Deia komentáře u knih
Tejto knihy som sa trošku obávala, pretože predsa len nemá úplne skvelé hodnotenia. Ale bála som sa zbytočne, kniha ma v podstate chytila od prvej strany, tak ako aj väčšina Kingových kníh. Prišla mi veľmi napínavá, skupinka ľudí, ktorí sa snažia prežiť, zatiaľ čo ich ostreľujú zvláštni ľudia na zvláštnych vozidlách. Spočiatku som mala v postavách chaos, bolo ich tam celkom dosť, ale keďže zomierali celkom rýchlo, tak sa to potom dalo zvládnuť. Väčšina ich bola aj celkom sympatická, boli vykreslené veľmi reálne a u niektorých ma naozaj mrzelo, že to nezvládli až do konca. Nadprirodzená časť ale bola na môj vkus až príliš sci-fi, hlavne teda to, skadiaľ sa vraždiace indivíduá brali, to mi zážitok z knihy trochu kazilo. Ale atmosféra knihy, tá atmosféra strachu, bola skutočne skvelá a od knihy som sa ináč nemohla odtrhnúť. Zvláštnym ozvláštnením boli medzikapitoly, niektoré ma veľmi bavili (napríklad denník istej postavy), niektoré mi ale prišli dosť zbytočné.
Toto bola pre mňa veľmi zvláštna kniha. Hansovo putovanie s otcom skrz Európu ma veľmi bavilo, takisto ako aj ich filozofické rozhovory, tie som si skutočne veľmi užívala. Spočiatku ma bavil aj dej v kolibrej knihe – námorník, ktorý stroskotá na opustenom ostrove, ktorý mení svoju veľkosť. Ale akonáhle sa tam objavili kartové postavičky (alebo neviem ako ich nazvať), tak to na môj vkus už začalo byť trochu absurdné. Aj keď myšlienka kartového kalendára je skvelá, tak ten dej na ostrove ma už veľmi nebavil, oveľa viac ma bavil Hansov príbeh. Ale premyslené to bolo skutočne úžasne, hlavne ako to na konci do seba všetko zapadlo. Koniec mi síce prišiel trochu zrýchlený, tam som čakala niečo viac. Celkovo je to ale veľmi zaujímavá kniha, plná filozofických otázok, nad ktorými stojí za to sa zamyslieť.
Čo ma skutočne veľmi prekvapilo je to, že kniha je veľmi, veľmi čtivá. Úprimne sa priznám, že to som nečakala, ale čítala sa mi vážne dobre, strany mi ubiehali jedna za druhou. Čo ma tiež prekvapilo, ale už negatívne, je to, koľko priestoru Sophia dostáva – čakala som príbeh ženy, ktorá bola v koncentračnom tábore a musela spraviť nepredstaviteľnú voľbu a miesto toho som dostala iba občasné útržky z jej predchádzajúceho života. Väčšina knihy sa totiž točí okolo Stinga, ktorý je rozprávačom, a to ma veľmi nebavilo, hlavne jeho večná sexuálna frustrácia, jeho neustále snívanie o sexe a o nejakých ženských. Tiež sa mi nezdal veľmi sympatický, prišiel mi ako povaľač, ktorý mierne zneužíva svojho otca. Takisto postava Nathana mi veľmi nesadla. Na jednu stranu bol príliš dokonalý, na druhú stranu nechápem, že po jeho žiarlivostných výbuchoch sa s ním Sophia ešte zahadzovala a to isté aj Stingo. Ale priznávam, že koniec Nathanovho príbehu ma prekvapil, to som nečakala. Príbeh Sophie ma veľmi zaujal, je naozaj silný (ako všetky príbehy z koncentračných táborov) a je skutočne škoda, že ho tam bolo tak málo a že jej samotná voľba, ku ktorej to celé spelo, je popísaná iba na pár stranách a to tiež iba tak, neemotívne. Niektorým jej rozhodnutiam počas následného života v New Yorku som nechápala, ale myslím, že po tom všetkom, čím si musela prejsť, ju nikto nemal právo súdiť. Hlavne mala môj obdiv za to, že stále dokázala fungovať a žiť ďalej.
