Fantasysvet komentáře u knih
Netvora je pre mňa jednoznačne najkrajší komiks aký som doteraz videla. Neotáľa a vsiakne nás do toho temného sveta plného nebezpečenstva a magických bytostí, to všetko pomocou nádherne detailnej až pompéznej kresby. Začiatok je mierne chaotický, keďže autorky neotáľali s nejakým pomalým úvodom do problematiky, čo ale zase vykryl profesor Tam-Tam. Pravdepodobne môžeme počítať s tým, že akékoľvek hmly ohľadom deja sa v druhej knihe rozplynú a čitateľom už nebude v ceste stáť nič, čo by ho obmedzilo v užívaní si tohto grafického skvostu.
Táto kniha veľa akcie nepojala, skôr bola prienikom do duší jednotlivých postáv a dovolila nám ich spoznať bližšie než v prvej časti. Na jednej strane to nebolo na škodu, no na druhej mi to napätie naozaj chýbalo. Samotný záver však nepochybne stál za to. Autorka opäť dokázala, že s cliffhangermi jej to jednoducho ide a ja som len neveriacky zízala na posledné riadky. Mohla by som ich označiť ako ticho pred búrkou a úprimne dúfam, že tomu tak aj bude. Druhý diel totiž celkovo pôsobil ako výplň miesta medzi skvelou prvou časťou a (dúfam) epickým finále, ktoré nám posledné strany naozaj sľubujú. A ja sa ho už skutočne neviem dočkať.
Gestapo Mars je akční svižná pulpová záležitost, ve které tečou potoky slizu a krve. A sexu je v ní víc než použitých kondomů na prvního máje. Navíc se odehrává ve světě, který jako by z oka vypadl scenáristům našeho milovaného filmu Iron Sky.
Tedy potud všechno v pořádku. Ale jak se říká, není všechno divočina, co se za ni v amerických filmech vydává. Když se podíváme trošku blíž pod nažehlenou náckovskou uniformu, zjistíme, že je skvěle vycvičený agent Sloan po většinu času postrkován Galaxií jako loutka bez vlastní vůle a aktivity se chopí pouze tehdy, když už jde do tuhého. Mnohdy mi přišlo, že křehké ženy, které na své cestě za záchranou Reichu potká a osouloží, mají větší koule než on. Nekorektního humoru je na těch 256 stránkách také poskrovnu. Jen sexu je tu pomalu stejně jako v Padesáti odstínech šedi. Knihu však zachraňuje její poslední třetina, která nabízí nejen spoustu akce, skvělou vesmírnou bitvu, ale především geniální závěrečný zvrat. Právě díky ní si zaslouží svá procenta navíc.
Druhý zväzok začína temnejšou a emotívnejšou témou ako prvý. Kým v prvej knihe sledujeme Čise zvykajúcu si na nový život popri mágovi Eliasovi, nasledujúca knižka nám približuje silu aj následky kúziel a mágie. Dejovo sa síce niekam posunieme, druhá kniha ale slúži predovšetkým ako úvod do budúcich dejových línií a končí presne v tom najväčšom okamihu napätia. Takže môžeme byť radi, že pokračovanie vyjde ešte tento mesiac, aby sme nemuseli zostať v strese veľmi dlho.
Manga sa stále nesie v epizodickom duchu, kedy samotné menšie príbehy jednotlivých kapitol tvoria jeden väčší celok. Prvá kniha sa taktiež niesla v rýchlejšom tempe rozprávania, jej dej vyšiel v anime na štyri epizódy. Tempo udalostí sa ale tentokrát trochu spomalí, a tak je druhá kniha adaptovaná iba do troch epizód. V českej verzii, samozrejme, pokračuje vo výbornom preklade Anna Křivánková, takže o jej kvalite sa nedá pochybovať.
Dôvod popularity tejto mangy je jasný: autorka Jamazaki Koré vie, ako vytvoriť charaktery pod závojom tajomstva a dokázala, že okrem predstavenia vie s nimi aj pracovať, a ukázať ich silné a slabé stránky, ako aj ich postupný vývoj. Je Elias naozaj len monštrum, ktoré nie je ani vílou, ani človekom? Aké city vlastne k Čise chová, ak nejaké vôbec má?
