Evaho73 komentáře u knih
Podľa názvu som očakávala úplne iný príbeh, kde bude hrať hlavnú úlohu to tak trochu utajené dieťa. Opak bol pravdou a ja som bola rozčarovaná z jednoduchej a predvídateľnej zápletky. Celkom ma sklamalo, že autorka nevyužila potenciál, ktorý námet ponúkal.
Autorka svoje bohaté skúseností a zážitky zo svojej vlastnej praxe v pôrodníctve vo veľkej miere vyčerpala v prvých dvoch dieloch, ktoré boli úžasné, a v tomto ich už ostalo iba poskromne. Namiesto toho sa zamerala viac na vylíčenie udalostí ohľadom druhej sv. vojny a ich premietnutie sa do vzťahu hlavnej hrdinky a jej manžela.
Nebolo to zlé, ale rozprávanie nebolo až také pútavé a dynamické, ako v predchádzajúcich dieloch. Trochu ma sklamala aj "vatička" v podobe citácii textov rôznych piesní, ktorej tam teda bolo až požehnane.
Nenáročná jednohubka, kde ako milovníčka gastronómie najviac oceňujem niektoré recepty.
Páčilo sa mi povolanie hlavnej hrdinky, veď kto by nemal rád zamestnanie, ktoré je zároveň aj jeho záľubou...
Inak charakteristika postáv mi nesadla a príbeh bol taký puberťácky jednoduchý a nezachránil to ani dramatický záver, ktorý mi prišiel až príliš prvoplánový.
Nie som detektívny fajšmeker, ale pri tomto príbehu som zistila, že mi stará dobrá klasika vyhovuje aj u tohto žánru.
Sympatický hlavný hrdina so svojimi vyšetrovacími praktikami získal moje sympatie hlavne pre jeho objektivitu a nestrannosť.
Verím tomu, že v čase vydania bol tento príbeh vďaka citlivej zápletke úplne terno a zaslúžene získal v roku 1969 literárne ocenenie Edgar Allan Poe Awards.
Divadlo a divadelné hry sú mojou vášňou, kde obzvlášť preferujem staršie klasické divadelné hry, medzi ktoré patrí aj táto realistická dráma.
Musím konštatovať, že vzhľadom na dobu, kedy bola táto divadelná hra napísaná, jej posolstvo bolo nadčasové a úderné, pričom je sympatický aj fakt, že túto mierne feministickú drámu písal muž.
Autor poukazuje na určitý vtedajší "chorý" model manželského života, ktorý sa prispôsoboval hlavne verejnej mienke, pričom táto pochovávala ten najkrajší cit - lásku.
Príbeh o zúfalej situácii hlavnej hrdinky a spôsobe, ako sa ju rozhodla riešiť je možno tuctový svojim námetom, ale pre mňa bol originálny práve svojim spracovaním.
Začiatok príbehu sa rozbiehal pomalšie, ale potom som sa už od čítania nemohla odpútať. Najskôr ma zaujímalo, ako si hlavná hrdinka ešte viac môže skomplikovať život, a potom zase, ako z toho všetkého dokáže vykorčuľovať....
Odporúčam a už sa teším na ďalšie autorkine príbehy.
Drsný aj určitým spôsobom morbídny príbeh otca a syna, ktorý sa z väčšej časti odohráva v krásnej nespútanej prírode aljašského ostrova Sukkwan, vo mne vyvolal protichodné pocity.
Na jednej stane som si užívala prvú časť z pohľadu rozprávača - syna, obohatenú o krásne opisy panenskej no nehostinnej prírody vo väčšom rozsahu ešte nepoškvrnej civilizáciou. Hoci aj táto časť bola prešpikovaná akýmsi napätím, ktoré sa na mňa postupne nabaľovalo, obrat mojich emócií nastal na jej konci...
Druhá časť už bola podaná z iného pohľadu rozprávača - otca a ta ma emóčne úplne prevalcovala a čítanie o zbabelosti a šialenstve otca sa stávalo oveľa ťažším.
Áno súhlasím, že prvá časť trochu pripomína Cestu od Cormaca McCarthyho, ale druhá svojou morbídnosťou rozhodne skôr Dítě boží od toho istého autora.
Po prečítaní knihy pociťujem smútok a ľútosť, že takéto bezprávie na nevinných obetiach sa dialo práve v rímskokatolíckej cirkvi.
Pôvodne šľachetná myšlienka zakladať Magdalénske azyly ako záchranné hniezda s cieľom rehabilitácie žien živiacich sa prostitúciou, sa zmenila a vznikali inštitúcie, ktoré postupne nadobudli väzenský charakter. Stále rozšírenejším javom sa stávalo presahovanie vecí od prostitúcie až k slobodným matkám, predčasne vyspelým ženám a zneužívaným dievčatám.
