Ivan Kučera komentáře u knih

Neviem, či som čakal viac (asi áno), ale určite som čakal niečo iné. Po dočítaní Straczynského úvodného slova o tom, ako sa dostal do osídiel sekty a trvalo mu sakra dlho, kým sa z toho dostal, som sa tešil na trochu iného Straczynského, než toho, ktorý písal Spider-Mana. Aby ste ma nechápali zle. Straczynského považujem za jedného z najlepších autorov, ktorí sa v histórii k Pavúkovi primotali. Mnohé jeho pavučinové zárezy sú strhujúce, nezabudnuteľné, pôsobivé, dojemné. Proste krásne. Teraz som ale čakal dospelý, mrazivý sektársky triler s filozofickým presahom. Alebo, a to bolo v úvodnom slove prítomné taktiež, smutnú ľudskú melodrámu o „stratených“ ľuďoch na okraji spoločnosti. Preto ma nemilo prekvapilo, že Straczynského „spoveď“ skončila ako prehnane povedané rozprávka o zelených démonoch a s čiernymi pásikmi na telách a o ľuďoch, ktorí ak na svete nikoho nemajú, tak sa stanú „neviditeľnými“ a prepadnú sa do alternatívnej dimenzie. Uf, Michael, to ako vážne? Úplne seriózne: niektoré tvoje spider-manovky mi pripadali dospelejšie, než toto. To samozrejme teoreticky nemusí byť nutne mínus, ale ako vravím: je to vec očakávaní. Naplno ma to dojalo až na samom konci, počas stretnutia v parku. Nakreslené je to Garym Frankom (Batman: Země jedna) pekne, ale zároveň štandardne. Viac s ami po vizuálnej stránke páčil bonusový príbeh na konci, nakreslený Michaelom Zullim (Sandman). Resumé: nebolo to zlé, ale ak je TOTO príbeh, ktorý v autorovi dozrieval X rokov, tak tomu nechápem resp. pýtam sa, či to stálo za to. Neustále som mal pocit, že toto poznám z takého filmu, tamto z onakej počítačovej hry, zaregistroval som aj rôzne iné inšpiračné zdroje, od kníh (celkovo je to dosť kingovské) až po seriály. Priznám sa, že nemám chuť pátrať, či sa JMS inšpiroval nimi alebo oni vykradli jeho, skrátka som to tam cítil a vadilo mi to, na môj vkus veľmi neoriginálne dielo.

6 08.10.2023

GA je sympatický „sociálny“ hrdina a to je na ňom fajn, rovnako tak špecifický kostým a zbraň, ale Soud dvou měst príliš hladko nefrčí. Nie je to žiadna katastrofa, to určite nie, ale značnú časť dĺžky je to priemer a pomerne veľká nuda. Poriadne ma to dostalo až vo finále, kedy sa do deja o slovo prihlásili viaceré slávne nazvime to osobnosti a konečne to začalo byť zaujímavé, ale teda je otázne, či je fér takto si zľahčovať situáciu. Na druhej strane, GA je samotársky hrdina, ale niekedy je i členom istého zoskupenia, takže to logiku dáva... Každopádne posledný diel od scenáristu Benjamina Percyho, následne GA prevzali iní autori.

3 07.10.2023

Nechcem si z toho robiť srandu, už je to totiž značne sprofanovaný (pseudo)ironický (?) vtip, ale toto je naozaj asi taký „ideálny štart pre začínajúceho čitateľa", ako keď niekomu, kto nikdy v živote nevidel ani minútu z Teórie veľkého tresku, pustíte posledný diel a ste znechutení z toho, že nie je dojatý. Na strane druhej, mne chaos a s prepáčením „strašný bordel“ vo flashovkách nielenže nevadí, ale ich dokonca sadomasochisticky vyhľadávam práve čiastočne i kvôli nemu. Síce by som raz rád čítal jeden normálny, pochopiteľný a v dobrom jednoduchý moderný komiks s najrýchlejším mužom sveta, ale pochybujem, že sa niečoho takého odvážneho dožijem. Na Flashovi: Když blesk udeří dvakrát je super, že to zasa raz niekto na mňa neskúša s remakom resp. s novým (koľkým už v poradí?) reštartom, ktorý by sa od originálu líšil len detailmi typu „vrah nezabije Barryho mamu, ale otca“. Takže som vlastne rád, že som po dlhšej prestávke, ktorú som si od Flasha povinne naordinoval, pretože čítať štyroch Flashov do roka si koleduje o stratu duševného zdravia, opäť raz čítal komiks, ktorému som absolútne nerozumel, ale bol pekne a dynamicky nakreslený, parádne nafarbený a zábavný práve svojím nepochopiteľným štýlom. Ale na 4* to fakt nie je. Scenáristicky je tam toho ohromne veľa, čo samozrejme nie vždy nutne musí byť plus (niekedy je to naopak skôr príťaž), ale i to je typické pre flashovky, že obsahujú v jednom scenári zápletky a možnosti, ktoré by si u iného superhrdinu vystačili na päť samostatných kníh.

