Evaho73 komentáře u knih
Moje cestovanie v čase s cudzinkou pokračovalo aj v druhej časti a ja rozmýšľam, čo ma donútilo začať čítať tretiu, keď táto bola z môjho poľadu ešte o čosi slabšia...
Je to predovšetkým zvedavosť, ako bude pokračovať osud dvoch hlavných hrdinov, a to potláča všetky negatíva, ktoré druhý diel obnáša, kde za hlavný považujem stagnáciu deja a zbytočne rozpytvávanie "slepých zápletok"...
Hovorí sa, že niekedy je menej viac a v tomto prípade to z môjho pohľadu platí dvojnásobne.
Niektoré pasáže však boli veľmi dobre a pokiaľ by bol takto vystavaný aj celý diel, bola by to zároveň dokonalá pecka pre mnohých fajšmekrov historických románov.
Páčil sa mi námet knihy o "cestovaní v čase" aj opis prostredia, v ktorom sa dej príbehu odohráva.
Už menej ma dostalo celkové spracovanie tohto rozsiahleho historického románu. Dej na môj vkus plynul veľmi pozvoľne a bol málo vygradovaný. Rozprávanie bolo iba z pohľadu hlavnej hrdinky a mne chýbali opisy vnútornych myšlienkových pochodov ostatných postáv.
Najviac ma ale štvalo, že postavy dostatočne nejavili prekvapenie alebo počudovanie nad rozdielmi spôsobu života s cca dvesto ročným časovým rozdielom...
Láska tu však nepozná žiadne rozdiely a púto medzi hlavnými postavami má niečo do seba.
Už pomaly dočítavam aj druhý diel, ale...
Klenot svetovej literatúry.
Úžasné zachytená atmosféra priebehu všetkých zjavení Panny Márie v Lurdoch vo mne vyvolala nielen dokonalý čitateľský zážitok, ale takisto posilnila moju vieru.
Všetko ostatné, čo by som chcela povedať o knihe, jej autorovi a samotnom zázraku zjavenia je vypovedané v predchádzajúcich komentároch, a preto mi neostáva nič iné, ako odporučiť prečítať si toto nádherné spracovanie príbehu chudobného dievčaťa z pyrenejského údolia Bernadete Soubirousovej, ktorej sa zjaví pri massabiellskej jaskyni Panna Mária...
Moja tretia od McEwana, ale zatiaľ najlepšia.
Z môjho pohľadu majstrovský napísaná a skôr by som ju pomenovala "Právo na smrť?!"
Super opísané myšlienkové pochody hlavných postáv pri riešení vážených životných situácií, kde sa z počiatku jedná vážna diléma stáva banalnou oproti diléme v rozhodnutí o práve na život alebo smrť ? Takéto knihy môžem!!!
Ovocie hnevu je pre mňa ďalším z klenotov klasickej literatúry a právom sa môže pýšiť Pulitzerovou cenou.
Hnev podobne ako ovocie rastie a zreje pomaly, ale jeho chuť určite nie je sladká ani príjemná.
Je až neuveriteľné, ako je tento príbeh o nádeji či beznádeji jednej obyčajnej viacgeneračnej rodiny, stále aktuálny.
Znovu aj v tomto diele obdivujem ako Steinbeck vyprofiloval postavy, ktoré vyznievajú veľmi realistický a dodávajú knihe úžasnú atmosféru doby charakteristickej krutosťou dopadov kapitalistického režimu na niektoré vrstvy obyvateľstva.
Knihu zaraďujem do mojej topky najlepších prečítaných kníh.
Príbeh o Désirém, ktorý fejkoval demenciu ma dostal. Autorovi sa pozoruhodne podarilo v rozsahovo chudobnejšom diele, nastaviť zrkadlo, nám ľuďom a celej spoločnosti vôbec vo vzťahu k seniorom a starobe ako takej.
Za dobru knihu považujem tú, ktorá má po jej prečítaní prinúti rozmýšľať nad jej posolstvom a Opozdilec ma okrem toho vyprovokoval zamyslieť sa a zbilancovať svoj doterajší život...
Odporúčam ako úderné a kvalitné čítanie, kde hlavná postava môže byť považovaná za hrdinu, ale rovnako aj za zbalelca a je len na čítajúcom, ktorú variantu si zvolí.
Závisť je oddýchový príbeh, ktorý mne osobne nesadol, mala som problém začítať sa a vôbec dočítať ho. Možno to spôsobil aj fakt, že ani jedna postava mi nebola sympatická, dej príbehu mi prišiel až moc prekombinovaný, opisovaná akože super dobra kniha, autorom ktorej bol jeden s hlavných predstaviteľov pôsobila veľmi fádne.
SB namiešala do príbehu veľa ingrediencií od lásky, nenávisti, žiarlivosti, závisti, nevrelosti, zákernosti, zatvrdlosti, obmedzenosti, napätia až po neviem čo iné, a možno to spôsobilo, že mal síce veľa "príchutí", ale ja som si nenašla tu svoju obľúbenú.