Kajúcnosť sa vyjadrovala tvrdou prácou, najmä v práčovni. Mníšky presadzovali poriadok a udržovali kláštornú atmosféru tým, že od chovankýň vyžadovali dodržiavanie prísneho ticha po väčšinu dňa. Telesné tresty tiež neboli výnimkou !!!
Chovanky postupne strácali svoju dôstojnosť a kontakt s vonkajším svetom...
Hoci príbeh troch chovankýň je vymyslený, pomery a praktiky Magdalénskeho azylu sa autorke podarilo celkom realistický zachytiť. Slušne vyprofilovala aj všetky postavy príbehu, ktoré spolu dotvárajú celkový obraz o fungovaní podobných kláštorov.
Som veriaca, ale hlásanie pravdy, dobra a lásky si predstavujem úplne inak...
Bežne si ani nedokážeme predstaviť, aké neprekonateľné rozdiely sa skrývajú v dvoch rozličných kultúrach a náboženských tradíciách.
Príbeh Betty nám odkrýva jej osobnú tragédiu života, ktorá vznikla práve manželským spojením týchto dvoch rozličných svetov.
Smutný príbeh ženy a jej dcérky uviaznutej v spleti islámskych zákonov, psychopatického manžela a jeho rodiny.
Bolo ťažké čítať o všetkej beznádeji, bezmocnosti, násilí, strachu o svoj život a strachu zo straty svojej dcéry. Zároveň ma fascinovalo Bettyno rozprávanie o pre mňa nepoznanom spôsobe života vo vojnou zmietanom Iráne, kde ženy nemajú skoro vôbec žiadne práva.
Neodsudzujem ani neposudzujem jej konanie, že si zobrala moslima, lebo láska dokáže najviac zaslepiť akýkoľvek zdravý rozum. Keď zistila, aká je pravá tvár jej manžela, bolo už žiaľ neskoro na vycúvanie z tohto chorého vzťahu.
Nakoniec som sa radovala, že vyhrala jej nezlomná viera a statočnosť, ktoré pomohli Betty a jej dcére po mnohých útrapách uniknúť z tohto islámskeho pekla.
Kniha, pri ktorej som doteraz najviac plakala a po jej dočítaní som pociťovala smútok nad stratou.....
Autorka majstrovský napísala príbeh z viacerých uhľov pohľadu, čím čitateľ získal kompletnejší obraz, a tak viac mohol pochopiť všetky pohnútky hlavných postáv.
Strašne smutné, krásne a dojemné......
Krásny emocionálne nabitý romantický príbeh plný napätia, lásky a osudu. Dej sleduje životy dvoch postáv, ktoré sa stretávajú za dramatických okolností počas leteckej nehody, čo ich spojí na celý život. Kniha sa pýši silným rozprávačským štýlom autorky, ktorá skvele prepletá minulosť a prítomnosť postáv, čím odhaľuje ich vzájomné prepojenie a emocionálne dilemy.
Kniha je ideálnou voľbou pre tých, ktorí milujú romantické príbehy s dávkou napätia a dramatických udalostí, ktoré skúmajú silu ľudskej odvahy a odolnosti.
(SPOILER) Ako som písala v komentári k prvému dielu, Jake a True ma nepresvedčili o sile ich akože životnej lásky, lebo celý ich príbeh od opätovného stretnutia po dvanástich rokoch až po spoločnú svadbu sa odohral iba behom jedného roku. To je dosť málo na tvrdenie, že ich láska všetko prekoná...
Keby tam boli väčšie časové rozostupy, vyznelo by to oveľa reálnejšie.
Autorka to poňala dosť prvoplánovo, čo je na škodu, lebo príbeh rockovej lásky mal veľký potenciál na jeho dôveryhodnejšie stvárnenie.
(SPOILER) Zveršovaná povesť, ktorá mi prirástla k srdcu.
Najskôr pri tureckých vpádoch unesú matke trojročného synčeka, aby on sám po rokoch podobne uniesol otrokyňu - svoju matku.
Láska k rodnej zemi nakoniec preváži aj materinskú lásku a matka vysloví túžbu vrátiť sa domov...
Sviatok žien som oslávila touto knihou s tuctový námetom, ale správne vyváženým pomerom dobrodružstva, napätia a romantiky, ktoré má dokážu vždy dokonalé zrelaxovať.
Odpustite mi moji čitateľský priatelia, som iba človek, ktorý občas celkom rád siahne aj po rozprávkach :-))).
Táto o novodobej popoluške bola pre mňa príjemným relaxom, a ako správna rozprávka mala aj morálne ponaučenie. Keby skončila o niekoľko desiatok strán skôr, odo mňa by mala aj o jednu hviezdu navyše.
Dočítaním príbehu mi prudko stúpla hladina cukru v krvi a musím rýchlo siahnuť po účinnom protilieku. Žeby Remarque ?
