Deia komentáře u knih
Spočiatku som mala trochu obavy, že sa v tej zmäti mien úplne nevyznám a aj niekoľkokrát som musela listovať naspäť, aby som si overila kto je kto, ale rýchlo som si jednotlivé postavy zapamätala (a navyše niektoré tam naozaj dlho nepobudnú). Tiež som sa bála toho, že kniha je celkom krátka a že dej bude príliš zhustený, ale vôbec, kniha je skutočne prepracovaná (čo iné čakať od Agathy). Príbeh je úžasne premyslený, celý čas som bola v napätí, kto ďalší zomrie a kto z nich je vlastne vrah (tipovala som nesprávne). Atmosféra knihy je naozaj pochmúrna, už len tá predstava, že je človek uväznený na ostrove a v podstate čaká na smrť... no nechcela by som byť na mieste postáv. Knihu som v podstate prečítala na jeden záťah, naozaj sa nedalo prestať. Ku koncu to ešte k tomu chvíľu vyzeralo, že sa ani nedozvieme, čo sa tam skutočne stalo :D.
Sanderson nie len že v svojich knihách vytvára úplne nové úžasné svety, on si vytvoril rovno celý vesmír – Kosmír. Táto kniha obsahuje deväť „poviedok“ (niektoré rozsahom strán naozaj nie sú veľmi poviedky) zo šiestich rôznych vesmírov. Trošku ma zamrzelo, že hneď prvá poviedka Císařová duše už vyšla aj v inej knihe (Tři tváře), aj keď to nič nemení na fakte, že je skvelá a dúfam, že Sanderson z tohto sveta ešte napíše nejakú knihu. V svete prvej poviedky sa odohráva aj druhá poviedka, Naděje Elantris, ktorá je síce krátka, ale skvelá a dúfam, že tento rok sa dostanem k tomu, aby som si znova prečítala aj knihu Elantris. V sústave Scandrial sa odohrávajú tri poviedky, vrátane Mistborn: utajená historie. Bolo skvelé vrátiť sa do sveta Mistbornov a znova čítať o Kelsierovi (dúfam, že aj sériu Mistborn si tento rok prečítam znova). Kniha takisto obsahuje poviedku zo sveta Rošáru, s názvom Ostrokrok, ktorá je o Lift, jednej z hlavných postáv Archívu Bouřné záře. Lift síce nepatrí medzi moje najobľúbenejšie postavy, neviem sa nejak vcítiť do jej myslenia, ale poviedka ma veľmi bavila. Ostatné poviedky sú z (asi) nových svetov. Z nich sa mi najviac páčila Silencie a stíny v Ďáblových hvozdech, ale keď sa tak nad tým zamýšľam, aj tie ďalšie poviedky mi prišli úžasné. Jediné, čo ma veľmi nebavilo bola kreslená poviedka Bílý písek, ale jej dej tam bol potom napísaný aj klasicky a páčil sa mi tiež.
Knihe v podstate naozaj nemám čo vytknúť. Pri jej čítaní som pociťovala neustálu túžbu znova si prečítať aj tie "hlavné" knihy a naozaj dúfam, že sa mi to tento rok podarí (Archív asi nie, to si počkám až na ďalšiu časť). Som veľmi rada, že Sanderson knihu napísal a že tam prepája svoje jednotlivé svety, konečne mi niektoré veci docvakli, že ako to tam teda funguje a ku knihe, alebo aspoň k niektorým poviedkam, sa raz určite vrátim.
Všetky reportáže ma veľmi bavili a čítali sa mi strašne dobre. Napriek tomu, že je to rozsahom strán relatívne krátka kniha, tak je v nej toho obsiahnutého strašne veľa a dozvedela som sa kopec nových vecí o tomto štáte. Nájdeme tu kapitoly o prezidentovi Erdoganovi, o tom, ako sa dostal k moci, potom napríklad o tureckých telenovelách, o genocíde Arménov, o atentáte na pápeža, vraždách zo cti, či o predaji žien... Autor ukazuje Turecko naozaj v celej jeho pestrosti. Jednotlivé reportáže sú usporiadané tak, že strany rýchlo ubiehajú jedna za druhou a ani som nevedela ako, už bol koniec knihy. Kniha mi poskytla veľa námetov na premýšľanie a nad niektoré príbehy neviem dostať z hlavy. Doporučujem všetkým, ktorých aspoň trochu zaujíma svet okolo nás.