Celkovo sa mi kniha teda čítala dobre, ale jej dej ma až natoľko nebavil. Rozhodne by knihe prospelo, keby bola o pár (sto) strán kratšia.
Táto kniha ma veľmi nadchla. Spočiatku som sa síce strácala v tom veľkom množstve postáv, ale potom sa to zlepšilo. Postavy sú skutočne zaujímavé. Kuni Garu je spočiatku vykreslený ako povaľač, neschopný nájsť si prácu, preto som ho veľmi nemala rada. Ale potom sa dostáva do vedenia povstania a ukáže sa ako veľmi schopný veliteľ a postupne som si ho obľúbila. Ďalšia postava, Mata Zyndu, je zas synom popraveného vojvodu, bojovnosť má v krvi a celý život sa pripravoval na príležitosť zvrhnúť cisára. Mata som mala spočiatku rada, ale jeho činy postupne viedli k tomu, že moje sympatie klesli. Všetky postavy mali niečo do seba a že ich tu je. Čo sa mi ešte ohľadom postáv veľmi páčilo, boli rozhovory jednotlivých bohov, tie boli osviežujúce.
Svet knihy je úžasný. Je v podstate jednoduchý, ale pre mňa to bolo plus, veľmi dobre sa v ňom orientovalo a často som pozerala do mapy, ktorá je na začiatku knihy. A tie technické vynálezy, ktoré v knihe sú, sú fakt úžasné.
Aj dej sa mi páčil. Síce plynul pomaly, bolo tam veľa rozhovorov, veľa politiky, ale bolo to tak úžasne podané, že ma to vôbec nenudilo. Keď už prišlo na nejakú bitku, tak bola skvelo popísaná. Väčšinou zvratov som vôbec nečakala a oceňujem, že dej nebol priamočiary a že (mne) nebolo jasné, ako to celé skončí.
Celkovo sa mi kniha veľmi páčila, len niečo mi tam ešte chýbalo. A čo ma tiež mrzí je to, že ďalšie časti nie sú preložené, ale pevne verím, že raz budú.
Mám pocit, že anotácia sľubuje trošku viac ako sa dá od tejto knihy reálne dostať. V prvom rade som čakala, že kniha bude o troch ženách, ale Astrid má iba krátku kapitolku na konci knihy. Aj keď kniha úplne nenaplnila moje očakávania, čítala sa mi celkom dobre. Dej bol svižný, rýchlo napredoval a prišiel mi aj dosť napínavý, čomu určite napomáhali krátke kapitolky (na striedačku písané z pohľadu Jane a Emmy), ktoré mi občas prišli až príliš krátke. Obidve ženy mi spočiatku prišli sympatické, ale postupne, svojím správaním, si tento dojem pokazili. Jane mi bola sympatickejšia, ale ani jej správanie som občas nechápala. Dom mi prišiel super, síce by som v ňom za takých podmienok bývať nechcela, ale tie technické vychytávky mi prišli skvelé. Koniec ma celkom prekvapil, musím priznať, že som to tak úplne nečakala (iba trošičku). Celkovo je kniha celkom príjemnou jednohubkou.
Táto kniha sa mi čítala skutočne ťažko. Jednak mi úplne nesadol štýl, akým bola napísaná, ale hlavne kvôli tomu ťažkému obsahu. Státisíce mŕtvych ľudí. Za pár dní. Poväčšine zavraždený niekým, koho poznali. Úprimne som tomu pri čítaní nemohla uveriť. Že ľudia toho boli skutočne schopní – zobrať do ruky mačetu a zabiť svojho suseda, len preto, že jeden je Hutu a druhý je Tutsi. Žiadny iný dôvod. Hutuovia vraždili každého Tutsiho, celé triedy plné detí, celé rodiny... za pár dní vyhladili skoro celý národ. A keď to vraždenie prestalo, títo ľudia boli nútení žiť vedľa seba. Neviem, ako sa to dá zvládnuť, žiť v blízkosti niekoho, kto vám zabil príbuzného. Ako sa z toho krajina môže pozbierať.
