Karcoolka2210
komentáře u knih
Vďačnosť
Oliver Sacks
Krátka, ale pekná, plná osobných myšlienok a pocitov jedného človeka, ktorý zasvätil svoj život medicíne.
Jurov zázračný liek
Roald Dahl
Jurova zázračná medicína je pre mňa o trochu slabšia ako ostatné knihy od Dahla, ale stále je veľmi dobrá. Chýba jej nejaké to hlbšie posoltvo, ale pre deti je veľmi zábavná. Čítala som ju predškolákom v škôlke, ako vždy som musela pár slov vypustiť, lebo slovník za mňa v jeho knihách nie je vždy pre deti, ale inak je to vtipná kniha s perfektnými ilustráciami.
Nesnesitelná lehkost bytí
Milan Kundera
Asi som na túto knihu ešte nedozrela, ale pre mňa to bolo celkom trápenie dočítať ju. Absolútne som sa nedokázala stotožniť s postavami, ich konanie mi prišlo miestami naozaj veľmi čudné. Tomáš a Tereza sú pre mňa predstaviteľia dosť toxického vzťahu. Pozadie románu, stav spoločnosti v čase, v ktorom sa dej odohráva bola asi najzaujímavejšiou časťou pre mňa. Prvý Kundera, asi na čas aj posledný. AJ
Väzenia, v ktorých sme sa rozhodli žiť
Doris Lessing
"Romány by mali stáť na poličkách spolu s antropológiou, hovorí jeden môj priateľ antropológ. Spisovatelia komentujú ľudské pomery, neustále o nich hovoria. Je to naša téma. Literatúra je jedným z najužitočnejších spôsobov, ako sa dostať k tomuto "inému oku", pohľadu na seba z odstupu; história je druhým. A predsa čoraz viac mladých literatúru nepovažuje za nevyhnutný návod na život ... ale k tomuto sa ešte vrátim."
"A popritom pozorujeme mladšie genrácie, ktoré to zažívajú, a keďže vieme, čoho sme boli schopní, bojíme sa o ne. Asi to nepreženiem, keď poviem, že v týchto násilných časoch je tým najláskavejším, najmúdrejším prianím pre mladých toto:
"Dúfajme, že obdobie, čo strávite ponorení do skupinového šialenstva, hlboko presdvedčení o skupinovej pravde, sa neprekryje s nejakým dejinným obdobím vo vašej krajine, ktoré by vám umožnilo zaviesť tie vražedné a hlúpe myšlienky do praxe.
Ak budete mať šťastie, vynoríte sa z tejto skúsenosti poučení v tom, čoho ste schopní v oblasti fanatizmu a netolerancie. A úplne pochopíte, ako príčetní ľudia v obdobiach verejného šialenstva dokážu zabíjať, klamať, ničiť a prisahať, že čierna je bielou."
"Znamená to, a dúfam, že to nebude znieť úplne bláznivo, rozosmiať sa... Vedci skúmajúci techniky vymývania mozgov a indoktrinácie zistili, že ľudia, ktorí sa vedeli smiať, im odolávali najlepšie. Napríklad Turci .... vojaci, ktorí sa svojím mučiteľom postavili smiechom, niekedy prežili, zatiaľ čo iní nie. Fanatici sa nesmejú sami na sebe; smiech je už z podstaty herézou, ak nie je použitý kruto a namierený voči oponentovi či nepriateľovi. Bigotne veriaci sa nevedia smiať. Skutočne presvedčení ľudia sa nevedia smiať. Ich predstava smiechu je satirická karikatúra pranierujúca oponenta alebo myšlienka, s ktorou nesúhlasia. Tyrani a ultáčatelia sa nesmejú sami na sebe a netolerujú, keď sa na nich smeje niekto iný.
Smiech je veľmi mocným nástrojom a len civilizovaný, oslobodený, slobodný človek sa dokáže zasmiať na sebe."
Doris Lessing v tejto útlej knižke ponúka 5 esejí zameraných na spoločnosť a politiku. Kniha je z roku 1985, no všetky eseje sú aplikovateľné a platné aj v dnešnej dobe. Odporúčam. Naozaj veľmi príjemne prekvapenie táto knižôčka.
Nič nehovor
Patrick Radden Keefe
Nič nehovor na pozadí severoírskeho konfliktu "Troubles", ktorý zúril krvavo vyše 30 rokov a stál okolo 3500 životov, sa zameriava hlavne na 4 postavy, ktoré boli súčasťou tohto konfliktu- Jean McConvill, Dolours Price, Brendan Hughes a Gerry Adams. Podobne ako v knihe Impérium bolesti, aj v knihe Nič nehovor ponúka autor vynikajúco spracovaný ucelený príbeh ľudí, ktorí boli zapletení či už na jednej alebo druhej strane a aký dopad mali roky krvavého konfliktu na súčasnosť. Absynt zatiaľ nikdy nesklamal a táto kniha patrí k najlepšiemu, čo v tejto edícii vyšlo.