7 04.10.2023

Zbožňujem túto sériu a Cyklus vzduchu nepredstavuje žiadnu výnimku. Je to fantasticky nakreslené a nafarbené. Exotika, báje a mýty, prízraky a démoni, ale i láska, štipka humoru a pôsobivé obohnanie úvodom a záverom umiestneným do „súčasnosti“. Skvelá zábava, ale zároveň to vie byť v nečakaných okamihoch drsné, tragické a lyricky smutné. Taký je život. Ak táto séria raz skončí, a to skončí, bude mi za ňou nesmierne smutno. Ale aj taký je život.

6 04.10.2023

Ja snáď tomu Joeovi neprídem na chuť nikdy! Čítal som od neho poviedky, komiky i romány a nebolo to zlé, ale enormný zázrak tiež nie. Oblek mŕtveho je ale fakt bieda. Je to dôkaz toho, že originálny nápad nie je všetko, ak je „zvyšok“ nudný. A pod pojmom „zvyšok“ si dosaďte postavy, dialógy, jednotlivé kapitoly, i atmosféru. Fakt ma to strašne nebavilo, zo začiatku som myslel, že je chyba na mojej strane, ale nedokázal som sa na Joeovu vlnovú dĺžku naladiť do konca a čím bližšie som sa nachádzal k finále, tým som bol pravdupovediac otrávenejší.

4 03.10.2023

„Žádná dobrá smrt neexistuje. Ale existuje dobrej život.“ No... tak nič. Za mňa sklamanie. Nezačína to zle, ale pokračuje to nudne a končí to na môj vkus wtf. „Kalendár“ na konci som nepochopil resp. pripadalo mi nedôstojné 13-dielnu ságu zakončiť takto, to už som uvažoval, či tomu nedám len 2*. Niektoré diely Kingovho runu boli strata času, ale naivne som predpokladal, že to najlepšie si nechá na koniec. Mýlil som sa. Katastrofa to nie je, ale zázrak tiež nie. Pritom s iným scenárom to mohol byť jeden z najzásadnejších komiksov Batmanovho kánonu. Scenár sa však napokon vybral úplne inou cestou. Na tému “spätné dobývanie Gothamu z rúk zločincov“ mohol vzniknúť skvelý mrazivý thriller, v ktorom sa posledné zvyšky dobra formujú, aby zlu zasadili posledný úder, hoc nie je isté, pre ktorú stranu bude posledný. Napokon je to ale štandardná akčná rúbanica. Na sériu si budem pamätať ako na niečo, čo malo našliapnuté na viac. Na oveľa, oveľa viac. Niektoré diely skvelé, iné priemerné a daktoré vyložene zbytočné, len naťahujúce čas. Najviac mi v pamäti zostanú momenty s Catwoman, tie boli zvládnuté skvele a dojemne a bolo nám jasné, prečo sa títo stratení ľudia navzájom potrebujú. Postava Thomasa Waynea nebola zlá a v budúcnosti by som si s ňou niečo rád prečítal, ale do v rámci možností realistického (hahaha) štýlu, aký King k batmanovskej látke zvolil, sa nehodila. Na finále oceňujem aspoň fakt, že nevrátili späť „to“ s Alfrédom.

4 29.09.2023

Zakončenie úchvatne nakresleného historického dobrodružného mystického trileru. Síce na prvý pohľad môže pripomínať Jednorožca (tiež vyšlo v Modré CREW), ale vtedy hrala dvojka Gabella/Jean výraznejšie na nadprirodzenú (miestami až fantasy) strunu, kým dvojica Xavier Dorison (Dlouhý John Silver) a Alex Alice (Siegfried) predsa len stavili na väčšiu mieru reality. Je to každopádne temný, dospelý komiks, do ktorého útrob Alice vkreslil viacero pozoruhodných architektonických periel. Niektoré monumentálne zábery (dobývanie Jeruzalemu) vyrážajú dych. Škoda, že si ich nemôžeme vychutnať vo veľkolepejšom formáte, ale zas radšej takýto, ako žiadny. Hlboké lesy a v nich prastaré kláštory (nevraviac o parádne nakreslenej Prahe a Paríži), to je proste nádhera. Páčila sa mi aj taká tá, ehm, kláštorno-mníšsko-templársko-kresťanská atmosféra, azda na spôsob Mena ruže? Druhou stranou mince je, že postavy ma nezaujímali a neprirástli mi k srdcu a scenár mi nepripadal ktovieako zaujímavý a miestami ma nudil. Pretože áno, komiks je samozrejme najmä vizuálne médium, ale pravdaže rovnako dôležitý je i scenár a ten Dorisonov ma proste príliš neoslovil (a rozhodne ma neoslnil).

