dr.horrible komentáře u knih
O moc viac už sa na tému pristánia na Mesiaci napísať nedalo; jak po technickej stránke, tak po ľudskej, v tejto rovine sa jedná o naozaj prepracované dielo. Na druhú stranu je to klasický Mailer, čiže prvých 80% knihy smrteľná nuda, než sa dopracuje k päťhviezdičkovému finále. Od vydania nás delí polstoročie technologického pokroku, kniha však zostarla viac vo filozofickej rovine. Dnes už by všetkú tú astrológiu + myšlienky typu “hippies stratili auru” nikto seriózny na papier nedal.
Zatiaľ prvý King, ktorý sa mi fakt páčil. Žiadne veldielo, ale dobre sa to číta. Próza s obrázkami je nedocenená vec. 70%
Skvele vykreslené charaktery obyčajných ľudí skrz dialógy, ale chýba tomu ten Lynch. Zbesilosť v srdci je jeden z mojich najobľúbenejších filmov a kniha má skrátka menej imaginácie. Pri ostatných postavách, jak je dej úplne prostý vaty, pôsobí trochu brakovo. 70%
Ps: Páči sa mi, jak je knižka pekne nadizajnovaná. Teším sa, že ju mám v knižnici.
Nápad vcelku novátorský, spracovanie priemer, dialógy podpriemer.
“Chudoba je malá hra, čo hráš so svojou dobou.”
Keby som mal z toho spraviť referát, z 90% si nepamätám ani mená. Ale obdivujem to. Premakaná svätá kniha.
Ak máte radi Nicka Cavea dnes, toto vám dojem skôr skazí. Rebelovanie bez príčiny mladých “punkov”, branie drog (ale nie takéto ozajstné “zlé” branie drog, len jedna dávka heroinu za noc, prekladaná hromadou speedu na inšpiráciu :D), šikanovanie bubeníka a nekonečné repetitívne snahy zistiť, čim vlastne chcú byť. Trochu nuda, lebo je to doslova stále to isté, z doby, keď boli všetci nevyzretí. Skutočne vtipná mi prišla asi len historka z Grécka, dojemná vlastna asi žiadna. Aj keď v závere, keď sa dopracujeme do čias Murder Ballads, sa nejaké tie emócie dostavia, len si nie som istý, či to nebolo iba subjektívne.
(SPOILER) Nepáčil sa mi koniec, vôbec to nemuselo dopadnúť tragicky. A keď už hej, tak to mal podať emotívnejšie. Takto to vyznelo do stratena, bez sĺz a málo horko.
Vždy som váhal, či je Alan Moore diabol, alebo boh. Po prečítaní Providence viem, že obaja.
Mimo reálny život málo využívané charaktery, to je fajn.
Ako čitateľovi mi pila krv Helena, lebo žiarlila na Connella, a Connell, lebo nechcel byť s Marianne. A jej som strašne fandil, asi pre nejaký vrodený ochranársky zmysel vo mne. V skutočnosti ale oni boli tí normal people a Helena ubližovala okoliu, ani o tom nevedela. V živote som poznal dve ženy ako bola ona, mimochodom obe sa fyzicky ponášali na Daisy Edgar-Jones, ktorá hrá Marianne v tv seriáli. V popise tej modelovej osobnosti bola Sally Rooney vlastne docela dosť presná (až na ten masochismus, ten Marianne už posúval niekam na prah duševnej choroby). A Connellov charakter mi prvých asi sto strán prišiel málo uveriteľný, asi že takého človeka nepoznám. Ale ľudia sú rôzni, vlastne boli normal obaja.
Najradšej z knihy som mal určite Connellovu matku Lorraine a tiež bola pekne normal. Najviac sa mi páčila scéna, keď Connell nepozval Marianne na ples a Lorraine sa za to naňho urazila. A potom moment, keď sa Marianne pozastavovala
nad tým, ako mohlo jej frajera vzrušovať to, čo od neho vlastne sama chcela.
Naopak nepáčilo sa mi hromadenie autorských otázok v závere. A to zhrnutie na poslednej strane, to by sme predsa pochopili, aj keby bola posledná veta dialóg. Ale zas sa aspoň autorka vyhla tragickému koncu, to by bolo neuveriteľne lacné. A vyhla sa happy endu, v ktorý som dúfal. Miesto toho skončili horko normal. 75%
Súborné vydanie prvých štyroch epizód Nilsa. Záver sám o sebe možno trochu slabší, ale ako celok je to skvelá komiksová knižka, uvádzajúca do konkrétneho sveta, končiaca oddychovým, otvoreným dobrodružstvom.
“Ti, kdo jsou sami a bez lásky, se nakonec pro někoho stanou zdrojem potěšení.”
“Minule som ti to nestihol povedať, že ťa mám rád!”
Neskutočne guilty pleasure. Dva komiksy, jedna poviedka, módne rady, horoskop, recept na zmrzlinový koktejl, test osobnosti a na záver profil Kevina Costnera. V tej kombinácii s komiksom by to bol na Slovensku unikátny projekt aj dnes. Je to celé prebraté zo stejnomenného severského časopisu a ja som to v roku 92 nemal. Z u nás vydaných komiksov mi v detstve chýbali len tie dievčenské (toto a New Kids on the Block), jedna časť Fantóma, Terminátor a Goliat. A mať to v rukách dnes, s tridsaťročným odstupom, je nepopísateľný pocit.
“Žiaľ, nebol to len sen. Vriedok na nose jej žiaril ako malá červená perla.” :-)
Ps: Ten Costnerov profil bol mimochodom chybový, Gene Hackman v The Untouchables nehral.
Aj keď bol Goliat určený menším deťom (medzi poviedkami býval prekladaný hádankami a náučnými grafikami), tie pointy, keď v závere prakticky každej časti takpovediac vynájdu koleso, boli sem tam bezmála geniálne. A táto prvá časť (s osedlaním koňa) je najlepšia.
Jeden z prvých zahraničných komiksov, ktoré u nás po revolúcii vyšli. Terminátor 2: Deň zúčtovania ako grafický román.
Nádherná knižka. Prednedávnom som si to po rokoch znovu prečítal aj pozrel, a knižka sa mi páčila podstatne viac než film.
Dobre, prvú časť som ešte z nostalgie nadhodnotil, a akože beriem, klasika. Ale je to zmätené, políčka pomaly ani nenadväzujú, a pokiaľ mám vybrať pre Mrázov komiks jedno prídavné meno, bude to slovíčko úsmevný.
Mráz z Bubliniek spracováva Coopera. V detstve sme túto prvú časť mali doma, dožvie kam sa podela.
Jeden z možno 5% semic-slovartových komiksov, ktoré som v detstve nemal. Celkom sranda, čítať to dnes.