Evaho73 komentáře u knih
Fúha....!!!!
Kontroverzné, šokujúce, morbídne, nemorálne, bez akýchkoľvek predsudkov. Aj takto možno charakterizovať toto minidielko.
Príbeh jednej podivínskej rodiny prerozprávaný z pohľadu pubertálneho chalana, ktorý je zmätený nielen životom, ale aj svojou prebúdzajúcou sa sexualituou.
Pod hrubým "nánosom špiny a smradu" Betónová záhrada ukrýva jedno silné posolstvo o tom, čo všetko môže spôsobiť dlhoročná týrania a agresivita v rodine.
Osobne nerada čítam tie knižné diela, ktoré už boli sfilmované, a kde som najskôr pozerala film alebo seriál pred samotným prečítaním knihy.
V tomto prípade som však nebola sklamaná, lebo aj seriál aj kniha majú svoje čaro a kvalitu.
Obidve diela sú osobité a punc kvality im určite dodávajú aj autobiografické prvky.
Čo kapitola to iná osobnosť, iné správanie, iná komunikácia. Autorka naozaj vykreslila širokú škálu rôzných charakterov a celkom sa trafila do spôsobu myslenia, chápania a názorov ľudí vtedajšej spoločnosti.
Pozoruhodná kniha, ktorá ma uchvátila nielen svojim obsahom, ale aj spracovaním.
Kniha Dieťa číslo 44 je viacrozmerné literárne dielo, ktoré je možno vnímať ako spoločenský román, psychologickú drámu alebo aj detektívku.
Rusko v 50. rokoch bolo živnou pôdou na rôznorodé udalostí - bolo to obdobie prenasledovania, strachu, krutostí, nedôvery, zvratov, ale i nádejí a sklamaní, prekvapení alebo intríg, ale predovšetkým krutých a podlých zrád…
Autor toto všetko dômyselne využil a napísal kvalitný román na pozadí reálnych skutočností. Hlavne tento prvok dodal knihe ten najväčší punc kvality.
Román nie je iba dokumentárnym záberom zo života v období stalinizmu a po ňom, ale predovšetkým obsahuje hlavnú detektívnu líniu, pre ktorej spracovanie sa autor motivoval skutočným sériovym vrahom.
Príbeh mal napätie, nejednoznačnosť, pochybnosti, ale hlavne dokonale vyprofilovaného hlavného hrdinu, ktorý sa neustále konfrontoval či už sám so sebou, režimom alebo celým okolím.
Všetky tieto kladné stránky knihy ma nútili ponocovať a čítať.
Nakoniec musím túto knihu iba odporúčiť ako kvalitné "čítaníčko" a už sa teším, že si pozriem aj jej filmovú verziu.
Super relaxačné čítanie. Bola som prekvapená ako autorka dobre vystavala dej príbehu a od čítania knihy som sa nemohla odpútať.
Sympatický vykreslené charaktery, miestami humorne ladený dej nabitý vzájomnou príťažlivosťou medzi hlavnými postavami, a zároveň trochu špionážna zápletka s romantickým hapyendom mi dodali slušný čitateľský zážitok.
Za mňa jedna z tých lepších "howardoviek".
Po prečítaní knihy pociťujem smútok a ľútosť, že takéto bezprávie na nevinných obetiach sa dialo práve v rímskokatolíckej cirkvi.
Pôvodne šľachetná myšlienka zakladať Magdalénske azyly ako záchranné hniezda s cieľom rehabilitácie žien živiacich sa prostitúciou, sa zmenila a vznikali inštitúcie, ktoré postupne nadobudli väzenský charakter. Stále rozšírenejším javom sa stávalo presahovanie vecí od prostitúcie až k slobodným matkám, predčasne vyspelým ženám a zneužívaným dievčatám.
Kajúcnosť sa vyjadrovala tvrdou prácou, najmä v práčovni. Mníšky presadzovali poriadok a udržovali kláštornú atmosféru tým, že od chovankýň vyžadovali dodržiavanie prísneho ticha po väčšinu dňa. Telesné tresty tiež neboli výnimkou !!!
Chovanky postupne strácali svoju dôstojnosť a kontakt s vonkajším svetom...
Hoci príbeh troch chovankýň je vymyslený, pomery a praktiky Magdalénskeho azylu sa autorke podarilo celkom realistický zachytiť. Slušne vyprofilovala aj všetky postavy príbehu, ktoré spolu dotvárajú celkový obraz o fungovaní podobných kláštorov.
Som veriaca, ale hlásanie pravdy, dobra a lásky si predstavujem úplne inak...
Nenáročné oddýchové čítanie, oproti prvému dielu bol tento akčnejší.
Osudy dvoch znepriatelených rodín sa posunuli ďalej, ale stále v nich má svoje miesto nevraživosť aj pomsta...
Pri momentálne náročnom období v práci som dostala chuť na niečo jednoduché, oddýchové v kontraste s drsným prostredím a Drsný cizinec bol v tomto prípade celkom dobra voľba.
