Karcoolka2210
komentáře u knih
Jsem ráda, že moje matka zemřela
Jennette McCurdy
Uf, kto by to povedal, že táto mladá žena má za sebou už takýto ťažký život. Svetlá reflektorov a aj tie najväščie úsmevy častokrát zakrývajú nepeknú realitu filmového priemyslu. V prípade Jennette to však nebol len tento televízny svet, ktorý ju doviedol až na dno, ale žiaľ jej vlastná mama. Nemala som žiadne očakávania od tejto knihy, zaujal ma jej provokatívny názov, ale oplatí sa prečítať si jej príbeh. Verím, že už našla vo svojom živote pokoj a inšpiruje ľudí, ktorí možno prezívajú niečo podobné, aby požiadali o pomoc a zmenili svoj život k lepšiemu. AJ
Digiděti
Jan Kršňák
Digideti nebola zlá kniha, no v rámci tejto tématiky som čítala už pár oveľa lepších kníh. Autor mám pocit sa sám nevie rozhodnúť, čo je správne a čo nie v prípade detí a technológií. V pár bodoch by som sa s jeho názorom aj dokázala stotožniť, ale vo väčšine asi nie. Je to vcelku zvláštna kniha.
Vraždy Jána a Martiny: Vyšetrovanie
Laura Kello Kalinská
Je až bolestné čítať túto knihu, keď vieme, že stále nie sú všetci vinníci potrestaní a spravodlivosť na Slovensku je a bude najbližšie 3 roky slepá. Oceňujem prácu autorky, ktorá detailne a zrozumiteľne spracovala celý prípad zo všetkých strán a podáva ucelený obraz vyšetrovania a celého prípadu. Keď si uvedomím, že v akých pozíciach sa mnohí ľudia spomenutí v tejto knihe dnes nachádzajú, tak mi mráz behá po chrbte. Určite odporúčam prečítať, špeciálne by som odporúčala prečítať voličom súčasnej vládnej koalície.
Umlčaní
Marek Vagovič
"Chcem, aby sme zdieľali nové hodnoty, ktoré nás najviac zdobia v detstve a s vekom, jeho skúsenosťami, nás nebadane opúšťajú. Chcem lásku medzi ľuďmi, vzájomnú dôveru, chcem aktívnu spoločnosť, nesebeckú a solidárnu, aj k podnikateľom, prezidentom, cestárom, mýtnikom. Chcem, aby ľudia pochopili, že práve toto na námestiach hľadáme aj sami v sebe." (Ján Kuciak)
"Vlna , ktorá zmietla Ficovu vládu, bola spravodlivá, hoci to bývalý premiéer považuje za krivdu. Strana Smer a jej nominanti v dôležitých funkciách si z krajiny spravili eseročku, kde je miesto len pre vyvolených. Predĺžené ruky domácej mafie sedeli vo vláde, v parlamente aj bezpečnostných zložkách. Organizovaný zločin s talianskymi koreňmi mal zase svoje chápadlá na Úrade vlády. Aj keby nedošlo k dvojnásobnej vražde, vyvodenie politickej zodpovednosti by bolo legitímnou požiadavkou za totálny únos štátu. Bez ohľadu na to, ktorá skupina gaunerov sa poskladala ma Janovu a Martininu smrť.
Fico stratil cit pre realitu, čo sa prejavilo už krátko po vražde. Položil na stôl milión eur, ktoré vraj mali motivovať každého, kto vie niečo o ohavnom zločine. Odhliadnuc od toho, že to mohlo motivovať aj objednávateľov, aby sa zbavili vykonávateľov, išlo o cynizmus najhrubšieho zrna. Politik, ktorého sponzori si desať rokov vyberali od štátu dividendy, sa postavili pred ľudí ako stredoveký vládca, aby demonštrovali svoju silu. Hotovosť na stole je zároveň symbolom mafie. A pripomenula aj Kaliňákov výrok o dobe kešu, ktorým obhajoval Ladislava Baštrnáka, s ktorým mal Kaliňák obchodný vzťah a Fico si od neho prenajíma luxusný byt v komplexe Bonaparte".