Kniha sa mi čítala veľmi dobre, skoro všetky poviedky sa mi páčili, boli napínavé a mali spád. Pri poviedkach mám väčšinou ten problém, že veľmi rýchlo zabúdam o čom boli, ale myslím, že väčšinu poviedok z tejto knihy si zapamätám, boli naozaj nápadité. Jediná poviedka, ktorá sa mi naozaj nepáčila bola tá od Elleryho Queena s názvom Dobrodružství Dauphinovy panenky, tá mi prišla taká dosť rozťahaná. Tiež kniha vo mne nevyvolala žiadne vianočné pocity, ale tie som tento rok nemala vôbec, tak to asi nebude chyba knihy. Celkovo som ale veľmi rada, že mám túto knihu v svojej knižnici a určite sa k nej ešte počas nejakých Vianoc vrátim.
Táto kniha je úžasná. Napriek tomu, že v strede diania sú väčšinou iba dve postavy, dievča a niektorá z čarodejníc, je kniha naozaj napínavá. Veľmi sa mi páčilo to tajomno, ktoré tam je, aj keď občas mi trošku vadilo, že nie je presne špecifikované, kde sa príbeh odohráva a že mestá sa volajú iba Mestečko a v podstate nič tam nemá meno. Páči sa mi, akú ponurú atmosféru kniha má, pomaly z každej stránky sála zúfalstvo ľudí, ktorí žijú pod nadvládou barbarov, aj keď dievča je tohto života poväčšine ušetrené. Celý príbeh dievčaťa sa mi veľmi páči, ako je postupne vychovávaná čarodejnicami – zakaždým iba jednou a že ich výchova nie je dokonalá a majú o sebe pochybnosti. Je to naozaj veľmi nevšedný príbeh a som veľmi rada, že som sa k nemu opäť dostala.
Z tejto knihy som trošku rozčarovaná. Ani predchádzajúca, Susannina pieseň, sa mi oproti tým predchádzajúcim až tak nepáčila, ale čakala som, že táto, záverečná časť, sa mi páčiť bude. Ako nemôžem povedať, že by sa mi vôbec nepáčila. V podstate sa mi asi páčila (naozaj som rozčarovaná :D). King je King, stále píše úžasne. Páčili sa mi tie rôzne dejové odbočky od hlavnej trasy ka-tetu. Napríklad to, že King sám seba zakomponoval do deja mi príde skvelé, aj keď niekomu sa to asi môže zdať mierne narcistické. Tiež sa mi páčil dej v Hrome a aj nové charaktery, ktoré tam ka-tet stretol. Čo sa mi nepáčilo boli niektoré postavy, ktoré mi tam prišli úplne zbytočné, ako napríklad Mordred, čím mi príde zbytočný aj dej z tej predchádzajúcej knihy, táto postava mohla byť spravená trochu lepšie, keďže podľa mňa mala veľký potenciál. A nepáčili sa mi osudy hlavných postáv – Jaka, Rolanda, Susannah, Eddieho a Ráta. Ani jednej. Najmenej sa mi páčil celkový koniec knihy, ako s Kingovými koncami mám problém vo viacerých knihách, ale tu ma to naozaj zamrzelo, keďže k tomuto koncu človek putuje siedmimi knihami. Celkovo ale tá púť bola úžasná a teším sa, ako sa k Rolandovi a jeho putovaniu ešte niekedy vrátim.