Sto roků samoty
Gabriel García Márquez
Gabriel Garcia Marquéz napísal vcelku veľmi zaujímavú históriu rodu Buendiovcov a mestečka Maconda. Generécie tejto rodiny prechádzali rôznymi útrapami a radosťami života. Pre mňa osobne to nebolo čítanie, od ktorého sa nedalo odtrhnúť, miestami som sa strácala, že kto je kto, lebo tých José Arcadiov a Aurelianov tam boli mrte a vážne som mala problém niekedy zaradiť, o ktorú postavu sa jedná. Je to klasika, po ktorej oplatí siahnuť, no podľa mňa stačí len raz prečítať.
Jsem ráda, že moje matka zemřela
Jennette McCurdy
Uf, kto by to povedal, že táto mladá žena má za sebou už takýto ťažký život. Svetlá reflektorov a aj tie najväščie úsmevy častokrát zakrývajú nepeknú realitu filmového priemyslu. V prípade Jennette to však nebol len tento televízny svet, ktorý ju doviedol až na dno, ale žiaľ jej vlastná mama. Nemala som žiadne očakávania od tejto knihy, zaujal ma jej provokatívny názov, ale oplatí sa prečítať si jej príbeh. Verím, že už našla vo svojom živote pokoj a inšpiruje ľudí, ktorí možno prezívajú niečo podobné, aby požiadali o pomoc a zmenili svoj život k lepšiemu. AJ
Digiděti
Jan Kršňák
Digideti nebola zlá kniha, no v rámci tejto tématiky som čítala už pár oveľa lepších kníh. Autor mám pocit sa sám nevie rozhodnúť, čo je správne a čo nie v prípade detí a technológií. V pár bodoch by som sa s jeho názorom aj dokázala stotožniť, ale vo väčšine asi nie. Je to vcelku zvláštna kniha.
Vraždy Jána a Martiny: Vyšetrovanie
Laura Kello Kalinská
Je až bolestné čítať túto knihu, keď vieme, že stále nie sú všetci vinníci potrestaní a spravodlivosť na Slovensku je a bude najbližšie 3 roky slepá. Oceňujem prácu autorky, ktorá detailne a zrozumiteľne spracovala celý prípad zo všetkých strán a podáva ucelený obraz vyšetrovania a celého prípadu. Keď si uvedomím, že v akých pozíciach sa mnohí ľudia spomenutí v tejto knihe dnes nachádzajú, tak mi mráz behá po chrbte. Určite odporúčam prečítať, špeciálne by som odporúčala prečítať voličom súčasnej vládnej koalície.
Umlčaní
Marek Vagovič
"Chcem, aby sme zdieľali nové hodnoty, ktoré nás najviac zdobia v detstve a s vekom, jeho skúsenosťami, nás nebadane opúšťajú. Chcem lásku medzi ľuďmi, vzájomnú dôveru, chcem aktívnu spoločnosť, nesebeckú a solidárnu, aj k podnikateľom, prezidentom, cestárom, mýtnikom. Chcem, aby ľudia pochopili, že práve toto na námestiach hľadáme aj sami v sebe." (Ján Kuciak)
"Vlna , ktorá zmietla Ficovu vládu, bola spravodlivá, hoci to bývalý premiéer považuje za krivdu. Strana Smer a jej nominanti v dôležitých funkciách si z krajiny spravili eseročku, kde je miesto len pre vyvolených. Predĺžené ruky domácej mafie sedeli vo vláde, v parlamente aj bezpečnostných zložkách. Organizovaný zločin s talianskymi koreňmi mal zase svoje chápadlá na Úrade vlády. Aj keby nedošlo k dvojnásobnej vražde, vyvodenie politickej zodpovednosti by bolo legitímnou požiadavkou za totálny únos štátu. Bez ohľadu na to, ktorá skupina gaunerov sa poskladala ma Janovu a Martininu smrť.