5 28.09.2023

(SPOILER) „Bude to dobrá smrt.“ Tak sa nám pomaly blíži finále. Super je, že síce je prítomný Batman, ale vieme, že nie je Batman ako Batman. Bruce Wayne je vykázaný na „dôchodok“. Páčilo sa mi, že ho nepotrebovali zase raz „zabiť“ pre vyradenie z deja, ale vystačili si s umiernenejšou, ale možno o to uveriteľnejšou verziou. Postupne sa dáva dokopy, tráviac čas s milovanou ženou na exotickom mieste. Hoc vidí, čo sa deje v „jeho“ Gothame, nielenže sa do jeho ulíc neponáhľa vrátiť, ale dokonca pôsobí dojmom, že sa do nich už nevráti nikdy. To mi pripadalo sympatické a osviežujúce a vyzeralo to ako Kingov pokus o nadviazanie (kopírovanie?) na Nolanovu filmovú trilógiu. Tá totiž na konci tiež začala klásť otázku, či tu Batman bude naveky, alebo je schopný odísť a byť šťastný niekde veľmi ďaleko, kde ho nepoznajú, preč od všetkých starostí, problémov a konfliktov, len s hriechmi minulosti. Parádne na atmosfére je práve to, že najneohrozenejší bojovník za spravodlivosť opustil bojové pole a nahradilo ho zlo. King si tu ďalej berie z Nolanových filmov „izoláciu“ Gothamu, dokonca taktiež Baneom (ktorého si vo filme samozrejme vychutnal Tom Hardy). Ako vo filme, aj tu je to pútavé, ale ako v ňom, aj v komikse proste neverím, že by sa civilizovaný svet dlhodobo nečinne pozeral na to, ako sa z amerického veľkomesta stáva zločinecká diktatúra, v ktorej sú milióny ľudí držaní dá sa povedať väznení, to je proste blbosť. Komiks ponúkne šokujúcu scénu so stoličkou. Spoločné scény Batsa a Cat ma zasiahli, boli skvelé, dojemné, vtipné a vidíte, že sú jeden pre druhého stvorení.

3 28.09.2023

„Lidská povaha je konstatní. Lidi se nemění, jenom se víc a víc stávají tím, čím jsou.“ Za seba hlásim solídnu dávku spokojnosti. Keďže zbožňujem Gotham Central, ocenil som, že i tu je Batman vnímaný „len“ ako temný prízrak pohybujúci sa v tieňoch a zasahujúci do deja iba v prípadoch extrémneho nebezpečia, ktoré nie je v silách štandardných bezpečnostných zložiek zastaviť. Penguin a Riddler mu berú hlavné slovo, odstraňujú ho do ponižujúcej pozície camea a prekvapivo to nevadí, keďže si svoje one man show užívajú plnými dúškami. Niekoho viac osloví penguinovská rázna gangsterka, iný si naopak vychutná riddlerovskú mrazivú rafinovanosť z pera starého batmanológa Toma Kinga.