(SPOILER) No tak táto časť ma bavila o dosť menej ako tá prvá. Zatiaľ čo v prvej časti sa striedajú kapitoly Rhena s kapitolami Harper, táto časť má kapitoly z pohľadu Greya a z pohľadu Lia Mary, ktorá je dcérou nepriateľskej kráľovnej, ale nezdieľa jej násilné myšlienky. Títo dvaja sa po istých udalostiach spolu vydávajú na cestu do Liinho kráľovstva.
Celá táto kniha mi prišla taká nemastná-neslaná a to z prvej časti som bola naozaj nadšená a na túto som sa tešila. Čítala sa síce dobre, kapitoly boli krátke, vcelku zaujímavé, ale nejak ma to celé proste nechytilo. Lia Mara mi prišla taká príliš jednoduchá a dej taký o ničom. Vedľajšie postavy boli síce zaujímavé, ale ani tie to úplne nezachránili. Viac by ma zaujímalo, čo sa deje v Uhlíkove (fakt strašný názov pre kráľovstvo), keď už je teda odkliate a ako sa s celou situáciou vysporiadava Rhen spolu s Harper. Namiesto toho sme tu mali putovanie do susedného kráľovstva. Na tretiu časť som zvedavá a určite si ju prečítam, ale táto časť ma teda celkom sklamala.
Kniha ma veľmi nebavila. Ako bola celkom čtivá, ale ten dej mi dosť vadil. Pretože keď v kufri nájdem dieťa, ktorému ešte k tomu nerozumiem, tak ho proste odvediem na políciu a nebehám s ním hore dole. Tiež som spočiatku bola zmätená v tom veľkom množstve postáv a tiež v tom, kde sa dej vlastne odohráva a skadiaľ chlapec pochádza. Takisto bol príbeh dosť rozťahaný, bolo tam dosť veľa odbočiek od deja. Páčila sa mi linka chlapcovej mamy, ktorá sa ho snažila nájsť. Plusom ešte je to, že kniha je krátka a čítala sa celkom dobre, len ten príbeh mi naozaj nesadol, aj keď otváral dosť zaujímavé témy, ako je obchod s bielym mäsom a podobne.
Po druhej časti, ktorá sa mi páčila, som čakala, že už to bude len lepšie a že sa mi bude páčiť aj táto časť. Ale veľmi ma teda nenadchla. Stále si neviem nájsť cestu k jednotlivým postavám, čo je dosť problém, keďže potom mi je celkom jedno čo sa s nimi stane, dokonca občas dúfam, že im to nevyjde a budú nahradené nejakými zaujímavejšími charaktermi. Takisto mi táto časť prišla ako taká výplňová, postavy sa (opäť) presúvajú z miesta na miesto a až toľko sa tam toho nedeje. Opisy sveta sú ale úžasné a aj tá hlavná linka so zničením sveta, s Drakom a podobne, sa mi naozaj páči. Len ten zvyšok mi nejak nesadol. Knihu som prečítala pred necelými dvoma týždňami a proste vo mne nejaký hlbší dojem nezanechala. Napriek tomu v sérii budem pokračovať, lebo som naozaj zvedavá, ako to celé dopadne
Kniha to je celkom krátka, ale aj tak mi dala celkom zabrať. Vážne som si myslela, že sa mi bude páčiť. Čítať som ju síce začala iba kvôli výzve na @databazeknih (kniha, ktorá má v názve aneb), ale celkom som sa na ňu tešila. Lenže naozaj mi vôbec nesadla. Väčšina príbehov mi prišla taká nasilu, príliš prehnaná, skôr trápna a málo vtipná. Tiež sa tam veľa vecí opakovalo (ako malé dieťa toho asi veľa nerobí, ale aj tak). Toho vracania, kakania, slintania a tak tam bolo až príliš veľa. Proste celkovo mi kniha nesadla. Ako facebookové príspevky si od fotra v budúcnosti (asi) ešte prečítam, ale do jeho kníh sa už púšťať nebudem.
