Ivan F komentáře u knih

Už je to nejaký ten rok, ba priam desaťročie, ak nie viac, čo som dočítal siedmy diel o Zaklínačovi a popravde, nejako si nepamätám, o čom to bolo - poviedky už vôbec nie, to je hádam aj štvrťstoročie od prečítania. Nadišiel čas oprášiť si spomienky spojené so Zaklínačským svetom (mám v pláne prečítať si všetkých osem kníh na budúci rok), a tak som sa začal svedomito pripravovať - knihy už zakúpené mám a pridal som k nim Kódex. V knihe som si takmer celý november listoval, prezeral si obrázky, študoval mapy, primeriaval si veľkosť príšer a netvorov k postave Geralta (veľmi fajn pomôcka) a pomaličky som sa začal cítiť spojený so svetom Sapkowského univerza. Čo dodať? Kniha je pre každého, kto má čas v nej popri čítaní (alebo počúvaní) aj listovať, výborným doplnkom, predsa len sa čitateľ nemusí zamýšľať, kde ktorá krajina je, alebo ako ktorá príšera vyzerá, len si to nalistuje a hotovo. Ilustrácie v knihe sú príjemne detailné.

32 29.11.2023

Túto knihu zaraďujem do série podrazov, kedy sa sci-fi háv použije na zakrytie autorovho zámeru ponúknuť čitateľovi dávku filozofie alebo kultúrneho zamyslenia sa nad ľudstvom. Presne toto spravil aj pán Aldiss a z môjho pohľadu mu to moc nevyšlo. Na začiatok si je nutné položiť otázku, na ktorú neexistuje odpoveď a to: čo je vlastne civilizácia, a koho alebo čo možno za ňu považovať? No a potom sa ako odpoveď dajú napísať stohy kníh a ani jedna z nich nedokáže obsiahnuť to množstvo nuancií, na ktoré by sme narazili. Svoju odpoveď nám dáva aj pán Aldiss. S malou obmenou by sa táto otázka dala položiť aj na tému inteligencia. Ale načo to robiť vo forme sci-fi románu? To mi príde zbytočné. Že ľudstvo je na ceste do večného zatratenia (a to by sa naplno prejavilo aj pri stretnutí iného druhu), to musí byť jasné každému racionálne zmýšľajúcemu človeku.

Po prečítaní štvrtej knihy od pána Aldissa, z ktorých ani jedna nebola lepšia než priemerná, som sa rozhodol, že som si s týmto pánom nesadol a z jeho literárnym dielom som skončil. Jednoducho mi jeho štýl nepasuje.

32 14.10.2023

Pre niekoho, kto nečítal romány zo série Heechee, tieto poviedky nedávajú veľký zmysel, a pre tých, ktorí romány čítali, tak poviedky čítať nemusia, pretože v nich nie je veľa nových informácií. No je to zároveň príjemné čítanie s typickým Pohlovým štýlom, ktorý mi sedí a napriek málu, čo človek dostane, je to príma návrat do série. Takže sa mi táto útla poviedková kniha páčila.

Nakoniec hodnotím štyrmi hviezdami. Jediné na čo sa môžem sťažovať je krátky rozsah, ale na druhú stranu kniha neomrzí, k tomu čitateľovi nedá šancu - šup a už je koniec. Dovolím si ešte jeden postreh: viackrát som si všimol v mnohých starších SF kusoch, kedy sme sa nehrali na #meetoo, a to je fakt (môj postreh aj #), že vzťahy ženy-muži sú pomerne čiernobiele, čo je na prvý pohľad roztomilé, pretože dámy nosia priliehavé kombinézy rozopnuté nielen cez prsia, ba priam až po pupok, no na druhú stranu to pomerne rýchlo človeka omrzí. Teda je to tak trochu pulp fikcia, no na druhú stranu je Pohlov štýl oveľa oveľa viac, než lacné pipiny kontra nadsamci - hoci tam sú, aj pipiny, aj nadsamci. Avšak dobré SF zostáva.

32 09.07.2023

Od autora som prečítal približne polovicu detektívok z 87ho obvodu a smelo môžem napísať, že "Panenka" je zatiaľ to najlepšie, čo sa mi dostalo pred oči. Už začiatok, kedy spisovateľ bez zábran a skutočne bez akýchkoľvek škrupúľ popisuje vraždu, ktorú vo vedľajšej izbe počúva dievčatko s panenkou v rukách, nuž tento začiatok mi postavil všetky chlpy na tele svojou surovosťou a priamočiarosťou opisu. Už dlho predlho sa mi nestalo, aby ma nejaká scéna takto dostala. Druhé, čo som pomerne zle znášal, bol ďalší útok na Stevea Carellu, toho autor nechal už toľkokrát zmlátiť a postreliť, že je to až neuveriteľné, že stále žije. Tentoraz z neho spravil takmer drogovo závislého jedinca. Neviem, či spisovateľovi táto postava nejakým spôsobom vadila, ako Poirot tete Agathe, ale vyzerá to tak. Podtrhnuté a spočítané - pre mňa jeden z naj Hunterových románov.