Fico stratil cit pre realitu, čo sa prejavilo už krátko po vražde. Položil na stôl milión eur, ktoré vraj mali motivovať každého, kto vie niečo o ohavnom zločine. Odhliadnuc od toho, že to mohlo motivovať aj objednávateľov, aby sa zbavili vykonávateľov, išlo o cynizmus najhrubšieho zrna. Politik, ktorého sponzori si desať rokov vyberali od štátu dividendy, sa postavili pred ľudí ako stredoveký vládca, aby demonštrovali svoju silu. Hotovosť na stole je zároveň symbolom mafie. A pripomenula aj Kaliňákov výrok o dobe kešu, ktorým obhajoval Ladislava Baštrnáka, s ktorým mal Kaliňák obchodný vzťah a Fico si od neho prenajíma luxusný byt v komplexe Bonaparte".
Prešlo šesť rokov a to, kde sa momentálne Slovensko nachádza je akoby ďalšiou guľkou pre Jána a Martinu. Časť ľudí veľmi rýchlo zabudla a priniesla späť to, o čom sme sa nádejali, že sa už k vládnutiu v tejto krajine nikdy nedostane. Svojím životom zaplatili dvaja nevinní, čistí, čestní a najmä dobrí ľudia, ktorí sa snažili aktívne robiť niečo pre to, aby bola naša krajina naozaj lepšia. Ich sen, zdá sa, je v nedohľadne a ktovie, či sa niekedy vôbec splní, no myslím si, že ak aspoň niektorí z nás, ktorí v sebe ešte máme aspoň akú takú nádej, zmysel pre morálku a ľudskosť sa budeme snažiť svojím životom niečo zmeniť, tak snáď raz tá zmena príde. Odporúčam prečítať, lebo je to príbeh dvoch neobyčajne obyčajných ľudí, ktorí si nezaslúžili takýto koniec.
Impérium bolesti: Tajné dejiny dynastie Sacklerovcov
Patrick Radden Keefe
Vynikajúca kniha. O téme opioidnej závislosti, najmä v súvislosti s liekom OxyContin, som sa prvýkrát stretla v seriáloch Dopesick a The Painkiller, takže meno Sackler mi bolo známe, aj ich úloha v celej epidémii v USA. Autor sa však zameral aj na zrod dynastie Sacklerovcov a bolo to naozaj fascinujúce čítanie. Napriek rukolapným dôkazom, že liek vedie k závislosti a stál život vyše 600 000 američanov, predstavitelia rodiny Sacklerovcom a farma firmy Purdue Pharma si stále idú to svoje dookola, bez štipky empatie, ľútosti a žijú si vo svojej pravde, že oni chceli svet vyliečiť z bolesti. Neuveriteľný portét arogancie, chamtivosti a odtrhnutosti od reality. Naozaj vynikajúce čítanie, odporúčam všetkými desiatimi.
Svedomie proti násiliu
Stefan Zweig
"A Castellio dokazuje, že vnucovať človeku nejaké vyznanie, ktoré vnútorne nevyznáva, je nie len nemorálne a protiprávne, ale okrem toho aj nezmyselné a nerozumné. Pretože násilné vnucovanie nejakého svetonázoaru vždy získava iba zdanlivo veriacich; metódou heveru a násilnej propagandy sa množí členstvo strany len navonok a kvantitatívne. No v skutočnosti každý svetonázor, ktorý si tatýmto násilným spôsobom získava prívržencov, neklame svojou falošnou matematikou ani tak svet ako predovšetkým sám seba. Pretože "tí, čo chcú mať len čo možno najväčší počet prívržencov, a preto potrebujú masy ľudí, počínajú si rovnako ako istý blázon, ktorý mal veľkú nádobu a v nej málo vína a doplnil ju vodou, aby ho mal viac; tým mu však vonkoncom nepribudlo viac vína, ale pokazil si aj to dobré, čo mal v nádobe, Nikdy nebudete môcť tvrdiť, že tí, ktorým ste vnútili svoje vyznanie, vyznávajú ho skutočne zo srdca. Keby mohli otvorene hovoriť, povedali by: Zo srdca verím len to, že ste nespravodliví tyrani a že to, čo ste mi nanútili, je bezcenné. Zlé víno sa nikdy nestane lepším, ak niekto prinúti ľudí, aby ho pili."
"Ľudia sú natoľko presvedčení o vlastnom názore, alebo skôr o falošnej istote svojho názoru, že povýšenecky pohŕdajú inými; z tejto pýchy vyviera ukrutnosť a prenasledovanie a nikto nie je ochotný znášať druhého, pokiaľ sa s ním nestotožňuje v názoroch, hoci je dnes temer toľko rozličných názorov ako ľudí. A predsa niet jedinej sekty, ktorá by neodsudzovala iné a nechcela sama vládnuť. A z toho vznikajú všetky tie vyvolávania, exily, zatvárania, upaľovania, vešania a celá ničomná zbesilosť popráv a mučení, ktoré sú na dennom poriadku, a to jedine kvôli niektorým názorom, čo sa nepáčia niektorým pánom a často dokonca bez akéhokoľvek určitého dôvodu." Iba z tvrdohlavosti vzniká odpor, len z náboženskej neznášanlivosti "divá a barbarská záľuba v ukrutnostiach, takže dnes človek vidí mnohých natoľko rozohnených vystupňovanými ohováračkami, že ich privádza do zúrivosti, keď niekoho z tých, ktorých dali popraviť, najprv zahrdúsia, namiesto toho, aby ho mučivo zaživa upálili na pomalom ohni".