Kniha ma naozaj veľmi bavila. Po čarodejkách sú členovia mestskej hliadky moje obľúbené postavy, hlavne sir Elánius. Páčilo sa mi, že v tejto časti sme viac nahliadli aj do jeho osobného života, keďže do Uberwaldu cestoval aj so svojou ženou. Tiež mi táto časť prišla celkom napínavá, keďže Elániov život bol niekoľkokrát v ohrození. Veľmi sa mi páčila aj dejová linka Angui a Karotku, aj keď pes Gaspoda medzi moje obľúbené charaktery veľmi nepatrí. Knihe (aspoň podľa mňa) určite veľmi prospelo, že sa dej neodohrával iba v Ankh-Morporku, ale že sa niektoré postavy vydali na cestu (do krajšieho prostredia). Táto časť u mňa bude patriť asi k tým najlepším (možno ešte nejaké nasledujúce časti prekvapia).
Kniha sa mi čítala veľmi dobre, pri čítaní mi strany plynuli jedna za druhou a to väčšinou takéto knihy nevyhľadávam. Príbeh Maie ma vtiahol a celý čas som jej pri jej pátraní držala palce. Páčil sa mi aj príbeh Isabely, aj keď o trošku menej, na môj vkus bol až príliš romantický a bolo ho tam príliš veľa, viac sa mi páčila súčasná linka, aj keď aj tá mohla byť trošku dobrodružnejšia. Na knihe sa mi tiež veľmi páčilo zakomponovanie histórie, ako sa stavala socha Krista, ktorú dnes každý pozná (aspoň z obrázku :D). Takisto ma veľmi zaujíma príbeh tatka Slaného, čo ho viedlo k tomu, že si adoptoval šesť dievčat (aj keď pôvodne chcel sedem), dúfam, že sa to v ďalších knihách dozvieme. Som rada, že som si knihu nakoniec prečítala a už sa teším na príbeh ďalšej sestry, do ktorého sa snáď čoskoro pustím.
Kniha sa mi čítala skvele a páčila sa mi dokonca viac ako trilógia První zákon. Monzcarro je celkom sympatická hlavná hrdinka a v podstate jej pri jej pomste držíte prsty. V knihe sa neustále niečo deje, postavy sa presúvajú z miesta na miesto, splnia úlohu a idú ďalej, len nie stále im všetko ide ako po masle, väčšinou sa musia potykať s rôznymi problémami. Tiež je to veľmi nesúrodá skupinka postáv, ktoré si navzájom veľmi neveria. Týmto ma kniha neustále držala v napätí, neustále sa tam niečo dialo, tiež všetky postavy sa mi dostali pod kožu (aj keď nie všetky v dobrom slova zmysle). Tiež sa tie postavy vplyvom udalostí menia, čo sa mi veľmi páčilo. Takisto sa mi páčilo, že v knihe sa objavujú postavy z trilógie, niektoré ako tie hlavné, niektoré ako vedľajšie. Čo sa mi nepáčilo sú opisy sexu, hlavne keď autor nezabudne predtým podotknúť, že postavy sa už niekoľko dní neumývali.
Kniha sa mi ale teda veľmi páčila a už sa teším, ako sa pustím do ďalších autorových kníh.
Táto kniha je relatívne tenká, ale veľmi bohatá na informácie. Ja som o konflikte v Bosne a Hercegovine (a aj v celej bývalej Juhoslávii) toho veľa nevedela, tak som sa tešila na nové informácie. Dostala som ale trošku niečo iné, ako som čakala.
Kniha je hlavne o ľuďoch. O ľuďoch, ktorí žili v ostreľovanom meste, často desiatky dní bez vody, bez elektriny a bez plynu. Bez jedla. O ľuďoch, ktorí prežili mučenie. A nie všetci prežili.
