Evaho73 komentáře u knih
Na tomto príbehu je vidieť, že autorka je letuška a dopodrobna popísané pracovné úkony letušiek sú azda to najzaujímavejšie, čo môžem vyzdvihnúť.
Inak mi celkom vadili až príliš podrobné opisy, ktoré uberali na celkovej dynamike a následkom toho bola pre mňa nekonečná NUDA!!!
Knihu odkladám do police s názvom "Raz stačilo".
Neodolala som a pustila som sa ešte do jednej "amišovky".
Čo dodať ?
Autorka sa drží stále rovnakej schémy, ktorá ma neprekvapila ani v tejto časti.
Rozprávkovo nesmrteľná Kate robí dookola tie isté chyby, z ktorých vždy zázračne vyviazne bez vážnejšej újmy...
Atraktívne prostredie a schopnosť zaujať čitateľa hneď od začiatku, aby si začal konšpirovať svoje predpoklady, ako sa bude zápletka vyvíjať, sú najsilnejšie motivačné prvky pre čitateľa, ktorými si autorka získala aj moje sympatie. Odporúčam sa príliš nezamýšľať nad logikou jednotlivých príbehov, lebo prvotné čitateľské pozlátko sa začne oľupovať, a potom vzniká tendencia uberať hviezdičky na svojom hodnotení :-))).
(SPOILER) Zaujímavý román, ktorý si ma podmanil hlavne svojou inakosťou, čo sa týka literárneho spracovania.
Autorka tu použila prvky magického realizmu pri opisoch vciťovania sa do snov iných ľudí.
Za povšimnutie stojí aj spracovanie hlavnej témy príbehu, ktorou sú predovšetkým psychické problémy a depresie s nimi spojené. Autorka tu poukazuje na akúsi bezmocnosť psychiatrov a psychoterapeutov hraničiacou až s ľahostajnosťou k svojim pacientom.
Veľmi sa mi páčilo prepojenie niektorých postáv s rovnakými problémami a schopnosťou zmobilizovať svoje identity k vzájomnej pomoci.
Chválim túto prvotinu hlavne z pohľadu vyprofilovania psychológie jednotlivých postáv, ktoré boli veľmi ľudské a uveriteľné. Nemenej zaujímavé bolo aj prostredie mliekarenskej farmy, kde sa odohrávala väčšina dejových línii príbehu.
Azda jedinou mojou výtkou sú nadávky a neslušné slová, ktoré však patria k naturelu obyčajných ľudí.
Za mňa skvelý román a rovnako skvelá prvotina.
Navzdory zaškatuľkovaniu tohto diela medzi pornografickú literatúru, som sa ho odvážila začať čítať s predsavzatím, že pokiaľ bude jeho obsah presahovať určitú hranicu nemravnosti, knihu odkladám. Pokiaľ by som ju čítala v čase jej vydania, tak by som ju s najväčšou pravdepodobnosťou aj odložila, ale na dnešné pomery, kde v skoro každom druhom ženskom románe je sex opisovaný oveľa pornografickejšie, ju považujem za kultivovaný spoločenský román s odvážnym nádychom erotiky.
Na pozadí opisov predovšetkým ženskej zmyselnosti vynikajú asi najviac rozdiely a predsudky vtedajšej spoločnosti.
Ďalej je to román, napísaný síce mužom, o žene ako takej v celej jej podstate.... o ženskej osamelosti, o pomalom prebúdzaní vášne, o túžbe byť matkou, o ochote obetovať pohodlie za šťastie a partnerskú lásku...
Bodaj by dnes aspoň jedno erotické dielo obsahovalo aj takéto vyššie rozmery, ako iba prázdne, akože ohurujúce sexuálne opisy, častokrát hraničiace s už spomínanou pornografiou.
Nehodnotím na plný počet z toho dôvodu, že niektoré opisy mi prišli veľmi primitívne aj vzhľadom na dobu vydania tohto románu a použitý literárny jazyk na mňa zapôsobil nesúrodým dojmom, hoc si uvedomujem, že to bol možno aj autorov zámer na vyniknutie spoločenských rozdielov.
Prvá tretina ma bavila najviac, ale potom mi správanie obidvoch hlavných postáv čorazviac nesedelo k ich veku, a už ma to trochu rozhodilo. V obdobných dielách nehľadám logiku ani originalitu, baví ma odreagovať sa na nenáročnom príbehu, a táto kniha spadá presne do tejto kategórie.