Čo ma najviac zarazilo bol vplyv niektorých iných štátov, napríklad Francúzska dodávajúceho zbrane, či humanitárnu pomoc do utečeneckých táborov, v ktorých sa schovávali vrahovia. Alebo to, že OSN s vyvražďovaním nič nespravila, aj keď sa v štáte nachádzali jej jednotky.
Kniha celý konflikt zobrazuje veľmi komplexne. Občas som sa v tom strácala, v tej politike, menách, čo sa kedy stalo... Ale rozhodne je to kniha, ktorá si zaslúži byť prečítaná, pretože to, čo sa dialo v Rwande, o tom sa veľmi nevie. Určite to nie je posledná kniha, ktorú som na túto tému prečítala, už mám vyhliadnutých pár ďalších.
Aj do tejto časti som šla s miernymi obavami, asi ako do každej, v ktorej je nová hlavná postava. Bála som sa, že Vlahoš ma nebude baviť. Ale bavil ma. A veľmi. Máloktorá pratchettovka ma chytí od prvej strany, ale tejto sa to podarilo. Hlavne prvá časť knihy, v ktorej Vlahoš skúma poštu, sa mi veľmi páčila, mala veľmi dobrú tajomnú atmosféru. Stará budova, plná neprečítaných listov (ktoré občas prehovárajú), do toho Vlahošovo zistenie, že predchádzajúci poštmajstri zomreli nie úplne prirodzenou smrťou... A pracovníci pošty (mladší pošťák Grešla a jeho pomocník) tomu tiež veľmi nepridávali. Takisto sa mi páčila aj postava golema, ktorý bol Vlahošovým osobným strážcom (hlavne ho strážil pred útekom). Potom sa tá tajomnosť síce vytratila, ale kniha ma stále bavila. Dej bol napínavý, stará pošta verzus nové semafory (ktorým som nikdy úplne nepochopila), ktoré sú v tejto časti ešte aj v zlých rukách a rýchlo sa kazia. Celé to dávalo zmysel, nebolo to veľmi absurdné a čítalo sa mi to veľmi dobre. Pre mňa jedna z najlepších častí Zeměplochy.
Ako aj predchádzajúce časti série, aj táto časť sa čítala veľmi dobre, opäť som ju zhltla za jeden deň. Prostredie Írska ma veľmi baví a Katie je skutočne veľmi sympatická. Ako aj v časti predtým, aj v tejto som držala palce vrahovi, ktorý zabíjal chlapov zneužívajúcich mladé dievčatá. Neviem, nakoľko je tento problém v Írsku reálny (asi je), ale v knihe mi to prišlo skutočne desivé – mladé dievčatá, väčšinou afrického pôvodu, ktoré sú odtrhnuté od domova a nútené k prostitúcii. A to celé sa schováva za legálnym biznisom. Kapitoly z vyšetrovania sa opäť striedajú s vrahovými kapitolami a s kapitolami z osobného života Katie (ktorá v ňom má trochu smolu). Aj keď séria sa drží podobnej šablóny, tak ani tejto knihe nechýbalo napätie a veľmi ma bavila. Záver bol zaujímavý, ale trochu nedoriešený, dúfam, že v ďalšej časti sa to dotiahne, už sa na ňu teším.
Aj táto časť, podobne ako tie pred ňou, plynie dosť pomaly, ale konečne som mala pocit, že dej sa aspoň trochu niekam posúva. Linka Elain ma až tak veľmi nebavila, v tejto časti jej bolo dosť veľa. Perrinova linka by bola celkom zaujímavá, keby v hlave stále nefňukal. Najviac ma bavil Mat (to by som po prvých častiach nikdy nepovedala :D), aj keď uňho mi vadil ten jeho zvláštny vzťah s vládkyňou Ebú Daru. Celkovo sú ženy v tejto sérii strašne dominantné a panovačné a to sa mi veľmi nepáči a aj keď v iných knihách mám rada silné hrdinky, tak v tejto sérii je ich už príliš (a večne si uhládzajú sukne). Kadsuane mi dosť lezie na nervy (ďalšia žena, ktorá chce všetko riadiť), ale koniec bol fakt skvelý, som veľmi zvedavá, ako to v ďalšej časti bude pokračovať. Celkovo sa mi táto časť čítala príjemne, plynulo. Škoda, že niektoré postavy nemali viac priestoru, ale keďže v podstate sa každá postava nachádza niekde inde, tak na nich zjavne neostali strany. Tiež je podľa mňa škoda, že autor trošku nepreriedil postavy, myslím, že by to bodlo, je ich už celkom veľa a aj by to hneď bolo trošku akčnejšie :D.