Len jedno môže preto podľa Castellia zachrániť ľudstvo pred týmto barbarstvom: tolerancia. V našom svete je dosť miesta pre mnohé pravdy- nielen pre jednu, a keby ľudia chceli, mohli by žiť v mieri. "Znášajme sa navzájom a neodsudzujme vieru iného".
Priznám sa, že obdobie reformácie ma síce fascinuje, ale skôr v Anglicku ako v Európe (myslím Luther a Kalvin), takže toto útle dielo bolo pre mňa zaujímavým prekvapením. Prvýkrát som počula meno Castellio a som rada, že história na tohto pána nezabudla, lebo jeho myšlienky nám majú čo povedať aj dnes. Odporúčam.
Neviditelný život Addie LaRue
Victoria Schwab
Nečakane zaujímavá kniha s prekvapivým príbehom.Nevedela som, čo čakať, čítala som v rámci výzvy, ale bolo to veľmi príjemné prekvapenie.
Spúšť: Príbehy o láske a nenávisti
Marek Hudec
"Ja som tu a Juraj nie. Už vraj rok. Nerozumiem tomu. Dni plynú a občas si pomyslím, že dlho už z tej Bratislavy neprišiel domov. Potom sa to začne znova, neexistuje dostatočný výkrik alebo slová, ktoré by vyjadrili, ako sa cítim. Rozveseľoval mňa i svojho brata a bola som pyšná, že my traja skúšaní osudom sme sa zomkli a naučili sa fungovať spolu."
"Kniha Mareka Hudeca sa pohybuje na pomedzí dokumentárneho románu, publicistiky, záznamov a spomienok. Môže byť terapiou z menšinovej úzkosti a depresie, ale aj ponukou nezabudnúť, pochopiť, nezmieriť sa, žiť ďalej. Menšinovou úzkosťou celkom nezaslúžene trpia menšinové osoby a komunity. Ale kto už je v bezpečí v majorite, kde ktosi trpí menšinovou úzkosťou? Kto sa v nej schová? Nie je majorita množinou tých najrôznorodejších menšín?
Túto knihu možno potrebuje menšina, komunita. Ale ešte viac súbor všetkých menšín, celá takzvaná majorita, proste spoločnosť tu a teraz. Aby sa nezabudlo. Aby sa nezopakovalo. Môžeme len dúfať. Literatúra nemá tú silu, ale ľudia, čo ju pozorne čítajú a nechajú sa ňou zasiahnuť, ju môžu mať.
Prajem Slovensku, aby knihu prijalo a absorbovalo. A knihe, nech si nájde cestu aj tam, kde sa niekedy ťažko svieti na cestu, no o to viac je to potrebné." (Jana Juráňová)
Myslím, že autorka Jana Juráňová pekne vystihla podstatu tejto knihy. Nie je to ľahké čítanie, ostatne ako každá Absyntovka, ale je to potrebné čítanie, ako každá Absyntovka. Teroristický útok v Teplárni "oslávi" svoje druhé výročie o pár dní a Slovensko je tam, kde bolo pred dvoma rokmi. Plné nenávisti, strašenia, klamstiev a nie len voči LGBTI+ komunite. Zabúdame sa pozerať na "iných" ľudí ako na ľudí, postrádame základnú empatiu voči inej ľudskej bytosti a staviame sa do roly nejakého sudcu, ktorý jediný pozná tú správnu cestu ako žiť. Svet je pestrý, ľudia sú rôzny a každý má právo žiť svoj život ako chce. Mali by sme sa naučiť načúvať, spoznávať a rešpektovať sa navzájom bez ohľadu na orientáciu, rasu, vierovyznanie, ... Veľmi odporúčam, aj keď si myslím, že tí, ktorým by najviac prospelo túto knihu prečítať, po nej asi nesiahnu.
