Karcoolka2210 komentáře u knih

Aj do tretice skvelý Ferdo. Vtipné aj náučné s peknými ilustráciami, jednoducho detská klasika.

8 01.07.2022

"Svoje deti ľúbim tak, ako som ja sám bol ľúbený v detstve, a modlím sa za to, aby aj ony urobili to isté, keď príde ten správny čas. Niektoré cykly jednoducho treba prelomiť. A niektoré zas posilniť."

Myslím, že to bolo okolo roku 1999, keď som na MTV videla prvýkrát skladbu Learn to fly. Netušila som kto to spieva, ale video bolo neuveriteľne vtipné a pieseň chytľavá. Takto sa začala moja láska ku skupine Foo Fighters, ktorej frontman Dave Grohl bol veľmi interesantný už od samého začiatku. Sledovala som ich kariéru, mnohé rozhovory a už z toho som usudzovala, že je tento človek neuveriteľne normálny na to, že je rocková hviezda, navyše niekdajší člen skupiny Nirvana. Táto kniha ma len utvrdila v tom, čo som už dávno vedela a navyše sa Dave Grohl ukázal aj hodný spisovateľského pera. Jeho život, kariéra, rodina aj traumy, ktoré zažil ako mladý umelec, nuž je to obdivuhodné, že zostal pevne stáť na zemi a je z neho naozaj jedna úžasná ľudská bytosť. Odporúčam, aj pre tých, ktorí netušia kto je Dave Grohl :)

12 26.06.2022

Slušné pokračovanie, posunuli sme sa ďalej, dozvedeli sa viac o svete a obeliskoch, aj o Essun aj Nassun, no záhada strateného mesiaca ešte nie je doriešená a som celkom zvedavá aké rozuzlenie ma čaká v poslednej časti. AJ

5 19.06.2022

Nádherné ilustrácie, veľmi dojemný, miestami smutný príbeh, no koniec má šťastný :)

3 15.06.2022

Krásná kniha, veľmi jednoduchá, ale zároveň plná múdrosti. Odporúčam!

3 15.06.2022

Som rada, že som po tejto knihe siahla, lebo som si pripomenula moje detstvo. Príbehy Ferda Mravca sú zábavné aj náučné a deťom sa veľmi páčia. Určite odporúčam :)

21 14.06.2022

"Je ľahké vyrobiť národ teroristov. Stačí na to iba informačná vojna zo starej príručky KGB, pár šialencov s výbušnými opaskami a súrami Koránu a pohodlnosť, ba ľahostajnosť svetovej verejnosti. Podľa tohto receptu Rusko viac než desaťročie celoplošne bombardovalo Čečensko, zriaďovalo koncentračné tábory, odvieklo, mučilo a popravilo desaťtisíce mužov, žien, starcov a detí bez toho, aby naň boli uvalené aspoň sankcie; bez toho, aby sa konal vojnový tribunál k Čečensku, ktorý sa sotva bude ešte niekedy konať. Za Borisa Jeľcina sa táto špinavá koloniálna vojna volala "znovunastolenie ústavného poriadku" a Vladimír Putim svoje vojnové zločiny nazval "protiteroristická operácia."

"Každý "sebaoslobodzujúci" kamikadze poskytuje okupantovi dôvod, aby ďalej pokojne zatýkal, mučil, ponechával v Čečensku desaťtisíce vojakov a uzurpoval si právo na bezprávie. To je pasca, ktorú vám nastražili, pretože využívajú vaše prastaré tradície sebaobrany. Chcú, aby ste začali strácať nervy, aby ste predvádzali pred celým svetom, že ste zošaleli a stali sa posadnutými smrťou, aby takzvané demokratické Rusko vyzeralo, že robí dobre, keď krotí túto divokú beštiu."

"Ako sa darí môjmu národu po dvoch vyhladzovacích vojnách? Občas po Čečensku cestujú západní alebo ruskí novinári v sprievode našich vládnych úradníkov, ktorí im ukazujú prepychové fasády v Groznom a hovoria o živote v stabilite. Na každom kroku narážajú na plagáty vychvaľujúce Rusko ako našu pýchu a nádej, do omrzenia na nich pozerá známa tvár Vladimíra Putina v nadživotnej veľkosti. Teší ma, že Groznyj už nie je len kopa trosiek. Aj to je rehabilitácia.
Ale akosi sme už zabudli, kto nás celoplošne bombardoval, až nezostala celá jediná strecha, a sotva sme ich opravili, už ich bombardoval znova. Zabudli sme, ako Groznyj horel v novoročnú noc 1994 a ako potom zas a znovu v plameňoch a krupobití guliek a rakiet zomierali popri čečenských obyvateľoch aj ruskí, čo s nami predtým žili v mieri? Zabudli sme, že za úsvitu pri čistkách a na ruských kontrolných stanoviskách mizli naši muži- ale aj ženy- a my sme potom za dedinou nachádzali len ich zohavené mŕtvoly?"