Prešlo šesť rokov a to, kde sa momentálne Slovensko nachádza je akoby ďalšiou guľkou pre Jána a Martinu. Časť ľudí veľmi rýchlo zabudla a priniesla späť to, o čom sme sa nádejali, že sa už k vládnutiu v tejto krajine nikdy nedostane. Svojím životom zaplatili dvaja nevinní, čistí, čestní a najmä dobrí ľudia, ktorí sa snažili aktívne robiť niečo pre to, aby bola naša krajina naozaj lepšia. Ich sen, zdá sa, je v nedohľadne a ktovie, či sa niekedy vôbec splní, no myslím si, že ak aspoň niektorí z nás, ktorí v sebe ešte máme aspoň akú takú nádej, zmysel pre morálku a ľudskosť sa budeme snažiť svojím životom niečo zmeniť, tak snáď raz tá zmena príde. Odporúčam prečítať, lebo je to príbeh dvoch neobyčajne obyčajných ľudí, ktorí si nezaslúžili takýto koniec.
Impérium bolesti: Tajné dejiny dynastie Sacklerovcov
Patrick Radden Keefe
Vynikajúca kniha. O téme opioidnej závislosti, najmä v súvislosti s liekom OxyContin, som sa prvýkrát stretla v seriáloch Dopesick a The Painkiller, takže meno Sackler mi bolo známe, aj ich úloha v celej epidémii v USA. Autor sa však zameral aj na zrod dynastie Sacklerovcov a bolo to naozaj fascinujúce čítanie. Napriek rukolapným dôkazom, že liek vedie k závislosti a stál život vyše 600 000 američanov, predstavitelia rodiny Sacklerovcom a farma firmy Purdue Pharma si stále idú to svoje dookola, bez štipky empatie, ľútosti a žijú si vo svojej pravde, že oni chceli svet vyliečiť z bolesti. Neuveriteľný portét arogancie, chamtivosti a odtrhnutosti od reality. Naozaj vynikajúce čítanie, odporúčam všetkými desiatimi.
Svedomie proti násiliu
Stefan Zweig
"A Castellio dokazuje, že vnucovať človeku nejaké vyznanie, ktoré vnútorne nevyznáva, je nie len nemorálne a protiprávne, ale okrem toho aj nezmyselné a nerozumné. Pretože násilné vnucovanie nejakého svetonázoaru vždy získava iba zdanlivo veriacich; metódou heveru a násilnej propagandy sa množí členstvo strany len navonok a kvantitatívne. No v skutočnosti každý svetonázor, ktorý si tatýmto násilným spôsobom získava prívržencov, neklame svojou falošnou matematikou ani tak svet ako predovšetkým sám seba. Pretože "tí, čo chcú mať len čo možno najväčší počet prívržencov, a preto potrebujú masy ľudí, počínajú si rovnako ako istý blázon, ktorý mal veľkú nádobu a v nej málo vína a doplnil ju vodou, aby ho mal viac; tým mu však vonkoncom nepribudlo viac vína, ale pokazil si aj to dobré, čo mal v nádobe, Nikdy nebudete môcť tvrdiť, že tí, ktorým ste vnútili svoje vyznanie, vyznávajú ho skutočne zo srdca. Keby mohli otvorene hovoriť, povedali by: Zo srdca verím len to, že ste nespravodliví tyrani a že to, čo ste mi nanútili, je bezcenné. Zlé víno sa nikdy nestane lepším, ak niekto prinúti ľudí, aby ho pili."
"Ľudia sú natoľko presvedčení o vlastnom názore, alebo skôr o falošnej istote svojho názoru, že povýšenecky pohŕdajú inými; z tejto pýchy vyviera ukrutnosť a prenasledovanie a nikto nie je ochotný znášať druhého, pokiaľ sa s ním nestotožňuje v názoroch, hoci je dnes temer toľko rozličných názorov ako ľudí. A predsa niet jedinej sekty, ktorá by neodsudzovala iné a nechcela sama vládnuť. A z toho vznikajú všetky tie vyvolávania, exily, zatvárania, upaľovania, vešania a celá ničomná zbesilosť popráv a mučení, ktoré sú na dennom poriadku, a to jedine kvôli niektorým názorom, čo sa nepáčia niektorým pánom a často dokonca bez akéhokoľvek určitého dôvodu." Iba z tvrdohlavosti vzniká odpor, len z náboženskej neznášanlivosti "divá a barbarská záľuba v ukrutnostiach, takže dnes človek vidí mnohých natoľko rozohnených vystupňovanými ohováračkami, že ich privádza do zúrivosti, keď niekoho z tých, ktorých dali popraviť, najprv zahrdúsia, namiesto toho, aby ho mučivo zaživa upálili na pomalom ohni".