Špunt z Vežodomu
Annie M. G. Schmidt
Špinuška bola úžasná kniha a Špunt z Vežodomu sa jej vyrovnal. Bláznivá kniha o malom chlapcovi, ktorý býva sám vo vežičke Vežodomu, stretne mnoho nových zvieracích aj ľudských priateľov a vydá sa na rôzne dobrodružstvá. Pri čítaní som sa nenudila ani ja ani deti a tešili sme sa spoločne na ďalšiu kapitolu. Odporúčam :)
Nox et Solitudo – Verše
Ivan Krasko
Čítané v rámci výzvy. Poézia nie je pre mňa žáner, ku ktorému by som nejako zvlášť inklinovala. Toto je asi slovenská klasika, ktorá bola miestami pekná.
Podzimní trůn
Elizabeth Chadwick
Elizabeth Chadwick ukončila svoje pútavé rozprávanie o Alienor Akvitánskej. Naozaj to bola výnimočná žena, ktorá sa napriek mnohým prekážkam a nepriazňam osudu nevzdávala, bola silná a pevná žena, ktorá sa tiež na tú dobu dožila úctyhodného veku. Som rada, že som siahla po tejto trilógii a určite sa vrátim aj ku svojim starším knihám z univerzitných štúdií o Plantagenetovcoch.
Jednoducho vzťahy
Honza Vojtko (p)
"Znalosť našej vlastnej minulosti nám môže pomôcť stať sa lepšie informovanými. Ukazuje nám, kto sme ako sociálna skupina, a informovanosť či znalosť je kľúčová na udržanie demokratickej spoločnosti. A áno, môže to znieť pateticky. Také znalosti dovoľujú ľuďom aktívne sa zapojiť do politickej diskusie, aj keby prebiehala v práci alebo v krčme."
"Táto kapitola vás nemá presvedčiť, aby ste nejedlo mäso. Všetci odporníci a odborníčky na klímu už dávno poukazujú na to, že veľkochovy zvierat negatívne ovplyvňujú otepľovanie našej planéty. Je najmä dobré ukázať si, ako je pre nás život so zvieratami neuveriteľne dôležitý a podnetný. Že to nie sú len mašiny na mlieko, vajcia, kožu, mäso. Sú to živé bytosti, ktoré niečo cítia a vnímajú. To my sme sa pre svoje pohodlie a pocit, že na to máme právo, začali správať tak neuveriteľne kruto a bezcitne, že to jednoducho s našou kultúrou niečo robí."
Už vo svojej knihy Vzťahy a mýty ma autor presvedčil, že vie o čom hovorí a preto som s radosťou siahla aj po tejto knihe. Honza Vojtko opisuje vzťahy k sebe, k Bohu, k priateľom, k práci, k svetu, k telu, ...11 kapitol zameraných na na naše vzťahy k rôznym veciam a podobne ako v predošlej knihe pridáva ku každej kapitole aj reálne príbehy z terapeutovne, čo je veľké plus. Odporúčam a určite si prečítam aj jeho ďalšiu knihu Vzťahy a pasce.
Zimní koruna
Elizabeth Chadwick
Vynikajúce pokračovanie. Toto obdobie britskej histórie je naozaj fascinujúce a príbeh Alinor sa číta veľmi dobre, aj keď teda jej život nebol prechádzka ružovou záhradou napriek tomu, že bola okrem iných titulov aj anglická kráľovná. Henry II mohol byť dobrý kráľ, no ako muž bol dosť ťažko znesiteľný. Teším sa na pokračovanie.
Na Zemi jsme na okamžik nádherní
Ocean Vuong (p)
"Celá generácia môže uhynúť za jednu mrazivú noc. Žitie je teda otázkou času, otázkou načasovania.
Času, keď som mal päť alebo šesť rokov, zo srandy som na teba vyskočil spoza chodbových dverí a skríkol som "Bum!". Zajačala si, tvár sa to skrivila a zvraštila, potom si sa rozvlykala, objala si si hruď, oprela si sa o dvere a lapala si po dychu. Stál som tam zarazený, hračkárska vojenská pribla sa mi zošuchla z hlavy. Bol som americký chlapec, ktorý napodobňoval, čo videl v telke. Nevedel som, že vojnu stále nosíš v sebe, netušil som, že vôbec nejká vojna bola a že ak do teba vstúpi, už nikdy neodíde-že vytvára ozvenu, zvuk, ktorý má podobu tvojho vlastného syna. Bum."
Spoveď muža svojej mame o tom kto je, kým sa stal a čo ho v živote vietnamského migranta, žijúceho v USA formovalo. Úprimné, jemné, častokrát veľmi drsné opisy života Psíčka. Nevedela som do čoho idem, keď som sa začítala do tejto knihy, ale som rada, že som po nej siahla.
