dr.horrible komentáře u knih
Super knižka v tom zmysle, že väčšinu času naozaj pôsobí, akoby ju písalo jedenásťročné dievča. Ťažko uveriť, že autorka mala v dobe vydania 40.
A blbo vysvetlovať, prečo som to čítal ja. :))
Z dnešného pohľadu možno konštatovať, že sa Vagovič vo veľa veciach škaredo zmýlil.
Z ním protežovaného Matoviča sa nestal hrdina, ale symbol bezbrehého primitivizmu, ktorý svojim egocentrizmom a nekompetentnosťou pri riadení pandémie spôsobil, že počet mŕtvych bol o niekoľko-tisíc vyšší, ako by tomu bolo, keby počúval odborníkov (+ nemalou mierou prispel aj k návratu Fica, nakoľko si hromada našich spoluobčanov evidentne povedala, že radšej znovu kradnutie, ako anarchia a náboženský fanatizmus).
Vagovič sa mýlil aj v pochovávaní Ficovej kariéry, ktorý je k dnešnému dňu (päť týždňov do predčasných volieb) opäť najsilnejším politikom / stranou v štáte.
Tiež sa mýlil v Dagovi Danišovi, ktorého všetci okrem neho považovali roky za konšpiračného teoretika a dnes, nečakane, presedlal z Aktualít do konšpiračného média.
Samotný Vagovič z Aktualít odišiel tiež, pre zmenu do katolického média. To už je ale iný príbeh.
Aj cez chybné predpovede považujem Vlastnou hlavou 2 za Vagovičovu najlepšiu knihu.
Rovnako ako pri jednotke sa jedná viacmenej len o sumár medializovaných informácií, tentokrát ale bez väčšiny neduhov zvyšných Vagovičových kníh.
Nehraje sa tu trápne na poetu (ako v Umlčaných), neponižuje seba aj čitateľa reklamou na Daga Daniša. Dokonca konečne priznáva vlastnú chybu konštatovaním, že Vadalova stopa bola falošná.
Je to klasicky vagovičovsky čítavo napísané, vecné a oproti zvyšku tvorby len minimálne iritujúce.
Na to, o akú sa jedná legendu (a aký z toho vznikol skvelý film), vlastne veľmi slabé. Bez preháňania, 80% textu komiksu slúži na popisovanie činnosti a motivácií postáv. Postavy spolu bojujú a komentujú to vetami typu toto robím, pretože v minulosti sa stalo toto a toto urobím, aby som dosiahol tamto. Celý čas.
Cool hlavná postava. Super dizajn knihy, kvalitné prevedenie audioknihy. Je to na 3*, ale užil som si to a teším sa na film.
Geniálne napísané, to áno, ale podobne ako u prostrednej časti Ružového ukrižovania, je tu Miller príbehovo dosť stereotypný. Z Tichých dní v Clichy, Sexusu, alebo Nexusu sa človeku vryjú do pamäti konkrétne veci, toto je viacmenej len jedna dlhá chlastačka a šukačka.
Za najlepšiu pointu zo všetkých považujem tú, keď Haku (v Spirited Away) prezradil svoj pôvod.
A Gaiman tu niečo podobné použil o dekádu skôr.
Viem o tej knihe od detstva. Viem aj, že z toho vznikol film s Sharon Tateovou, ale mal som to za klasiku. Nečakal som, že je to naivný, ženský román a guilty pleasure. To bolo často až smiešne, jak keby princezná objavovala obyčajný svet.
Šialený brak. Šialene návykový.
A ten úchylný nárečový preklad (SK vydanie z roku 1970), ten tomu dodával ďalší rozmer.
Ej Neely, taká som rada. Ej pána. :D
Konečne môj prvý Welsh! Je to preto, že nerád čítam knihy, ktoré som už videl ako film. A konkrétne Trainspotting je môj najobľúbenejší film. Videl som všetky Welshove sfilmované romány. No a stretol som jednu holku a tá ma naňho motala, a túto knihu mám v knižnici snaď od Vianoc 2018 (alebo 17?). A docela pecka to bola. Len bez záverečných 20 strán by som sa obišiel. Trochu mi zruinovali tie postavy. Každopádne, už mám objednanú knižku o Bagbiem.
Veľkou devízou je exotickosť prostredia a kultúry, ktorá je sama o sebe magická. V podstate mi vadilo len neurčité nazývanie knihy tou knihou, čo bol teda docela trapas, bez nejakého výraznejšieho opodstatnenia.
Ale tá atmosféra, hlavne pri cestách autobusmi, tá zato stála.
Útla poviedka, ktorá mohla byť ďalším z Dostojevského veľkých románov, zároveň má ale svoje kúzlo aj ako torzo. Trochu mi to evokovalo Dickensa. Postavy majú vlastný život, niekoľko krát to vystrieda náladu a určite si to chcem prečítať znovu.
Mooreovsky neodvratné. Dejovo, aj presahmi.
Klasický Kleist. Trochu mi to len kazila tá vec s klobúkami. Prial by som si, aby už neexistoval film Zohan, o superdrsnom tajnom agentovi, ktorý robil vlasy hodvábne hebké. :)
Pozdával sa mi nápad zmeniť zabehnutý formát série (pri ktorom by fotky z Antarktídy pôsobili monotónne), na oddelenú denníkovú časť a fotogalérie.
Navrátilov autorský štýl monotónny je (stále rovnaké frázy a úvahy + tentokrát iba raz zdvojené informácie), ale obdivujeme ho, za všetok ten prínos.
Nápady výborné, hlavne kapitola o evolúcii náboženstva. Ústredná poviedka zas svojim spôsobom pripomína Dickov Temný obraz.
Ale Lemov štýl ma nebavil, preto prakticky celý čas pociťujem nesúlad medzi štvor-, päť-hviezdičkovými nápadmi a nezáživnou formou. Na mňa moc suché, aj keď chápem o co go.
Lepšie od Normal People. Furt je to prudko aktuálne, ale zároveň dospelšie, premýšlavejšie. Cool kniha.
Trochu mi občas vadilo filozofovanie, pretože mi prišlo nevyvážené. Občas plné podnetných myšlienok, občas nadutý blábol.
Bavili ma Houellebecqueove postavy. Možno som úplne nepochopil, akému účelu slúžila repetitívnosť osudov ženských postáv, asi by som mal vyhľadať nejaký rozbor.
Trápna mi prišla len neuveriteľne okatá nekorektnosť za každú cenu. Nie, že bola ofenzívna, iba je to proste póza. Najlepšie onu účelovosť ilustruje fráza stupidná ženská odovzdanosť. To nie je urážka žien, ale urážka ženskosti. A tá, samá o sebe svedčí skrátka o tom, že je autor buď kretén, alebo pozér. Prikláňam sa k druhej z možností.
Téma a myšlienka príslušné dobe vzniku, ale (na Marvel neobvyklý) štýl ilustrácií a formát ťahajú hodnotenie dohora. Bez tých akože bonusov v podobe Moebiusového sprievodného slova, by som sa ale obišiel.