Neklidný Tauril je zaujímavý projekt, ktorý má trochu kostrbatý začiatok. Som si istá, že pár inšpirácií predsa len využijem, pretože samotný svet nie je taký zlý a má niekoľko zaujímavých nápadov. Vytvorenie príbehu pre mojich hráčov od úplného začiatku som ale vyhodila z hlavy, pretože by som musela vymýšľať viac ako treba. Budem teda pokračovať v rozprávaní príbehu vo svete Faerûn z Dungeons & Dragons, ktorý obohatím o Taurilové prvky. Knihe by určite viac pristalo, ak by sa venovala iba samotnému svetu a možno následne vydala dodatky, či druhú knihu, ktorá by sa venovala možným zápletkám. Možno by stačilo pridať ďalších pár desiatok stránok do prvej knihy, ktoré by sa popasovali trochu viac aspoň s históriou sveta. Napriek tomu je ale Tauril stále dostatočne inšpiratívny pre mnoho ľudí, pretože pre rozprávačov (alebo pánov jaskyne), ktorí využívajú vytvorené svety a pre zmenu by chceli stvoriť svoj vlastný, je Neklidný Tauril dobrým pomocníkom.
Rick Riordan ma nikdy nesklamal, a tak tomu bolo aj pri tejto knihe. Jednoducho tohto autora milujem. Pre mňa je už dávno absolútnou jednotkou. Jeho knihy sú vtipné a svieže, no zároveň správne napínavé a dobrodružné.
Dejovo bola kniha pútavá. Riordan vie, ako zaujať. Osobne mi veľmi vyhovovali aj pomerne krátke kapitoly. Na cestu električkou priam ideálne. Hoci na druhej strane, rád ich ukončuje malými cliffhangermi, ktoré vás budú nútiť čítať ďalej. No aj keby tam neboli, knihu by ste isto nepustili z rúk, pretože je tak dobre napísaná. Rick je pre mňa jednoducho zárukou kvality. Vždy budem jeho knihy odporúčať ďalej. Skvelým bonusom je krátke vtipné haiku na začiatku každej kapitoly, ktoré čitateľovi napovie, čo sa bude ďalej diať.
V Temnom proroctve nečakajte nejaké prudko napínavé bitky. Tento diel bol skôr o odhaľovaní minulosti, pravdy a proroctiev, ktoré predurčujú osud jednotlivých postáv. No to vôbec neznamená, že by bol nebodaj nudný. Práve naopak, páčil sa mi ešte viac, než ten prvý. Možno na tom malo podiel aj to, že sa do deja vrátili alebo v ňom boli spomenuté postavy, ktoré sme spoznali v predchádzajúcich sériách.
Příběh sám o sobě není nijak originální. Kdo viděl Mission Impossible, nebo Sky Fall, nebude ani moc překvapený. Stejně tak není překvapením spousta krve, akce a detailně popisovaného sexu. Toho posledně jmenovaného je docela dost a leckoho může odradit. Stejně tak i hovorová čeština, kterou je celý příběh vyprávěn. Humorných hlášek a především humorných scének je v knize tak akorát. Jistě pobaví, ale rozhodně nijak nezdržují. Frost má tedy všechny ingredience klasického splatteru a dává vzpomenout na Kopřivovo Zabíjení.
Co naopak za originální považuji, je skvělý místopis a historické podhoubí, které jsou ve Frostově příběhu zakomponovány. Je vidět, že autor má opravdu hodně načteno, a že ho bavila nejen četba Lovců mamutů, ale i historie jeho rodného kraje. První Frostova mise se tak stává svéráznou exkurzí Moravským krasem a Býčí skálou. Naopak historické okénko, jímž nahlédneme nejen do minulosti bojového mága, ale i do historie autorova rodného kraje, je šikovně zasazen až do poloviny knihy, kdy slovy básníka „umlkly zbraně“ a zdánlivě se nic neděje.