Neviem, možno by som ešte pred rokom pokladala túto knižku za super romantické počítaníčko, ale dnes som sa pri čítaní iba skvelé pobavila a vnímala som ju skôr ako paródiu na western z prostredia Divokého západu.
Celý príbeh mi prišiel grotesktný, niektoré situácie dosť zveličené a ďaleko za hranicou reálnosti.
Odporúčam ako zábavnú rozprávku pre všetky nevyliečiteľné romantičky na spríjemnenie voľných dní.
Do čítania tejto série detektívok som sa pustila predovšetkým kvôli môjmu záujmu dozvedieť sa viac o životnom štýle a kultúre amišov.
Som trochu sklamaná, lebo autorka v dvoch knihách, ktoré som zatiaľ prečítala o ich spôsobe života veľa neprezradila. Skôr je to iba konfrontácia ich náboženstvá a zvykov so životom bežných obyvateľov, ktoré im zatiaľ prinášajú iba samé nepríjemnosti a problémy.
Detektívna zápletka a spôsob vyšetrovania bol dosť podobný ako v predchádzajúcom diele, ale obidva príbehy sú napísané spôsobom, ktorý čítateľov núti čítať ďalej aj predovšetkým kvôli vývoju vzťahu či nevzťahu medzi dvoma hlavnými postavami navýše bojujúcimi so svojimi démonmi z minulosti.
Hovorí sa, že detektívka je rozprávka pre dospelých a inak to nebolo ani v tomto prípade.
Je až neuveriteľné koľko majú tieto dva odlišné žánre spoločných prvkov, kde nakoniec v oboch dobro vždy dokáže zvíťaziť nad zlom.
Možno preto veľmi detektívky nevyhľadávam, lebo namiesto vrahov, pedofilov a násilníkov mám radšej strigy, drakov, vlkodlakov a iné príšery a namiesto sexy detektívov a detektívok s nejakou tou akože "profilovou vadou", princov a princezné ÷)...
V tejto knihe sa mi najviac páčilo, že sa dej odohrával v atraktívnom prostredí amišov, ale ostatné prvky nijak nevynikali a presne zapadli do šablóny s názvom klasická detektívka.
Napriek tomu si asi prečítam aj ďalší diel a to je v konečnom dôsledku pozitívne.
Možná jednou, ale pre mňa už asi nikdy a raz stačilo.
Young adult, ktorej som sa dosť vzdialila vekom, aby som dokázala patrične oceniť príbeh vpísaný do tejto knihy.
Kniha bezpochyby obsahuje všetky prvky obdobnej literatúry a poskytuje mladým čitateľom možnosť identifikácie sa s hlavnými hrdinami, kde zároveň nenásilne poukazuje aj na spôsob riešenia vzťahových problémov v ľúbostnom trojúholníku navyše s dvoma hendikepovanými aktérmi.
U mladých teenagerov to môže prebúdiť tie správne pocity pre riešenie porovnateľných problémov, ale pre mňa to bolo málo dejovo vygradované, nezáživné a nudné.
Knihu Vlk samotár zaraďujem medzi čitateľské TOP delikatesy.
Páčil sa mi originálny námet, jeho spracovanie, vyprofilovanie charakterov, ale hlavne prerozprávanie dejovej zápletky z pohľadu viacerých postáv.
Fascinovali ma opisy zo života vlčej svorky s prísnou hierarchiou, kde každý jeden člen ma stanovené svoje postavenie a pravidlá zaručujúce ich prežitie. Koľkokrát sa môžeme my ľudia od nich učiť a je až neuveriteľné, aká múdra dokáže byť naša matka príroda.
V prípade hlavného hrdinu to však bol extrém, ktorý bol do určitého okamihu na škodu nielen jemu, ale aj jeho "ľudskej štvorke"....
Žasnem nad umením tohto pána spisovateľa. Neuveriteľné ako dokázal vyprofilovať každú jednú postavu tak, že vcelku jednoduché dielo vytvorilo dokonalý obraz celej spoločnosti a hlavne dokázal postaviť na piedestál silu priateľstva.
Myšlienková sila tohto diela je nadčasová a stále aktuálna v jednoduchosti konania všetkých postáv, ich myslenia síce v obsahovo skúpom deji, ale v kontraste s hlbokou myšlienkou, z ktorej si môžeme aj v dnešnej dobe vziať ponaučenie. Pre mňa malý literárny skvôstík.
Opäť kvalitné spracovanie detektívnej zápletky a historického príbehu s originálnou témou škótskych vysťahovalcov do Kanady s nádychom tajomnosti a mystiky.
Veľmi sa mi páčilo vykreslenie psychologického charakteru hlavného hrdinu a myšlienka prepojenia historickej linky prostredníctvom snov a denníkov.
Fascinujúce opisy prostredia a celkovej atmosféry ma úplne pohltili a tak som si opäť vychutnávala jeden skvelý čitateľský zážitok.
