Evaho73 komentáře u knih
Totálne uletený a absurdný príbeh, ktorý nemá nič spoločné s realitou bežného života, ale napodiv mi to v tomto prípade nevadilo. Pri čítaní som sa bavila a dokonca aj na hlas smiala, nad spústou vtipných a chaotických scén. Hlavná hrdinka už ani nemohla byť väčšie nemehlo, ale bolo mi sympatické, že si dokázala urobiť srandu aj sama zo seba. Celkovo knihu hodnotím, ako osviežujúce čítanie so sympatickými postavami, pri ktorej som sa dokonale odreagovala.
V poslednej dobe mám chuť na nenáročnú oddychovú literatúru, a preto som sa pustila i do tejto knihy. Zaujal má jej názov, lebo som myslela, že v knihe bude viac prezentované tatérske umenie. V kútiku duše totiž obdivujem príbehy, ktoré sú vryté do kože. Fascinuje ma ich originalita, autentickosť a kreativita celkovo.
Z príbehu som však bola sklamaná, lebo bol viac o druhej šanci medzi hlavnými postavami, ako o tatérstve.
Chýbala mi tu práve nejaká originalita a autentickosť.... škoda, lebo námetom mal príbeh potenciál pre niečo výnimočnejšie.
Kniha "Pařížská švadlena" splnila moje očakávania. Spájajú sa v nej rôzné prvky ako napríklad rodinná história opradená tajomstvom, dve časové línie, špionáž, láska a utrpenie. Vďaka tomu je dej veľmi pestrý a čitateľ je konfrontovaný s neustále sa meniacimi zápletkami.
Dejová línia odohrávajúca sa v čase 2. svetovej vojny ma presvedčila viac, ako tá zo súčasnosti, keďže pocity postáv tam pôsobili oveľa živšie. Hoci móda nepatrí medzi moje životné topky, autorke sa podarilo nadchnúť ma aj pre toto odvetvie. Predovšetkým bolo vzrušujúce zistiť to, čo sa deje v zákulisí. Hlavná postava bola dokonalá, pretože používala vlastný rozum a vo svojich rozhodnutiach bola tvrdá a nezastaviteľná.
Nenáročný román opradený rodinným tajomstvom. Žiaľ niektoré postavy a udalosti nepôsobili až tak dôveryhodne, ako som očakávala. Oceňujem však živé zobrazenie prostredia, v ktorom sa dej príbehu odohráva. Vzbudilo to môj záujem o Tasmániu, o ktorej som sa tu dozvedela, že sa svojou povahou a podnebím líši od pevniny.
Kniha stojí za prečítanie, ale nie je taká strhujúca, ako predchádzajúce knihy od tejto autorky, ktoré som čítala.
Oproti žánrovo podobným knihám ma táto zaujala atraktívnym námetom z prostredia horolezeckého športu.
Celkom ma prekvapilo, ako autorka dosť vierohodne opisuje, či už predprípravu horolezcov na výstup, alebo aj samotnú expedíciu na jednu z najznámejších osemtisícoviek. Bolo to príjemné spestrenie dejovej línie príbehu.
Pridávam sa k skupine čitateľov, ktorá túto knihu hodnotí skôr ako podpriemerné čítanie.
Prečo ?
Medziľudské vzťahy zachytené v knihe mi pripomínali malú kralikáreň, kde hlava - nehlava každý s každým, akoby to malo byť úplne prirodzené v živote nás ľudí. K tomu všetky postavy vlastia prevažne samé záporné ľudské vlastnosti, ako pokrytectvo, závisť, žiarlivosť, škodoradosť, vypočítavosť, chamtivosť...atď. Akoby toho už nebolo dosť aj tie detské postavy premýšlali a konali obdobne.
Možno by som to všetko aj dokázala tolerovať, pokiaľ by to malo aspoň nejakú originalitu.
Dve hviezdy dávam iba preto, lebo som si tento román nakoniec zaradila do kategórie "paródia na život" v domnienke, že azda by to mohol byť aj autorkin úmysel.