6 28.09.2023

CREW sa v r. 2019 pustila do vydávania dvoch nesmierne ukecaných pokusov o reštart dvojice mimoriadne populárnych marveláckych superhrdinov, ktorých slávu opätovne po istej dobe stagnácie nakopli úspešné filmové trháky, v ktorých ich stvárnili Tom Holland a Chris Hemsworth. Žiaľ, za mňa je jeden komiks priemernejší, než druhý. Nie je ukecanosť ako ukecanosť. Je to fakt otravne ukecané, čo je síce u Spajdyho bežná vec, ale tu je to proste len otravne ukecené, nie rozkošne ukecané. Ostatné postavy sú nezaujímavé, v deji je buď ťažké sa orientovať, alebo je plný klišé. Celé je to kruto zadýchané. Musím ale uznať, že Spider-Man: Do soumraku je na tom predsa len o čosi lepšie, ako Thor: Znovurozrozený, keďže Peter alias Spajdy sú moja obľúbená postava od detstva ešte z 9O. rokov a scenár je o 100% zrozumiteľnejší. Druhou stranou mince je, že tým pádom jednoduchý, priemerný, nudný a mdlý. Scenárista Chip Zdarsky sa snaží v hravých scénach (standup) a dlhých dialógoch (celkom milé poštuchovanie sa s Human Torchom, rozhovor s JJJ so šokujúcou koncovkou, hoc neverím, že by ho nespoznal na základe hlasu, stavby tela a odhalenej spodnej časti tváre) kráčať v stopách legendárneho Straczynského, ale proste na to nemá. Nie je to ono, tá snaha páčiť sa a kopírovať Straczynského bezprostrednosť príliš bije do očí. Asi by som o tom nehovoril ako o voľnom pokračovaní Rodinného podniku, v ktorom sa šokujúco ukázalo, že Spajdy možno má, možno nemá sestru Teresu, ale áno, isté dejové a postavové spojivá prítomné samozrejme sú.

6 26.09.2023

Začal som to čítať s chuťou. Pripomenulo mi to osemdesiatkové „spielbergovské“ horory a detsko-mládežnícke dobrodružstvá nejeden raz práve s hororovým, alebo fantasy nádychom. Postavy sa navzájom doberali a iskrilo to s nimi ako v Kroku za krokom, čo prekvapivo myslím pozitívne. Zarazilo ma, že v knihe je uvedené, že ide o čítanie pre deti od desiatich rokov, ale keď som sa nad tým spätne zamyslel, uvedomil som si, že je to vlastne naozaj neškodný „rodinný“ horor. Faktom každopádne je, že v polovici ma to prestalo baviť a už som išiel len zo zotrvačnosti. Našťastie je to krátke (skôr novela, než masívny román) a má to svižné tempo (autor vie písať ozaj svižné dialógy, dole klobúk), takže to sfúknete na za hodín aj keď vás to nebaví. Na 3* to každopádne nevidím.

5 24.09.2023

Zdravím ťa, Thor. Chápem, že Marvel na teba najal drsňáka Jasona Aarona. Kto iný by mal šancu skrotiť tvoje vášnivé vikingské vnútro, ak nie brutálny scenárista nezabudnuteľnej série Skalpy a skvelej jednohubky Muži hněvu? Chlap, ktorý ťa už raz v minulosti písal a dopadlo to fenomenálne (Thor: Zabiják bohů)? Problém je, že hoci sa Aaron tvoju (nepochybne silnú, statnú a charizmatickú) osobnosť snaží predstaviť v ukážkovej forme... nedarí sa mu. Poviem ti pravdu, nehnevaj sa za to na mňa, ja som sa v tom strácal. Na čo sa tu vlastne nadväzuje? V čom konkrétne sa pokračuje? Prečo nemáš ruku? Prečo naopak máš stovky kladív, ale žiadneho Mjolnira? Z akého dôvodu žiješ na lodi s kozou a hovoriacim psom? Odkedy máš brata Baldra? Ako bol zničený Dúhový most? Prečo to tak strašne pripomína filmy s Hemsworthom? A potom je tam taký ukecaný zelený červík a ten...vzdávam to. A mal by si to vzdať aj ty s dialógmi. Nie snáď, že by som podceňoval tvoju inteligenciu, božechráň, ale predsa len si tu bol strašne ukecaný, Thor. Nehodí sa to k tebe, prepáč mi prosím moju trúfalosť. Nachádzali sa tu síce tony masívnej akcie, ale rutinnej, stereotypnej, bez výraznejších nápadov. Dej bol pre mňa, neuraz sa veličenstvo, nezrozumiteľný. Väčšinu času som sa vôbec nechytal, nechápal som o čo ide. Písmo bolo správne „vikingské“ (ehm), ale zároveň miestami ťažko čitateľné (napr. pri vete „Ale do Helu“ som pôvodne čítal „Ale do kelu“ v zmysle hromženia, nadávky). Hviezdne cameá (Juggernaut, Submariner) nepomáhajú. Scenár je šialený, čo sa hodí napr. k Flashovi, ale k Thorovi nie. Som otrávený a dezorientovaný a teda fakt nemôžem povedať, že by ma toto čudo navnadilo na ďalšie pokračovania.