32 26.03.2023

Pamätám si, ako mi kniha kedysi dávno nesadla, pretože som čakal úroveň iných Dickových diel. Tá tu nie je ani na tretí krát, a zároveň mi je to po opätovnom prečítaní vysvetlením, prečo je to autorova najznámejšia a najčítanejšia kniha. Dickove schizofrenické vnímanie sveta, neuchopiteľnosť toho, čo je "realita" a čo nie je, to všetko je tu len v náznakoch a skalný priaznivec Philipových vízií si zúfa. Zato priemerný čitateľ (rozumej čitateľ, ktorý nie je priaznivec SF alebo len veľmi vlažný priaznivec) si chrochtá blahom, lebo v románe je všetko jasné a nič z P.K.Dickovho univerza tu nie je - teda je, ale v tak miernej dávke, že sa v príbehu dá bez problémov orientovať, čo je v iných spisovateľových knihách problém. Takže podčiarknuté a spočítané - knihu som si prečítal tretí krát a ... a je to Philip Dick, ale len priemerný. Našťastie napísal mnoho lepších kníh a už teraz sa na ne teším, hoci ich budem čítať opakovane.

32 05.03.2023

Románová trilógia na začiatku pripomína, akoby ju napísal Karl May alebo James Fenimore Cooper - je to taká klasická indiánka - pomyslel som si. Lenže ono sa to po pár stranách zmení a čitateľ dostáva prepletenec vzťahov, kde síce je na jednej strane silný muž, no na druhej strane by svoju "veľkosť" nedosiahol, nebyť silnej ženy. Takže príbeh začína listom od nej, on sa rozkýve, navštívi ju, dajú sa dokopy (žiadna romantika sa v ich vzťahu nekoná) a už to celé frčí jedna radosť. Celkový dojem mi však kazili pasáže, ktoré boli zjavne inšpirované štýlom a príbehom z knihy Pýcha a predsudok, to bolo až príliš okaté. Bola to iná doba, dnes by taká prehnaná hanblivosť popisovaná v knihe bola na smiech a poklepanie na čelo. Zvyšok bol fajn, no neubránil som sa porovnávaniu so ságou rodu Forsythovcov, hoci tá je úplne iná, ale v niečom sú si knihy podobné. Nakoniec musím zmieniť modernú pliagu menom peniaze - tie tu zohrávajú extra úlohu ničiteľa všetkého dobrého, rodinu nevynímajúc, tú hlavne.

P.S. V nemenovanom obchode s obuvou (pomenovať ho nemôžem, inak by to bola reklama) si už roky kupujem šľapky na doma. Sú značky Björndal, taká milá paralela s knihou.

32 27.01.2023

Tak trochu som sa obával, že Harry už notne poznačený vekom (aj samotný autor mal v dobe vydania 64 rokov - asi sa mu tak lepšie píše a vie sa stotožniť s H.B.), nebude stíhať s dychom a tým pádom to už dobré čítanie nebude, no jeho spojenie s detektívkou z nočnej smeny (lingvisti mi môžu so zmenou akurát tak vyliezť na hrb, zmena je zmena a smena je smena) bolo od Connellyho správnym krokom. Spolu im to klape parádne a čitateľ dostáva stále výdatnú porciu dobrého príbehu a slušných pár hodín čítania. Takže starý Bosch je nahradený mladou Renée a nohavice sú vystriedané sukňou. A že jej to šľape, o tom niet pochýb. S prihliadnutím na autorov vek a zmysluplný príbeh, tak v rámci žánru ide o veľmi veľmi slušný krimi román.

32 16.07.2022

Krimi, ktoré nie je ničím prekvapivé a podobných sú plné pulty kníhkupectiev. Na druhú stranu sa kniha dobre číta, príbeh takrečeno odsýpa, no nepresvedčil ma, aby som siahol po druhom diely. Najmä koniec, ako zo zlého akčného filmu, ma veru poriadne nakrkol, o prevrátených očiach škoda hovoriť - bolo to lacné a napísané na efekt, ktorý niekomu, samozrejme, vyhovuje - mne nie. To, že autor (ako aj mnohí iní pred ním) zosmiešňuje políciu, mi tiež nepríde ako pridaná hodnota, skôr to u mňa prevážilo antipatie na stranu Kate. No, akoby som to zhrnul? Ak chcete štandardnú, neprekvapivú, pomerne tuctovú, ale pritom dobre napísanú krimi knihu, je to správna voľba. Ak chcete niečo sofistikovanejšie, tak tu nič také nenájdete a treba siahnuť po inom autorovi/autorke.