Dej príbehu, ktorého náplňou sú majetkové intriky, mocenské boje a spletité vzťahy, sa točí okolo dvoch znepriatelených rodín. Trochu mi to pripomenulo legendárny seriál Dallas.
Po rozpačitom začiatku, kedy som miestami rozmýšľala, že knihu odložím, som bola nakoniec prekvapená, ako sa uzavrela mozaika tohto nevšedného príbehu.
Ide o moderný ženský román, kde nechýba láska, sklamanie, výčitky, odpustenie, všetko okorenené dávkou tajomnosti a napätia.
Trochu som mala problém so štýlom, akým je kniha napísaná, čo ovplyvnilo aj moje konečné hodnotenie, i keď kvitujem sympatického hlavného hrdinu a jeho synovskú lásku k svojej matke, ktorá si vyžadovala nemalé obety.
Jediným prínosom tejto knihy pre mňa bolo to, že som sa dozvedela o nadčasovom architektonickom skvoste - vile Tugendhat.
Plánovanie a realizáciu celej stavby, ako aj samotný opis budovy sa autorovi podarilo celkom reálne zachytiť. Slušne vyprofiloval aj mentalitu obyvateľov, ktorí menili svoje postoje v súlade s politickou situáciou.
Samotný fiktívny príbeh o obyvateľoch vily ma vôbec nezaujal a bolo mi až trápne, keď som čítala o tom, akoby jedinym zmyslom života pôvodných majiteľov bol iba sex a lesbická "láska".
Pochybujem, že v pohnutých časoch pred a počas druhej sv. vojny, keď sa matky báli o svoje deti, muži o svoje rodiny a každý o svoj holý život, bol niekto tak úchylný a myslel predovšetkým iba na sex...
Osobne si myslím, že je oveľa viac kvalitnejších literárnych diel...
....pravda je tak krásne oslobodzujúca a dokáže vyliečiť aj potrhané krídla, ktoré opäť vzlietnu !!!
Úžasne zachytená atmosféra New Orleans v pädesiatych rokoch minulého storočia, realistický vykreslené postavy a majstrovký prerozprávaný smutný príbeh malého vtáčatka s krkavčou matkou, ktoré zažilo niekoľko vzletov a pádov, pokým začalo samo lietať.
Nakoniec musím vyzdvíhnuť aj krásnu obalku samotnej knihy.
Ďalšie kvalitné dielo od tejto autorky, za mňa o kúsok lepšie ako prvotina V šedých tónech, ale kniha Sůl moře u mňa ostáva naďalej neprekonaná.
Pekná kniha o láske, zrade, priateľstve, obetavosti, odpustení, o tom ako rôzne životné okolností a rozhodnutia dokážu zmeniť náš postoj, o smrti človeka zahalenej do oblaku tajomstva...
Pre mňa aj príjemná čitateľská rozlúčka s rokom 2018.
Incestný vzťah otca a dcéry, ktorý popisuje táto kniha, mal dve roviny.
Prvá rovina poukazuje na najväčšie zverstvo, aké môžu rodičia deťom urobiť zneužitím svojej autority, zneužitím dôvery dieťaťa a pod hrozbou násilia...
Už len čítať o tom vo mne vzbudzovalo nepredstaviteľnú hrôzu !!!
Áno, tu plne odsudzujem chovanie a prístup otca a matky k svojej dcére, ktorá bola bezbranné vtáčatko v rukách krvilačného dravca....
Najviac ma zarážala ľahostajnosť okolia, ale hlavne lekárov !!!
Druhá rovina vzťahu otca a už dospelej dcéry, ako ju kniha opisuje, bola pre mňa absolútne nepochopiteľná.
Tu už Tanja nebola úplne bezbranná a dokonca mala veľa príležitostí otcovo chovanie zastaviť...
Ďalej tolerovala a znášala brutálne a násilné chovanie svojho otca. Dokonca som mala pocit, že jej tento stav vyhovoval a začala som ju odsudzovať, že napriek vedomiu, aké monštrum je jej otec, ho nechávala páchať svoju zvrhlosť nielen na nej samotnej, ale aj na ďalších jeho obetiach.
Vtedy som ju začala považovať za spolupacháteľku...
Jediné, čo ju zachránilo bolo to, že sa zamilovala do iného muža.
Inak mám pocit, žeby ostala vo "vzťahu" so svojím otcom !!!
Nepredstaviteľne drsná kniha, ktorú mi stačilo prečítať iba raz, lebo druhý raz by som to už nezvládla.
Vyzdvihujem krásne opisy prírody, ale príbeh mi prišiel až príliš patetický.
Pokiaľ však autorka chcela poukázať na rozdiel medzi romantickou a vášnivou láskou, tak sa jej to týmto kontrastom asi podarilo...
Veľmi silná výpoveď o prežitej telesnej a hlavne duševnej traume...
Nemám slov...
"Znásilnenie je trestný čin proti ľudskej dôstojnosti. Spočíva v donútení ženy /alebo muža/ k súloži násilím, pod hrozbou násilia alebo s využitím jej /jeho/ bezbrannosti a proti vôli. Je to najmenej ohlasovaný zločin a zároveň jeden z najviac zraňujúcich pre obeť."
