Evaho73 komentáře u knih
Myslím, že neexistuje príbeh, ktorý by mi urobil lepšiu vianočnú náladu !!!
Úžasne zachytená idilická atmosféra Vianoc vo viktoriánskom Anglicku a nadčasová hlavná myšlienka posúvajú toto dielo na vysoký literárny piedestál.
Vianočnú koledu možno označiť ako posolstvo viery, nádeje a lásky.
Fredrik Backman je majster pera a úžasný rozprávač.
Strieda jednotlivé dejové línie a ukazuje rôznorodú paletu ľudských charakterov, bezcharakterov a názorov.
Medveďovce je kniha nielen o hokeji, ale aj hudbe, rodičovstve, manželstve, dospievaní, susedských vzťahoch, priateľstve, túžbach a splnených aj nesplnených snoch.
Medveďovce sú skrátka zrkadlom, v ktorom sa spozná veľa ľudí....
Keď som začala čítať túto knihu, pocítila som déjà vu, dôvernú známosť niečoho výnimočného k čomu možno s kľudom pripísať aj dielo "Traja kamaráti".
Zvláštny, neobvyklý až tajomný príbeh lásky dvoch ľudí si ma rovnako podmanil.
Neostáva mi iné ako vyzdvihnúť úžasné dialógy a množstvo krásnych a podnetných myšlienok tohto literárneho skvostu.
„Bez lásky je človek iba mŕtvola na dovolenke.“
Erich Maria Remarque
Za mňa skôr škaredé ako krásne...
Po prečítaní som rozmýšľala, čo viedlo autorku k napísaniu tejto rozporuplnej knihy, a preto som si o nej začala hľadať informácie. Bryn Greenwood sa inšpirovala svojim životom, kde jej otec bol sám drogový dealer a za tento čin bol odsúdený na sedem rokov...
Zvrátenosť, vulgárnosť, obscénnosť, brutalita, násilie, klamstvo.....nepatria k hodnotám, kt. vyznávam.
Hnus pri čítaní tejto knihy premohla iba zvedavosť nájsť hlbší zmysel a podstatu celého tohto príbehu. No neviem, ale mám pocit, ako keby autorka týmto príbehom chcela hlavne provokovať okolie, a aspoň u mňa sa jej to podarilo na plnej čiare.
Dojemný Dopis od Kathryn Hughes, adresovaný čitateľom, vyvolal vo mne širokú škálu emócii a bola som príjemne prekvapená kvalitou tejto prvotiny.
Je to pútavé rozprávanie o osudných okamžikoch života jednej starej ženy svojej vnučke, ktoré je zachytené z pohľadu dvoch hlavných hrdiniek, samotnej rozprávačky a biologickej matky jej muža.
Dva nešťastné životné osudy týchto žien sa zhodou okolností pretnú a po rokoch trápenia a neistoty sa ich životy začnú uberať priaznivejším smerom.
Zaujímavý dej s problematikou týrania žien bol, je a bude stále aktuálny a ja odporúčam tento román prečítať všetkým, ktorým táto téma nie je ľahostajná.
Diela Barbary Wood odzrkadľujú jej cestovateľskú vášeň a cit pre dokonalé opisy prostredia.
V knihe "Země odpoledního slunce" zachytáva Kaliforniu počas 20. rokoch, kedy začala zlatá éra filmu. Nemý film bol postupne nahradený zvukovým filmom a v Hollywoode v tej dobe vznikali westerny, komédie, muzikály a animované filmy ako na bežiacom páse.
Myslím, že toto obdobie sa autorke v knihe podarilo opísať veľmi autentický, ale dejová línia a konanie postáv tohto románu ma až tak neočarili hlavne pre monotónnosť a pomalú gradáciu celej zápletky.
Doktorka Samanta u mňa zatiaľ vedie aj po prečítaní tejto knihy.
Milujem klasickú literatúru, ktorú kniha Na východ od raja úspešne reprezentuje a ja som pri jej čítaní prežívala jeden úžasný čitateľský zážitok.
Konfrontácia pravdy a dobra so lžou a zlom je nadčasová téma, ktorá v podaní Johna Steibecka pôsobí ako vyznanie viery človeka k základnym životným hodnotám a postojom, ktoré hovoria o tom, čo si v živote najviac ceníme, vážime, čo považujeme v živote za to najpodstatnejšie...