Kniha mi spočiatku prišla trošku chaotická, keďže o tomto konflikte som veľa nevedela. Veľa informácii som si dohľadávala. Ale nemyslím, že je to na škodu. Kniha sa ináč číta celkom rýchlo, jednotlivé kapitoly sú krátke. Ale to, čo sa v nich píše... Stále ma prekvapí, čoho všetkého sú ľudia schopní. Ako sú schopní niekoho mučiť, zabíjať deti, ženy, starých ľudí... a to bezdôvodne. A ešte keď si uvedomím, že toto sa dialo v Európe relatívne nedávno. Tiež ma zarazilo, že zvyšok sveta nechal tento konflikt tak dlho pokračovať, kým voči nemu zakročil.
Som rada, že som sa k tejto knihe dostala a určite si ešte nejaké knihy o tejto vojne vyhľadám a prečítam, pretože mali by sme o tom vedieť.
Táto kniha je úžasná, do deja ma vtiahla snáď hneď od prvej vety. Tiež si myslím, že čítať ju v tomto, pandemickom, období jej ešte dodalo isté čaro, hlavne keď väčšina tých prvých kapitol končí tým, že tam niekto zakašle (a potom pravdepodobne zomrie). Spočiatku som sa bála väčšieho množstva postáv, že sa v tom budem strácať, ale nestrácala som sa. Postavy sú skvelo napísané, tie kladné som si hneď obľúbila (aj keď niektoré mali svoje muchy) a tie záporné som teda veľmi nemusela a aj čítanie ich kapitol ma až tak nebavilo, našťastie ich tam nebolo veľa. Najviac ma asi bavil začiatok knihy, keď celá pandémia bola v začiatkoch, to popisovanie postupného šírenia mi prišlo skvelé. Tiež ma bavilo čítať o putovaní tých, čo prežili. Keď sa už zoskupili, tak ma to bavilo o trošilinku menej, ale stále to bolo veľmi čtivé. Koniec mi prišiel taký dosť unáhlený, ale úprimne, čakala som niečo horšie, Kingove konce veľmi nemusím. Ku knihe sa v budúcnosti ešte určite vrátim a tiež som zvedavá na to, aký bude seriál.
Druhá časť ma bavila viac ako prvá a aj sa mi čítala oveľa lepšie. Postavy síce opäť putujú z miesta na miesto, ale už je to zaujímavejšie. Veľmi som ocenila, že je tam viac Randa a oveľa menej Mata a Perrina. Perrin síce vyzerá ako zaujímavá postava, ale Mat mi je strašne nesympatický a tá postava mi strašne vadí, podľa mňa tam je úplne zbytočná (iba čo mi nervy robí :D). Podobne to mám aj s Nyneivou, jej dejová linka, ktorá je spoločná s Egwaininou, je zaujímavá, ale jej myšlienkové pochody mi naozaj vadia, hlavne jej neustála a podľa mňa neoprávnená nenávisť k Moirain a túžba sa jej pomstiť. Na druhú stranu sa v knihe vyskytovala Moirain spolu s Lanom veľmi málo, čo je podľa mňa škoda, dúfam, že v ďalšej časti dostanú viac priestoru. Čo sa mi veľmi páči je prepracovanosť Jordanovho fantasy sveta, jeho veľkosť, množstvo legiend... Dúfam, že ďalšie časti ma nesklamú a budú ešte lepšie.
Spočiatku sa mi kniha čítala veľmi dobre, keďže spracúva veľmi zaujímavú tému, ale postupne to tak nejak šlo dole vodou. Čo mi vadilo už od začiatku sú autorove poznámky pod čiarou. Niektoré sú veľmi zaujímavé (napríklad o pôvodných obyvateľoch, o otrave durmanom) a niektoré veru nie. Naozaj ma nezaujíma typ autobusu, ktorým sa členovia presúvali, kedy sa vyrábal, koľko kusov a podobne. Prišlo mi to, ako by sa autor snažil mať v svojej „práci“ čo najviac slov (nejak takto som aj ja písala diplomovku, takže ho čiastočne chápem :D). Tiež mi vadilo opakovanie niektorých viet u jednotlivých teórií. Koncové kapitoly sa mi nepáčili vôbec, názory a hodnotenie akože expertov, hlavne českých odborníkov diskutujúcich na rôznych fórach. Viac by som ocenila, keby tam boli napríklad rozhovory s ľuďmi, ktorí mali nejak do činenia s tragédiou – napr. s Jurijom Judinom (člen expedície, ktorý sa kvôli problémom vrátil, zomrel až v roku 2013) alebo v knihe spomínanou dcérou vyšetrovateľa. Tiež by sa mi páčilo, keby autor dané miesto navštívil a priniesol aj nejaký svoj osobný pohľad (ako to bolo napríklad v knihe Expedícia – môj ľúbostný príbeh). Teraz som zistila, že autor je síce Čech (asi preto tí českí odborníci, ale aj tak :D). Napriek všetkým týmto negatívam neľutujem, že som si knihu kúpila (89 Kč v Levných knihách) a prečítala, dozvedela som sa z nej veľa nových a zaujímavých vecí.
