Táto časť je oproti prvej časti taká temnejšia, drsnejšia, na scéne sa objavuje viac mŕtvol a ani Davidov život nie je úplne ružový. Dej je viac spletitejší a musím priznať, že v nadprirodzených udalostiach okolo záhadného patróna som sa trochu strácala. Napriek tomu som sa ale od knihy nemohla odtrhnúť, pretože dej je napínavý a tá ponurá atmosféra... tá je naozaj skvelá. David mi bol sympatický a v mnohých okamihoch, keď sa mu nedarilo, mi ho bolo ľúto. Vedľajšie postavy sú tiež zaujímavé a sympatické. Veľmi sa mi páčilo, že aj keď je táto časť o niečom inom, ako Tieň vetra, tak tu ostáva prepojenie v podobe kníhkupectva Sempere a syn, ktoré David veľmi rád navštevoval a v ktorom mu dosť často pomohli. Celkovo mi táto časť prišla o trošku slabšia ako tá prvá, ale stále je to skvelé čítanie.

3 06.03.2021

Kniha je napísaná veľmi dobre. Opäť tu sú krátke kapitoly, ktoré stále končia v tom najlepšom, takže kniha sa nedá prestať čítať, ja som ju prečítala za jeden večer. Dej je napínavý, ľudia miznú alebo zomierajú jeden po druhom a naháňajú sa po celej klinike. Problém som mala s postavami – sanitár bol strašne nesympatický (asi taký teda mal byť) a jeho (podľa mňa nelogické) správanie voči Casparovi mi dosť vadilo. V podstate žiadnu postavu som si neobľúbila a tak nejak mi bolo jedno, čo sa s nimi stane. Koniec knihy sa mi celkom podarilo odhadnúť, čo sa mi často nestáva. Aj keď som knihu nedokázala prestať čítať, tak je to pre mňa len taká jednohubka - nejaké hlbšie pocity vo mne nezanechala a po pár týždňoch pravdepodobne ani nebudem vedieť, že som knihu čítala (mená postáv si nepamätám už teraz).

04.03.2021

Kniha sa mi čítala celkom dobre. Spočiatku som síce z autora mala pocit, že „nadržiava“ bielym osadníkom, ale postupne ma to prešlo, aj keď neustále poukazovanie na to, aký boli Komančovia krutí a podobne mi celkom vadilo. Áno, boli krutí, ale občas to vyznievalo tak, že „civilizované“ obyvateľstvo nikdy nič zlé nespáchalo a tento pohľad mi dosť vadil. Ináč som sa z knihy toho dozvedela veľmi veľa, napríklad ako sa indiánske kmene dostali ku koňom, či história revolveru. Tiež kniha veľmi zaujímavo opisuje celý konflikt medzi Komančmi a ostatnými, vrátane niektorých brutálnych praktík. Vďaka tomu všetkému má kniha dobrodružný nádych a cítiť z nej všetku tú krv, nenávisť, ale aj hrdosť či odvahu. Od niektorých kapitol som sa naozaj nemohla odtrhnúť a bola som zvedavá, ako to bude pokračovať. Koniec ale v podstate všetci vieme a je to podľa mňa strašne nespravodlivé, ako Indiáni dopadli.
Som veľmi rada, že som sa ku knihe dostala, ale niečo mi v nej chýbalo. Pred niekoľkými rokmi som čítala knihu Moje srdce pochovajte pri Wounded Knee a tá vo mne zanechala výraznejšie pocity.

3 02.03.2021

Knihu som už raz dávno čítala, ale až nedávno sa mi podarilo dostať sa k tretej časti tejto série, tak som si tie predchádzajúce chcela osviežiť. Koniec koncov, z prvého čítania si toho veľa nepamätám, len to, že kniha mala veľmi zvláštnu atmosféru a že sa mi páčila.
Páčila sa mi aj teraz. S Danielom prežívame niekoľko rokov, počas ktorých sa snaží prísť na to, kto bol tajomný Julián Carax a postupne pri tom dospieva. Situácia okolo jeho knihy sa zamotáva, Daniel pri pátraní spoznáva mnohých zaujímavých ľudí, ktorí mu povedia mnohé tajomstvá a niektorí z nich sa konca knihy nedožijú. S hľadaním pravdy mu pomáha aj Fermín, bývalý špión a bezdomovec, ktorý začal pracovať v antikvariáte. Na scéne sa objavuje aj inšpektor Fumero, Fermínov nepriateľ, ktorý je tiež do príbehu zapletený.
Kniha má naozaj krásnu štylistiku a úžasnú atmosféru. Príbeh je napínavý, tajomný, miestami až hororový. Prostredie povojnovej Barcelony je vykreslené úžasne. V knihe nájdeme všetko, humor, lásku, silu priateľstva, nenávisť... a celý tento mix vytvára jedno skvelé dielo. Knihe nemám čo vytknúť a som rada, že som sa rozhodla si ju prečítať znova (a asi to nebolo naposledy).