5 24.09.2023

Blochovo Psycho (1959) je skvelá kniha a majstrovský film. V nasledujúcich desaťročiach Robert Bloch napísal dve pokračovania a možno by sa nechal nahovoriť aj na štvrté, ale v r. 1994 zomrel. Štafetu po ňom v r. 2016 prebral Chet Williamson, ktorého rodičia ako 12-ročného vzali na Psycho do kina a o niekoľko desaťročí sa takto symbolicky uzavrel kruh. Williamson to nemyslel zle a ono to vlastne ani zlé nie je, ale je to od istého bodu strašne nudné a nebavilo ma to. Začiatok nebol márny. Norman Bates skončil v ústave, o ktorom sa hovoria strašidelné legendy a idú po ňom nielen spolupacienti, ale paradoxne dokonca aj lekári. Niekde v polovici sa to ale zlomí a fakt to začalo byť monotónne a nezáživné. Bates je tu taký nijaký, síce sa to autor snaží logicky zdôvodniť, ale aj tak. Pekný doslov.

7 24.09.2023

No, tak sme sa po X zošitoch konečne predsa len aspoň niekam reálne posunuli od nočných môr, predstáv, spomienok a ja neviem čoho ešte. Síce o kúsok, ale lepšie ako nič, lebo už to bolo vážne naťahované. Tento diel ozvláštňuje veľmi pekne nakreslená púštna pasáž. Ono je to vlastne celé krásne nakreslené. Na knihe spolupracovalo viacero ilustrátorov, ale najväčší kus práce odviedli Mikel Janín (Batman Detective Comics) a Španiel Jorge Fornés (Rorschach), ktorí prišli s fakt úžasnými scenériami a obrazmi. Skvelá dvojstrana s gigantickými mrakodrapmi týčiacimi sa nad ulicami v závratnej výške. Dole klobúk i za úvodnú „šesťdesiatkovú“ šestákovú kresbu, mnohým asi nesadne, ale ja som si ju vychutnával plnými dúškami. Problém mám so scenárom, kde sa neustále naráža na veci z dávnej minulosti, kvôli čomu má čitateľ silný pocit déjà vu (Arkham opäť obsadený jeho chovancami, cez ktorých sa Batman musí doslova prebiť, lámanie väzov) a ja si nie som istý, či je to plus alebo mínus. V prvom rade hlavne nechápem, na čo je to dobré. Čo to vlastne bolo? Vzdanie poklony? Žmurknutie na hardcore fanúšikov? Sofistikovaný humor? Niečo úplne iné? Neviem... a je mi to tak trochu jedno. Rovnako tak sa mi nepozdáva nápad s Thomasom Wayneom. To sa podľa mňa do (v rámci možností) realistického Kingovho poňatia nehodí. Po sľubnom rozjazde s púšťou a s priamou konfrontáciou s Baneom je to opäť pád do stereotypu a nudných poviedok (s výnimkou SAW-áckej kapitoly o piatich Batmanoch), ktoré sa len občas vytasia so zaujímavou drobnosťou (kokón).

6 23.09.2023

Ach jaj, ďalší Batman od Kinga za mnou. Zápletka sa možno niekam posúva, možno nie a možno to celé bola len nočná mora. Ktovie. Isté je, že King to vie, ale ten nám to tak skoro nepovie a fakt mám čoraz väčšie podozrenie, že polovica kníh z tejto série (!) je relatívne zbytočná a iba naťahuje čas, aby boli vyššie predaje. Viaceré témy som považoval za uzavreté, Tom King ich však nečakane opäť otvára. Naopak, záležitosti, ktoré som čakal, ako sa vyvŕbia, sa na program dňa dostanú možno v budúcnosti a možno nikdy, tu už je asi vážne možné všetko. Niektoré nápady nie sú zlé (otec), ale scenárista s nimi pracuje na môj vkus veľmi divne. No nie takým divným spôsobom, ako Grant Morrison, ale proste... divne. Keď už sme pri Morrisonovi, tak i King veľmi rád siaha do minulosti starej desiatky rokov, ale zas paradoxne kým u Morrisona ma to až tak nebaví, King na to ide tak, že ma to skôr baví, než nebaví (viď. história Batsa a Cat, v rámci ktorej dokonca neváha reprízovať ikonický kopanec na ulici z Millerovho Roku jedna). Inokedy ale pre zmenu píše o veciach, v ktorých som sa strácal a čo je horšie, bolo mi to fuk. Najviac ma bavila druhá, príjemne odľahčená polovica, ktorá vyzerala ako niektoré skvelé etapy v knihe Operace Zásnuby. Clark a Bruce sa k sebe snažili správať ako bežní chlapi (a kategoricky im to nejde), občas padne fakt silné a dojímavé vyznanie a Selina s Lois medzitým blbnú ako dve rozkošne pojašené mačky, ktorým, keď sa nepozerali, nejaká zákerná sviňa do smotany naliala repáku. Bonusy tvoria alternatívne obálky, medzi ktorými nájdete dokonca prácu legendárneho Franka Millera. Pasáž s Profesorom Pygom (toto je fakt asi najhororovejšia postava z panteónu batmanovských záporákov) je Mitchom Geradsom (Batman: Já jsem sebevražda) nakreslená úchvatne, ale dejovo ma neoslovila a naopak odľahčenejšie momenty ma oslovili, ale tie sú zas pre zmenu nakreslené dosť štandardne. Rovnako tak musím dať do pozornosti všetky scény, v ktorých z neba padá hustý dážď, to je fakt krása.

