dr.horrible komentáře u knih
K Smithovej som sa dostal náhodou cez jednu jej kratučkú poviedku, následne som si na wikipédii prečítal, že z autorov ju najviac ovplyvnili Rushdie a Nabokov (omg), a potom som si zohnal toto. Nie je to, čo som normálne zvyknutý čítať, je to skorej britský seriál, ale ten jej štýl a ako mi hovorí z duše, tie sú na päť hviezd prakticky od začiatku.
S Millerovým Ružovým ukrižovaním som s prestávkami strávil viac než dekádu. V Sexuse som našiel slobodu a prekvapenie, v Plexuse anarchiu a pohŕdanie, v Nexuse obdiv a pochopenie. Lebo nemôžete skrátka byť úplne zlý človek, aj keď sa možno chováte celý život jak sviňa, keď máte potom vždy výčitky svedomia. Kozmické ingrediencie spravili jeho priateľov a známych nesmrteľnými.
Celkom pekné. Keby som to čítal na strednej a nešťastne zamilovaný, malo by to na mňa silnejší dopad. A je to trochu stále to isté dokola.
S Havranom pohŕdame rovnakými ľuďmi. A o moc viac sa toho už o 90.tych rokoch, v mojom rodnom meste, povedať nedá.
Pekná knižka, prečítal som ju za cestu vlakom. Teraz mám nad čím rozmýšlať. :)
Podobne ako pri Jessice Jonesovej, ilustrácie sú zase nádherné, ale obsahovo by v klasickom formáte tých 7 častí vydalo možno na jednu. Štvrtá hviezda pre sympatickú ženskú hrdinku.
“Šel jsem na večírek; nepohoršil jsem nikoho. Nikdo netušil, jaké nadlidské úsilí jsem musel vykonat, abych se podobal ostatním. Ale nikdy nezapomenu na muka nadlidského opojení, kterému vadily ohledy na slušnost a kterému byla povinnost na překážku!”
“Lebo aj najčistejšia idea sa stáva prízemnou a malichernou, keď dáva do rúk prízemných ľudí moc, aby v jej mene konali neľudsky.”
Najlepšia je ústredná poviedka Vlkodlak. Spolu s ďalšou Vianovou poviedkou Marta a Jan (Flanďákova koupel), Nabokovovým Škaredým dňom a Zweigovým Knihomolom, patrí medzi moje najobľúbenejšie.
Hodne presne vystihnutá atmosféra. Vôbec sa nedivím, že to písala rovnaká osoba, ako scenár k Panike v Needle Parku.
Ako kniha pre deti je to určite super, berte preto prosím moje neobjektívne hodnotenie ako prejav neskrývaného sklamania, že túto rozprávku napísal Barker.
(SPOILER) Ťažká vec na hodnotenie, to moje preto chápte viac ako ocenenie obrovskej historickej hodnoty, ako hodnotenie prozaického literárneho diela, ktorým to v klasickom ponímaní nie je. Kniha popisuje cestu obchodníka, jeho otca a pár otrokov, okolo sveta, 150 rokov po Kolumbusovi a 100 rokov po Maghaleshovi. A je to na svoju dobu často prekvapivé. Či už vecami pokrokovými, ako je prepúšťanie otrokov, alebo nečakanými, ako je celá kapitola o stredovekom Japonsku, ktoré z pohľadu viny a trestu muselo byť najhorším miestom na Zemi a nepripravenému čitateľovi môže spôsobiť malú traumu. Sto rokov po prvom oboplávaní sveta Carletti spomína Maghaleshových obrov, toho času už údajne vyhynutých, skúša pre Európana neznáme suroviny, ako sú banány alebo kokain, porovnáva rozdielne kultúry a robí to s nadhľadom a často pochopením, a čitateľa to dokáže fascinovať rovnako, ako Carlettiho vtedy, pretože on bol jeden z prvých cestovateľov, ktorí sa kedy dostali na niektoré tie miesta a strávili tam čas, a poskytuje nám svoje zážitky takpovediac z prvej ruky. Ešte by som spomenul kapitolu o meste Goa, kde domáci vykupujú psov a mačky z Číny a okolia, aby im dali slobodu a nakladali s nimi s obdivom a rešpektom, ale keď muž zomrie, upália s ním zaživa aj všetky jeho manželky a hárem. Tá doba musela byť plná paradoxov.
Výborne vykreslený vnútorný svet postáv, ale nebudem klamať, ten zmätený štýl mi prišiel rušivý.
Ťažká kniha v tom zmysle, že musíte vnímať každé slovo. Najviac ma bavili mytologické časti a keď spočiatku nesúvisiace príbehy postupne splynuli do niekoľkých rôznych point. Ešte som nečítal nič podobné.
Sympaticky ujetá 90’s atmosféra, zároveň je to ale trochu nablblé, a hlavne nerozumiem, prečo pri najstaršej Marvel postave nezaradili aj nejaký starší komiks. 70%
Zase pár klišé (na zamyslenia sa nad rozdielmi medzi životnými štýlmi mám už alergiu) a niektoré kapitoly evidentne vznikli skorej, pretože na strane 231 sa objavne rozoberajú hrochy, ktoré už sa rozoberali predtým, v jednom z článkov o safari. Pribudlo fotografií. Najviac sa mi tentkokrát páčilo, ako sú kapitoly zoradné: Najprv klasická Afrika, Afrika, Afrika, potom dlhá polovojnová reportáž o Somálsku a nakoniec krátke, jak keby bonusové kapitoly o zaujmavých miestach, ktoré pridali rôznorodosť. Mozambik, Uganda, Džibutsko.