Naozaj som knihu začínala čítať s veľkými obavami, že ma to baviť nebude. O ruskej politike toho totiž viem veľmi málo. Kniha ma ale chytila v podstate od prvej strany, štýl písania je naozaj veľmi čtivý, až ma to prekvapilo (neviem prečo, na zlú knihu z edície prekliati reportéri som ešte nenatrafila). Každá strana je nabitá zaujímavými informáciami, ale priznám sa, že občas som sa v tom dosť strácala, hlavne v tom veľkom množstve mien, pričom niektoré sú si veľmi podobné. Keby tam bol nejaký menný zoznam so stručnou informáciou o danej osobe, tak myslím, že by to veľmi pomohlo (mne teda určite). Napriek tomu ma kniha veľmi vtiahla a bavila a dozvedela som sa strašne veľa nových a zaujímavých vecí (napr. niečo viac o ruských dodávkach plynu, o Kryme, o Ukrajine a podobne). K tejto knihe sa raz určite ešte vrátim, čítala som ju totiž v dosť hektickom období a myslím, že si zaslúži, aby som si ju prečítala ešte raz a v kľude.
Príde mi, že knihy od Bryndzu všetci ospevujú, tak som si povedala, že konečne nejakú vyskúšam. Ale musím priznať, že nadšená som až tak nebola, prišla mi priemerná. Kniha je veľmi čtivá a napínavá, to jej uprieť nemôžem, prečítala som ju rýchlo. Kapitoly končia tak, že stále som chcela pokračovať v čítaní. Problém mám skôr s tým, že tak nejak som tušila, že sa mi do mysle nevryje. Prečítala som ju pred vyše týždňom a už si z nej pamätám len hrubé obrysy a tipujem, že o pár mesiacov už nebudem mať ani tucha o čom bola. Prípad samotný mi prišiel taký nemastný-neslaný, ale páčila sa mi a veľmi ma zaujala osobná linka Kate a jej syna (konečne niečo trošku iné, aj keď alkohol nesmel chýbať), možno kvôli tomu sa niekedy pustím aj do ďalších častí, lebo som naozaj zvedavá, ako sa to s nimi bude ďalej vyvíjať.
Posledné časti Zeměplochy sa mi naozaj páčia a aj táto časť sa mi veľmi páčila, čarodejnice patria medzi moje obľúbené postavy. Tiež dej v tejto knihe mi prišiel dosť napínavý. Upíria rodinka je naozaj zaujímavá, hlavne ich vypestovaná odolnosť voči všetkým protiupírim prostriedkom. Takisto ich plán obsadiť Lancre mi prišiel pozoruhodne prevedený a občas som naozaj mala pocit, že tentokrát si s tým čarodejnice neporadia a že upíri sú stále krok pred nimi. Niektoré dejové linky sa mi ale veľmi nepáčili, napríklad tá s kráľom Verencom. Ale kniha ako celok sa mi páčila, prišla mi vtipná tak akurát a ani nie veľmi absurdná (s tým mám u Pratchetta problémy) a naozaj ma mrzí, že je to posledná kniha s čarodejnicami.