Odporúčam na svieže odreagovanie a pobavenie sa počas týchto letných dní.
Od čítania tejto série som si musela dať dlhšiu pauzu, lebo každou ďalšou prečítanou časťou pre mňa jednotlivé zápletky začali strácať svoju originalitu, ktorá ma uchvátila na začiatku. Svet Amišov mi už nepripadal až tak atraktívny, lebo autorka v každej novej časti nejakým spôsobom dementuje ich prísne zásady a celkový spôsob života vôbec. Nehovoriac o nadprirodzených schopnostiach Kate, ktorá prežije snáď všetko...
Ako sa ukázalo táto pauza sa mi vyplatila, a ja som sa opäť nechala uniesť vo svete Amišov. Dokonca sa v tejto časti Kate trochu poženštila a uvarila aj guláš... :-D.
Proti vetru je zatiaľ najlepšia historická fikcia, ktorú som v tomto roku čítala.
Román je unikátny hlavne námetom knihy zameraným na tzv. prachovú misu čiže obdobie silných prachových búrok, ktoré spôsobili obrovské ekologické a poľnohospodárske škody v amerických a kanadských prériách v 30. rokoch 20. storočia. Příčinou boli nevhodné poľnohpspodárske postupy a sucho, ktoré se objavilo v rokoch 1934, 1936 a 1939-40.
V tejto neistej a nebezpečnej dobe musí hlavná hrdinka príbehu Elsa Martinelli, ako mnohí jej susedia, urobiť mučivé rozhodnutie - bojovať za zem, ktorú miluje, alebo odísť na západ, do Kalifornie, hľadať lepší život. Proti vetru je pre mňa nezabudnuteľným obrazom Ameriky a amerického sna očami jednej nezdolnej ženy, ktorej odvaha a obetavosť ovplyvnili ďalšiu generáciu.
Pokiaľ bol Slávik doteraz mojou top knihou od KH, po prečítaní tohto románu to už neplatí.
ODPORÚČAM !!!
Hodnotím iba ako ľahké oddychové čítanie určené skôr pre násť ročných...
Okamžiky šťastia alebo naopak smútku opísané v knihe sa autor snažil podať tak, aby boli čitateľský atraktívne, ale podľa môjho názoru to takto v skutočnom živote vôbec nefunguje.
Postavy mi pripadali také povrchné a bez duše, akoby sa riadili nie hlavou, ale iba svojim libidom alebo úsudkom svojho okolia.
Mám rada knihy, v ktorých je ukryté nejaké posolstvo a aj samotný názov knihy vo mne od začiatku evokoval snahu ho nájsť, ale v príbehu dvoch súrodencov som nenašla nič, čím by som sa chcela vo svojom živote inšpirovať.
Suma sumárum najviac sa mi páči názov knihy “Okamžiky šťastia“, ku ktorému sa mi naopak vôbec nehodí jej obsah.
Nemôžem si pomôcť, ale začiatok tohto príbehu mi trochu pripomínal seriál Maid natočený na motívy knižnej predlohy od autorky Stephanie Land, ktorý som pozerala na Netflixe.
V knihe som objavila hneď niekoľko spoločných paralel s vyššie menovaným úspešným seriálom. Zhruba od druhej tretiny sa však dej príbehu začal odlišovať, kde prostredím a atmosférou mi už viac začal pripomínať skôr ženský, ako sociálny román.
Autorka sa pohráva so závažnými témami, ako sú domáce násilie, život na hranici chudoby, či vrodenou vývinovou poruchou dieťaťa.
Príbeh Liliany stavia čitateľov pred niektore neľahké životné situácie akoby vytrhnuté zo skutočného života. O to viac určité opísané situácie v príbehu zabolia, keď si čitateľ uvedomí, že to nemusí byť len fikcia, ale aj realita mnohých ďalších žien, ktoré postretol podobný osud.
Román Z písku a popela je výnimočný a na plnej čiare si získal všetky moje sympatie.
Naozaj vzdávam hold autorke, ako sa jej podarilo skĺbiť fiktívny ľúbostný príbeh s reálnymi historickými skutočnosťami. Jej tvrdenie: „Snažila som sa zo všetkých síl reprezentovať židovské a katolícke náboženstvo a ľudí s láskou a úctou...“ je na sto percent pravdivé.