Kvalitný a pútavý román o zložitých rodinných vzťahoch medzi rodičmi a deťmi, svokrou a nevestou. Toto je kniha o tichu, ktoré bolí. O blízkych ľuďoch, ktorých si mylne predstavujeme, poznáme, pretože po všetkých tých spolu strávených rokoch ich už vnímame ako súčasť nás samých, a nie ako jednotlivcov s vlastnými túžbami a myšlienkami.
Táto kniha má ale ďaleko od bežnej detektívky. Pre autorku je oveľa dôležitejšie rozlúštiť zložitú psychológiu postáv ako samotný zločin. Svokra a nevesta, každá tu má svoj priestor. Čitateľ, tak vidí situáciu z dvoch pohľadov. Vzťah svokra – nevesta tu dostáva nový rozmer...
Celkom náhodou som začala čítať knihu, ktorej jednou z nosných tém sú opäť kone a konské dostihy. Ostala som prekvapená, lebo vzhľadom na názov knihy som očakávala úplne iný príbeh, zameraný skôr na ženy ako priekopníčky v pilotovaní lietadiel, čo naznačoval aj samotný prológ.
Nebola som však sklamaná, lebo v tomto príbehu je niečo magické, čo si dokáže podmaniť pozornosť čitateľa. Možno to boli nádherné opisy Kene s podrobnými detailami, ktoré približujú miestnu prírodu, jej obyvateľov a ich každodenný život. A možno to bolo práve kontroverznou hlavnou hrdinkou, ktorá nie je dokonalá, správa sa nezvyčajne, rebeluje, robí nesprávne rozhodnutia a hľadá samu seba.
Neviem, či sa mi páčila ako človek, asi ani nie, ale obdivujem autorkin talent, ako prerozprávala jej príbeh do mimoriadne realistických detailov. Autorka tu tiež vykresluje zložité vzťahy medzi ľuďmi, ich túžbu prežiť, či získať slobodu a robiť vlastné rozhodnutia.
Nakoniec bola kniha a jej autorka pre mňa milým prekvapením.
Taká klasika medzi detektívkami zo sveta, kde sa s koňmi často zaobchádza lepšie ako s ľuďmi, ktorí sa o ne starajú.
Zábavné bolo, že hlavná postava nevie nič o konských dostihoch a v skutočnosti sa koní viac než trochu bojí.
Každý, kto si vezme túto knihu do rúk a nemá žiadne znalosti o obdobných pretekoch, nemusí mať obavy, že zostane v niečom pozadu, lebo si užije do najmenších detailov vylíčenú atmosféru. Autor takto umožňuje aj neinformovanému čitateľovi pochopiť zakulisie a požiadavky chovateľov koní aj pretekárov.
Postupné odhalovanie dobra a zla s uspokojívou zápletkou posúva dej vo svižnom tempe spolu s vyváženou dávkou napätia, strachu, romantiky a miestami aj humoru.
Celkom strhujúci psychothriller, ktorý sa číta ľahko a pomerne rýchlo. Obsahuje predvídateľné zvraty a odhalenia, no dokázal si udržať moju pozornosť až do konca. Autor ma zaujal hlavne autentickým opisom súdneho procesu, ale postavy by podľa mňa mohli byť o trochu viac prepracovanejšie.
Dojímavý príbeh nastavujúci zrkadlo hlavne nám rodičom, aby sme si dokázali uvedomiť alebo pripomenúť, že láska k dieťaťu je to hlavné, čo najviac formuje jeho charakter.
Hoci je to už skôr historická kniha a výchovné metódy v nej popísané môžu byť zastaralé, stále dokáže svojim čitateľm odovzdávať nadčasové posolstvá.
Úžasný literárny jazyk. Inak je to veľmi smutná kniha, ktorá hovorí o smrti, chorobe, ľútosti, nostalgii a mladosti, ktorá už pominula. Ďalej o osamelosti, pokrytectve, nespokojnosti a depresívnych stavoch, ktoré všeobecne vyúsťujú do patológie, ktorá nevyhnutne vedie k túžbe po samovražde. Mne tam osobne chybalo svetielko, ktoré by ma vyviedlo z tejto spleti temných a depresívnych pocitov.
