deirdre komentáře u knih
Fascinuje ma táto Kingova fascinácia Zlom. Stále znova a znova sa vracia k tomuto motívu, a vždy je to dobré. Dobro vždy zvíťazí. Pohádka síce z môjho pohľadu nemala tie grády ako Beznaděj, alebo úplne špecifický cyklus Temnej veže, ale zase má iné prednosti. Výborné čítanie.
Werfelov Jeremiáš sa mi dostal pod kožu. Plný viery aj pochybností, bojuje, vyjednáva a znovu a znovu sa pokoruje, vydáva svedectvo pre ľudí svojej doby. A tí, tak ako to vždy bolo, je a bude, uprednostnia svoje malé životy a bezprostredný prospech; konečné pred večným. Načo toľko utrpenia, márnej snahy, kládla som si s Jeremiášom otázku, keď už aj tak bolo zjavné, ako sa to skončí? A spolu s ním som dostala na konci odpoveď... Je to krásna kniha, ktorá poľahky strhne človeka do víru udalostí tej doby a tak nielenže sa môže veľa dozvedieť, ale aj veľa prežiť.
Veľké dejinné udalosti videné očami jedného mimoriadne vnímavého spisovateľa. Nedá sa podľa mňa hovoriť tak celkom o autobiografii, privátnych informácií je tu málo. Autor tu skôr reflektuje svoju tak prudko sa meniacu dobu, popisuje rôzne miesta a významné kultúrne a politické osobnosti vtedajšej Európy, s ktorými prišiel do blízkeho kontaktu. Veľmi zaujímavé a mnohokrát má človek z takýchto kníh viac než z vyčerpávajúcich odborných publikácií... S Zweigom tu históriu žijete. A dozviete sa veci, ktoré nenájdete v žiadnej učebnici dejepisu. Ako sa významné osobnosti znepriatelených krajín spojili a vyzývali na mier, ako boli za to perzekvovaní, ako iní nastúpili na vlnu vojnového šialenstva a propagandy.... Nepripomína vám to niečo?
Pred nedávnom som dočítala autorovu knihu Čtyřicet dnů a dostala som chuť si od neho prečítať toho viac. Hoci kresťanka, nevyhľadávam literatúru o svätcoch (iné je čítať niečo priamo z ich pera). Táto kniha ma však uchvátila. Príbeh Bernadetty je tu podaný mimoriadne prirodzene a pritom citlivo, autor však neopomína širšie súvislosti, vtedajšiu spoločenskú situáciu, a na scénu privádza celý rad postáv, ktoré s Bernadettou majú čo do činenia. Treba povedať, že ešte som sa nestretla s tak živým popisom ( toto ani nie je správny výraz) postáv. Ony proste ožívajú pred vašimi očami. V knihe je veľa krásnych scén, ale dovolím si tvrdiť, že jedna z najkrajších je obrátenie starého spisovateľa, filozofa a racionalistu Lafita. Franzovi Werfelovi sa podarilo sľub splniť dôstojne, a za to, že týmto počinom mnohých k viere priviedol či vo viere utvrdil (o tom nepochybujem) má v nebi určite extra bonus.
Veľkolepý román. Všetka krása a tragédia ľudského života. A silné posolstvo na konci.
Zanedlouho přijel z blízkého chutoru jakýsi děda, vyryl v hlavách hrobu jamku a postavil do ní čerstvě ohoblovaná dubová boží muka. Pod její třírohou stříškou svítila v šeru zasmušilá tvář bohorodičky. Dole na římse stříšky se černal ježatý nápis zdobným staroslovanským písmem: V hodině zmatku a rozvratu odpouštějte bratři bratru!
Do pozornosti sa mi táto krátka novela dostala vďaka čitateľskej výzve. Síce som ju zhltla na jedno posedenie, celkom iste si zaslúži opakované čítanie. Pokus o sebareflexiu muža, ktorému sa zasamovraždí mladá manželka, je zdrvujúci. O vnútornom svete ženy sa toho na prvý pohľad veľa nedozvedáme, už leží mŕtva na stole a celý príbeh nám rozpráva jej zmätený muž. Je to však len prvý pohľad a oplatí sa zahľadieť aj na ňu dôkladne. Kratučké, ale hĺbkou ponoru do ľudskej psychiky, majstrovské dielo. Kto iný, Dostojevskij.
Štyri príbehy štyroch žien, ktoré sa z rôznych dôvodov chcú presunúť v čase, a tak si v jednej kaviarničke v nemenovanej štvrti sadajú na TÚ stoličku, aj keď vedia, že prítomnosť už nezmenia. Pozoruhodná knižka, už druhý deň mi vŕta v hlave. Za jednoduchou fasádou sa v nej skrýva oveľa viac, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Vhodná na biblioterapiu.
Nuž, cesta do pekla býva často vydláždená dobrými úmyslami... Tento román je bravúrnou psychologickou štúdiou súcitu, ktorý je tu rozobratý do toho najposlednejšieho, najhlbšieho hnutia srdca a dokonalosti dosahuje v postave doktora Condora. "Člověk nakonec musí vědět, zda trávil život jen tupě a hloupě, nebo zda pro něco žil. Věřte mi, stojí to za námahu, vzít na sebe něco těžkého, když tím člověk někomu jinému ulehčí." Také je to jednoduché...
Hlboká a múdra kniha o skutočnom živote. Veľa mi dala. Chápem všetkých, ktorí ju čítajú opakovane, pretože je v nej všetko, čo je pre dobre prežitý ľudský život podstatné.