No tak táto kniha sa mi čítala vážne skvelo. Je to síce náučná literatúra, ale je napísaná tak, že tú stránku po stránke proste chcete otáčať. V knihe je o spánku spracované proste všetko, čo je to spánok, aké má fázy, spánková deprivácia, choroby spojené s nedostatkom spánku, čo s nami robí káva, alkohol a tabletky na spanie... Každá strana prináša veľa nových informácií a všetky sú strašne zaujímavé a od knihy som sa niekedy skutočne nemohla odtrhnúť. O spánku a o jeho prepojení v podstate na všetky procesy v našom tele som sa dozvedela fakt veľa – ako napríklad súvisí spánok a prejedanie sa, spánok a očkovanie alebo spánok celkovo, akým rytmom sa riadi naše telo. Všetky tieto súvislostí sú dokazované množstvom štúdií a výskumov. Niektoré výsledky niektorých štúdií ma dosť prekvapili, napríklad že dlhodobý šesťhodinový spánok (čo je pre väčšinu ľudí v podstate normou) po istom čase (týždeň) spôsobuje takú spánkovú depriváciu ako keby sme noc predtým ani nespali – a to už nás v našom živote dosť ovplyvňuje (napr. v USA je prevažná väčšina dopravných nehôd spôsobená nedostatkom spánku). Tiež je tam skvelo popísané, ako sa napríklad ukladajú počas spánku nové informácie, ktoré sa počas dňa naučíme – škoda, že knihu som nečítala už počas študovania na vysokej škole. Ja som z tejto knihy skutočne strašne nadšená a určite ju odporúčam každému prečítať – po prečítaní budete na spánok určite pozerať ináč.
Jedno negatívum by som ale našla – v knihe je veľmi veľa preklepov, ktoré mi vážne vadili – myslím, že je veľký rozdiel medzi zubným a zhubným nádorom alebo slovami späť a spať.
Kniha je skutočne napísaná celkom čtivo, čiže číta sa celkom rýchlo, len čítať väčšie množstvo metód naraz by som asi nedala, preto som ju čítala tak dlho. Tiež sa mi niektoré metódy páčili a určite ich skúsim zaradiť do vyučovania. Niektoré boli aj veľmi dobre popísané, niektoré príklady boli skvelé. Ale tu moje pozitíva asi končia. Niektoré príklady metód mi naopak prišli zbytočne dlhé, boli rozpísané skutočne detailne a väčšinou práve také, ktoré to všestranné využitie nemajú. Boli rozpísané deň po dni a myslím, že by bolo lepšie, keby pri danej metóde bol skôr nejaký odkaz, na ktorom by učiteľ, chystajúci sa danú metódu použiť, ju našiel detailne rozpísanú. U niektorých metód mi zas príklad chýbal úplne, takže som si ju nevedela dobre predstaviť. Čo ma ale najviac vytáčalo je štýl písania autora. Mal neskutočne nadradený postoj v štýle „ja viem všetko najlepšie a má sa to robiť ako ja poviem“. Neustále sa navážal do učiteľov, ktorí učia frontálne – podľa neho sú takíto učitelia pedagogicky nekompetentní, leniví, neschopní, ľahostajní... Pri jednej metóde ako nevýhoda bolo napísané, že učiteľ tam nie je ten najchytrejší človek na svete, pretože nemá priestor na svoj „múdry“ výklad. Tieto autorove poznámky mi knihu strašne, ale vážne strašne znechutili. Pôvodne som si od autora chcela prečítať viac kníh, ale po tomto som sa rozhodla, že vážne nie.