Skutky a činy jednotlivých postáv tejto trojgeneračnej rodinnej ságy odzrkadľujú to, čo je pre človeka skutočne dôležité, bez ohľadu či boli dobré alebo zlé. Nie slová alebo sľuby.
Pri čítaní nás to nutí premýšľať, a tak by to malo byť.
Krásne literárne dielo, ktoré odporúčam prečítať !!!
Začnem pozitívne...
Kladne hodnotím to, že sa autorka pustila do spracovania témy o nevestinci v koncentračnom tábore.
Zaujímavé bolo aj striedavé rozprávanie z pohľadu troch hlavných hrdinov a prelínanie dvoch dejových liniek príbehu.
Nakoniec oceňujem aj vykreslenie charakterov hlavných postáv, ktoré vlastnia všetky ľudské slabosti ako sú strach, zbabelosť, egoizmus, pokrytectvo, vypočítavosť a kalkulujú s nimi podľa danej situácie a potreby.
Ako negatívum vnímam to, že autorke sa nepodarilo dosť autentický opísať život a drsné podmienky panujúce v koncentračnom tábore.
Aj na tejto knihe je cítiť, že generácia, ktorá priamo zažila druhú svetovú vojnu a život v koncentračnom tábore už pomaly vymrela a každé ďalšie reprodukované prerozprávanie postupne stráca na autencite.
"Ten, kto nikdy nečítal, žije len jeden život. Ten, kto čítal, môže žiť tisíce životov."
Pri čítaní tejto knihy som i ja intenzívne preživala životy kostlivcov z koncentračného tábora Mellern, ktorí boli iba anonymnými číslami až priveľmi často sa rozplývajúcimi do vzduchu komínom zo spaľovne mŕtvol. Ľudia tu umierali nielen od hladu, vyčerpania alebo rukami nacistov, ale rovnako vlastným sebectvom, rezignaciou a apatiou k životu.
Výnimkou bolo azda iba tucet veteránov, zachovávajúcich si svoju ľudskosť, ktorí svojim spolutrpiteľom dokázali vliať aspoň iskričku nádeje v každodennom boji o prežitie
Autor podrobnou charakteristikou postáv a naturalistickými opismi scén dodal celému dielu punc reálnosti a vysokej kvality.
Faktom je, že táto kniha je napísaná spôsobom, ktorý dokáže čitateľa zaujať a pri čítaní som mala problém odpútať sa od deja.
Prispelo k tomu aj striedanie dvoch časových línii, ktoré však boli na škodu veci veľmi nevyvážené, čo do obsahu a aj kvality spracovania. Úspech knihy je postavený hlavne na tom, že jedná dejová línia má neotrelú tému o živote duševne narušených ľudí ako aj ponímaní a drastickej liečbe tejto choroby v prvej polovici dvadsiatého storočia.
Autorke sa tu podarilo zachytiť spoločenskú atmosféru tejto doby, ako aj depresiu, drastické liečebné procesy častokrát presahujúce hranicu ľudskosti, nespravodlivosť, beznádej a ľútosť nad premárneným životom niektorých pacientov v liečebni Willard.
Škoda, že autorka namiesto príbehu zo súčastnosti, ktorý mi prišiel ako odfláknutý a prvoplánový, viac nerozvinula dej a charaktery postáv v príbehu z minulosti. Potom by som knihu dokázala ohodnotiť aj plným počtom bodov.
Nevera, odlúčenie, úkladná vražda zachytené ušami malého plodu niekdajšej lásky....
Aj cez škrupinku k nemu preniká skazenosť a obmedzenosť tohto sveta, nutí ho viesť úvahy o láske, nenávisti, zmysle života...byť či nebyť...narodiť sa či nenarodiť sa, to je otázka.
Po prečítaní mám zmiešané pocity, ale v konečnom dôsledku má kniha oslovila originalitou svojho spracovania, kde autor rozhodne nešetril iróniou.
Najstrašnejšie na celom príbehu je to, aký je údesne pravdivý.
Prečítaním tejto strhujúcej knihy som si iba potvrdila, že Follettov originálny štýl spracovania svojich románov mne osobne vyhovuje.