Toto je zatiaľ asi najtenšia kniha z vydavateľstva Absynt, ktorú som čítala, no čo sa obsahu týka, tak to bola jedna z tých najťažších kníh. Pokiaľ si človek naozaj nenaštuduje veci a nezíska informácie a nejde viac do hĺbky, tak naozaj môže mať mylnú predstavu aj o tom, že čečeni sú národ extrémistov a bláznov. Slovenská autorka sa vydala na cestu do Sernovodska spolu s inými odvážnymi ženami a jej zápisky sa rozhodne oplatí prečítať. Určite odporúčam.

9 08.06.2022

Ešte aj doma mám knihu o Ferdovi Mravcovi z detstva, ale v škôlke sme čítali túto a bavila aj mňa aj deti. Aj poučná aj vtipná, pekné ilustrácie. Určite odporúčam pre deti.

8 07.06.2022

Veľmi originálny vstup do zaujímaveho sveta, ktorý táto autorka vytvorila. Musím sa priznať, že mi miestami kniha robila problém, keďže som ju čítala v angličtine, čo sa mi bežne nestáva, a trvalo mi, kým som sa začítala a zvykla si na nezvyčajný štýl písania, ale zlepšovalo sa to každou kapitolou a som rada, že som to nevzdala. Idem ďalej a som teda zvedavá, kam to bude smerovať. AJ

5 04.06.2022

Toto je tak krásná, jemná a zároveň drsná kniha, ktorá sa už po prvých stránkach zaradila medzi moje najobľúbenjšie knihy. Veľké prekvapenie a určite odporúčam!

9 29.05.2022

Veľmi podarená kniha. Kniha je určená deťom od 8 rokov, ja som ju čítala predškolákom (5-6 rokov) a veľmi sa im páčila. Najlepšie bolo, keď začali používať slovo melanchólia, keď bol v triede niekto smutný, tak ako kráľ Kilián ;) Odporúčam.

3 26.05.2022

"Žena v Afganistane nesmie túžiť po láske, je to tabu. Nezakazujú to iba mullovia, ale aj prísne klanové predpisy o morálke. Mladí ľudia sa nesmú stretávať, milovať, nemajú právo voľby. Láska nemá nič spoločné s romatikou, naopak, v niektorých prípadoch to je vážny zločin, ktorý sa tresá usmrtením. Nedisciplinovaní ľudia budú chladnokrvne zavraždení. Ak iba jedného z nich stihne trest smrti, bude to bez výnimky žena. Mladé ženy sú v prvom rade tovarom na výmenu či predaj. Manželsvo je zmluva, ktorú uzavrú rodičia alebo rodiny. Dôležité je, aký bude mať manželstvo prínos pre klan- city sa nezohľadňujú. Afgánske ženy sa s nespravodlivosťou, ktorá sa na nich páchala, museli zmierovať storočia. Vznikli o tom svedectvá v piesňach a básňach. Tieto piesne však nie sú určené verejnosti, ich ozvena ostáva v horách a v púšti."

"Aj v učebniciach matematiky zohrávala kľúčovú úlohu vojna. Taliban vydával iba učebnice pre chlapcov a žiaci nepočítali jabĺčka a koláčiky, ale guľky a kalašnikovy. Úloha vyzerala, napríklad, takto: "Malý Omar má jeden kalašnikov a tri zásobníky. V každom zásobníku je dvadsať guliek. Dvoma tretinami guliek zavraždí šesdesiatich neveriacich. Koľko neveriacich zavraždí jednou guľkou?"