32 18.05.2022

Pár dní pred Vianocami som si prečítal knihu o Vianociach. Teda o Vianociach spojených s vraždou v podaní pani Agathy. A že to naťukala na papier pomocou písacieho stroja úplne dobre, o tom svedčí taktiež hodnotenie čitateľov. Dodám len toľko, že Christie aj tentoraz do textu vložila indície, ktoré by vnímavému a na detaily zameranému čitateľovi mali prezradiť, kto je vrah. Lenže ako to býva, aj keď sa človek dovtípi, kto bol páchateľom, tak všetky ostatné detaily obsiahnuté v podobe Poirotovho záverečného monológu (ten si vždy z kníh, kde sa HP objavuje najviac vychutnávam), tak tie si nikto nemôže domyslieť, to ani náhodou. Za mňa výborné čítanie so správnym rozsahom strán - lesy treba šetriť. A hneď mám krajšie sviatky :-)

32 07.12.2021

Prvý dôkaz o spisovateľskom majstrovstve Salvatore Lombina je práve v tejto knihe, druhým dôkazom je kniha Džungľa pred tabuľou - vtedy bol už úplne vyzretým spisovateľom. Áno, tento príbeh letmo sa dotýkajúci 87ho obvodu je skvelou ukážkou pisateľskej zručnosti, ale zároveň nás, skalných čitateľov Salvatoreho príbehov, necháva tak trochu chladnými, pretože toto nie je typický príbeh z 87čky. Teda je, len je inak napísaný, netypicky v porovnaní s inými jeho knihami. U mňa spisovateľsky bez výhrad, samotný príbeh však gradáciu a spád najlepších Salvatoreho diel nedosahuje.

32 13.09.2021

Ak by som sa vrátil do čias detstva k tetičce na Moravu, tak by som videl detto to isté, čo pani Betty zosmolila na stránkach tejto knihy - s tým rozdielom, že zažiť to na vlastnej koži bolo o niečo zábavnejšie než čítať ufňukané kňučanie. Iste, sú tu rozdiely, ale nijak priepastné a verím tomu, že aj v dnešných časoch mnohí ľudia žijú podobným štýlom života.

Po knihe som siahol zo zvedavosti, nakoľko má hodnotenie také aké má a takisto ju vysoko ohodnotili aj ľudia, ktorých mám v obľúbených. Moje hodnotenie však bude polovičné a rozhodne z knihy nadšený nie som. Celkový dojem z knihy mám taký, akoby mi niekto dal zoznam vecí, na ktoré sa treba ponosovať. Ani autorkin štýl ma neočaril a kniha nie je zábavná ani vtipná, hoci ju za takú mnohí považujú. Nechcem nikoho uraziť, ale je to také typické ženské čítanie s typom humoru primárne určeným ženám (mnoho kladných hodnotení pochádza práve od nich), ktorému som neprišiel na chuť, hoci iné knihy, ktorých cieľovou skupinou sú čitateľky, ma ako muža bavili.

32 03.07.2021

Kniha o povrchnosti, k tomu jednoduchý príbeh, ktorý sa pod jej nánosom stráca. Okrem toho, kto má koľko majetku a kto ako vyzerá v knihe nič nie je. Vlastne je: ohováranie. Vyššia a vyššia stredná trieda asi nemala v tom období nič iné na práci a tak len mleli pántom o tom, kto je aký škaredý, povýšený, aká je tamtá hnusná a hentá protivná. K tomu si takmer naložili do spodničiek pri predstave o vojakoch. No a neustále rozhovory o šatách, vydávaní sa alebo plesoch mi tiež čitateľské blaho nepriniesli. Kedysi sa tak žilo, ale som rád, že som vtedy na svete nebol, čudujem sa, že pri tomto druhu literatúry ľudstvo dosiahlo pokrok. Takisto hlavné postavy príbehu sú také ako z červenej knižnice - on drzý, pyšný a bohatý, pritom rozhľadený a samaritán, ona plná predsudkov, jemne trafená a pritom intelektuálne na výši. Všetci sa správajú ako snobi, hoc im často trčí slama z topánok. Suma sumárum: nebavilo ma to, hoci autorka chcela napísať mierne ironickú kritiku vtedajších pomerov, za mňa raz prečítať stačilo a nepotešilo ma prečítané.