Len jedno môže preto podľa Castellia zachrániť ľudstvo pred týmto barbarstvom: tolerancia. V našom svete je dosť miesta pre mnohé pravdy- nielen pre jednu, a keby ľudia chceli, mohli by žiť v mieri. "Znášajme sa navzájom a neodsudzujme vieru iného".
Priznám sa, že obdobie reformácie ma síce fascinuje, ale skôr v Anglicku ako v Európe (myslím Luther a Kalvin), takže toto útle dielo bolo pre mňa zaujímavým prekvapením. Prvýkrát som počula meno Castellio a som rada, že história na tohto pána nezabudla, lebo jeho myšlienky nám majú čo povedať aj dnes. Odporúčam.
Neviditelný život Addie LaRue
Victoria Schwab
Nečakane zaujímavá kniha s prekvapivým príbehom.Nevedela som, čo čakať, čítala som v rámci výzvy, ale bolo to veľmi príjemné prekvapenie.
Spúšť: Príbehy o láske a nenávisti
Marek Hudec
"Ja som tu a Juraj nie. Už vraj rok. Nerozumiem tomu. Dni plynú a občas si pomyslím, že dlho už z tej Bratislavy neprišiel domov. Potom sa to začne znova, neexistuje dostatočný výkrik alebo slová, ktoré by vyjadrili, ako sa cítim. Rozveseľoval mňa i svojho brata a bola som pyšná, že my traja skúšaní osudom sme sa zomkli a naučili sa fungovať spolu."
"Kniha Mareka Hudeca sa pohybuje na pomedzí dokumentárneho románu, publicistiky, záznamov a spomienok. Môže byť terapiou z menšinovej úzkosti a depresie, ale aj ponukou nezabudnúť, pochopiť, nezmieriť sa, žiť ďalej. Menšinovou úzkosťou celkom nezaslúžene trpia menšinové osoby a komunity. Ale kto už je v bezpečí v majorite, kde ktosi trpí menšinovou úzkosťou? Kto sa v nej schová? Nie je majorita množinou tých najrôznorodejších menšín?
Túto knihu možno potrebuje menšina, komunita. Ale ešte viac súbor všetkých menšín, celá takzvaná majorita, proste spoločnosť tu a teraz. Aby sa nezabudlo. Aby sa nezopakovalo. Môžeme len dúfať. Literatúra nemá tú silu, ale ľudia, čo ju pozorne čítajú a nechajú sa ňou zasiahnuť, ju môžu mať.
Prajem Slovensku, aby knihu prijalo a absorbovalo. A knihe, nech si nájde cestu aj tam, kde sa niekedy ťažko svieti na cestu, no o to viac je to potrebné." (Jana Juráňová)
Myslím, že autorka Jana Juráňová pekne vystihla podstatu tejto knihy. Nie je to ľahké čítanie, ostatne ako každá Absyntovka, ale je to potrebné čítanie, ako každá Absyntovka. Teroristický útok v Teplárni "oslávi" svoje druhé výročie o pár dní a Slovensko je tam, kde bolo pred dvoma rokmi. Plné nenávisti, strašenia, klamstiev a nie len voči LGBTI+ komunite. Zabúdame sa pozerať na "iných" ľudí ako na ľudí, postrádame základnú empatiu voči inej ľudskej bytosti a staviame sa do roly nejakého sudcu, ktorý jediný pozná tú správnu cestu ako žiť. Svet je pestrý, ľudia sú rôzny a každý má právo žiť svoj život ako chce. Mali by sme sa naučiť načúvať, spoznávať a rešpektovať sa navzájom bez ohľadu na orientáciu, rasu, vierovyznanie, ... Veľmi odporúčam, aj keď si myslím, že tí, ktorým by najviac prospelo túto knihu prečítať, po nej asi nesiahnu.