Na Hodiny som si robila zálusk už dlhšie, ale nakoniec to bolo pre mňa ťažké a úmorné čítanie, na ktoré som asi nebola správne naladená alebo som ešte po literárnej stránke nevyzrela tak, aby som toto dielo vedela patrične oceniť...
Nedokážem ohodnotiť túto knihu a svojim názorom dokonca idem proti väčšine.
Sexuálne obchodovanie, znásilňovanie a moderné otroctvo sú hlboko vážne problémy, ale...
Môj vnútorný pocit je ten, že nosná téma nie je v knihe prezentovaná tak, aby som dokázala úplne súcitiť s obeťou, ktorú týmto vôbec nechcem odsudzovať. Naopak ju obdivujem, že to vôbec dokázala prežiť a ešte zabojovať o svoje deti.
Zaujímalo by ma, či sa jej to aspoň splnilo.
Knihu Vykupiteľ duší vnímam predovšetkým ako vyznanie lásky autorky k slovenským tradíciám a k slonenskej prírode, a ktorú si ja osobne radím medzi skvosty novodobej slovenskej literatúry.
Pri čítaní som sa preniesla do čias môjho detstva, kedy som sa ešte ako dieťa niekoľkokrát zúčastnila dedinských drápačiek peria, na ktorých staré babky opisovali starodávny život presne tak, ako ho opisuje autorka vo svojej knihe a nevyhli sa ani nadprirodzenému Svetlonošovi, ktorý v noci dokázal zblúdiť nejednú ľudskú dušu.
V knihe mi Svetlonoša z detstva pripomenul pán Nikto, hoci predstavoval úplne iný charakter. Z tohto dôvodu sa táto kniha bytostne dotkla aj mojej duše.
Oceňujem tajomnú atmosféru, dobre vyprofilované postavy s rôznorodým charakterom vyplývajúcim z ich spoločenského postavenia a veľmi realistické opisy tradičného dedinského života okorené prvkami nadprirodzenosti, ktoré od nepamäti sprevádzali aj prostý dedinský ľud. Téma zakázanej lásky s jej následkami je spracovaná veľmi citlivo, a zároveň reálne.
Autorka nepoužíva nárečie, čo mi možno trochu chýbalo k úplnej dokonalosti, ale použitým literárnym jazykom zase dokáže osloviť širší okruh mladšej generácie.
Teším sa na ďalšiu knihu od pani autorky, ktorá si touto úplne získala moju pozornosť.
Klasika, ktorá určitým spôsobom vyčnieva z radu. Opisuje život francúzskej aristokracie vo všetkých jejo aspektoch – predovšetkým v klamstvách, manipuláciách a intrigách. Nečudo, že khniha predtým vyvolala taký škandál, v porovnaní s inými klasikami neprifarbuje postavy a priamo predkladá čitateľovi ich zištné úmysly a nekalé plány.
Ja, ako milovníčka histórie a klasiky, som si toto čítanie užila.
Diane Chamberlain je jedna z mojich obľúbených spisovateľiek. Vo svojich románoch sa venuje množstvu ťažkých tém, prezentuje rôzne uhly pohľadu, vďaka čomu má čitateľ možnosť pozrieť sa na daný problém z viacerých perspektív. Ani tentoraz ma autorka nesklamala.
Príbeh je opäť vyrozprávaný z viacerých pohľadov, plný emócií a doplnený o retrospektívy. Autorka odvážne rozoberá tému materskej lásky, popôrodnej depresie a FAS alebo spektra fetálnych alkoholových porúch.
Chyby v mladosti sa stávajú rokmi skrytými tajomstvami.... je to román, ktorý ukazuje, že na minulosť sa nikdy nezabudne.
Kniha sa číta rýchlo, ale zároveň núti človeka zamyslieť sa, preto jej obsah ostane v mojej pamäti dlhší čas.