Skutočne je to veľmi milá a príjemná kniha, sála z nej taký pokoj. Veľmi sa mi páči miesto, kde sa kniha odohráva, yorkshirské prostredie je síce drsné, ale z popisov knihy vyplýva, že musí byť krásne. Aspoň James bol ním zakaždým uchvátený (a ja spolu s ním). Aj jeho príhody sú väčšinou zaujímavé, aj keď niektoré sú na jedno kopyto, ale zas od takého prostredia sa toho asi veľa očakávať nedá, keď väčšinu zákazníkov tvoria hospodárske zvieratá :). S čím som mala veľký problém sú niektoré postavy. James pôsobí veľmi sympaticky, ale to sa nedá povedať o jeho šéfovi, Siegfried mi strašne liezol na nervy a s takou osobou by som skutočne nedokázala pracovať. To platí aj pre jeho brata Tristana, ktorý je síce normálnejší, ale zato je neskutočný povaľač. S ostatnými postavami som už problém nemala :D. Čo mi ešte na knihe trochu vadilo, bola taká neucelenosť – skutočne sú to iba také príhody a viac by som ocenila, keby to bol taký ucelenejší záznam, nie jedna kapitola = jedna príhoda. Ináč sa mi kniha páčila, aj keď zatiaľ nepociťujem túžbu púšťať sa do ďalších častí.
Moja tretia prečítaná kniha od autorky. Prvá kniha, Tajomstvo domu na Foster Hille, sa mi veľmi páčila, druhá, Kliatba Misty Wayfairovej, už menej a táto ešte menej.
Pôvodne som nemala v pláne čítať túto knihu, ale keď som videla v knižnici tú
zaujímavú obálku, tak som neodolala (ale veru som radšej mohla). Kniha je napísaná síce čtivo, stránky mi celkom ubiehali, ale ináč ma až tak nebavila. Hlavné ženské postavy mi nejak nesadli, prišli mi také mdlé, ploché a podobne bol na tom aj dej. Vadilo mi, že postavy stále hovoria o svojich tajomstvách, o tom, aké sú tie tajomstvá strašné, preto som čakala, že to skutočne bude niečo hrozné...no a nebolo. To bola jedna z tých vecí, ktoré ma sklamali. V linke z minulosti došlo k pár úmrtiam, ktorým sa Libby snaží prísť na kĺb, ale nejak ma nezaujímali (ako ani ľudí v meste). Viem, že kniha patrí pod kresťanskú literatúru a že je to moja chyba, že som sa ju aj tak rozhodla prečítať (ale keď tá prvá kniha zanechala taký dobrý dojem!), ale tie náboženské reči mi tam vážne prekážali. Dej z prítomnosti ma bavil trošku viac, zaujímalo ma, kto chce Annalise ublížiť, ale tiež to nebolo úplne ono, Annalise ako postava mi veľmi nesadla. Dúfam, že ďalšej autorkinej knihe sa mi už podarí odolať :D.
No... z prvej časti som bola skutočne nadšená. Okrádanie bohatých ľudí pomocou úžasne naplánovaných podvodov mi prišlo také osviežujúce. Ale v tejto časti to už na mňa nejak nefungovalo. Bolo tu na môj vkus príliš veľa rozhovor, príliš veľa intrigovania a už ma to nejak nebralo. Tiež som čakala nejaké veľké dobrodružstvo na lodi, ale na loď sa dostávajú pomaly až v polovici knihy a aj tam sa mi ten dej vliekol, prišlo mi to príliš zdĺhavé a niektoré námorné termíny zas príliš zložité. Celkovo som sa do knihy nejak nemohla začítať a nepohltila ma. Tiež mi prišlo, že je tam toho už príliš veľa, príliš veľa postáv, príliš veľa zápletiek. Hlavné postavy sú ale stále skvelé, Locke a Jean ma spolu veľmi bavia, ich humor je úžasný a aj ich morské dobrodružstvo malo niečo do seba. Ženské námorníčky mi tiež sadli. Retrospektívne časti sa mi nepáčili až tak, ako v prvej časti, ale páčili sa mi dostatočne a hlavne sa mi páči, ako krásne to všetko do seba (opäť) zapadlo. Koniec je taký, že mať tretiu časť, tak sa do nej asi hneď pustím. Pôvodne som chcela dať knihe tri hviezdičky, ale polhviezdičku pridávam za všetky tie mačiatka, ktoré majú byť na palube lode a ktoré tam občas teda neboli :D.
