dr.horrible komentáře u knih
Taký krásny námet a takto premrhaný. Ja už toho Nabokova čítať nebudem. Čítal som doteraz šesť jeho kníh a vo viac ako polovici zhadzoval sám seba. Pritom veliký dar slova, odvaha otvárať kontroverzné témy, schopnosť výstižne popisovať ľudské vnútro. Lenže potom nazve postavy Humbert Humbert, XY, alebo “naša osoba, Titus Osoba”, a karikuje sa. To nie je dobré na nič, nepomáha to dodať príbehu civilnosť, nepomáha to odosobniť sa od postavy, nezjednodušuje to rozprávanie. Iba si uberá na pôsobivosti.
Svedkovia Igorovi dorazili aj na Databázeknih.cz a rozhodli sa zraziť Bárdyho knihe hodnotenie. Pritom nie je v ničom horšia ako iné knihy od Aktualít; majú s Vagovičom podobný štýl, celé je to faktické a rekapitulačné, kritické na základe faktov. Ako vážne, takto servilný fanklub nemá ani Fico. Dokonca ani fašisti. Žiadna kritika sa nepripúšťa, všetci musíme byť slepí a hluchí, inak chceme návrat mafie. Alebo “hnusoby.”
Osobne som Matoviča nikdy nepovažoval za najväčšie zlo v slovenskej politike - nebol ani v prvej päťke. Proste len klaun. Fakt zlé to začalo byť, až keď mal vládnuť. A to sa ešte stále deje, aj keď už je kniha na svete. Vďaka nemu sa vedcom vyhrážajú smrťou, vďaka nemu sú strany mafie (SmeroHlas) najsilnejšie za posledných desať rokov, vďaka nemu sa pravidelne hlasuje o zákaze potratov, pravidelne sa hlasuje s fašistami, klučovou emóciou v tejto krajine sa stala nenávisť. Štát nefunguje.
Matovič je karikaturistickou zbierkou hlúpych a zlých vlastností. Nekompetentnosti a egocentrizmu. Vďaka nemu možno s istotou konštatovať, že obyčajní ľudia nemajú v politike čo robiť. A aj ten jeden správny okamžik, keď dal na odborníkov a riadil pandémiu rozumom (a v pomyselnej vojne so Sulíkom mal prvý a posledný raz pravdu), svojou nekompetentnosťou a egocentrizmom pokazil, keď v čase 1000 mŕtvych mesačne miesto grémiom doporučeného tvrdého lockdownu zaviedol antigénový test s platnosťou štyri týždne, čo zapríčinilo úmrtia niekoľko tisíc našich spoluobčanov, za ktoré sú spolu s Marekom Krajčim zvaným Hrobár nepriamo zodpovední, a spoločne sa tak dopustili niečoho tak nezmyselného a zbytočného, ako je masová vražda z nekompetentnosti a egocentrizmu. A servilnosti.
Ps: Jeden zmála ľudí, ktorých Matovič inteligenčne predčil, je pseudonovinár Dag Daniš. Podaktorí si pamätáme, ešte za jeho pôsobenia v HN, keď sa pokúsil Matoviča obviniť z korupcie, urobil zo seba absolútneho vola, a celej krajine predviedol, že nemá elementárne ekonomické znalosti. No a Aktuality mu toľko dávali priestor (Vagovič: Umlčaní, Bárdy: Homo Vulgaris, stĺpčeky), a toľko ho obhajovali, až od nich odišiel a v súčasnosti full retard pôsobí ako redaktor konšpiračného média (ktoré tu ani nebudem menovať). Nemýlil som sa ani v jednom z nich.
Spočiatku nadšenie, lenže časom príbehy o láske a politike takmer úplne ustúpia existencionalizmu a to ma zas tak úplne nebavilo. Aj keď napísané je to výborne. 85%
Chvíľu som myslel, že ma pamäť klame a tú spomienku z detstva som si vymyslel. Nezohnateľné, na celom internete sú z toho asi dva obrázky + obálka reedície z roku 2009. Čistou náhodou po rokoch nájdené u kamaráta v šuplíku. Jedná sa vlastne o prvú časť nikdy nedokončenej série; komediálnu v štýle francúzsko-belgickej komiksovej školy.
Kresby fajn, príbehovo o triedu vyššie než napríklad Taragelov Jánošík. Niektoré veci by ale už asi dnes neprešli (propagácia alkoholu, porušenie ochrannej známky).
Goscinnyovský formát, skvelé kresby a príbehy, ktoré by ste vymysleli počas jedného dlhšieho sedenia na záchode. Scenár lenivý.
Kniha z detstva, jedna z prvých. A ešte Správna päťka, lol.
https://www.databazeknih.cz/dalsi-vydani/spravna-petka-slavna-5-petka-na-ostrove-pokladu-68737
Publikácia poplatná Slovensku 90.tych rokov. Každej “rockovej hviezde” je venovaný rovnaký (asi pol stranový) priestor a vedľa seba tu vidíme takých rockerov, ako sú Beatles, Martin Madej, či Miška Paštéková. Zlý vtip, ale v detstve sme to mali radi.