Pamäti Štikúta Strašného Šťukovca III. sú unikátne. Svojou ľudskosťou, nebojácnosťou a hlavne veľkým srdcom statočne konkurujú Harrymu Potterovi od J. K. Rowlingovej. Dobrodružnými výpravami dávno zatienili Kroniky Narnie, aj keď Nekonečný príbeh je stále o jednu fantastickú výpravu napred, časom ich však dračie dobrodružstvá určite doženú. Vo vykreslení postáv sú rovnako čarovné ako stratené deti v Petrovi Panovi a detskí hrdinovia vo Flanaganových hrdinských príbehoch o Hraničiarovom učňovi. Nie sú také abstraktné ako Čarokraj dievčatka September, ale za to ponúkajú magickú dávku všednosti, ktorá nám skrášľuje náš každodenný život.
Pamäti Štikúta Strašného Šťukovca III. sú jednoducho o nás. Rozprávajú obyčajné príbehy o obyčajných hrdinoch, ktorí nepotrebujú tri roztopašné sudičky ani kliatby a prekáračky gréckych bohov, len aby sa hrdinov život niečím okorenil. Nie sú závislé ani na čarovných prútikoch, metlách, Hop-šup práškoch, vysávačoch, lietajúcich zámkoch pána Howla alebo Nemovej začarovanej postele. Nepotrebujú okrasných čierno-bielych úhlavných nepriateľov, aby sa neprajníkom a pochybovačom ukázalo, že výber hrdinu bol správny. Správny a jediný. A zďaleka nie sú vystavané na oslnivých charakteroch, ktoré sem-tam upustia zo svojej cnosti (alebo počestnosti), aby sa mohli za svoje prehrešky očistiť či už splnením náročnej úlohy, alebo spontánnym sebaobetovaním.
Obe knihy, Ako zradiť dračieho hrdinu a Ako premôcť dračiu zúrivosť, sú nielen poriadne hrubé, ale pohrávajú sa aj so silnými spoločenskými témami. Prostredníctvom rôznych reálnych situácií rozoberajú silu priateľstva a jeho úskalia, nahliadajú do duší malých detí, ktoré bojujú s vlastným strachom, vychovávajú statočných rodičov a poukazujú na nezmyselnosť akejkoľvek vojny. Všetko, o čom Cowellová píše medzi riadkami, alebo o čom rozpráva práve cez postavy, splýva s fantastickou dejovou líniou úplne prirodzene. Je teda úplne normálne (áno, opäť), že knihy, ktoré od nej teraz držíte v rukách, sú skôr sprievodcami životom obyčajného človeka, ktorý jedného dňa musí vyrásť. Ale kým sa tak stane, kým naozaj dá svojmu detstvu zbohom, musí objaviť sám seba, nájsť svoj cieľ a prežiť nejednu veľkú patáliu!
Ak ste nebodaj nič z tohto v Cowellovej knihách doteraz nenašli, potom si pozorne prečítajte aspoň posledné slová jej hrdinu, ktorými sa svoje dračie memoáre rozhodol ukončiť. Povedia vám všetko, čo by ste o drakoch, ľuďoch a rozprávkach mali vedieť:
Knihy sú ako draky, ak v ne veríte a nečítate ich, prestanú existovať..
Hry na hrdinov prebúdzajú v hráčoch fantázie, ktoré teraz vďaka vydavateľstvu Mytago môžu konečne rozvíjať i v čoraz obľúbenejšom steampunkovom žánri. Človeka až zamrzí, že tej domácej komiksovej tvorby je stále akosi pomenej. Treba byť preto vďačný za akýkoľvek prínos, navyše, ak sa snaží od toho klasického komiksu trochu odlíšiť. Vzpoura Automatonů preto nemusí predstavovať len komiks snažiaci sa upútať pozornosť na Príbehy impéria, ale aj posun vpred, iskričku nádeje a chuti predstavovať príbehy v tej najvizuálnejšej forme. Zo samotného príbehu vám toho schválne beztak veľa neprezradím, veď najlepšie aj tak urobíte, keď sa proti tikajúcim strojom postavíte sami. Pevne verím, že tak zahoríte zvedavosťou a Vzpourou Automatonů podporíte domácu komiksovú tvorbu, ktorá predstavuje súkolesie nevyužitých možností, vyjadrení a chutí.