Dej knihy sa mi veľmi páčil. Všetky tri dejové linky mali niečo do seba, či už výprava za divokými koňmi uprostred zimy, snaha o návrat divokých koní či snaha o záchranu posledných dvoch kusov v zdevastovanom svete. Čo mi nesadlo, boli práve postavy. Ani jedna sa mi nejak nepáčila, ich vnútorné monológy mi prišli prinajmenšom zvláštne, ich rozhovory s ostatnými zas veľmi neúprimné (výnimkou bol akurát Michail). Tiež som čakala, že aspoň časť knihy bude založená na skutočných udalostiach a tak ma sklamalo, keď som zistila, že nie. A tiež som si myslela, že kniha bude viac o koňoch a menej o ľuďoch. Pri linke z roku 2064 som zas čakala trochu viac informácií o tom, prečo svet skončil tak, ako skončil, ale ináč ma táto časť bavila najviac – snaha prežiť vo svete, ktorý už veľmi nefunguje, kde už nie sú včely, kde je nedostatok pitnej vody, nedostatok potravy... Ešte ma prekvapila štylizácia Michailovej linky, ktorá skutočne vyzerala, ako keby ju písal niekto v 19. storočí. Napriek všetkým negatívam ma kniha ako celok bavila a čítala sa veľmi príjemne. Tiež je krásne spracovaná, od obálky, cez stránky až po kresbičky vnútri knihy.
Autorkina šablóna opäť funguje a kniha sa mi čítala skvelo. Ale bohužiaľ, samotný dej sa mi páčil o trošku menej. Tiggy na mňa v predchádzajúcich knihách pôsobila veľmi sympaticky – je vegánka, má rada zvieratá, snaží sa aktívne prispieť k ich ochrane... samé dobré a zaujímavé veci. Ale samotný jej príbeh ma až tak nenadchol, prišlo mi, že je až príliš dramatický, rozťahaný, sú tam zbytočné situácie a tiež bol na mňa občas až príliš duchovný. Ani príbeh jej starej mamy Lucie ma až tak nezaujal, viac sa mi páčila jej prastará mama. Lucia bola na môj vkus až príliš sebecká, divoká (viem, že taká bola jej kultúra, ale vážne mi to prišlo až príliš) a neporiadna. Obdivovala som ale jej cieľavedomosť a vášeň k tanci, tiež sa mi veľmi páčilo jej putovanie a snaha preraziť všade. Na oboch linkách som najviac ocenila prostredie – či už zima v krásnej a odľahlej Škótskej vysočine či spaľujúce teplo Španielska a opisy jaskýň. Na príbeh Electry sa teším, dúfam, že zaujme trošku viac.
Kniha je napísaná čtivo, s tým som nemala problém. Problém som mala s chuťou sa ku knihe vrátiť, aj keď sa mi čítala dobre, nevyvolávala vo mne nutkanie v čítaní pokračovať, dej ma až tak nepohltil. Hlavná hrdinka, Tierney, mi síce bola celkom sympatická, ale nie natoľko, aby ma ku knihe vedela pritiahnuť. Tiež mi prišlo zvláštne, že medzi toľkými dievčatami bola ona tou jedinou, ktorá rozmýšľa vcelku logicky, zatiaľ čo ostatným im ich podivné správanie prišlo normálne. Tiež mi na nej vadilo, že chce ostatným pomôcť za každú cenu – na jednej strane to je od nej pekné, na druhej asi nikto nie je až taký samaritán :D. Kniha tiež rozoberá niekoľko vážnych tém, od šikanovania, sebapoškodzovania, vrážd..., ale prišlo mi, že pri všetkom ide autorka len tak po povrchu, že je to v tej knihe skôr iba na efekt. Koniec ma trošku sklamal, čakala som nejaký iný záver, nie to, ako to skončilo, prišlo mi to také o ničom. Tiež mi vadilo, čo z toho konca vyplýva, že ide hlavne o chlipnosť mužov a nikto s tým nič nerobí, myslím, že ani v takejto spoločnosti, aká je opísaná v knihe, by toto len tak neprešlo. Kniha ma teda nenadchla, ale ani nesklamala, pre mňa je to taký priemer.