6 20.09.2023

Wow! Niečo sa končí a niečo nové sa zase začína. Bez Batmana by nebol Gotham taký, aký ho poznáme, ale bez Jimba Gordona by (zrejme) nebol Batman. Keďže mám Gordona rád (kto nie?), na Policistu pod palbou som sa tešil. Stupeň nadšenia však prudko klesol, keď som sa dozvedel, že to teoreticky nie je ucelený príbeh, ale poviedková zbierka, v ktorej sa nachádzajú komiksy zo sérií Birds of Prey, Catwoman alebo Gotham Knights. V literatúre poviedky zbožňujem, ale v komiksovom médiu priznám sa zas až tak nie. Aké bolo moje prekvapenie, keď sa ukázalo, že napriek tomu to nie je zbierka, ale ucelený príbeh!? Vo všeobecnosti nemám rád fenomén (typický predovšetkým pre americký mainstream), kedy sa hlavné príbehy rozdrobujú vo vedľajších sériách. Z ekonomického hľadiska tomu rozumiem, lež ako čitateľovi sa mi nepáči kupovať si nedôležité, ba až nezaujímavé série len preto, aby som sa dozvedel, ako sa to v skutočnosti skončilo. Policistovi pod palbou sa podaril husársky kúsok: skompletizoval hlavný dej z vedľajších sérií do jednej samostatnej knihy, ktorá tým pádom nie že pôsobí, ale JE ucelená. Dokonca ju môžeme vnímať ako plnohodnotný prequel k legendárnej procedurálnej sérii Gotham Central. Brubaker a Rucka si tu odskúšali na svoju dobu v rámci možností revolučný koncept, ktorý ešte viac zintenzívnili práve v Gotham Central. Z Batmana urobili ponurý, tajuplný tieň, ktorý do deja zasahuje málo, odtrhol sa od ľudstva a stal sa mýtom i sám pre seba, nieto ešte pre bežnú verejnosť. Do popredia sa dostávajú radoví policajti, detektívi, vyšetrovatelia a ich šéfovia, ktorí si nemôžu dovoliť luxus zdemolovať pri polapení zločinca polovicu mesta ako Batman, ale musia sa spoliehať na dodržiavanie zákonov a vedia, že zákon a realistické vyšetrovanie procesy a úkony sú síce zásadnou súčasťou ich práce, i tak sa ale raz za čas objaví zmrd, ktorý je nad zákonom a im neostáva nič iné, než ho zabiť a tým pádom si navždy zničiť život, alebo sa zmieriť s tým, že spravodlivosti nie je vždy učinené zadosť. Je to skvelý prístup, vďaka ktorému si uvedomíme, že klasický vrah alebo iný druh zločinca je istým spôsobom oveľa desivejší, než magori á la Penguin. Netopier raz za čas do deja zasiahne, ale názory naňho sa v zbore líšia: niekto ho uznáva, iný odmieta, aby do vyšetrovania zasahoval civil v divnom kostýme. V Policistovi pod palbou sa dozvieme, čo sa stalo, že to Batmana istým spôsobom navždy zlomilo a prečo už Gordon v Gotham Central nebude veliť polícii. Strašidelný je moment, v ktorom všetci Batmana hľadajú a nevedia ho nájsť a tak (spolu s čitateľom) logicky dôjdu k spokojnému záveru, že milovník kamenných chrličov každú chvíľu rozrazí dvere so zločincom v pravej a s dôkazmi v ľavej ruke a on v skutočnosti celý čas depresívne, paralyzovane stojí pri nemocničnom Jimovom lôžku. Jasné, v Policistovi pod palbou to ešte nebolo dovedené do takej dokonalosti, ako v Gotham Central, ale styčné body by nevidel len blbec. Jemne ma vyviedla z rovnováhy kresba, ktorú by som sa odvážil charakterizovať ako detskú, čo je v ostrom kontraste s dospelým kriminálnym prípadom. Niekomu sa paradoxne práveže daný kontrast bude páčiť, ale ja som na tom tak pol na pol. Super ale je, že jednotliví ilustrátori majú v dobrom úchylku na krásne detaily, ako je para z úst alebo odtlačky pohárov na stole. Trochu som sa strácal v Batgirl, u ktorej som netušil, prečo ju znázornili ako mlčanlivého Jeepersa Creepersa. Toto vydavateľ mohol uviesť do širšieho kontextu v úvodnom textovom slove. Detto Catwoman, u ktorej nie je vysvetlené, prečo sa nespráva ako Catwoman. Jste dobří poldové. Jsem na vás hrdý.