Čtvrtý díl Deadpoola se nese ve znamení akce, drsnými scénami se tu nešetří. Tempo je vražedné, nechybí intriky, podrazy, vrazi, a když na to přijde i sem tam nějaké hrdinství a šťastné chvilky. Vtipy a hlášky se střídají se souboji a zároveň nechybí psychologie a rozpracované charaktery. Můžeme skvěle sledovat průběh Deadpoolova šílenství, jeho rány z minulosti zaobalené v tvrďáckém kabátě. Postava už do předchozích dílů dostává nový rozměr po emoční stránce a celý vývoj Deadpoolovy osobnosti je opravdu zajímavý. Scénáristicky opět funguje osvědčená dvojka Gerry Duggan a Brian Posehn zatímco kresbu mají na starost tradičně Scott Koblish a Mike Hawthorne, kteří se vskutku vyřádili.
Jednou z věcí, která čtenáře na Hořícím koni zaujme, je košatý a barvitý jazyk. Což je něco, s čím se v dnešní době v žánrové literatuře moc často nesetkáme. Nádherně barvité popisy krajiny či měst, ale i počasí nebo bitev nemají daleko k Erbenově Kytici. Autorky nám tím jasně dokazují, jak krásná čeština dokáže být. Mě jejich styl vyprávění okouzlil, někdo jej však může považovat za problematický.
Obě autorky jsou známy svou precizností při přípravě knihy. Historická věrohodnost tedy i z Hořícího koně sálá do všech stran. A ačkoli jde o historickou fantasy, je velice sympatické, že si autorky dali tu práci a vyhledali si nejen legendy o Spin de Mulovi, či jiných mytických bytostech a legendách Pyrenejského poloostrova, ale v postatě vše. Dobovým šatstvem počínaje, přes stravovací návyky tehdejších obyvatel, až po místní zvyky a obyčeje.
Ohnivý kůň přináší do české fantastiky zajímavý příběh z atraktivního a českému čtenáři prakticky neznámého prostředí. Navíc vyprávěný krásným jazykem. Neosloví každého, ale kdo si zamiloval Stín modrého býka, neměl by váhat.
Ako správni fanúšikovia, muklovia či čarodejníci, určite toho veľa o svete Harryho Pottera viete. O tom s vami nebudeme diskutovať. Len vám taktne pripomenieme, že sú tu stále veci, o ktorých ste možno doteraz nič nepočuli, alebo ste na ne jednoducho nesprávne nahliadali. Zaškatuľkovali ste ich. Stáva sa to aj iným tvorom, verte nám. Úlohou expertov, v tomto prípade Jody Revensonovej a Erika Fazekaša (vydavateľstvo Slovart), je aj to, aby vám isté skutočnosti odhalili tak, ako sa po správnosti odohrali. Od roku 2015 (u nás) sú k dispozícii vyššie uvedené čarovné rukoväte, čo hravým pútavým spôsobom rozšíria obzor. Niečo naučia, trošku vzdelajú, stane sa aj to, že sem-tam rozosmejú. Hoci sa obsahom orientujú na filmový priemysel, zažijete s nimi kopu zábavy a tzv. WOW efektov, ktoré každou jednou stranou naberajú na svojej magickosti.
Vo štvrtej publikácii Jody Revensonovej a Erika Fazekaša, Harry Potter. Rekvizity a artefakty, budeme cestovať svetom filmových rekvizít. Hoci sa na prvý pohľad zdá, že pôjde o jednoduchú výpravu, opak je pravdou. Ak chcete nahliadnuť do kreatívneho procesu výtvarníkov, architektov, dizajnérov, počítačových mágov, a tak trochu aj detektívov a historikov, pripravte sa na to, že najnovšia 207-stranová „Potterovská biblia“ vám nedá dýchať od úvodu. Navyše, ak ju raz prelúskate, svedomito, môžete na hodinách estetiky zabodovať. A nielen to!