"Aj tu v Pakistane potrebujeme nejakých Talibancov pri moci, aby to tu prečistili."
"To tvrdíte vy, čo ste nezažili Taliban na vlastnej koži. Pakistan by sa zrútil, keby sa Taliban dostal k moci, buďte si istí!" vybuchne Sultán. "Predstavte si, že by strhli všetky reklamné plagáty. Už len na tejto ulici je ich niekoľko tisíc. Všetky knihy s podobizňami živých bytostí by spálili a vyrabovali by aj celý pakistanský filmový a hudobný archív. Zničili by všetky prístroje. Už nikdy v živote by ste nemohli počúvať hudbu alebo tancovať. Všetky internetové kaviarne by zatvorili, televízne obrazovky by sčerneli a následne by ich skonfiškovali, rádio by vysielalo iba náboženské programy, všetky dievčatá by museli odísť zo školy a ženy by prišli o prácu. Aký dosah by to malo na Pakistan? Krajina by prišla o státisíce pracovných miest a upadla by do hlbokej depresie. A čo by robili všetci tí čerstvo nezamestnaní ľudia? Stali by sa z nich bojovníci? Nepremenil by sa Pakistan na zastaranú krajinu?"
Muž mykne plecami: "Dobre, dobre, možno nie celý Taliban, iba zopár predstaviteľov."

"Princ Daúd toho mal plné zuby. V roku 1961 vstúpil do platnosti zákon, ktorý štátnym zamestnancom nosenie burky zakazoval. Odporúčalo sa v ňom, aby sa obliekali západným štýlom. Ľudom chvíľu trvalo, kým sa ním začali riadiť no v sedemdesiatych rokoch v Kábule takmer nebolo učiteliek alebo sekretárok, ktoré by nenosili sukne a blúzky, zatiaľ čo muži chodili v oblekoch. Fundamentalisti sa však odhaleným ženám vyhrážali, že ich postrelia do lýtok alebo im polejú tváre kyselinou. Keď sa začala občianska vojna a v Kábule bol nastolený islamistický režim, čoraz viac žien sa zahaľovalo. S príchodom Talibanu sa ženské tváre z ulíc vytratili."

Ach no, táto kniha bola miestami úsmevná, ale v drvivej väčšine to bolo smutné čítanie. Asne Seierstad sa podarilo vytvoriť jedinečnú knihu, na základe osobnej skúsenosti života s afgánskou rodinou počas niekoľkých mesiacov. Vykreslila dynamiku života v rodine jedného kníhkupca, vzájomné vzťahy, pravidlá ako tieto vzťahy fungujú, utrpenie, ktoré v rodinách a vzťahoch spôsobuje náboženský fundamentalizmus a tiež aj stručnú históriu tejto ťažko skúšanej krajiny. Určite odporúčam prečítať.

9 24.05.2022

"Mnohí z nás verili... Mysleli sme si, že po vojne sa všetko zmení... Že Stalin uverí svojmu ľudu. Ale ešte sa ani neskončila vojna a ešalóny už šli do Magadanu. Ešalóny s vítazmi ... Zatkli tých, ktorí boli v zajatí, prežili nemecké lágre, tých, ktorých Nemci odviezli na prácu- všetkých, ktorí videli Európu. Ktorí mohli rozpovedať, ako tam ľudia žijú. Bez komunistov. Aké sú tam domy a cesty. Že nikde nie sú kolchozy ... Po víťazstve všetci zmĺkli. Mlčali a báli sa ako pred vojnou ..."

"Taká som prišla na vojnu. Bojovať. Ale na vojne som počula tiché rozhovory ... V noci ranení fajčia na chodbe. Niekto spí a niekto nespí. Hovorili o Tuchačevskom, o Jakirovi ...Zmizli tisíce! Milióny ľudí! Kam? Ukrajinci rozprávali ...Ako ich nútili do kolchozov ...Utešovali ...Ako Stalin zorganizoval hlad, ktorý oni sami nazývali - hladomor. Pomätené matky jedli svoje deti ... A pôda je tam taká úrodná, že ak do nej zasadíš prútik, vyrastie ti vŕba. Zajatí Nemci ju v poštových zásielkách posielali domov. Taká je tá pôda úrodná. Meter černozeme. Úrodnej vrstvy. Rozprávali sa potichu...Polohlasne...Nikdy sa takto nerozprávalo v skupine, ale len vo dvojici. Tretí človek bol navyše, mohol byť udavačom ..."

"Viete, na čo sme cez vojnu všetci mysleli? Hovorili sme si:"Len prežiť vojnu...Akí šťastní budú ľudia po vojne! Aký príjemný a krásny bude život. Ľudia, ktorí toľko prežili, budú k sebe dobrí, medzi ľuďmi zavládne dobro a láska. Budú to iní ľudia." Nepochybovali sme o tom. Ani trochu.
Ty môj poklad...Ľudia sa navzájom nenávidia tak ako predtým. Opäť zabíjajú. Vôbec tomu nerozumiem...A kto to robí? My... To my..."