(SPOILER) Kniha rozpráva o málo známej histórii Spojených štátov a naozaj ma dostalo, keď som si overila, že tieto udalosti boli skutočné. V podstate medzi rokmi 1854 a 1929 jazdili vlaky, ktoré viezli tisíce osirelých, opustených detí bez domova po všetkých mestách Spojených štátov, aby ich rodiny adoptovali. Samotný nápad bol skvelý, kým sa nezistilo, aký krutý osud často tieto deti postihoval. Tisíce detí skončili v rodinách, ktoré potrebovali bezplatnú prácu, zle s nimi zaobchádzali, využívali ich ako chceli.... A deti ? Nemohli nič robiť, boli bezmocné...
Presne tieto skutočnosti autorka zachytáva v historickej dejovej línii príbehu. Christina Baker Kline odviedla výnimočnú prácu, keď predstavila príbeh Niamh Power, fiktívnej postavy, ktorá predstavuje mnohé aspekty života dieťaťa v tomto systéme. Jej výskum a práca na pozadí sú obdivuhodné práve v podaní historicky presných zobrazení daného časového obdobia.
To, čo robí túto knihu výnimočnou, je to, že autorka použila paralelný príbeh o súčasných podmienkach popri rozprávaní o živote Niamh. Nie je to jeden príbeh, ktorý zatieňuje druhý. Vďaka jej zručnému používaniu charakteristík, dokáže čitateľov upútať minulosť aj súčasnosť. Nielenže je pani autorka talentovaná na prezentovanie vnútorného nepokoja a emócií postáv, ale vykresľuje podmienky, prostredie, konanie postáv citlivo a do pre čitateľa uspokojivých detailov, ktoré si treba vychutnať.
Colleen Hoover má dar písať tie najklišoidnejšie romány a prinútiť čitateľa, aby si myslel, že všetko je nové a fantastické. Normálne obdivujem spôsob, akým prezentuje otrepané momenty, vďaka ktorým sú jej knihy návykové.
Do čítania knihy "9. listopad"som sa pustila podľa nadšených recenzií, a nemôžem poprieť, že je opäť veľmi - použijem českú frázu - čtivá.
Ale... Je tu skrátka to ale...
Od polovice knihy som začala mať pocit, že už je toho priveľa: pohnutý príbeh je v poriadku, život nie je vždy ružový a tragédie k nemu bohužiaľ patria, ale moje čitateľské podvedomie mi opäť nahováralo, že to autorka zase preháňa a cielene tlačí na city svojich čitateľov.
Niekde som čítala, že v prípade kvalitnej knihy, by tomu tak byť nemalo...
"Malwina" je ďalší román Anny Szafrańskej plný životných skúseností, ale aj nádeje na nové príležitosti, ktoré osud prináša. Príbeh Malwiny je opísaný veľmi realistický a šokuje emóciami, ktoré sa vynárajú zo stránok knihy. Je ťažké prejsť okolo tejto knihy ľahostajne, pretože autorka neskutočne presne opísala pocity a myšlienky postáv. To asi vyzdvihujem najviac, pretože vytvoriť príbeh je jedna vec, ale opísať ho tak, aby čitateľa oslovil, je vec druhá.
Ústrednou postavou tohto románu je mladá žena z jedenásteho storočia, ktorá pre svoju lásku konvertovala na judaizmus, dôsledkom čoho bol jej nedobrovolný útek z rodnej krajiny, od rodiny a svojej viery.
Autor Stefan Hertmans sa rozhodol napísať tento román po tom, ako zistil, že provensálska dedina, v ktorej žije a píše, sa objavuje v dokumente z jedenásteho storočia.
V knihe sa striedajú dve línie príbehu medzi útekom a pátraním po konvertitke a autorovou vlastnou cestou po jej stopách, pričom zároveň rozpráva svoj osobný príbeh.
Myslím si, že tým, ako sa vcítil do situácie utečenky, poňal jej históriu veľmi hodnoverne. Načrtáva tiež množstvo historických faktov spred viac ako 1000 rokov, ako je pôvod križiackych výprav, postavenie Židov a ich každodenný život.
Príbeh má veľa podobností aj so súčasnou utečeneckou krízou.
Ide o veľmi dobrú knihu, ktorú odporúčam každému milovníkovi historických románov.