32 26.04.2021

Olsenove príbehy sa veľmi dobre čítajú, hoci ich kvalita je premenlivá. Okrem toho majú tú výhodu oproti iným autorom zo severu Európy, že nepotrebujú šokovať detailným popisom brutalít. Tentoraz spisovateľ zvolil taký civilnejší prístup a mne sa to skutočne páčilo. Vôbec mi nevadilo, že podrobne rozoberá Rose, práve naopak, boli to najlepšie pasáže z celej knihy. Čakal som, že sa konečne dozviem niečo viac o Asadovi, ale autor ma prekabátil a naservíroval mi Rose. Takže Asad niekedy nabudúce. No a čo sa týka osôb, ktoré si spravili selfie momentku, tak podľa mňa dostali čo si zaslúžili. Vedel som sa vžiť do konania Anne-Line, predsa len vyžíriek sociálneho systému je asi všade dosť. Téma povrchnosti, vypočítavosti je veľmi aktuálna a bude to veľký európsky problém. Vlastne si myslím, že autor chcel poukázať, že máme dosť vlastných pijavíc, ktoré cucajú sociálny systém a nepotrebujeme k nim pridať ešte ďalších "prisťahovalcov", ktorí systém podoja mocnejšie. A kto to všetko zaplatí? No nič, odpoveď nám dá až budúcnosť. Nakoniec ešte jedna vec, vrahyňa znova uniká väzeniu a hynie (podobne končia predchádzajúce dva alebo tri prípady oddelenia Q), čím šetrí štátne výdavky. Olsen vidí to, čo vidia aj iní, a takto skryto cez beletriu nato poukazuje a ja mu fandím.

32 30.12.2020

Mnohokrát bolo o tejto knihe zmienené, že je to autorova najlepšia kniha. Keďže ju napísal ako prvú, tak súhlasím, lebo dovtedy nebolo s čím porovnávať, ale potom sám seba prekonal trilógiou o Tróji - tá mi prišla vo všetkom lepšia. Okej, nejdem porovnávať (sú to dva úplne odlišné eposy, to je fakt), ale čitateľsky mi Legenda neulahodila. Na prvotinu to nie je zlé, ale žeby som si z toho sadol na zadok, to teda nie. Rozumiem tomu, že spisovateľ sa potreboval vyspovedať (nevedel či boj s chorobou vyhrá), no ako celok je to také, skrátka mdlé. Korenia, chuť a živé farby sa v Gemmellovej tvorbe objavili až neskôr, tu mi to chýbalo. No a koniec príbehu, tá fantasy vsuvka, to mňa osobne sklamalo. Príbeh mohol mať omnoho väčšiu váhu, takto ma akurát rozčúlil a pokazil mi zážitok. Smútok má zostať smútkom a bolesť bolesťou.

31 15.10.2024

Aj tentoraz zvíťazila nostalgia a siahol som po ďalšom románe od Julesa, ktorý som nikdy predtým nečítal. Keďže viem, že pán Verne je občas pomerne dosť rozvláčny (a niekedy aj neúnosne popisný), očakávania som mal primerané. Začiatok knihy slušný, záver odfláknutý a tých zvyšných 250 strán - nuž, to je pomerne nudný popis cesty okolo Čieneho mora. Je však poučné (vo svetle toho čo sa deje na Ukrajine po jej napadnutí Ruskom) prečítať si, aké boli pomery a kde boli hranice, a ktoré územie komu patrilo v dobe napísania tejto knihy, teda v roku 1883. To je slušný dejepisný a zemepisný bonus, pretože inak je to chudokrvný román, ale s ohľadom na dielo pána Verna, je to taký jeho priemer. Podtrhnuté a spočítané, prečítal som si ďalšiu knihu od Julesa, no tentoraz to bolo stretnutie, ktoré sa moc nevydarilo. Niekedy nabudúce, keď siahnem po niečom, čo som ešte nečítal, to bude hádam lepšie.

31 10.10.2024

S Asimovom mám problém, pretože sa mi jeho štýl nepáči, nedokáže ma zaujať, namiesto toho ma irituje. Napriek tomu sa sem-tam k jeho tvorbe vrátim, pretože nápady mal dobré - len to spracovanie mi nesedí. Po Oceľových jaskyniach (tie som čítal tak pred štvrťstoročím) som sa k detektívovi Eliášovi vrátil a bolo to fajn stretnutie. Síce poznačené miernou nedôverou v spisovateľské schopnosti starého Rusa s americkým pasom, ale príbeh zo Solarie patrí k tým vydarenejším. Okrem toho sa Asimov úplne presne trafil, taká pre neho vzdialená vízia je dnes takmer realitou - a mne je z toho smutno.