Autorke si v knihe Sníh nebo popel vytvorila vlastný svet - Primoriu, ktorá má svoje pravidlá a tradície. V Primorii existuje osem kráľovstiev. Štyri striedavé, v ktorých má rok štyri ročné obdobia, a štyri stabilné, teda Jar, Leto, Jeseň a Zima, ktorým vládne len toto jedno ročné obdobie. Každé z kráľovstiev má svoj vlastný zdroj mágie, ktorý ho posilňuje a dodáva jeho vládcovi moc.
Zo samotného textu však cítiť, že ide o Sarinu prvotinu. Kniha mala pomerne dlhý rozbeh, chvíľami pôsobila ako akčný román a chvíľami zas ako mierne presladený kúsok, v ktorom hrdinka nerieši nič iné, len to, ktorému z dvoch úžasných chlapcov dá svoje srdce. Našťastie sa však tento ľúbostný trojuholník nestal ústrednou témou knihy a autorka sa s ním zjavne len pohrávala.
Od druhej polovice sa z knihy stalo naozaj dobré čítanie. Síce som nemala pocit, že by som ju nedokázala pustiť z ruky a musela ju čítať do hlbokej noci, ubiehajúce stránky som si naozaj užívala. Vyhovovali mi aj pomerne krátke kapitoly, ktoré som dokázala v pohode zhltnúť aj počas jednej cesty električkou. Zároveň som sa však nemusela obávať, že sa budem v práci celý deň ošívať na stoličke a prsty ma budú svrbieť nedočkavosťou, aby som knihu zase vzala do rúk.
Kniha se sice nese v noirovém pomalejším tempu a dokáže stavět na atmosféře, přesto je poměrně přímočará a ani o akci zde není nouze. Autorův zprvu těžkopádnější styl se záhy lepší a nutno mu přiznat, že je čitelný s minimem rozptylování. Popisy jsou zde účelně pro navození atmosféry a zároveň velmi umírněné. McLean se nevyhýbá drsnějším naturalistickým scénám, nemaluje si krásný fantasy svět, ale řádně přitvrzuje a zároveň kombinuje osvědčené prvky. Svižně umí podat i klišé v podobě andělských bytostí, souboje dobra a zla a mnoho dalších. Humoru je zde poměrně málo, a především se jedná o ten černý a sarkastický, spočívající především v Donově komentování situací.
Drake je zajímavá oddechovka, která sice není žádným vybroušeným knižním skvostem, ale svou funkci splňuje – baví, příjemně se čte a čtenáři přinese dostatečně zajímavý mix akce a fantastiky. Bonusem je, že první kniha z této série má uzavřený příběh a druhý díl vyjde v příštím roce.
ž samotná obálka vám napovie, že pôjde o majstrovský kúsok výnimočných grafikov. Kresba je úžasne prepracovaná a Lara na nej pôsobí nesmierne sexy a zároveň žensky. Jednotlivé príbehy, napriek pôvodného roku vydania, sa nedržia pre komiksy známej vnútornej kompozície. Rozmiestnenie panelov, textu či obrázkových polí je uvoľnenejšie, nepodlieha stereotypu, naopak, ilustrátori s nadšením využívajú celú plochu, ktorú im arch ponúka. Pred očami sa vám tak v priebehu niekoľkých sekúnd bude prehrávať jeden dokonalý grafický výjav za druhým. Celoplošné ilustrácie, plastická kresba prechádzajúca z jedného obrázkového poľa do druhého bez toho, aby pôsobila rušivo, a to vrátane jej textovej časti, alebo len nádherne farebné stránky, kde sa tón snúbi s tónom, vám na tvári vyčarujú úsmev. Toto vydanie je naozaj určené pre fajnšmekrov a Lariných fanúšikov, ktorí si s ňou čo-to odžili a dokážu oceniť aj grafické umenie. Veru, Lara vás očarí a jej pôvab vás neopustí na žiadnej stránke tejto výnimočnej zbierky, ktorú som si priam zamilovala a prečítala ju hneď niekoľkokrát, kým som sa pustila do písania recenzie.