9 02.03.2021

Kniha sa mi naozaj nepáčila. Začnem tým, čo sa mi páčilo – krásny jazyk, štylistika knihy, čítala sa naozaj dobre a rýchlo. Tiež sa mi páčil, aj keď smutný, koniec a to, že kniha je krátka, takže jej čítanie nezaberie veľa času. Samotný dej sa mi vôbec nepáčil a nemala som z neho dobrý pocit. Prišlo mi, že dvaja psychicky chorí ľudia vychovávajú dieťa (aj keď s veľkou láskou) a naozaj vôbec sa mi nepáčilo, ako to robia, vadilo mi to a chlapca mi bolo ľúto, aj keď sa k nemu stále správali dobre. Tiež táto kniha má byť humorná, ale vtipné som tam nenašla asi nič. Celkovo je to veľmi zvláštna kniha, ktorá nesadne každému a mne, bohužiaľ, naozaj nesadla.

3 26.02.2021

Aj táto časť, podobne ako predchádzajúce, sa mi čítala veľmi dobre. Vasjin príbeh je od začiatku veľmi napínavý, lepí sa jej smola na päty a niekedy som si myslela, že to naozaj nezvládne, keďže toho musela vydržať veľmi veľa. Vasja je skvelá postava, nie je to klasická hrdinka, ktorá všetko zvládne ľavou zadnou a ešte sa tým chváli, ale všetko si musí vydrieť a osud sa s ňou naozaj nemazná. Tiež sa mi veľmi páči, že romantická linka je v knihe naozaj iba taká slabučká a že sa okolo nej netočí celý dej. Takisto aj postava Mrázika je skvelá. O prostredí ani nehovorím – ruská kultúra a ruské rozprávky dýchajú z každej strany, čo sa mi veľmi páčilo, keďže ruské rozprávky som čítala odmalička.
Celá trilógia je veľmi dobrá a táto časť je skvelým zakončením príbehu, ku ktorému sa raz určite vrátim.

3 25.02.2021

Ďalšia skvelá reportážna kniha. Musím priznať, že ma zakaždým prekvapí, ako veľmi ma tieto knihy bavia.
Kniha mi prišla veľmi napínavá, oveľa viac ako hocijaká detektívka, možno aj práve preto, že udalosti v knihe sú skutočné. Už na začiatku vieme, kto je vrah a postupne spoznávame jeho život – od jeho detstva až k udalostiam, ktoré viedli k tomu, že sa rozhodol strieľať do ľudí inej národnosti. Popritom nám autor ukazuje aj prácu polície, ako postupovala, ako sa viedlo vyšetrovanie a všetko okolo toho. A takisto spoznávame aj život jednotlivých obetí. Celý tento mix spôsobí, že od knihy sa nedá odtrhnúť. Sú tam síce aj kapitoly o politike, ktoré ma až tak nebavili, ale ukazujú, akým problémom bol vtedy rasizmus vo Švédsku a poskytujú nám širší obraz. Celkovo ma kniha veľmi bavila, najviac to policajné vyšetrovanie, počas čítania som nechápala, ako mohol mať vrah toľko šťastia a unikať tak dlho. Je to výborná kniha, výborná práca autora a určite ju každému odporúčam.