Špunt z Vežodomu
Annie M. G. Schmidt
Špinuška bola úžasná kniha a Špunt z Vežodomu sa jej vyrovnal. Bláznivá kniha o malom chlapcovi, ktorý býva sám vo vežičke Vežodomu, stretne mnoho nových zvieracích aj ľudských priateľov a vydá sa na rôzne dobrodružstvá. Pri čítaní som sa nenudila ani ja ani deti a tešili sme sa spoločne na ďalšiu kapitolu. Odporúčam :)
Nox et Solitudo – Verše
Ivan Krasko
Čítané v rámci výzvy. Poézia nie je pre mňa žáner, ku ktorému by som nejako zvlášť inklinovala. Toto je asi slovenská klasika, ktorá bola miestami pekná.
Podzimní trůn
Elizabeth Chadwick
Elizabeth Chadwick ukončila svoje pútavé rozprávanie o Alienor Akvitánskej. Naozaj to bola výnimočná žena, ktorá sa napriek mnohým prekážkam a nepriazňam osudu nevzdávala, bola silná a pevná žena, ktorá sa tiež na tú dobu dožila úctyhodného veku. Som rada, že som siahla po tejto trilógii a určite sa vrátim aj ku svojim starším knihám z univerzitných štúdií o Plantagenetovcoch.
Jednoducho vzťahy
Honza Vojtko (p)
"Znalosť našej vlastnej minulosti nám môže pomôcť stať sa lepšie informovanými. Ukazuje nám, kto sme ako sociálna skupina, a informovanosť či znalosť je kľúčová na udržanie demokratickej spoločnosti. A áno, môže to znieť pateticky. Také znalosti dovoľujú ľuďom aktívne sa zapojiť do politickej diskusie, aj keby prebiehala v práci alebo v krčme."
"Táto kapitola vás nemá presvedčiť, aby ste nejedlo mäso. Všetci odporníci a odborníčky na klímu už dávno poukazujú na to, že veľkochovy zvierat negatívne ovplyvňujú otepľovanie našej planéty. Je najmä dobré ukázať si, ako je pre nás život so zvieratami neuveriteľne dôležitý a podnetný. Že to nie sú len mašiny na mlieko, vajcia, kožu, mäso. Sú to živé bytosti, ktoré niečo cítia a vnímajú. To my sme sa pre svoje pohodlie a pocit, že na to máme právo, začali správať tak neuveriteľne kruto a bezcitne, že to jednoducho s našou kultúrou niečo robí."
Už vo svojej knihy Vzťahy a mýty ma autor presvedčil, že vie o čom hovorí a preto som s radosťou siahla aj po tejto knihe. Honza Vojtko opisuje vzťahy k sebe, k Bohu, k priateľom, k práci, k svetu, k telu, ...11 kapitol zameraných na na naše vzťahy k rôznym veciam a podobne ako v predošlej knihe pridáva ku každej kapitole aj reálne príbehy z terapeutovne, čo je veľké plus. Odporúčam a určite si prečítam aj jeho ďalšiu knihu Vzťahy a pasce.
Zimní koruna
Elizabeth Chadwick
Vynikajúce pokračovanie. Toto obdobie britskej histórie je naozaj fascinujúce a príbeh Alinor sa číta veľmi dobre, aj keď teda jej život nebol prechádzka ružovou záhradou napriek tomu, že bola okrem iných titulov aj anglická kráľovná. Henry II mohol byť dobrý kráľ, no ako muž bol dosť ťažko znesiteľný. Teším sa na pokračovanie.
Na Zemi jsme na okamžik nádherní
Ocean Vuong (p)
"Celá generácia môže uhynúť za jednu mrazivú noc. Žitie je teda otázkou času, otázkou načasovania.
Času, keď som mal päť alebo šesť rokov, zo srandy som na teba vyskočil spoza chodbových dverí a skríkol som "Bum!". Zajačala si, tvár sa to skrivila a zvraštila, potom si sa rozvlykala, objala si si hruď, oprela si sa o dvere a lapala si po dychu. Stál som tam zarazený, hračkárska vojenská pribla sa mi zošuchla z hlavy. Bol som americký chlapec, ktorý napodobňoval, čo videl v telke. Nevedel som, že vojnu stále nosíš v sebe, netušil som, že vôbec nejká vojna bola a že ak do teba vstúpi, už nikdy neodíde-že vytvára ozvenu, zvuk, ktorý má podobu tvojho vlastného syna. Bum."