Obdivujem autorku, že sa dokázala od svojho utrpenia odosobniť, a dokázala ísť po stopách, ktoré ju priviedli na začiatok zrodenia monštrá páchajúceho násile, obeťou ktorého bola aj ona sama.
Tieto druhy príbehov veľmi nevyhľadávam, ale táto kniha sa mi hodila do čitateľskej výzvy 2018, ktorú som týmto naplnila. To má pre mňa oveľa väčšiu cenu, ako celý príbeh jednej nesympatickej hlavnej hrdinky....
Rozsiahly román opisujúci životné príbehy niekoľkých generácií rodiny Melzerovcov a jeho služobníctva je zavŕšený touto treťou časťou, ktorá je po literárnej stránke najlešie spracovaná.
Autorka tu najviac prenikla do vnútorného sveta jednotlivých postáv, ktoré čitateľom v oveľa väčšej miere odkrývajú svoje vnútorne myšlienky, pocity a dôvody svojho konania. Tento štýl rozprávania mne vyhovuje oveľa viac a tretiu časť som doslova "zhĺtla" za dve noci.
Okrem osudov jednotlivých postáv celého románu, ma hlavne zaujal autorkin vývoj od prvej časti po poslednú, kde kvalita spracovania mala každou časťou stúpajúcu tendenciu.
Druhý diel je z môjho pohľadu lepší ako ten prvý, lebo rozsiahlejšie oboznámovanie s postavami už máme za sebou.
Osudy jednotlivých obyvateľov pánskeho domu sú však prerozprávané z pohľadu viacerých postáv, čím sa autorka akoby zamerala len na vonkajšie znaky, črty a činy hlavných hrdinov. Osobne som postrádala to, že dostatočne týmto štýlom nezobrazila vnútro a psychiku svojich postáv, iba na ne akoby sprostredkovane poukazala opisom ich konania a reakcií.
Toto je jeden z hlavných dôvodov, prečo nemôžem dať plný počet bodov, aj napriek tomu, že dej príbehu je pútavý a pre čitateľov atraktívny.
Vážka je tajomná, krehká, nepolapiteľná a zrejme aj kniha Michela Bussiho má mať rovnaký charakter. Je už len otázkou vkusu každého čitateľa, ako dokáže knihu oceniť.
Podľa môjho názoru sa autor až príliš zahráva s trpezlivosťou čitateľov. Musím priznať, že som knihu najskôr odložila, lebo ma nebavilo neustále naťahovanie a odvádzanie dejových zápletok novými, z ktorých niektoré odišli úplne do stratena a nemali s podstatou príbehu nič spoločné.
Takisto mi prekážalo množstvo nelogických náhod a konaní jednotlivých postáv, napr. Nicol ?!.....
Záver knihy už bol dynamickejší, ale môj celkový dojem to rozhodne nevylepšilo.
Uveriteľnosť a logická následnosť faktov musí byť. Fantázia je skvelá vec, no aj ona musí mať svoje určené hranice.
Prvú časť osudov dvoch generácii pánskeho domu mám za sebou a
po prečítaní som nadobudla pocit, akoby autorka v tejto časti skôr kládla dôraz na popísanie chodu domácnosti a každodenného života obyvateľov pánskeho domu vrátane jeho služobníctva, ako na samotné rozvíjanie sa dejových zápletok.
Sem - tam do príbehu vniesla malú zlomyselnosť, tragédiu, intrigu, zblúdenie alebo návrat stratenej dcéry, ale nemôžem sa zbaviť pocitu, že hlavnú dejovú líniu vzťah slúžky a syna majiteľa textilnej továrne sa jej akosi nepodarilo presvedčivo zachytiť.
Oveľa väčší priestor venovala druhej majiteľovej dcére Kity, popri ktorej sa istým spôsobom vyvíjal aj vzťah týchto hlavných hrdinov.
Koniec bol na spočiatku pomaly plynucí dej dosť unáhlený a príliš predvídateľný, pričom tam minulosť a staré hriechy továrnika dávali oveľa širšie možností na dramatickejšie vystupňovanie celej zápletky.
Napriek tomu dávam šancu aj druhému dielu...
Šarlátová niť od Francine Rivers je prvý ženský román s kresťanskou tematikou, ktorý som čítala.
Nikdy ma nenapadlo, že sa takto ukážkovo da skĺbiť viera a láska k Pánu Bohu s príbehom o manželskej láske, zrade, utrpení, pokáni a nakoniec požehnanom odpustení.
Je to príbeh, vlastne nie jeden príbeh, ale hneď dva príbehy o hľadaní cesty pravdy, lásky, nádeje a spásy, ktorá je križovaná cestami bolesti, zúfalstva, sklamania alebo straty.
Som veľmi milo prekvapená formou akou je kniha napísaná, nie je to iba obyčajný román z červenej knižnice, ale je to hlavne navigácia na cestu, ktorou sa možno uberať pri obdobných problémoch nefungujúceho mamželstva.