Ako už bolo povedané, zbierka obsahuje komiksové zväzky 1 až 15, ktoré dokopy tvoria 6 príbehov. Niektoré z nich boli mimoriadne napínavé, niektoré zase trošku hraničili s klišé, pretože Lara v nich pôsobila až príliš dokonalo. Mám na mysli situácie, kedy hrdina vraví, že niečo dokáže len a jedine on a nik iný na svete. No uznajte, to znie trošku namyslene. J Avšak Lara má byť na čo pyšná, čo nám napokon dokazuje na každej stránke. Len jej nepriatelia občas pôsobia ako Stormtrooperi. Trafia všetko možné, len nie svoj cieľ. Čo sa ale Lare nejedenkrát hodilo. Zato jej muška bola vždy presná a jej jazyk ostrý ako britva, a to som ocenila najmä v niektorých scénach s Chaseom Carverom, ktoré boli fakt famózne.
Pán Guľôčka vám na 52 stranách vyrozpráva 11 krátkych príhod, ktoré zažil so svojimi priateľmi počas obyčajného dňa. Možno ich budete poznať aj vy, pretože nie sú ničím fantastické, sú úplne, ale úplne bežné a prešiel si nimi snáď každý z nás. Svoje čaro však má nejedno dobrodružstvo, ktoré sa k vám prihovorí. Wojciech Widłak má dar rozprávania. Vtiahne vás do deja, ani neviete ako, a medzi riadkami vám vysvetlí, čím je konkrétna situácia zaujímavá, ako sa v nej správne zachovať, alebo prečo k nej došlo. Hravé ilustrácie od Elżbiety Wasiuczyńskej doplnia jeho príhody o zaujímavé momenty, a hoci ich nie je veľa, formátom sú polstránkové, niekedy ani to nie, vyčarujú vám úsmev na tvári. Ich farebné tóny sú také rezké ako pán Guľôčka sám.
Pán Guľôčka je názov knihy o starnutí, prežívaní bežného dňa v živote dôchodcu, ale aj o trávení času s vnúčatami. Ponúka čitateľom pestré ilustračné momentky, z ktorých môžete kedykoľvek niečo vyťažiť aj v hektickej realite, alebo sa nimi jednoducho inšpirovať, ak sa stane, že si odrazu so svojím starým otcom nemáte čo povedať. Pán Guľôčka vám ponúka i nahliadnutie do sveta seniora, ktorého ani tak netrápia zdravotné problémy, malý dôchodok, nevrelí ľudia alebo zľavy v supermarketoch, ktoré vlastne zľavami ani nie sú. Skôr sa bojí toho, že odrazu zostane sám, pretože je pre okolie a rodinu málo zaujímavý, úplne out, priveľmi staromódny, čudne vychovaný... jednoducho starý. A všetky tieto obavy ukrýva za vľúdny úsmev, dobrú náladu a dôvtip, ktorým si vás jednoducho získa.
Čarodejnica Kvetka vám rozpovie 39 dobrodružstiev. V každom z nich sa zoznámite so zaujímavým obyvateľom Lipového hája, ktorého čosi trápi. Hoci všetky príhody majú rovnakú kostru, len iného hrdinu, ktorému Kvetka pomôže, obsah a zámer knihy tým netrpí. Práve naopak, hravou formou, stálym opakovaním, slovnými hračkami, nápadnými menami hlavných hrdinov, ako aj postavou samotnej čarodejnice, pomáha deťom naučiť sa z ríše rastlín čosi zaujímavé. Zapamätať si, aké bylinky vedia tíšiť bolesť, a to aj napriek tomu, že sú jedovaté. Dať si pozor na dávkovanie, alebo aj na to, čo z liečivej bylinky treba použiť. Pomáhajú im rozpoznať rozdiel medzi záparom, čajom, tinktúrou i liečivým olejom, a v neposlednom rade sa im snažia vysvetliť, že aj pacienti sú iní. A nie každému sa dá dohovoriť, vyhovieť a ihneď mu pomôcť od bolesti.