2 25.02.2021

Celá kniha je opäť nabitá veľkým množstvom zaujímavých informácií, ktoré Dawkins podáva tak, že aj napriek svojej zložitosti sa dajú jednoducho pochopiť. Opäť nám tu vysvetľuje myšlienku, že organizmy sú iba nositeľmi génov a ich úlohou je tie gény šíriť. Takisto na rôznych príkladoch vysvetľuje, ako evolúcia funguje – tým evolúciu bráni pred rôznymi náboženskými tvrdeniami (napr. tvrdenie, že niečo také dokonalé ako oko nemohlo vzniknúť postupne... no, mohlo).
Mne sa kniha čítala veľmi dobre, aj keď dá sa nájsť pár vecí, ktoré mi prekážali – napr. veľmi dlhé kapitoly, ktoré neboli rozdelené ani do nejakých výraznejších odstavcov. Tiež s niektorými „príbehmi“, o ktorých Dawkins píše, som sa stretla už aj v jeho predchádzajúcich knihách, napr. s tým o mitochondriálnej Eve, ale tak opakovanie matka múdrosti, nezaškodí si to znova osviežiť. Celkovo kniha splnila moje očakávania, dozvedela som sa opäť veľmi veľa nových informácií a určite si ich ešte niekedy opätovným prečítaním osviežim.

14.02.2021

Príbeh, ktorý sa rozvíja v knihe je naozaj úžasný. Knihu som už raz predtým čítala, ale aj tak ma jej príbeh aj teraz dokázal úplne pohltiť (je síce pravda, že dej som si už veľmi nepamätala). Oproti neskorším Sandersonovým dielam je tento príbeh síce jednoduchší, s menším množstvom postáv, ale aj tak skvelý. Je to koniec koncov (zatiaľ) samostatná kniha, nie súčasť rozsiahlej série. Postava Sarene ma veľmi bavila, takéto ženské charaktery mám veľmi rada – Sarene je rozumná, snažiaca sa všetko pochopiť a niečo aj zmeniť. Aj ostatné postavy boli veľmi zaujímavé, či už Raoden, Hrathen, Sarenin strýko alebo jej seon. Príbeh v knihe síce spočiatku plynie pomaly, ale dej je aj tak napínavý a posledná tretina knihy je skutočne akčná a nedá sa od nej odtrhnúť. Sanderson je proste génius.

Čítanie oboch kníh ma veľmi bavilo. Rozprávač pôsobí veľmi sympaticky, ani pri jednej knihe som sa nenudila, obidve boli svižné, veselé a sarkastické. Obidve knihy sú vážne zaujímavé, plné (nielen) vtipných Ondrejových zážitkov, ktoré za tie roky nazbieral, ale aj plné zaujímavých informácií o Nórsku. Humor v knihách mi naozaj sadol, málokedy sa mi pri čítaní stane, že sa nahlas zasmejem a pri týchto knihách sa mi to stávalo opakovane. Opisy krajiny boli veľmi zaujímavé, až mám chuť sa do Nórska vydať. Pri niektorých situáciách som krútila hlavou, niektoré veci ma naozaj prekvapili, napríklad údržba nórskych ciest, to som tak nejak očakávala, že to tam bude lepšie ako u nás alebo nasadenie hybridných autobusov za severnou polárnou kružnicou. Jediné, čo ma na knihách vážne iritovalo bolo slovo „substrát“ používané na označenie cestujúcich. Ináč som si čítanie oboch kníh užila a dúfam, že autor čoskoro príde aj s ďalšou časťou.

5 10.02.2021

Na Pratchettov štýl písania som si už asi zvykla (aby aj nie, keď už som na 25. knihe), preto sa mi kniha čítala dobre a stránky mi plynuli rýchlo. Aj príbeh bol celkom zaujímavý, hlavne to okolo lorda Verinariho, ale aj tak mi kniha prišla slabšia, hlavne kvôli postavám. Aj Mikuláš aj Sacharóza mi prišli ako také príliš nevýrazné postavy. Tiež tam na môj vkus bolo príliš veľa bezdomoveckej partie, tých ja vôbec nemusím. Ani hlavní zaporáci mi nesadli, boli proste divní. V knihe sa vyskytujú aj členovia Nočnej hliadky, ale tentokrát, bohužial, sú dosť v pozadí, čo je škoda. Nápad ohľadom novín, noviniek a investigatívnej žurnalistiky sa mi naozaj páčil, len škoda tých postáv. Oproti posledným predchádzajúcim častiam, ktoré sa mi naozaj (konečne) páčili, táto vo mne nezanechala žiadny hlbší dojem.