Zaujímavé líčenie vojenských ťažení Rimanov v Galii z prvej ruky. Teda, nemyslela som si, že ma to bude tak baviť. Kniha má spád, a nájdu sa tu aj trefné postrehy. Napr., hneď na začiatku, keď opisuje galské kmene: "Nejstatečnější jsou Belgové, protože žijí nejdále od naší vysoce civilizované provincie a protože k nim nejméně přicházejí obchodníci s věcmi, které působí změkčilost a zpohodlněnost." A veľa podobných. Škoda, že nemáme nič z prvej ruky od Keltov....
Bol to hlboký zážitok čítať túto nádhernú knihu plnú bolesti a krásy. Na bylinky chodím roky, ale už nikdy to nebude také ako predtým. Ďakujem.
Veľmi drsná analýza súčasnej západnej spoločnosti, v ktorej obklopení množstvom rôznych vymožeností a možností žijú ľudia svoje prázdne životy bez lásky. Paradoxne je to kniha hlavne o láske. O stratenej duši. A o smrti. Náročné čítanie. Celý čas som si kládla otázku, o čo vlastne autorovi išlo a záver knihy mi teda vonkoncom nepomohol. Určite si ju prečítam znovu a vyhľadám aj ďalšie Houellebecqove knihy. V každom prípade mám pocit, že sa Houellebecq môže pokojne zaradiť medzi najvýznamnejších spisovateľov prelomu storočí a že jeho knihy plne ocení až niektorá budúca generácia.
Uveriteľné od začiatku do konca tak, že až človeku mráz behá po chrbte - ani nie tak z hororových prvkov, ako z hodnovernosti myslenia a konania rôznych typov ľudí zoči-voči katastrofe... V knihe nájdete mnoho len tak akoby mimochodom načrtnutých myšlienok so zásadným posolstvom.... až sa človeku žiada dodať : "kto má uši, nech počúva"... A samozrejme skvelý príbeh so sympatickými postavami, ktoré si zamilujete...Týmto sa Mr. King u mňa definitívne stal KINGom.
Taká útla knižka, a tak plná zásadných myšlienok, otázok a pochybností, ktoré formujú životy ľudí! Je dobré, že sú alebo boli ľudia, ktorí o tom, čo premysleli až na dreň, aj napísali, aby nás ovalili nahou skutočnosťou života a prinútili zastaviť sa a prehodnotiť svoje priority. Je to dôležité najmä v dnešnej povrchnej dobe, keď už si väčšina ľudí podobné otázky ani nekladie, nie to ešte, aby ich riešila. Nemusíme prijať generálove odpovede, zmysel takýchto knižiek je v tom, aby sme si začali klásť otázky. A preto je toto jedna z kníh, ktorá patrí na čestné miesto v knižnici, nie do čítačky.
Tento rozsahom neveľký román sa nedá neprečítať za jedno popoludnie, hoci je naozaj čitateľsky náročný. Napätie nezadržateľne rastie, z bežných situačných scén popretkávaných spomienkami hlavnej hrdinky, reflektovanim jej vlastného života a vzťahov, sa noríme stále hlbšie a hlbšie do jej duše, až na hranicu šialenstva... Sila. Nepoznám ešte jednu autorku, ktorá dokáže tak dobre opísať ženskú psychiku. Z hlbín.
Veľmi dôležitá kniha. Pochopila som, aké dôležité je mať aj/a najmä v ťažkých časoch, zdanlivo bezvýchodiskových, cieľ, a otázku "čo mi ešte život môže dať" si otočiť - "čo očakáva život odo mňa?" Že aj v najhlbšom utrpení a ponížení je možné a potrebné zachovať si ľudskosť a dokonca aj dôstojnosť. Že ľudí nemožno deliť na dobrých a zlých podľa príslušnosti k nejakej skupine. Viktor Frankl bol silného ducha a ukázal nám cestu, ako sa takým stať a dokázať prejsť aj extrémnymi životnými situáciami. Veľmi dôležitá kniha v súčasnosti.
Dostojevskij prekvapil. Na môj vkus priveľa hystérie a emočného vypätia, keby bola kniha dlhšia, tiež by som z toho dostala zimnicu a horúčku, a predsa som nevedela prestať čítať, posledné stránky ďaleko po polnoci s padajúcimi viečkami ... a očami zaliatymi slzami, čo sa mi naozaj už dávno nestalo a od Fjodora by som to ani nečakala. Urazení a ponížení do krajnosti. Bezhraničná zloba a chamtivosť sa tu stretáva s ušľachtilosťou, ktorá síce na prvý pohľad vyzerá ako naivita, je však jediná, ktorá sa im môže postaviť. Ako tu niekto napísal, Dostojevského treba čítať srdcom, ale netreba sa zamýšľať, čo je to, čítať srdcom alebo ako sa to robí, Dostojevskij našiel k našim srdciam kľúč a otvára ich, či chceme či nechceme.
Mohla som to čakať, a predsa ma to prekvapilo. Pánovi Formánkovi sa zase podarilo svojimi vetami a myšlienkami na/vo mne vyvolať húfy zimomriavok a myšlienkových úletov. Nevšedný, temný príbeh, majstrovské podanie. Takéto knižky mám rada.
Prvá antiutópia, ktorá sa mi naozaj páčila (pokiaľ to možno tak povedať vzhľadom k deju). Je napísaná nádherným jazykom a krásne vystihuje ženskú dušu v jej mnohých podobách. A to v extrémne nepriateľskom a krutom prostredí, do ktorého je dej knihy zasadený. Táto kniha stojí za opätovné čítanie a hlbší rozbor.
Z tohto románu pripomínajúceho matriošku sa mi ešte dlho bude točiť hlava! Nečítalo sa to ľahko, v tejto knihe vôbec nejde o dej, ale o posolstvo zaobalené v jednotlivých príbehoch, vložených jeden do druhého. Vyžaduje si veľmi pozorné čítanie a najlepšie opakované.