Dej príbehu odohrávajúci sa v období druhej sv. vojny v Dánsku je napísaný na základe skutočných udalostí, kde sa autor inšpiroval životom najznámejšieho dánského špióna Tommyho Sneuma.
Tento mladý dánsky špión bol podľa niektorých historikov ozajstný tajný agent na spôsob Jamesa Bonda a Ken Follett v knihe vykreslil jeho špionážnu činnosť dosť realistický.
Chválim aj excelentné opisy charakterov nielen kladných, ale aj záporných postáv.
Sršeň lieta v noci je kvalitné spracovanie vojnového románu, ktoré odporúčam prečítať !!!
Medzi mnou a Nestvůrou z Essexu to nezafungovalo a pridávam sa k tej skupine čitateľov, na ktorú toto dielo zapôsobilo ako "literárny guláš".
Najviac ma sklamalo to, že som sa pri čítaní vôbec nedokázala vcítiť do opísanej atmosféry viktoriánskeho Anglicka.
Dej príbehu sa vyvíja veľmi pomaly a obsahuje pre mňa mnoho nudných filozofických opisov. Rovnako aj charakter hlavných postáv je komplikovaný, každá z nich bola osobitá a v súvislosti s dejom mi tam niektoré ďalšie postavy nesadli alebo neboli dobré vyprofilované.
Autorka toho chce čiatateľom podať veľmi veľa, od tajomnej záhady, konfrontácie medzi vedou a vierou, detektívnej zápletky, feminizmu, vývoja medicíny, nerovných spoločenských aj osobných vzťahov až po opísanie vtedy pomaly objavovaného autizmu, pričom mnohé zápletky boli podávané iba v náznakoch.
Neviem, ale na mňa to bolo dosť komplikované...
Ďalší zo silných príbehov zachytavajúci zverstvá páchané počas druhej sv. vojny, ktorý je napísaný jednoduchým jazykom, bez pátosu a zbytočného tlačenia na city čitateľa.
Dej príbehu odohrávajúci sa na konci druhej sv. vojny v zničenom Prusku, kde sa mnoho utečencov pokúšalo zachrániť svoj život únikom na nemeckej nacistickej lodi Wilhelm Gustloff, je síce vymyslený, ale je vsadený do pravých historických udalostí a podložený mnohými výpoveďami priamych účastníkov, ktorí prežili túto veľkú vojnovú tragédiu.
Kniha je napísaná spôsom, ktorý naozaj dokáže zaujať a sprostredkovať iba tie najdôležitejšie informácie. Osobne ma to po prečítaní knihy nútilo vyhľadávať ďalšie faktá o nemeckej lodi Wilhelm Gustloff alebo Jantárovej komnate, ktoré by som si za iných okolnosti nezisťovala.
Preto podľa mňa autorka vyniká majstrovským spôsobom, ktorým čitateľom svoje príhy sprostredkúva.
Jej cieľová skupina čitateľov sú predovšetkým mladí ľudia, tak ako väčšina jej hlavných postáv. Aj z tejto knihy je cítiť jedno autorkine veľké posolstvo, že zverstvá počas druhej sv. vojny boli páchané na obidvoch stranách, ale vždy na to najviac doplácali iba nejnevinnejšie obete ako DETI, zranení, hendikepovaní alebo starí ľudia... Poučme sa !!!
Áno priznávam, som nevyliečiteľná romantická duša a táto kniha ma vrátila späť, do čias môjho dospievania, kedy som podobné romány čítala doslova jedným dychom.
Knihu radím medzi poctivú a kvalitnú romantickú literatúru, ktorá sa nedá zrovnávať s dnešnou tzv. červenou knižnicou.
Autorka do knihy pretavila svoju lásku k prírode a zvieratám, kde ju vyznáva aj prostredníctvom krásných opisov, z ktorých pociťujete nefalšovaný hlboký vzťah k týmto hodnotám. Zaujalo ma aj to, ako trefne dokázala opísať charaktery jednotlivých postáv, ktoré spolu s dokonalými opismi prostredia vytvorili verný obraz vtedajšej prúdernej spoločnosti.
Rodiacu sa lásku a vzťah muža a ženy autorka zachytila aj bez zbytočných sexuálnych zápletok, ktorými je dnešná obdobná literatúra doslova zamorená.