Prvá tretina knihy je napísaná pútavo, skoro bytostne som pociťovala zúfalstvo, smútok alebo pochybnosti hlavného hrdinu v otázke viery, ktoré vyvolala bolestná strata vlastného dieťaťa a tešila som sa ako to bude ďalej vysvetlené.
Potom však prišla pre mňa veľmi rozporuplná a myšlienkovo nevyrovnaná časť, kde som ocenila jedine dobre položené otázky, ale mnohé protirečivé vyjadrenia v otázkach vzťahu človeka s trojjediným Bohom, som nedokázala akceptovať.
Rovnako som nemohla súhlasiť s tým ako autor napríklad opísal vzťah k jedlu, ktorý vo mne skôr evokoval márnivosť alebo obžerstvo.
Jedine v čom som sa na sto percent stotožnila s autorom bolo tvrdenie, že Boh je nekonečná láska, ktorá dokáže prekonať aj veľkú bolesť.
Správne žije ten, kto žije pre svojich blížnych, nie ten, kto berie, ale ten, kto dáva...
Aj takto by som mohla zhrnúť jedno z posolstiev tejto knihy.
Kniha s ťažkou preťažkou témou akou je umieranie s pomalým prechodom do inej dimenzie, ktorá mi spôsobila stále bolestné spomienky na odchod môjho ocina.
Literárne spracovanie knihy mi úplne nesadlo, nedokázala som sa "naladiť na autorkinu nôtu" a i napriek závažnej téme príbeh vo mne nevzbudil tie pravé emócie.
Hovorí sa, že všetko zlé je na niečo dobré. Napríklad, ak prežijeme negatívne skúsenosti, vieme sa z nich omnoho lepšie poučiť.
Aj hlavný hrdina knihy Soukromá záležitosť prežíval obrovskú negatívnu skúsenosť, kde najskôr beznádejne vyzerajúca situácia spôsobila jeho veľký prerod.
Kniha na mňa zapôsobila veľmi depresívne, kde som skoro z každej stránky pociťovala skľúčenosť, neschopnosť prejaviť city, zúfalstvo alebo zbabelosť. Konanie hlavného hrdinu ma doslova iritovalo a v určitých situáciách som ho odsudzovala za jeho postoje.
Zároveň na mňa autor urobil dojem tým, ako dokázal podať komplikovanú tému dopadov narodenia ťažko postihnutého dieťaťa na vzťahy v rodine.
Normálne som ho pri čítaní podozrievala, že musel zažiť niečo obdobné, čo sa mi aj po prečítaní doslovu potvrdilo.
Kniha, ktorá má určitým spôsobom zaujala opisom inej kultúry, náboženstvá a zvykov z nich prameniacich, ale aj šokovala...
Reva - autorka opisujúca svoj skutočný život - mi pripadala ako schránka plná povahových protikladov, kde v knihe najviac konfrontovala svoju pravovernú zbožnosť s nespútanou promiskuitou.
Niektoré pasáže mi prišli dosť ťažko uveriteľné a myslím, že hlavná hrdinka ovplýva nadmierou bujnej fantázie, miestami hraničiacej s halucináciami.
Každopádne si viem predstaviť, že kniha musela v židovskej spoločnosti vyvolať obrovský škadál. Nemôžem sa zbaviť pocitu, že Reva Mann po postupnej strate svojich najbližších, ktorých ohurovala svojimi škandálmi, touto knihou zamerala svoju pozornosť na oveľa širšie publikum, ktoré jej poskytuje väčšie uspokojenie pre jej exhibicionitu.
Úžasné, síce detský naivne, ale pritom veľmi úderné dielo, ktoré poskytuje zaujímavý pohľad na holokaust očami dvoch deväťročných chlapcov.
Páčilo sa mi, ako autor zachytil úprimnú detskú nevedomosť, ktorá v kontraste s mojimi poznatkami vo mne vyvolávala nové pocity a emócie. V knihe nemajú priestor zložité popisy histórickych udalostí, ale z každej kapitoly cítiť napätie, zlo a neprávosť.
Okrajovo boli zachytené aj názory a postoje nacistických vojakov a ich rodinných príslušníkov na vtedajšiu situáciu, ktoré sa často nezhodovali s ich konaním.
Nakoniec iba dodávam, kde sa na túto knihu hrabe napríklad také tematický podobné Pomaľované vtáča so všetkými svojimi perverznosťami.
Príbeh, ktorého ústrednou témou je životná pomsta, na mňa nijako zvlášť nezapôsobil a dokonca som sa musela premáhať, aby som ho vôbec dočítala.
Postavy ako aj celá zápletka mi prišli dosť nereálne a miestami som sa mala problém zorientovať v celej tej spleti intríg, ktorých hlavnú úlohu väčšinou zohrával sex alebo erotické fantázie. Samozrejme skoro všetky postavy boli úspešné, bohaté o od "rozkoše" nevedeli, čo zo sebou.
Ani sa mi veriť nechce, že to napísala Barbara Wood....