Spoveď muža svojej mame o tom kto je, kým sa stal a čo ho v živote vietnamského migranta, žijúceho v USA formovalo. Úprimné, jemné, častokrát veľmi drsné opisy života Psíčka. Nevedela som do čoho idem, keď som sa začítala do tejto knihy, ale som rada, že som po nej siahla.
Bestie: Na migrantech nesejde
Óscar Martínez
"Pro pozorovatele je nejpodivnejší to, že si nakoniec zvyknou. Strach se promění v bezmoc, pak ve vztek, a nakonec v rezignaci. Jako by ohavnost životů těchto žen, které žijí bok po boku v nevěstincích jižního Mexika, dokázaly zmírnit otřesné příbehy jejich minulosti. Nic v nich nefunguje normálně- sex vypadal spíš jako znásilnení, rodina jako spolupáchatelé a tělo bylo propustkou z jednoho pekla do druhého. Tak žijí středoamerické migrantky lapené v síti prostituce, daleko od Severu, od úběžníku zvaného "americký sen".
"Celkové počty tu neexistují. Každý si říka vlastní čísla, nikdo je nerozpočítává podle národností, pohlaví nebo věku. Mrtví sú mrtví. Zemřeli v poušti, na horách, v řekách. Jsou to mrtví migranti. Údaj, na kterém se shodují organizace na ochranu migrantů bez dokladů ve Spojených státech, mluví o 4500 mrtvých- tolik lidí zemřelo při pokusu o přechod hranic od roku 1994 (do roku 2009), kdy byla spuštěna akce Gatekeeper, první vojenská operace na ochranu hranic s Mexikem. Jde o těla nalezená a nahlášená jakožto "neznámi zemřelí migranti": Samotné nevládni organizace, které počty zpracovávají, je označují jako "částečná čísla", "konzervatívní odhady" nebo "neúplné údaje".
"Odtajnené depeše uvádějí, že mezi 19. a 24. březnem roku 2011, témeř měsíc před objevením všech hrobů plných mrtvol, bylo na trase do Reynosy zastaveno několik autobusů a jejich cestujíci byli uneseni.
Právě touhle trasou se Charli navzdory naléhání svého kojota rozhodl vydat. Právě touhle trasou se vydávají tisíce migrantů z celého světa, aby se na jejím konci ocitli před poslední zkouškou své cesty: před hranicí Spojených států.
Únosy nebyly náhodné, v průběhu března k nim docházelo pravidelně. Autobusy byly zastavovány na federální čtyřproudé silnici 97, která vede do Reynosy a prochází rozlehlými planinami bez osídlení. Cestující, věčšinou migranty z Mexika a Střední Ameriky, vytahovali z autobusů a rozváželi do úkrytů v bočních ulicích San Fernanda.
V případu dosud není nic uzavřeno. Mezirezortní komise, která má za cíl objasnit všech mrtvých, dosud pracuje, ale desítky těl už byly identifikovaný jako mexičtí a středoameričtí migranti díky tomu, že se přihlásily matky pohřešovaných migrantů a poskytly své krevní vzorky pro testy DNA.
Jedna z těch matek byla Bertila. Jedna z těch mrtvol byl Charli."
"Bylo by příliš troufalé snažit se popsat utrpení matky zmizelého člověka, matky zavraždeného, která nemá ani jeho kosti, jež by mohla pohřbít- ptotože do dneška, téměř tři roky po barbarském činu, se Bertila Charliho kostí nedočkala. Jaké slovo by mohlo popst její pocity? Jaké by tu bolest mohlo vystihnout? Dokážu k tomu napsat jen jediné: Bertila žije zčásti mimo tento svět, v hlavě se jí stále dokola přehrává smutný film, a ona se na něj dívá a odpojuje se od světa kolem sebe."