Vážka je tajomná, krehká, nepolapiteľná a zrejme aj kniha Michela Bussiho má mať rovnaký charakter. Je už len otázkou vkusu každého čitateľa, ako dokáže knihu oceniť.
Podľa môjho názoru sa autor až príliš zahráva s trpezlivosťou čitateľov. Musím priznať, že som knihu najskôr odložila, lebo ma nebavilo neustále naťahovanie a odvádzanie dejových zápletok novými, z ktorých niektoré odišli úplne do stratena a nemali s podstatou príbehu nič spoločné.
Takisto mi prekážalo množstvo nelogických náhod a konaní jednotlivých postáv, napr. Nicol ?!.....
Záver knihy už bol dynamickejší, ale môj celkový dojem to rozhodne nevylepšilo.
Uveriteľnosť a logická následnosť faktov musí byť. Fantázia je skvelá vec, no aj ona musí mať svoje určené hranice.
Faktom je, že táto kniha je napísaná spôsobom, ktorý dokáže čitateľa zaujať a pri čítaní som mala problém odpútať sa od deja.
Prispelo k tomu aj striedanie dvoch časových línii, ktoré však boli na škodu veci veľmi nevyvážené, čo do obsahu a aj kvality spracovania. Úspech knihy je postavený hlavne na tom, že jedná dejová línia má neotrelú tému o živote duševne narušených ľudí ako aj ponímaní a drastickej liečbe tejto choroby v prvej polovici dvadsiatého storočia.
Autorke sa tu podarilo zachytiť spoločenskú atmosféru tejto doby, ako aj depresiu, drastické liečebné procesy častokrát presahujúce hranicu ľudskosti, nespravodlivosť, beznádej a ľútosť nad premárneným životom niektorých pacientov v liečebni Willard.
Škoda, že autorka namiesto príbehu zo súčastnosti, ktorý mi prišiel ako odfláknutý a prvoplánový, viac nerozvinula dej a charaktery postáv v príbehu z minulosti. Potom by som knihu dokázala ohodnotiť aj plným počtom bodov.
Kniha "Kvítek karmínový a bílý" úplne splnila moje očakávania a rozhodne ma nesklamala.
Štýlom, akým je napísaná, kopíruje viktoriánsku dobu, v ktorej sa dej príbehu odohráva.
Zaujalo ma, ako autor hneď na začiatku nadviazal s čitateľmi kontakt prostredníctvom tajuplného rozprávača. Tento nás nasmeruje do chudobných a špinavých ulíc viktoriánskeho Londýna, ktoré obýva najspodnejšia vrstva obyvateľstva, kde dominuje hlavne prostitúcia s kriminalitou, no zároveň sa tu začína odohrávať aj príbeh jednej prostitútky a bohatého majiteľa voňávkarskej továrne...
Faber ma tiež zaujal trefným zobrazením dejových situácií a opisom prostredia. Pri čítaní pociťujete smrad, vlhko, zimu a pre hustú hmlu nevidíte na krok...
Veľkým plusom knihy sú tiež postavy, ktoré autor majstrovský vyprofiloval a vytvoril tak dokonalé vierohodné charaktery všetkých svojich postáv.
Jediné, čo mi v knihe prekážalo bolo to, že autor si neudržal svoju nestrannosť a čitateľom dosť vnucuje svoj pohľad na určité veci.
Inak knihu môžem iba doporučiť všetkým milovníkom viktoriánskej éry.
Dojímavý ale veľmi drsný pohľad do sveta inej kultúry, kedy som si uvedomila, že som rada tam kde som a žijem taký život aký žijem....
Z príbehu som pociťovala bezmocnosť nad neľahkým životom mnohých žien, ktoré okrem bežných ženských problémov musia čeliť aj neľahkému politickému a naboženskému systému, ktorý ich oberá o akúkoľvek dôstojnosť. Autor príbeh napísal veľmi autentický k čomu prispel aj historický opis politického vývoja v Afganistane a takisto dômyselne prepracované charaktery jednotlivých postáv, kde okrem opisov ich vonkajšieho vzhľadu dokonale popísal hlavne ich vnútorné vlastnosti, emócie, pohnútky ako aj ich samotné konanie. Jediné čo mi v knihe celkom nesadlo boli používané originálne výrazy, ktorým som nie vždy rozumela. Inak pokiaľ chcete nahliadnúť do sveta inej kultúry odporúčam prečítať túto knihu.
Po dlhšom čase ďalšia kniha, od ktorej som čakala úplne niečo iné, ako som dostala.
Prvá tretina príbehu bola celkom fajn, ale potom sa dej posunul mimo zónu môjho záujmu.
Niekedy si prečítam aj infantilné romantické príbehy namiesto rozprávky, ale tento bol pre mňa jednoducho "nestráviteľný"...