Knihu odporúčam všetkým nenapraviteľným romantikom !!!
Od Kristin Hannah ostane pre mňa top knihou Slávik. Ohnivé okovy mi nesadli a celý príbeh na mňa zapôsobil ako jedno veľké klišé. Ani sa mi nechce veriť, že obidve knihy sú od jednej autorky.
Je zaujímavé zisťovať, akým dobrodružným životom dokážu niektorí ľudia žiť. Určite to chce poriadnu dávku odvahy a sebazaprenia...
Životný príbeh hlavnej hrdinky je naozaj veľmi výnimočný a smutný, ktorý si zaslúži našu pozornoť, no osobne sa mi nepáčilo jeho spracovanie.
Nemôžem si pomôcť, ale niektoré popísané situácie mi prišli umelo vyfabulované, chýbalo mi tam napätie a skútočné emócie. Celý príbeh tým podľa mňa stratil na autentickosti, čo je na škodu.
Možno to bolo spôsobené aj tým, že kniha je napísaná s podstatným časovým odstupom, kedy už bolesť zo straty milovanej osoby bola časom zahojená a do príbehu sa nepodarilo pretaviť tie bezprostredné emócie...
Toť môj názor.
Ditta, dcéra človeka - tento názov knihy lepšie pochopíte až po jej prečítaní.... Áno Ditta bola "človek" i napriek neľudskému životu, ktorý prežila a je jedno, z ktorej strany sa na jej život pozeráte....
Kniha patrí medzi tie, ktoré sa nedajú čítať na jeden záťah a aj mne sa čítala pomaly a veľmi ťažko, nie pre nezaujatosť, ale preto lebo bola plná ťažkých životných situácií hlavnej hrdinky, ktoré ma chytali za srdce a vháňali mi slzy do očí...
Je potrebné čítať podobné knihy, aby sme nezabúdali, aký život žili naši starí rodičia alebo prarodičia, dokázali si vážiť čo máme a nebrali to ako samozrejmosť, za ktorú niekto v minulosti musel zaplatiť tým najcennejším - svojím životom a obetovaním sa pre našu lepšiu budúcnosť.
Odporúčam hlavne pre mladšie ročníky !!!
Kniha "Kvítek karmínový a bílý" úplne splnila moje očakávania a rozhodne ma nesklamala.
Štýlom, akým je napísaná, kopíruje viktoriánsku dobu, v ktorej sa dej príbehu odohráva.
Zaujalo ma, ako autor hneď na začiatku nadviazal s čitateľmi kontakt prostredníctvom tajuplného rozprávača. Tento nás nasmeruje do chudobných a špinavých ulíc viktoriánskeho Londýna, ktoré obýva najspodnejšia vrstva obyvateľstva, kde dominuje hlavne prostitúcia s kriminalitou, no zároveň sa tu začína odohrávať aj príbeh jednej prostitútky a bohatého majiteľa voňávkarskej továrne...
Faber ma tiež zaujal trefným zobrazením dejových situácií a opisom prostredia. Pri čítaní pociťujete smrad, vlhko, zimu a pre hustú hmlu nevidíte na krok...
Veľkým plusom knihy sú tiež postavy, ktoré autor majstrovský vyprofiloval a vytvoril tak dokonalé vierohodné charaktery všetkých svojich postáv.
Jediné, čo mi v knihe prekážalo bolo to, že autor si neudržal svoju nestrannosť a čitateľom dosť vnucuje svoj pohľad na určité veci.
Inak knihu môžem iba doporučiť všetkým milovníkom viktoriánskej éry.
Kniha Ježiš, môj uzdravovateľ je pre mňa ako veriacu veľmi cennou záležitosťou.
Je to prameň, z ktorého môžeme čerpať kedykoľvek pocitíme potrebu vnútorne sa oslobodiť od zlého, ktoré nás sprevádza našim životom. Kniha obsahuje veľmi silné a účinné modlitby, citáty z biblie, rôzne svedectvá a myšlienky na rozjímanie.
Čítanie som si dávkovala pomaly ako vzácny liek, kde som každý deň prežívala úžasné chvíle.....
"Uzdrav ma Pane, nie ako ja chcem, ale uzdrav ma podľa Tvojej vôle."
Odporúčam !!!