8 18.09.2023

Ach Tome, Tome. Poviem ako to je: začína ma to nie ani tak nudiť, ako skôr roztrpčovať. Skutočne netuším, kam, a či vôbec niekam, King mieri. Po vlažnom rozjazde série a pár fakt silných knihách pribúdajú knihy, ktoré ma nudia. Dravá moc mi pripomenula predchádzajúce Chladné dny s Mr. Freezeom: po skvelom a silnom začiatku s tradičným Batmanovým súperom (tentokrát Penguin), prichádza séria poviedok, ktoré spolu možno súvisia, možno nie, možno sa to dozvieme o dve knihy neskôr, možno o jednu, možno o tri a možno príde kúzelník s mŕtvym králikom v klobúku. Chcem ale dodať (a to je dôležité), že ak by sa aj vo finále ukázalo, že King presne vedel, čo chce povedať, nemyslím si, že to bude mať šancu ospravedlniť štyri-päť nudných kníh z celkovej 13-dielnej série. V Dravej moci sa pokračuje v Chladných dňoch započatej linke so zavraždenými ženami. Vizuálne najúchvatnejšia je galéria obálok. Tiež si občas želáte, aby autori obálok a alternatívnych obálok kreslili aj samotný komiks? Ale určite aj v samotnom komikse sa nachádza pár neprehliadnuteľných výtvarných momentov (Batman padajúci v záplave sutín zo strechy alebo blížiaci sa nočnou uličkou k vysvietenej/rozblikanej policajnej kolóne).

6 17.09.2023

Nikdy by som nepovedal, že si raz prečítam komiksové adaptácie opier. A stalo sa. Ale žiadna srdcovka to nie je. Nemyslím, že je to vyčerpávajúce čítanie. Práveže ma to na moje vlastné prekvapenie celkom bavilo. Ale určite je to čítanie komplikované. Niektoré opery sú veľmi dobré, iné nekonečné, WTF a plné ubíjajúcich, zdĺhavých dialógov, nekonečných monológov a divných momentov. Pravdupovediac, mnohým som nerozumel a som sa vždy považoval za človeka s veľkou fantáziou. Iné ma bavili, no ani najlepšie neboli výnimočné. Každá opera je nakreslená trocha iným štýlom, niektoré hýria farbami, ďalšia je čierno-biela. Niektoré obrazy sú fakt krásne, hoc mnohé majú desaťročia. Palec hore za to, ako luxusne to vydalo CC (skompletizujúce komiksy, ktoré vyšli v rozmedzí temer troch desaťročí v rôznych vydavateľstvách): tvrdá väzba s prebalom a lacetkou, zopár bonusov a ku každej opere prislúcha úvodné slovo.