Taký krátky dovetok: Asimov stanovil tri robotické zákony a v duchu príslovia, že paragraf má taký tvar aký má, lebo sa dá ohýbať podľa potreby, tak zároveň ukazuje, ako sa dajú "ohnúť!".

31 07.07.2024

Je fascinujúce čítať o prerode jednej postavy, ktorá by sa dala zhrnúť do kratučkej vety - Edmond Dantes je mŕtvy, pomsta má meno Monte-Cristo. Budem sa síce opakovať, no príbeh, s ktorým som sa prvýkrát stretol prostredníctvom televízneho vysielania, ma baví opakovane, hoci ho poznám takmer do detailov - natoľko sa mi dostalo pod kožu spisovateľské umenie jedného kreola menom Dumas. A že to bol majster zastrúhaného husieho brku a atramentu, o tom nemôže byť pochýb. Tak rozohrať jednotlivé dieliky, ba priam sa dá napísať jednotlivé nitky, aby z nich nakoniec vznikol povraz bez akýchkoľvek uzlov, to skutočne dokáže len málokto, a Alexandre bol toho jasným príkladom. Na to, že je tento príbeh bradatý, tak je neskutočne svieži, lebo to všetko hnusné po dnes deň pretrvalo a máme tu ukážkový príklad, ako zlo trestať. Môj zrak už síce nie je takým, akým býval, ale to drobné písmo, ktorými je text na stránkach vysádzaný, nuž ten mi za námahu a boľavé oči stojí.

31 16.06.2024

Do tretice všetko dobré - toto porekadlo platí, pretože tretie stretnutie s dielom pána Heteši sa podarilo. Či som si zvykol na jeho osobitý humor (ktorý nie je pre každého stráviteľný, to si priznajme) alebo som sa len nechal unášať pomerne krkolomným dejom (nutno uznať, že autor manévruje bravúrne), v každom prípade to bola slušná jazda od jednej nemožnej (často komplikovanej) situácie k ďalšej a ďalšej. Bavilo ma to a to tak, že moc. Humor je poplatný autorovmu vnímaniu sveta a roku jeho narodenia, čo každému nemusí vyhovovať, ale sympatické je, že ženy (napriek fyzickým vnadám a ľahkému erotickému dusnu - autor v mladosti niečo zmeškal a už to nikdy nedohoní) hrajú pozitívne úlohy a sú takmer vždy inteligentné. K tomu primerané množstvo akcie a je to super oddychovka, ktorá sa fakt dobre číta, hoci je to literárny brak - a tým pádom je o zábavu postarané.

31 30.05.2024

Kniha, ktorá bolestne čitateľovi pripomína, ako sa literárna predloha a filmové spracovanie vždy líšia. Skrátka a dobre, nie vždy sa oplatí ísť do kina a to ani so samotným Stephenom Kingom, hoci nutno uznať, že výber je to pekný, dobre sa číta, no jeho zmysel mi uniká, nakoľko všetky poviedky/novely sú súčasťou originálnych zbierok. Ale prečo nie, peniaze treba vytrieskať aj takto. Za mňa sú najväčším pozitívom Kingove doplnky, jeho dojmy, postrehy, to bolo fajn, ale veľmi málo na to, aby táto kniha vôbec vznikla. Ako celok hodnotím priemerom zo všetkých piatich poviedok/noviel, inak to pre mňa (pri tejto zbytočnej knihe) nemá význam.

31 03.04.2024

(SPOILER) Táto kniha ma neoslovila, v podstate som ju dočítal z povinnosti, nakoľko som sa v minulosti rozhodol prečítať so celú sériu s Hercule Poirotom. Mimochodom, celá séria má kvalitu ako na hojdačke, niektoré kusy vynikajúce, iné mizerné. Helloweensky večierok je niekde v strede, skôr v dolnej polvlne. Toto hodnotenie zakladám s ohľadom na ostatné knihy zo série. K tomu sa pridáva neustále omielanie o tom, aká je Joyce klamárka (to bolo skutočne otravné), zavádzanie čitateľa falšovaním závetu (dvaja svedkovia, ktorí žijú, tak načo sa súd obťažoval grafológmi?), tvrdohlavý Poirot s jeho lakovkami (tu som s ním nedokázal súcitiť, pre krásu sa trpí - tak trp, to bola moja jediná myšlienka), skrátka a nedobre, kniha ma iritovala. Určite sa k nej nevrátim.

31 27.03.2024