Ivan Kučera komentáře u knih
„Lidi nás nemají rádi. A je to tak lepší. Já je totiž taky moc nemusím.“ Začínam sa obávať ďalších vecí od Xaviera Dorisona. Dlouhý John Silver bol úžasnou peckou, ale potom prišiel nudnejší Asgard a teraz možno ešte o kúsok nudnejší Hrobař. Nie je márny, ale nie je ani dosť jedinečný a famózny na to, aby som v sérii pokračoval. Ústredný (anti)hrdina nie je úplne bez charizmy. Ostatné postavy sú tiež vcelku zručne psychologicky prepracované a vládnu medzi pestré, živé vzťahy. Vizuálne takisto niet voči ničomu namietať – pod patronátom fenomenálneho Ralpha Meyera všetko vyzerá perfektne, prekrásne, lahodí to obom očiam a je na parádu listovať tým a nechať sa tým opantať. Niektoré hlášky OK, potešili ma krvavé drobnosti (ktorých nie je veľa, ale sú použité na správnych miestach) a rozhodne a bez najmenšej debaty ma potešil sup (sory, mám pre tieto hovadinky slabosť). Príbeh je však dosť rozvláčny a neveľmi zaujímavý, z čoho vyplýva istá forma stagnácie a nudy. Príbehu chýba ostrejšie tempo a spád, ktorý by vás dostal do kolien. Je to prekvapivo dosť ukecané, miestami až príliš. Každý komiks, ktorý sa mi dostane do rúk, si čítam dva razy, aby som si vytvoril lepší názor, no musím sa priznať, že tu som mal veľký problém nielenže pri druhom, ale už pri prvom čítaní.
„Kolem pobíhá víc ďáblů, než dokážeš spočítat.“ Strašne sa mi táto séria pod patronátom Jasona Aarona (Skalpy, Muži hněvu) páči, ale ako Posledním dnům magie, ani Krvi v éteru nedokážem dať viac, ako 3*. Ono je to strašne zábavné napísané (napr. Doctor sa musí zmenšiť a jeho astrálne telo prenikne do jeho vlastného fyzického tela a tam zlikviduje diablom posadnutú slaninu), vynaliezavo a hravo nakreslené a Strange je skvelá, sympatická postava, ktorá ma neskutočne baví. Ale proste je toho moc, je to prekombinované, nestíhate sa dívať a ani pri opakovaných čítaniach sa v niektorých momentoch nechytáte.
„Aj také blbosti som si mal všímať? – „Veľa blbostí nám už pomohlo vyriešiť prípad.“ Moja prvá a asi aj posledná dánovka. Čítalo sa to dobre a svižne, ale kriminálky jednoducho nie sú mojou šálkou kávy. Dominik Dán rozhodne a bez debaty vie vystihnúť vzťahy na policajnom oddelení (parťák vs. šéf, parťák vs. parťák), vypočúvacie metódy, vyšetrovacie postupy a typicky „policajné“ dialógy a hlášky. To všetko má zjavne v malíčku. Príbeh ma ale nebavil a postavy mi pripadali príliš neviditeľné na to, aby som im držal palce. Potešila ma retro zápletka zaujímavá o šialených a neospravedlniteľných Havlových amnestiách („Stane sa niečo podobné, ako keby si do stolitrového akvária nalial dvesto litrov vody.“) .
Troška nudnejší zošit, ale i tak kvalitka. Ľudský život v tomto svete nemá žiadnu hodnotu, zomrieť môže prakticky každý (a aj zomrie), samozrejme s výnimkou Conana. K tomu mágia, čary, temné miesta plné temných príšer a miestami dosť úsmevne zastaraný a ťažkopádny slovenský preklad.
„Som najrýchlejší. Nie najtrpezlivejší.“ Monumentálna kresba, priemerný scenár. Obrovské rozmery a krásna kresba – to sú najvýraznejšie plusy tohto megakomiksu. Bohužiaľ so scenárom je to slabšie. Na jednej strane super nápad postaviť JLA nie proti monštru alebo gigantickej presile, ale proti mikroorganizmom, ktorým nemôžete jednu ubaliť. To je parádny nápad, ale v konečnom efekte nie je dostatočne zručne prenesený do celého príbehu a ten vinou toho nudí. Nepoteší ani čudný priestor pre ikony ako sú Batman a Superman, ktoré sú tu len aby tu boli a tým pádom by bolo lepšie, aby tu neboli.