Čarodejnica Kvetka vašim deťom vysvetlí aj to, že bylinky treba vedieť nájsť, mať s nimi kopu trpezlivosti, poriadne ich vysušiť, zbytočne netrhať, ak sa nemajú na čo použiť a že nie všetky čarodejnice lietajú na zubných kefkách, alebo snívajú o peknom nose bez bradavíc. A sem-tam vám trošku nevrelo pripomenie, že ani ona nemá na všetky choroby liek a rovnako tak nie je vševediaca. Všetko, čo vie, sa poctivo naučila. A aj taká pomoc v núdzi potrebuje istú prax.
Callum Lynch je sympatický anti-hero charakter. V novelizácii ho spoznávame o niečo viac, vidíme lepšie aj detailnejšiu jeho minulosť. Vedľajšie postavy taktiež dostali priestor, ich vývoj je podstatne viditeľnejší a pôsobia menej do počtu. Kniha je lepšie zorganizovaná ako film, a aj podstatne lepšie napísaná ako scenár. Prišlo mi, že opisy prostredia boli zvládnuté lepšie ako opisy súbojov, ktoré mne osobne pôsobili na začiatku o niečo viac kostrbato, ale postupne sa dostali na dobrú úroveň. A samozrejme, rovnako ako vo filme aj tu sú dve dejové línie postupne sa prepletajúce, dotvárajúce celý celok „Aquilarova minulosť - Callumova prítomnosť“. Kým v hrách chcú ľudia podstatne viac prítomného času, u filmu boli ľudia sklamaní len menšou porciou minulosti. Tá zas nie je taká malá a bez prítomnosti by celá adaptácia bola veľmi nesúmerná a svojím spôsobom aj bez hlavy a päty. Christie Goldenová je však veľmi dobrá spisovateľka a našla si svoju cestičku ako misky váhy vyvážiť bez problémov.
Dúfala som, že autorka mierne pozmení koniec, kde mi rozhodnutia istej postavy prišli mierne nelogické. Ale dosť o tom, aby som náhodou neodhalila zápletku. Hlavným dejom avšak kniha nekončí, na konci nájdeme ešte bonusových približne štyridsať strán obsahujúcich samostatné informácie o ostatných subjektoch/postavách. Vďaka tomu sa dozvieme viac o ich predkoch a znovu tu padnú mená, ktoré poznáme aj z hernej série.
Robert Ryan prináša kvalitnú historickú detektívku. O tom niet pochýb. Fiktívne, ale aj reálne postavy, mimo univerza Sherlocka Holmesa, na vás pôsobia autenticky, a presne tak, ako si to klasická štruktúra detektívneho románu žiada. Ryan sa však ani v druhej časti nevyhol zbytočnému pátosu, zdĺhavému opisu či vybočeniu zo základnej charakteristiky hlavných postáv, ktoré si od Doyla vypožičal. Dalo by sa povedať, že v tomto smere zamrzol populárny spisovateľ na mieste.
Isteže, Sherlock Holmes dostáva oveľa viac priestoru, ako tomu bolo v prvom románe. Lenže nič, okrem mena, nenaznačuje, že k nám Sherlock Holmes naozaj prehovára. Spôsob, akým sa prezentuje na verejnosti spolu so svojím osobným kronikárom, vyznieva miestami až tragikomicky. Vyvoláva nedôveru, apatiu, nevôľu pokračovať v čítaní ďalej, pretože to už nie je Sherlock taký, akého ho z kníh či seriálov poznáme. Chýba mu iskra, prehnaná sebaistota, záľuba v extravagantných metódach dedukcie či samotná dedukcia. Naoko je možno krok pred svojím priateľom, zdanie však klame. Čím bližšie sme k rozuzleniu, tým viac si uvedomujeme, že je to John H. Watson, ktorý na seba prebral úlohu detektíva – amatéra, absorboval niekoľko Holmesových čudáckych čŕt a neustálu paranoju, a snaží sa vyriešiť zločin najlepšie, ako vie. Keďže ide o prípady doktora Watsona, je pochopiteľné, kto bude na seba strhávať pozornosť.