Srdcervúci príbeh zakázanej lásky medzi židovským dievčaťom a mladým katolíckym kňazom je neotrelý a vzhľadom na historické pozadie príbehu aj uveriteľný. Prenasledovanie talianských Židov a ich ukrývanie členmi katolíckej cirkvi počas 2. sv. vojny sa stál vcelku originálnym námetom pre ľúbostný príbeh Evy a Angela. Tieto dve postavy síce neboli skutočné, ale v príbehu sa stretávajú s mnohými reálnymi postavami a práve táto skutočnosť stavia román na vyššiu úroveň.
Osemdesiat percent talianských Židov prežilo vojnu !!! Aj toto svedčí o hrdinstve a obetavosti mnohých zainteresovaných členov katolíckej cirkvi, ktorým autorka v knihe nepriamo vzdáva hold.
Nakoniec oceňujem aj autentickosť pri popise všetkých zverstiev a iných neľudských činov, o ktorých sa naozaj nečítalo ľahko.
(SPOILER) Celá séria ma tak trochu aj cestopisný charakter a nebolo tomu inak ani v tejto časti.
Autorka okrem dvoch hlavných zápletok, celkom autentický približuje domorodú komunitu nachádzajúcu sa v Severnom teritóriu Austrálie, kde použila aj s ňou spojenú legendu o prekliatej perle.
Zvykla som si na známe osobnosti, ktoré autorka v jednotlivých dieloch rafinovane zakomponovala do životných osudov každej zo siedmych sestier. V tejto časti je to postava domorodého maliara Alberta Namatjiru, ktorý rozvinul schopnosť využiť svoje ostré pozorovanie krajiny na maľovanie akvarelov v západnom štýle.
V tomto diely mňa osobne najviac upútali opisy Austrálie a zvykov jej domorodých obyvateľov. Súčasná i historická línia venovaná štvrtej so sestier mi príliš nesadli, pripadali mi najviac vzdialené od reality.
Podmanivý a pritom realistický príbeh zo života s humorným podtónom o láske, strate, vyrovnávaní sa so samotou, či ťažkou diagnózou, o hľadaní vlastného ja...
Upútali ma sympatické postavy, ktoré ma úchvatili svojimi emóciami. Čítanie nebolo pre mňa až také easy, ako sa očákava od romantickej literatúry. Miestami bol príbeh skľučujúci až srdcervúci a koniec ? Koniec bol v tomto prípade ako sám život... nepredvídateľný a neovplyvniteľný.
Táto kniha je príkladom toho, že aj čisto ženský román sa dá napísať s vkusom a reálne a nemusí to byť vždy iba rozprávka na motívy "žili šťastne až kým nezomreli".
Toto svedectvo o prežití holokaustu je pre mňa unikátne aj v tom, že pani Zdenka Fantlová ešte žije.
Podľa jej slov tajomstvo prežitia tohto pekla bolo v tom, že mala iba 18 rokov, bola mladá, zdravá, bola slobodná a hlavne bola zamilovaná... Byť zamilovaný a mať nádej bolo niečo, čo dávalo obrovskú silu a vôľu žiť.
K tomu netreba viac slov, iba si prečítať toto miestami zimomriavkové svedectvo o prežití cieleného vyvražďovania Židov počas 2. sv. vojny.
(SPOILER) Zaujímavo spracovaný životný príbeh príslušničky aristokracie, ktorý opisuje jej zmarené sny o láske, nešťastné manželstvo preplnené neverou a ponižovaním zo strany manžela, zradu priateľov, či celkovú dezilúziu a sklamanie zo života. Autor svojim postojom súcití s hlavnou hrdinkou a niektoré spôsoby jednotlivých vrstiev vtedajšej spoločnosti podáva s prímesou satiry.
Navzdory depresívne ladenému príbehu, ma úplne uchvátil autorov štýl písania, či už z pohľadu zvratov v príbehu, alebo strhujúcich opisov myšlienok a emócií predovšetkým hlavnej postavy. Taktiež sa mi páčila aj opísaná atmosféra, ktorá ma preniesla na začiatok 19. storočia, kde som na pozadí príbehu, mohla aj celkom autentický pozorovať zvyky a mravy vtedajšej aristokracie.
Osobne som sa trochu nudila. Bol tam pokus o humor, ale mňa tieto scény príliš nerozosmiali. Zápletka tiež nebola originálna, čo mi nevadí v prípade, keď ma spracovanie záujme. V prípade tejto knihy povestná chémia medzi mnou a príbehom nezafungovala a moje konečne hodnotenie je obligatne neurazí, nenadchne...