Po Černobylskej modlitbe a Zinkových chlapcoch je toto moja tretia kniha od Svetlany Alexijevič a musím povedať, že je to skvelá spisovateľka. Štýl akým píše svoje knihy, akým podáva príbehy ľudí, ktorí zažili neuveriteľné hrôzy, je veľmi citlivý a ako sama autorka povedala, pri čítaní svedectiev, ktoré ponúka, "čítame" hlasy. Hlasy a slová tých, ktorí prežili. Žiadna z jej kníh sa nečíta ľahko, veľakrát som sa pristihla, že len krútim hlavou nadtým, čo čítam a nechápem, čoho všetkého sme my ľudia schopní. Ale treba si to prečítať a poznať aj túto stránku histórie. Odporúčam!

15 16.05.2022

Super pokračovanie, deti z nej boli nadšené a ja som mala chuť hneď čítať pokračovanie, ale to ešte nemáme v škôlke. Odporúčam.

4 12.05.2022

Skvelý nápad táto kniha. Čítala som ju deťom-predškolákom, k téme chrobáky a veľmi sa im to páčilo.

3 12.05.2022

"Čo nám budú vyčítať budúce generácie? Že sme neprotestovali dostatočne rázne proti devastácii Sýrie alebo bračekovaniu so Saudskou Arábiou? Proti čínskej okupácii Tibetu? Proti izraelskému obsadeniu Palestíny? Že sme napriek varovaniam vedcov, správam a všetkému, čo sme vedeli, radikálne nezmenili spôsob života, aby sme pribrzdili narastajúce otepľovanie? Že tridsaťtisíc ľudí denne zomieralo od hladu, zatiaľ čo my sme vyhodili tretinu potravín zo supermarketu? Že sa milióny žien a detí predávali ako sexuálni sluhovia?
Budú ukazovať na zožltnuté novinové výstrižky a pýtať sa, ako sme mohli byť takí nechápaví, keď tam bolo všetko napísané?"

Obsah tejto knihy bol pre mňa jedna veľká neznáma. Autor pristúpil k tejto tématike veľmi zaujímavým spôsobom a v krátkych kapitolách vykreslil príbeh tejto krajiny. Pekne vykreslil aj to, ako jeho štyria krajania, ktorí navštívili Kambodžu v roku 1978, videli len to, čo mali vidieť a takto sa potom mohli šíriť dezinformácie o tom, že vlastne tam žiadna genocída neprebieha ... Skvele spracovaná kniha, napriek ťažkej téme. Odporúčam!

3 08.05.2022

V angličtine je super slovo, že bonkers. Tak asi také sú knihy Terryho Pratchetta a sú tak skvelo trefné ako sú aj trafené. Ani Good Omens nie sú výnimkou. Nemám ho načítaného až toľko zatiaľ, ale pár, čo som čítala bolo pre mňa predsa o trochu lepších ako táto. Neil Gaiman a ja máme veľmi komplikovaný vzťah, čítala som niekoľko jeho kníh, ale stále mu neviem úplne prísť na chuť. Ale tento ich spoločný počin stojí nezaškodí prečítať. AJ

10 30.04.2022

Astrid Lindgren je naozaj majsterka pera, čo sa týka kníh pre deti. Je pravda, že mám síce trochu radšej Pipi, ale aj pokračovanie o Karlssonovi bolo super. Deťom v škôlke sa tiež kniha veľmi páčila, je určená deťom od 7+, čítala som ju 5-6 ročným a užívali si to. Určite odporúčam.

2 28.04.2022

Druhá kniha sa tiež vydarila, autorka pekne spracovala ďalšie príbehy tentoraz o balónoch, vreckovkách, vode, plastelíne a toaletných rolkách aj o tom, ako sa dajú znovu použiť alebo prečo ich nepoužívať vôbec. Super spoločník pre deti na Deň Zeme. U nás v škôlke sa veľmi páčila :)

1 27.04.2022

Vynikajúce pokračovanie vynikajúcej série. Kniha číslo 8 a prvýkrát som aj slzu vyronila. Stratili sme, pre mňa, dve výnimočné postavy, ktoré ale navždy ostanú v pamäti nielen hlavných hrdinov, ale aj mojej. Dej odohrávajúci sa na Laconii bol skvelý a priniesol mnoho nových aj znepokojujúcich informácií. Nuž, ide sa do finále a som veľmi zvedavá ako to títo dvaja páni ukončili. AJ

4 23.04.2022