6 16.09.2023

Chladné dny sú super. Prvých cca 66 strán. Z celkového počtu 176. Potom už je to o ničom. Áno, na začiatku síce bohapusto vykrádajú klasiku 12 rozhnevaných mužov, ale robia to tak dobre, že to až tak nevadí. Neprekáža vari dokonca ani to, že čitateľ čaká parádny finálny twist a nakoniec sa vlastne žiadny nekoná (wtf?). Séria tajomných ženských vrážd ešte nepovedala svoje posledné slovo a King sa jej venoval aj v budúcnosti, ale tu teda bolo treba podľa mňa explicitnejšie povedať, že to nie je koniec, ale vlastne len istým spôsobom začiatok, pretože takto je to ako detektívka s vrahom bez odhalenia vrahovej identity, čo nepôsobí dobre. Hoc áno, je to realistické, ale aby to naplno fungovalo, muselo by to byť spracované predsa len iným štýlom. Jasné, je zaujímavé sledovať, ako Wayne obhajuje Mr. Freezea a kritizuje Batmana (bez toho, aby ostatní vedeli, že Batman je Bruce) a Mr. Freeze je tu tým pádom obetný baránok, i tak mi ale proste nesedelo robiť obeť z jedného z najvýznamnejších netopierových protivníkov. Chápem, že Batman je najlepší detektív na svete a fakty a suché, pragmatické dôkazy sú preňho viac, ako osobná, emóciami sfarbená chuť dostať Mr. Freezea za mreže, ale i tak to bolo divné. Tak či onak je to dobrý, pôsobivý a v rámci možností realistický príbeh a v kombinácii s noirovou kresbou a tlmenými farbami mi to pripomenulo Gotham Central. Problém je, že súdny proces s Pánom mrazu tvorí len malú časť knihy a zvyšok dopĺňa... ja vlastne ani poriadne neviem čo. Nerozumiem smeru, akým sa Tom King vydal. Na začiatku série podľa mňa išiel loviť do úplne iných končín, potom akoby si spomenul, že by bolo super poňať sériu ako niečo, čo od začiatku smerovalo k svadbe s Catwoman, avšak po legendárnej Mačacej žene v Chladných dňoch nezostala ani granula a rieši sa niečo úplne iné. Dačo, čo ma nezaujímalo. Páčil sa mi Batmanov návrat k pôvodnému kostýmu, rovnako jeho doberanie sa Dickom, trefné strieľane si do vlastných radov vo forme zľahčovania situácie (ultra trápni céčkarskí záporáci), situáciu oživila bájka a King občas trafí klinec po hlavičke (Bruce dosiahne spravodlivosť svojím členstvom v porote, do ktorej sa paradoxne dostal s pomocou korupcie). Lež ako celok ma to fakt neoslnilo. Je to lepšie, ako predchádzajúci diel Svatba, ale oproti nemu je lepšie skoro všetko. Ešte mi každopádne nedá nepoukázať na krásny detail s parádnou prácou letteringu: Batman sa dostáva do zóny bez signálu a tak komunikácia vypadáva a písmená sú zle vidieť rovnako, ako ich on počuje.

6 15.09.2023

Film Purpurové rieky sa mi kedysi v kine strašne páčil. Bola to ostrá, štipľavá a mrazivá jazda s miestami až hororovou atmosférou, pričom dvojka Reno/Cassel bola taká perfektná, že mi ani príliš nevadilo divné finále a kuriózny fakt, že v autoservisoch vo Francúzskych Alpách sú zjavne bežne zamestnaní capoeroví náckovia. Keď som si o dve desaťročia neskôr (!) zohnal Grangého knihu, tešil som sa. Ale napokon to nebolo ono. Požičal som ju však otcovi a toho uveličila, nevedel si Grangého vynachváliť. Takže keď sa na trhu zjavil sequel (áno, napriek takému záveru, aký ponúkli knižné Purpurové rieky, je to sequel, nie prequel), neváhal som a otcovi som ju kúpil k Vianociam 2021. Žiaľ, pár dní pred Štedrým dňom bol hospitalizovaný v nemocnici a koncom roka nečakane zomrel. Knihu som mu teda dal k mame, do kuchyne, na jeho obľúbený stôl, za ktorým rád sedával, aby mal prehľad o všetkom, čo sa deje v domácnosti. Zostala tam rok. S mamou sme sa napokon zhodli, že ju už prečítal a tak som si ju vzal domov. Keďže knižné Purpurové rieky pokladám za priemer, čítanie dvojky som odkladal. Napokon je to ale prekvapivo fajn. Vlastne je to oveľa lepšie, ako jednotka. Grangé píše ako ďábel, k tomu skvelé postavy, šťavnaté a iskrivé dialógy a dobré opisy prírody, počasia a hustých lesov, v ktorých žije tajuplná aristokratická miliardárska rodina s temnou minulosťou. Objavujú sa legendy o nacistoch. To všetko atmosfére pridá na temer až hororovom nádychu, čo pre mňa ako hororového fanúšika naozaj nie je mínus. Kým vo filmovej jednotke ma ústredná dvojica bavila, v knižnej jednotke nie. Grangé mi očividne čítal myšlienky a tak nudného Karima bez milosti vyhodil mimo scénu hneď na začiatku a nahradil ho stokrát charizmatickejšou Chorvátkou Ivanou, ktorá je brutálnemu Niémansovi vyrovnaným partnerom. Ale je pravdou, že ku koncu tomu došiel dych a posledných cca 70 strán už som čítal len zo zotrvačnosti.

10 13.09.2023