Neviem, čo to do Semic-Slovartu vošlo, že ku koncu vydávania Spajdyho začal vsádzať v tak vysokom množstve na odľahčenejšie príbehy. V čísle 32 temnotu zastupujú Cloak a Dagger na samom konci, ale pred nimi sa Pavúkovi začnú pod nohy pliesť dvaja bizarní žabí (pseudo)protivníci a aby nebolo humoru málo, zavíta aj Spider-Kid z čísla 30. Sorry, ale toto nie. Bizarné je, že scenárista Peter David je podpísaný aj pod jedným z najtemnejších spider-manovských príbehov (a to tým je Smrt Jean DeWolffové).
Predsa len trošku slabší, priemernejší a nudnejší diel. Cloak a Dagger super, ale spider-manovský príbeh pred nimi je dosť civilný (lupič Lišiak). Mám rád "obyčajných" Spajdyho súperov (niektorí sú hustejší, než superzlosynovia, napr. Kingpin alebo mafián Ruža), ale tento bol až civilný až príliš. Je prítomná listáreň a na konci medailóniky Cyclonea a Strangera.
Ak nie najslabší diel Záhadného Spider-Mana, tak určite jeden z najslabších. Spider-Man je sympaťák, ktorý to s humorom vie, ale toto je už až extrémne komediálny diel zameraný na malého čitateľa. Dobrý dojem síce (tradične) vylepšuje perfektný komiks Cloak a Dagger, ale paradoxne i práve kvôli jeho extrémnej temnote ešte o to brutálnejšie vynikne odľahčený Spider-Man. Možno to po predchádzajúcom súboji s Hobgoblinom chcelo trochu odľahčiť. Ale až takto?!
Parádna, krásna vec. A v mojom prípade i dojemná, pretože som na slovenskom origináli v 90-tych rokoch vyrastal. V r. 2018 príbehy od Ladislava Csurmu prevzalo české vydavateľstvo Albatros, on ich nanovo prekreslil (vizuálne teda ide o čosi predsa len dosť iné, než bolo v 90. rokoch), pekne to zabalil do knižky s tvrdou väzbou, pridali sa detailné zákulisné záverečné informácie o histórii ako tohto konkrétneho komiksu, tak o jeho autorovi a mne zostáva skonštatovať snáď len to, že som hrdým vlastníkom tohto výnimočného projektu. A opatrne dúfam v pokračovanie.
Scenáristicky slabé a predsa len už dosť zastarané a nechtiac úsmevné (a naivné), ale musím dať 4* za nostalgiu, pretože toto prvé číslo mi kúpili rodičia v silnej komiksovej vlne, ktorá u nás v prvej polovici 90. rokoch panovala (nielen, ale predovšetkým vďaka Semic-Slovartu). Preto nedokážem, neviem a v podstate ani nechcem hodnotiť toto číslo objektívne a chladnokrvne (kebyže musím, asi dám 2*, ale ako vravím - nemusím a nechcem). Páčila sa mi tá mystika, džungľa, piráti, tajuplná, až mysteriózna povesť, ktorá Fantóma predchádza a ktorej sa všetci zlí boja a všetci dobrí (domorodí obyvatelia) pred ňou majú až posvätný rešpekt. Komiksový Fantóm sa u nás dočkal spolu solídnych ôsmych dielov (no na viac ako tridsiatku u Spajdyho sa nechytal ani omylom), ale inak patrí v histórii medzi otloukánkov (dočkal sa ledva seriálu v 40-tych rokoch a hosťoval v animovanom kraťase v r. 1986).
Veľmi pôsobivý, mrazivý a dokonalý názov a síce pekne nakreslené, ale zároveň sa ani do tretice nepodarilo vykresliť temné Stínadla tak úžasne, temne, ponuro a hororovo, ako si zaslúžili. Príbeh je akčný, ale zároveň možno až príliš jednoduchý. Finálna snaha o šokujúci twist na mňa bohvieako nefungovala. A na prvej strane je 11 (jedenásť!!!) rovnakých panelov, čo je zámer, ktorému úprimne nerozumiem. Za mňa na jednej strane fajn, na druhej neuspokojivé uzavretie trilógie. Napriek tomu dúfam a verím, že Josef Blažek zostane komiksu verný (a som na 100% presvedčený o tom, že zostane), lebo ak zostane, raz sa stane komiksovú legendou.
„Keď sa zobudím, otváram oči veľmi pomaly. Takže nech už je v miestnosti čokoľvek, dostane to šancu schovať sa.“ Príjemná, sympaticky nenáročná jednohubka. Miestami (schválne) naivná a detská, inokedy mrazivá a znepokojivá (hlavne zrkadlá to pekne schytali, sú na každom kroku a niečo plánujú).