3 07.02.2021

Kniha sa mi čítala veľmi dobre, má krátke kapitoly, ktoré stále končia strašne napínavo (a väčšinou potom nasleduje kapitola inej postavy), takže ma týmto nútila stále pokračovať v čítaní. Podľa anotácie som očakávala síce trošičku iný príbeh, ale sklamaná som skutočne nebola. Hlavné postavy mi boli sympatické, ako Paul, tak aj Linda, ale nečakane sa mi páčila aj postava Ingolfa, mladíka, ktorý Paulovi pomáha (a ktorého Paul veľmi nemusí). Kapitoly väznenej dievčiny boli strašné, brutálne a bolo mi jej skutočne veľmi ľúto. V knihe sa tiež nachádzalo veľa zvratov, väčšinou šokujúcich a nebyť toho, že som na druhý deň musela vstávať, tak by som knihu prečítala na jeden záťah. Knihe v podstate nemám čo vytknúť, okrem konca, ktorý sa mi nie úplne páčil (ale nemôžem ani povedať, že by sa mi nepáčil). Určite si ešte od autora prečítam aj ďalšie knihy.

3 07.02.2021

Kniha nám rozpráva o Franklinovej expedícii, ktorej cieľom bolo nájsť Severozápadnú cestu (cez Arktídu). Je známe, ako táto expedícia dopadla (kto o nej nevie, nech ďalej radšej nečíta) a aj preto som sa celkom bála, či mal autor o čom písať na vyše 600 husto popísaných stranách. Bála som sa ale zbytočne.
V roku 1845 z Anglicka vyplávali dve lode – Terror a Erebus s početnou posádkou. Náš príbeh sa začína vtedy, keď už sú lode uväznené v arktickom ľade a ohrozované neznámym predátorom.
Príbeh (ktorý určite nie je hororový) je veľmi napínavý. S posádkou som prežívala všetko a vôbec, ale vôbec som im to nezávidela – tie strašne nízke teploty, neustálu zimu, niekoľkomesačnú polárnu noc a ešte aj tajomnú príšeru, ktorá ich ohrozuje. Celý čas som týchto ľudí obdivovala, ako také podmienky vôbec boli schopní zvládnuť. Počas celej knihy ma strašne mrzelo, že viem, ako celá táto expedícia dopadla a čítať o týchto ľuďoch, ktorí skutočne existovali a skutočne v tom ľade boli uväznení bolo občas naozaj ťažké. Skoro všetky postavy, skrz ktoré príbeh sledujeme, boli sympatické – kapitán Crozier, poručík Irving, lekár Goodsir alebo pán Blanky a veľmi som im držala palce, aby sa im z toho podarilo dostať.
Jediné čo mi na knihe trochu vadilo, bol na môj vkus príliš rozťahaný koniec. Napriek tomu ma táto kniha dostala, odkedy som ju prečítala, tak mi leží v hlave a často na postavy myslím. Podobne (možno aj o trošku viac) sa mi páčila aj kniha Erebus, ktorá je tiež o týchto dvoch lodiach

4 05.02.2021

Autor obsah knihy rozdelil do šiestich okruhoch, ktoré podľa neho majú významný podiel na tom, že západná civilizácia postupne nadobudla prevahu nad tými ostatnými civilizáciami, ktoré kedysi tiež vyzerali neporaziteľne. Tie okruhy sú Konkurencia, Veda, Vlastníctvo, Medicína, Spotreba a Práca a sú ešte rozdelené na jednotlivé kapitoly. V každom z týchto okruhov kladie zaujímavé otázky a snaží sa na nich nájsť odpoveď – napr. prečo v Sovietskom zväze boli zakázané džínsy alebo prečo sú také veľké rozdiely medzi Severnou a Južnou Amerikou.
Kniha je to určite veľmi zaujímavá, ale mne nesadla. Priznám sa, že moje poznatky z dejepisu všeobecne nie sú bohvieaké (sú naozaj veľmi slabé) a v knihe som sa veľmi často strácala. Tým, že kniha bola rozdelená na takéto okruhy, tak autor dosť skáče v čase – v jednej kapitole sa dostaneme niekam do súčasnosti a v ďalšej sme naspäť v roku 1798. Tiež je v knihe veľmi veľa mien, čo mi orientáciu veľmi neuľahčilo. Určite som sa vďaka tejto knihe dozvedela veľmi veľa nových vecí a tiež mi dala veľa podnetov k zamysleniu, ale dva týždne po prečítaní viem, že som väčšinu informácií zabudla, keďže pre mňa neboli podané príťažlivou formou. Napriek tomu som rada, že som si knihu prečítala a aj napriek týmto mojim subjektívnym negatívam si myslím, že za prečítanie určite stojí.

4 04.02.2021