Odkladám do police s názvom raz stačilo.
(SPOILER) Kniha No a ja ulahodila môjmu čitateľskému vkusu hlavne svojou prepracovanou psychológiou postáv.
Obidve hlavné postavy boli zaujímavé a nútia čitateľa premýšľať nielen o túžbe pomáhať, ale hlavne o schopnosti túto pomoc aj prijať, lebo iba chcieť v mnohých prípadoch nestačí.
Navyše autorka v príbehu opísala hneď niekoľko druhov pomoci smerom človeka k človekovi, a tým sa celý príbeh stáva akýmsi mementom nabadajúcim k vnímavosti svojho okolia, lebo často sa dá pomáhať iba svojou pozornosťou.
Upútala ma aj hlavná postava Lou, ktorej charakter nie je opísaný priamočiaro, ale dá sa vydedukovať i z náznakov, že okrem nadpriemernej inteligencie má aj istý druh autizmu. Táto diagnóza ju priviedla k nevšednej záľube pozorovať emócie ľudí.
Za mňa knihu hodnotím ako zaujímavú s niekoľkými posolstvami pre život nás ľudí.
Vegetariánka bola pre mňa ťažšie straviteľnou potravou pre dušu, ako evokuje samotný názov knihy.
V prvom rade ma zaujala odlišná kultúra, kde postavenie mužov a žien je vnímané inak ako u nás a vedúcu úlohu tu stále zohrávajú výsostne muži. To bolo aj akýmsi námetom knihy a hlavná hrdinka svojim vegetariánstvom vlastne rebeluje proti patriarchátu v rodine a následne aj v celej spoločnosti.
Mám pocit, že v druhej časti ide autorka ešte do väčšich extrémov, kde miestami až v násilných sexulných scénach približuje hranicu ľudského šialenstva. Osobne mi táto časť svojou extremnosťou vôbec neladila s filozofiou tej úvodnej a narušila aj môj celkový dojem z knihy. Pôvodný význam vegetariánstva nebol bližšie špecifikovaný a v knihe bolo toto presvedčenie vnímané hlavne ako forma osobnej vzbúry voči spoločenskému postaveniu.
Dielo Majster a Margaréta je fenomenálne práve v tom, že každý si v ňom nájde svoju pravdu alebo presvedčenie. Navyše neustály boj človeka s dobrom a zlom je nadčasová téma, a tým je nadčasové i toto dielo.
Osobne mi Majster a Margaréta dali poriadne zabrať... Nemôžem povedať, že som knihu čítala s nadšením, morila som sa hlavne s filozofickým pasážami a hľadala v celom diele význam aj medzi riadkami. Po prečítaní mám rozporuplné pocity, kde si úprimne priznávam, že moje čitateľské povedomie určite nie je pre toto dielo postačujúce... Tým že sa tam prelínalo množstvo prvkov aj žánrov od fantasy, politickú satiru, filozofiu až k ľúbostnému príbehu, mám z celého diela v hlave zmätok, ktorý mi nepriniesol až taký dokonalý čitateľský zážitok, aký opisuje množstvo iných čitateľov.
V tejto časti sa snúbia moje dve vášne, vášeň ku knihám a vášeň pre dobré jedlo, takže hlavný dôvod, prečo ju zatiaľ vnímam ako najlepšiu zo série je jasný.
Zároveň mám pocit, že sa v nej autorka až tak neopakuje, ako v predchádzajúcich dvoch častiach.
Znovu obdivujem vynaliezavosť, akou je vyfabulovaný príbeh, do ktorého sú opäť zakomponované významné postavy a udalostí odohrávajúce sa tentokrát v Londýne počas edwardiánskeho Anglicka.
Po čase návrat k môjmu obľúbenému autorovi a k obľúbenej sérii.
Pre mňa to bol zatiaľ asi najlepší diel zo série. Upútala ma hneď samotná záhada odohravajúca na malom izolovanom ostrove, kde tentokrát pátra Ezo sám bez svojho amatérskeho teamu super pátračov.
U mňa boduje práve charizmatický Enzo, ktorého charakter sa autorovi podarilo vyprofilovať tak, že si vie získať srdcia mnohých čitateľov......alebo skôr čitateliek ? :-)))