Tu sa moja púť s Rolandom bohužiaľ (?) končí. Chápem, že je to obrovská sága, ktorej autor venoval podstatnú časť svojho života a je to na nej vidieť. Chápem, že mnohí čitatelia ságu milujú a nedajú na nej dopustiť (na rozdiel od strašného filmu s Idrisom Elbaom). Ale mňa to proste nechytilo a dosť ma to nudilo. Pištoľník bol hrozne nezáživný a dejovo extra riedky, čo následní Traja vyvolení síce vylepšili, ale že by sa tým pre mňa začala zábava, to sa ozaj povedať nedá. No a Pustiny sú posledný dôkaz toho, že táto séria nie je nič pre mňa. Neviem, možno o pár rokov až desaťročí to s ňou skúsim ešte raz. Neviem. Možno. Asi. Ale skôr nie, ako áno.
Absolútna pecka, ktorá ma v mnohom inšpirovala a dodnes inšpiruje v písaní o filmoch. Ak chcete mať vynikajúci prehľad o tom, čo sa dialo v Hollywoode v 80-tych rokoch, lepšiu publikáciu asi nenájdete. Okrem toho veľké rozmery, viac než len dôstojný počet strán, exkluzívne fotografie a autor v neposlednom rade téme rozumel lepšie, ako zajac tráve. Samozrejme, nie vždy sa tvorcom podarilo trafiť, takže napr. megaprepadák nebeská brána je spomínaný 13krát, kým kultovka Votrelci sa dočkala len pár viet.
Nudný film, nudná knižka. Vznikla podľa scenára Emmerichovho hitu z 90. rokov, čiže ide plus-mínus o to isté, čo vo filme a nie je to obohatené o nič špecifické, pretože literárne adaptácie filmových scenárov obvykle nezvyknú získavať Nobelove ceny za literatúru. V tomto smere je to to isté, čo napr. knihy Votrelec a Votrelci, ktoré taktiež vznikli podľa filmových scenárov. Tie však, na rozdiel od Hviezdnej brány, obsahujú pôvodné scény zo scenárov, ktoré boli napísané, ale nezrealizované resp. boli zrealizované, ale vystrihnuté.
„V umení páchať zlo svojmu blížnemu nepozná ľudská predstavivosť hranice.“ Thorgala zbožňujem od útleho detstva. Najviac sa mi páčia diely ladené do fantasy resp. sci-fi (v sérii sa obidva zdanlivo nesúvisiace žánre úžasne a prekvapivo hladko navzájom prelínajú). Realistické zošity príliš neobľubujem. Nie, že by ich bolo veľa. Ale pár by sa našlo. Lukostřelci bohužiaľ patria presne medzi tých pár. Je to príbeh bez rozprávkovej atmosféry, sci-fi motívov a mytologických prvkov. Z tohto pohľadu sú Lukostřelci asi to najnudnejšie, čo som v rámci ságy čítal (a to som čítal všetko, čo v češtine vyšlo). Nemôžem však dať len 2* a to prevažne z dvoch dôvodov: kresba Rosińského je tradične nádherná a scenárista Van Hamme do príbehu zakomponoval postavy, ktoré budú kľúčové pre neskoršie albumy. Konkrétne Drevenú nohu, jeho bláznivého, ale statočného synovca Tjalla a zákernú, manipulujúcu a mohutným spôsobom nepredvídateľnú Kriss z Valnoru, ktorá si u čitateĺov napriek svojej nepredvídateľnosti (alebo práve kvôli nej) získala toľkú popularitu, že sa neskôr viacnásobne vrátila a dokonca sa dožila spin-offu. Tieto postavy zohrali zásadnú rolu v nasledujúcich štyroch dieloch o legendárnej krajine Qaa (viď. už klasické albumy Země Qaa, Tanatlokovy oči, Město ztraceného boha a Mezi zemí a nebem). Thorgala: Lukostřelcov vďaka tomu svojím spôsobom môžeme vnímať ako Tolkienovho Hobita voči trilógii Pán prsteňov. Ale za mňa je to vcelku nuda.