Na mňa trochu moc abstraktné. Čítal som len ústrednú báseň Pustatina, tak to nebudem
hodnotiť.
Možno ide o nejaký môj predsudok, ale celý čas som si hovoril, že ten príbeh nestojí za toľko môjho času. Vlastne ma tá myšlienka stále úplne neopustila (preto 4*), aj keď forma to bohate kompenzuje. Pri Kvítku nejde o to čo, ale o ako. Páčila sa mi cesta stále viac do vnútra postáv, v tom je kniha päťhviezdičková. Tiež mi prišla takmer až prehnane zábavná (v dobrom) - nie som zvyknutý na tento druh literatúry. Skoro ma napadalo slovo hygge. Najviac sa mi páčila kapitola o Vianociach, to už bola čistá radosť. Teším sa na Jablko, aj na filmovú adaptáciu. Možno to potom ešte dvihnem.
Čo bolo a čo mohlo byť. Mal som trochu zmätok v postavách. Oproti Hollywoodskej rovine (ktorá mala podľa dochovaných poznámok v príbehu prevažovať) u mňa jasne viedla love story. A oproti obom viedli Fitzgeraldove postrehy, hlavne tie o ženách. Najviac sa mi páčila scénka, kde Kathleen rozprávala Stahrovi, ako jej otec napísal knižku (u nich doma na dedine, pravdepodobne v miniatúrnom náklade, pre ešte menšie publikum) a on že by jej mohol spraviť hollywoodsku adaptáciu. Strašne fajn myšlienka. Idem kuknúť, čo z toho vymyslel Kazan.
No tak zaprvé je tá bezdetailová animácia hnusná a zadruhé sa stále neviem zmieriť s tým, že Marvel prešiel zo starého formátu 9-12 políčok na stránku, do súčasného 2-5, a zošity sú teda teraz obsahom o polku menšie.
Štyri hviezdy si to ale zaslúži, ten humor je super, smial som sa takmer furt. A je to módny relikt začiatku mojej dospelosti, takže som si to užil.
Ps: Kedysi som na ebay-i kúpil sériu A-Force, takže to vyzerá, že vlastním spin-off.
Určite sa jedná o príjemné dielo s dobre vykresleným vnútorným svetom a atmosférou, ale ja strašne nemusím tieto sentimentálne coming of age veci (a keď tak v inom období a hlavne žánri). Zároveň som sa opäť utvrdil v tom, že King nemá rukopis. Keby to písal ghost writer, nezistili by ste to.
Neustále opisovanie prostredia a emócií - on je to snaď takmer cestopis - nažhaví na návštevu USA, ale od spomínaného Kerouaca je to vzdialené úplne najviac. Miestami snové prechody, ťažko vnútorne intímne - pritom odťažité; blízko postavám, ďaleko vzťahom. Toho Wendersa to pripomína dosť. Tak ďaleko, tak blízko.
Protikapitalistické vyznenie (a samotnú tú ohranú, smutno-smiešnu wtf situáciu, keď komunisti kritizujú vojnu) som dokázal ignorovať, pretože je tam zároveň nadčasová a silná protivojnová rovina, a skvelý príbeh. Už samotný úvod, keď sa Matka Guráž uvedie na scénu predstavovacou pesničkou, je skrátka epic; toto by sa malo robiť aj vo filmoch, častejšie. Rovnako to má úchvatný záver. Celkovo nechápem, že takáto klasika, ktorú hrávala minimálne Meryl Streep na Broadwayi, stále nemá vysokorozpočtovú adaptáciu, akú by si zaslúžila.
“A zdá se mi, že každý z vás je vidí,
kdo do očí mi pohlédne. A hned
se stane nejsmutnějším ze všech lidí,
kdo slyšeli ten příběh vyprávět.”
Jedna z mojich obľúbených. Od Bukowského mám radšej básne ako prózu, a toto ma proste okúzlilo. Má to aj muchy, je to často repetitívne a ani nemám mačky rád, ale je to skrátka strašne pekná a dojemná knižka.
“My prayer, as every prayer, is a wish to leave this world.”
Rozprávkovo kruté. Mám chuť si potom prečítať niečo od Rushdieho. Alebo Korán.
“To je Izabela, a když venku hustě prší a já myslím na čtyřicet dní a čtyřicet nocí a na archu, co stavěli, když je venku tma a déšť se cuchá nahoře ve stromech, tak si ke mně Izabela zaleze a má tak smutné oči, copak slepičky, naše slepičky, úplně je vidím, jak jim z peří kape voda, a bidýlka jsou tak chladné místo ke spánku.”
“Ale ať, ať by mnou pohrdala, třeba celý život, jen kdyby žila, jen kdyby žila!”