Bestie je tuším moja už 17-sta kniha z Absyntu, ktorú som čítala a doteraz žiadna z nich nebola ľahké čítanie, no Ôskar Martínez napísal asi najťažšiu knihu, čo sa obsahu týka. Kto netúži po lepšom živote? No to, čo my považujeme za ťažké, je nič v porovnaní z tým, pred čím utekajú migranti zo Strednej Ameriky a Mexika. Napriek nástraham, ktoré ich čakajú a väčšina z nich si je plne vedomá, čo ich čaká, sa odvážne a odhodlane vydávajú na cestu, a častokrát aj niekoľkokrát, ak teda majú šťastie, že prežijú prvú cestu. Ženy-migrantky majú 99,9% istotu, že ich znásilnia a majú šťastie, ak "len" raz, o život alebo končatiny môže prísť každý, kto cestuje na Beštii- vlaku, kde stačí sekunda nepozornosti a ocitnete sa pod kolesami vlaku. No a do toho ešte prichádzajú kojoti, narcos a kartely ako Los Zetas, ktoré vás môžu pripraviť naozaj o všetko. Veľmi by som odporúčala prečítať všetkým, ktorí majú veľmi negatívny názor na migrantov. Snáď by im táto kniha mohla trochu otvoriť obzory, spoznať ľudské príbehy a možno dokonca aj prebudiť empatiu voči druhému. Obdiv pre autora a jeho fotografa, ktorí prejavili obrovskú dávku odvahy, že sa podujali na všetko to, čo prispelo k napísaniu tejto knihy. ODPORÚČAM!
Krvavý január
Alan Parks
Krvavý január nebolo žiadne prevratné krimi dielo, ale detektív Harry McCoy nemal pred sebou jednoduchý a veľmi príjemný prípad a popasoval sa s ním celkom dobre. Neviem prečo majú tendenciu krimi autori do hlavných úloh detektívov písať alkoholikov, ale ani tento hlavný hrdina sa tomu nevyhol. Prečítané v rámci výzvy, kniha sa čítala celkom dobre a rýchlo, ale v rámci žánru som čítala oveľa lepšie knihy.
Krotitelia displejov
Slávka Kubíková
Podobne ako pri knihe Klub nerobitných detí, aj túto by som zaradila do povinného čítanie pre každého človeka, ktorý sa nejakým spôsobom angažuje v živote detí. Autorka pokračuje v skvele vystavanej knihe, ktorá vychádza z reálneho života a dát aj na Slovensku a ponúka aj riešenia ako veci zlepšovať, meniť alebo celkovo predchádzať problémom s digitálnymi technológiami. Môžem len a len odporúčať.
Letní královna
Elizabeth Chadwick
Vynikajúca kniha. Po dlhšom čase som siahla po historickom románe a ako dobre mi padol príbeh Alienor (nie len v rámci letnej knižnej výzvy). Prvá časť trilógie mala spád, neuveriteľné množstvo udalostí, ktoré zasiahlo život mladučkej Alienor, ktoré ju formovali a nezlomili. Obdivuhodná žena a ja sa teším na pokračovanie. AJ
Zkáza a naděje
Leigh Bardugo
Beriem to tak, že táto trilógia je YA fantasy a preto rozumiem, že sa cieľovej skupine páči. Ak by som to čítala ako teenager, zrejme by som dala vyššie hodnotenie. Za mňa môžem povedať, že je to priemerné fantasy, kde sa autorka veľmi nepotrápila so svojimi postavami, ich správanie bolo predvídateľné, tak ako koniec samotný, preto celkovo dávam tejto trilógii 3 hviezdy. AJ
Město zázraků
Robert Jackson Bennett
He remembers Shara saying: Few have any choice in how they live.Few have the powers to decide their own realities. Even if we win- will that change?
"You did something few could have done, Taty", says Sigrud. You've walked away from power, and gave people choices where they'd never had any before."
"But now what will they do with them?"
"I think," says Sigrud, "that they will be people. As they have always been. For better or worse."
No ja som zo záveru tejto trilógie nadšená. Bennett s každou časťou zlepšoval tento originálny príbeh, vytvoril komplexné postavy, ktoré ostanú v pamäti a zakončil to prekvapivo a geniálne. Odporúčam! AJ
