dr.horrible komentáře u knih
Pozdával sa mi nápad zmeniť zabehnutý formát série (pri ktorom by fotky z Antarktídy pôsobili monotónne), na oddelenú denníkovú časť a fotogalérie.
Navrátilov autorský štýl monotónny je (stále rovnaké frázy a úvahy + tentokrát iba raz zdvojené informácie), ale obdivujeme ho, za všetok ten prínos.
Nápady výborné, hlavne kapitola o evolúcii náboženstva. Ústredná poviedka zas svojim spôsobom pripomína Dickov Temný obraz.
Ale Lemov štýl ma nebavil, preto prakticky celý čas pociťujem nesúlad medzi štvor-, päť-hviezdičkovými nápadmi a nezáživnou formou. Na mňa moc suché, aj keď chápem o co go.
Lepšie od Normal People. Furt je to prudko aktuálne, ale zároveň dospelšie, premýšlavejšie. Cool kniha.
Trochu mi občas vadilo filozofovanie, pretože mi prišlo nevyvážené. Občas plné podnetných myšlienok, občas nadutý blábol.
Bavili ma Houellebecqueove postavy. Možno som úplne nepochopil, akému účelu slúžila repetitívnosť osudov ženských postáv, asi by som mal vyhľadať nejaký rozbor.
Trápna mi prišla len neuveriteľne okatá nekorektnosť za každú cenu. Nie, že bola ofenzívna, iba je to proste póza. Najlepšie onu účelovosť ilustruje fráza stupidná ženská odovzdanosť. To nie je urážka žien, ale urážka ženskosti. A tá, samá o sebe svedčí skrátka o tom, že je autor buď kretén, alebo pozér. Prikláňam sa k druhej z možností.
Téma a myšlienka príslušné dobe vzniku, ale (na Marvel neobvyklý) štýl ilustrácií a formát ťahajú hodnotenie dohora. Bez tých akože bonusov v podobe Moebiusového sprievodného slova, by som sa ale obišiel.
Vtedy v Hollywoode patrí medzi moje obľúbené filmy. Jeho záver bol rozhodne najvtipnejšou scénou roku 2019 a záber Margaret Qualley na kapote (na ranči) zas najikonickejším obrázkom roku. Knihe oba chýbajú. Chýba jej akcia a chýba jej titulková scéna (ktorou má Quentin dojal). Ale ono to bolo vlastne logické, pre rozdielnosť oboch médií a pre existenciu filmu, že to nemusí celé opakovať. A ako bonus je to perfektné.
Len skrátka nie také, ako tie scény vidieť poprvé.
Copak to nevíš, že si akorát?
Irie však nevědela, že je akorát. Byla tam Anglie - gigantické zrcadlo a byla tam Irie, a neviděla se v něm.
Jakým právem se mě vyptáváte?
Právem lásky!
A to slovo znamená co?
Dokonalosť. Keď som čítal Jessicu ako zošity, trochu mi vadilo, že sa súčasný Marvel obsahovo zúžil (oproti starším komiksom), ale v knihe onen problém logicky zaniká. Ilustrácie a atmosféra sú skvelé, príbeh cool a tá postava je top. Sympaticky ľudská, drsná a zároveň ženská. Rovno do topky.
Blábol. Videl som kedysi Fantóma a mám Koontza zafixovaného z počutia ako béčkového Stephena Kinga. Ale tie odporúčania na prebale (Psychologicky prepracované postavy, majstrovské a inšpirujúce dielo. NY Times) sa z neho snažia robiť snáď druhého Clivea Barkera. Nič nemôže byť vzdialenejšie skutočnosti.
Jeho postavy sú doslova smiešne. Ich správanie hlúpe, vzájomné dialógy naivné. Jeden až šesť stranové kapitoly detinské.
Má to pár svetlejších momentov (dve mŕtve holky) a dosť možno by z toho mohol byť v pohode tv film. Ale celý ten príbeh, so všetkými odbočkami a ešte raz dialógmi, a hlavne Koontzove smiešne pseudointelektuálne vložky o politike, totálne nehodiace sa odkazy na klasických autorov a poučovanie typu - čo to bol holokaust, sú predovšetkým urážkou čitateľovej inteligencie.
Geniálne po všetkých stránkach. Vedel som o tej knihe dlho, ale presvedčilo ma až odporúčanie Věry Chytilovej v jednom dokumente. Odkaz na Woodyho Allena potešil.
Film sa mi svojho času celkom páčil, pretože z neho šlo poznať, že chápe, že pojednáva o chorej osobe.
Z predlohy mám skôr pocit, akoby sa jedna odpudivá pozérka rozhodla vydať statement, v ktorom by revoltovala jedením šušňov, a tak nejak omylom jej z toho vyšla pomerne slušná štúdia duševnej choroby. Nevedome. Blázni nevedia, že sú blázni.
Podľa recenzie v New York Times svoje dielo Charlotte Rocheová popisuje ako celebration of the female body, takže nech si utŕžené peniažky užije, ale nech sa radšej nemnoží.
Od Martina som doteraz čítal len Nightflyerov. Zo seriálovej Hry o tróny mám naozaj rád asi len tretiu sériu, zato seriálový Rod draka považujem za seriál roku (2022).
A túto predlohu považujem za masterpiece.
Nikdy som nečítal nič, ani len vzdialene podobne nabité dejom. Najviac sa mi páčilo kľudných záverečných cca 100 strán, držal som Rhaenyrinej línii. Ilustrácie a celkový dizajn luxus.
Pre mňa nevábne prostredie, ale psychologicky je to kvalitne prepracované.
Jedna z najkrajších kníh na svete, hlavne keď to človek číta zamilovaný.
Žiadnu knihu nikdy nenechám nedočítanú, ale toto odkladám po prvej kapitole (na neurčito). Už som čítal podobný brak od Sashy Grey, a toto písala s Naomi ghost writterka, a i tak to celé pôsobí ako výplod osemročného decka. Infantilné, naivné, smiešne. Hlúpe štylisticky, aj konceptom.
Moc veľa mozgových buniek mi za tých 30 strán odumrelo.
Hodne zábavné a dosť sa s tým stotožňujem. A tej demagógie nebolo tak moc. Aj keď pocit trochu, jak čítať včerajšie noviny.
Trčí mi to v knižnici od roku 2005.
Čítal som od Blakea už niekoľko zbierok a všetky zahŕňajú prevažne rovnaké dielo.
Kvitujem názory v miestnych komentároch, že ten preklad bol slabý. Na to isté dielo som už dal v iných prekladoch 5*, tento spravil z geniality nudu. Svetlá výnimka bola Mary, tá sa mi páčila aj tu. Možno ešte pár ďalších, ale rozhodne som tým nelistoval s radosťou. Vyššie hodnotenie dávam asi len z rešpektu k autorovi. A za tú Mary.