Ako väčšina kníh od pani Christie, aj táto sa mi čítala skvele. Síce mám radšej detektívky, v ktorých vystupuje skvelý Poirot, ale aj tie so slečnou Marplovou majú niečo do seba (aj keď slečna je občas trošku ukecaná). Zápletka je opäť zaujímavá, keďže zjavne nikto nemal motív zabiť danú osobu. Ako to pri týchto detektívkach býva, postupne som podozrievala opäť všetkých, motív sa mi ale uhádnuť nepodarilo. Rozuzlenie je znova dokonalo logické. Postavy mi tentokrát prišli veľmi zaujímavé, hlavne tie, ktoré sa vyskytujú v blízkosti herečky. Pani starajúca sa o slečnu Marplovú mi liezla dokonale na nervy (to bol teda asi zámer). Veľmi sa mi páčili odkazy na dávnu vraždu, pri ktorej sa telo našlo práve v knižnici Gossingtonského sídla (aj tú časť sa chystám prečítať si znova, čítala som ju už vážne dávno). Táto kniha ma teda veľmi bavila a určite budem pokračovať v čítaní týchto klasických anglických detektívok.
Kniha je napísaná skvele, čakala som, že to bude súhrn encyklopedických faktov, ale vôbec. Je napísaná tak sugestívne, že jednotlivé planéty mi pripomínali postavy. Silný Jupiter, kontrolujúci svojich súrodencov, krásny Saturn s mnohými svetmi okolo seba, modrý Urán a extrémny Neptún... Čítalo sa to vážne skvele. Takisto som sa dozvedela obrovské množstvo nových informácií. Vôbec som netušila, že na prieskum planét sme poslali toľko sond. Najviac ma dojala sonda Cassiny, ktorá skúmala Saturn a jeho mesiace, jej koniec bol vážne smutný. Veľmi sa mi páčilo, ako autori ukazovali na prepojenosť celej slnečnej sústavy, ako jedna planéta ovplyvňuje druhú. Každá z planét je spracovaná úžasne, v každej kapitole je obrovské množstvo krásnych fotografií a ilustrácii a to robí túto knihu jedinečnou. Som z nej úplne nadšená a som veľmi rada, že patrí do mojej knižnice. Určite sa k nej bude pravidelne vracať, aj keby som ju mala iba sem-tam prelistovať.
Po prečítaní prvých pár strán som si nemyslela, že sa mi kniha bude páčiť. Ale nakoniec sa mi páčila a ešte ako! Autor má dej premyslený do najmenšieho detailu, tak ako aj Páni parchanti majú do detailov premyslené svoje podvody. Veľmi ma bavilo čítať si o ich plánovaní. Spočiatku som sa síce v deji trošku strácala, hlavne keď sa prelínali kapitoly o minulosti s tými zo súčasnosti, ale postupne som si na to zvykla a tešila som sa, ako sa dozviem viac o jednotlivých postavách, ako sa dostali tam, kde sú a čo formovalo ich charaktery. Dej je tiež najprv taký komorný, nie priamo nezáživný, len plynie tak pomalšie, ale to všetko sa zmení, keď na scénu nastúpi Šedý král. Ten našich „hrdinov“ vôbec nešetrí a začínajú sa im diať dosť nepríjemné veci, ich plány sa postupne rúcajú. Zvratov tam pribúda a mnohé ma dosť prekvapili. Občas mi Pánov parchantov bolo až ľúto, keďže som si ich všetkých obľúbila, ich charaktery sú skvelé. Skvelé je aj prostredie, aj keď niekedy nie je veľmi popísané, ale niektoré tie prvky sú vážne zaujímavé, napríklad záhrada sklenených ruží, gladiátorské zápasy či nájomní neporaziteľní mágovia. Z knihy som celkovo nadšená a dúfam, že druhá časť ma tiež bude baviť.