„Čože? To je ten najblbší nápad v histórii Gothamu,“ povie starý dobrý Jim Gordon pri ponuke stať sa novým Batmanom (po tom, čo ten pravý "zomrel" pri súboji s Jokerom v Konci hry). A zrejme to isté si pomyslíte aj vy. Batman je mŕtvy, nech žije Batman. Je to nápad rovnako divný, ako originálny, nečakaný a preto osviežujúci. Spracovanie je žiaľ béčkarské a hoci aj za Supertíhou stojí Scott Snyder, faktom je, že postaviť ju po bok skvelého Sovího tribunálu je ako ísť na Tahiti a na druhý deň na mestský bazén. Ani jedno nie je zlé, ale nedá sa to porovnávať. O čo lepšie Snyder Batmana v New52 začal, o to žalostnejšie končil. Scenár je slabý a nezaujímavý. Stavia Gordona vo vynovenom batmanovskom kostýme proti absurdným „spider-manovským“ nepriateľom, čo sa však bohužiaľ k ponurému detektívovi nehodí; sedia mu skôr psychologickí magori Two Face, či Penguin. Skrátka z originálneho nápadu urobiť Gordona Batmanom nie je vyťažené skoro nič. Dočkáte sa len série nudných akčných scén. Našťastie, mimo akcie to má svoje momenty. A rozhodne poteší prequelská „medzihra“ od Jocka. Jock to nakreslil geniálne, čo samozrejme nie je nová informácia pre žiadneho fanúšika kultovej série Skalpy. Po takejto spŕške kritiky sa asi tiež až 4* môžu javiť absurdne, ale ono si ich to napokon predsa len, ako tak, z posledných síl a zadýchane, zaslúži.
Vo svete komiksu existujú všelijaké crossovery, to dávno viem. Ale priznám sa, že existencia tohto konkrétneho zaskočila aj mňa. Predsa len, čo je od seba ďalej, než temný, pochmúrny, drsný a nebezpečný svet Batmana a Gothamu, než rozujúchaný, bláznivý a nákazlivo „tínedžerský“ svet nindža korytnačiek a ich hlučného, ale v zásade „pozitívneho“ New Yorku? Napriek tomu to funguje. To spojenie je natoľko nečakané, že je samo osebe super. Ak by aj ďalšie pokračovanie mali podobne „jednoduchšiu“ zápletku, asi by som už musel byť v hodnotení prísnejší, ale na prvý raz proste „musím“, či chcem alebo nie, dať vysoké hodnotenie. Samotná zápletka je dosť biedna a finálne „hromadné zmutovanie“ (nechcem spoilerovať, nechajte sa prekvapiť) je podľa mňa celé zle. Ale inak som sa bavil a chytilo ma to. Najviac ústupkov sa dožil Temný rytier, ktorý je o čosi menej temný a dokonca je pizzu. To korytnačky sa príliš nezmenili, stále sú to blázni a asi si viete predstaviť, čo s nimi urobí Batmanova jaskyňa plná parádnych technických vychytávok a (to hlavne) obrieho dinosaura.
50 %. Raz do roboty prišiel týpek predávajúci knihy. Za toto chcel 4 eurá. No nekúpte to. Pre psíčkarov je to ale zbytočné, až na pekné fotky (z nich ale minimálne jedna sa opakuje) im to nepovie nič, čo by už nevedeli. Dobré to je možno akurát tak pre začiatočníkov, ale to neviem posúdiť, keďže kniha sa mi dostala do rúk v čase, kedy som bol už dobrý kamoš s bernardínmi, jazvečíkmi, bernskými salašníckymi psami a nemeckými ovčiakmi. Knihu by som zhodnotil priemerne a neutrálne: neurazí, ale ani nie je príliš užitočná.
„Môžeš pokojne odísť, Bailey. Odviedol si dobrú prácu, postaral si sa o svojho chlapca.“ Prvý raz som sa s Psou dušou stretol prostredníctvom trailerov na filmovú adaptáciu, ktorú nakrútil Lasse Hallström, režisér môjho milovaného psieho dojáku Hačikó. Nakoniec som si film pozrel a hoci mal viacero chýb, ako celok sa mi páčil a patrične ma dojal. Tak som si povedal, že to risknem aj s knihou. Keď sme ju s pani manželkou kúpili našej neteri k sedemnástke, brutálne som si ju požičal, prečítal a až potom sme ju darovali. A výsledok? Ako film, tak i kniha má niekoľko slabších a hluchších miest, no ako celok sa mi páčila. Viaceré momenty z knihy sa do filmu nedostali a naopak vo filme sa objavilo mnoho vecí, ktoré by ste v románovej predlohe hľadali zbytočne (najvýraznejšou zmenou oproti filmu je drastický koniec, ktorý som nečakal). Román ma dojal zakaždým, keď hlavný psí hrdina zomieral, ale potom sa rýchlo prevtelil a znova to bolo plné pôvabných psích „rozhovorov“. Viacerí ľudia, ktorí mu ale vstúpili do života, ma nebavili a občas sa to zbytočne naťahovalo. Tak volím trochu prísnejšie hodnotenie "len" 3*. Ale ak milujete psov, prečítajte si to.